Petícia k otvorenému listu občianskej podpory programu pre školstvo Slovenskej republiky Mgr. Adriany Kráľovej
Petícia k otvorenému listu občianskej podpory programu pre školstvo Slovenskej republiky Mgr. Adriany Kráľovej
Školstvo pre slovenské deti bez ideológie a izmov
Šťastné dieťa – vnímavé školstvo.
„Dobrý učiteľ učí pravdu hľadať.“
Súčasná doba sa vyznačuje tzv. hlúpnutím spoločnosti. Veľkú úlohu pritom zohrávajú médiá hlavného prúdu a nimi vyzdvihovaný plytký, povrchný, konzumný a často i zavádzajúci, zdravému rozumu sa priečiaci životný štýl. Dospelí aj deti prepadajú sociálnym sieťam, ktoré okrem toho, že spôsobujú nepohodu vo vzťahoch, odvracajú pozornosť od podstatných tém života k tým nepodstatným. Jednoduchá zábava, ktorou sa je dnes možné kŕmiť od rána do večera, vytláča prirodzenú túžbu človeka spoznávať svet podľa vlastnej osi. Hlúpnutie spoločnosti možno pozorovať i na ľahkom ovládaní más cez všetky druhy médií hlavného prúdu. Dostávajú sa k nám tiež „novinky“ v podobe tzv. gender ideológie, ktorá hlása, že muž a žena nie sú jediné pohlavia, alebo že matka a otec sú iba sociálny konštrukt. V spoločnosti tiež prekvitá narcizmus ako najrozšírenejšia porucha osobnosti dnešnej doby a mládežou velebené hviezdy show biznisu ako aj rôzni influenceri tento trend ešte viac umocňujú. Kritické myslenie vychádza z módy a ľudia sa stávajú predmetom manipulácie a ľahkou korisťou manipulátorov všetkých druhov. Keď sa teda pozrieme na súčasný stav spoločnosti, môžeme vidieť, ako úroveň a celková morálka spoločnosti klesá, degraduje a hlúpnutie spoločnosti je na vzostupe.
Môžeme sa zamyslieť: bolo by ešte možné ako spoločnosť zakročiť, aby sme aspoň niektoré z týchto negatívnych trendov minimalizovali či pokúsili sa ich zvrátiť ? Ako urobiť našu spoločnosť zdravšou, ako oživiť lásku k múdrosti, poznaniu a kritickému mysleniu, ako prinavrátiť okrem zdravého rozumu do života našej spoločnosti aj dostatočnú dávku empatie a súcitu? Všetko začína doma. Deti sú odrazom svojich rodičov, hovorieva sa. Spôsob, akým sa rodíme a ako je o nás postarané v prvých momentoch a rokoch po narodení určuje, kto z nás vyrastie. Okrem okolností, ktoré súvisia s našim počatím, pôrodom, bezprostrednou a následnou postnatálnou bezpečnou vzťahovou väzbou a výchovou, je vzdelávanie a výchova v školách ďalším kľúčovým momentom ovplyvňujúcim formovanie osobnosti dieťaťa. Moderné neurovedy hovoria o tom, že obdobie prvých siedmich rokov života dieťaťa má najzásadnejší a najrozhodujúcejší vplyv na jeho ďalší vývoj, ba až osud. Nepochybne preto si uvedomujeme dôležitosť zmien v inštitúciách akými sú školy ( materské, základné, ad.), pretože paralelne k výchove doma práve ony významnou mierou prispievajú k tomu, aká generácia z našich detí vyrastie. Napadá nás nasledujúca myšlienka:
Mohol by mať školský systém v rukách pozitívny až liečivý nástroj, ktorým by vedel pomôcť zmierniť či odvrátiť súčasné negatívne trendy vývoja v spoločnosti? Všetci teda vieme, že najzásadnejšou je výchova v rámci rodiny. No nie každá rodina dnes funguje bez väčších ťažkostí. Ak rodina zlyháva, mohla by byť škola tým bezpečným priestorom a prístavom plným porozumenia a nádeje, kde by sa dieťaťu dostalo odlišného obrazu o sebe a svete ako dostáva doma? Dokázali by sme si predstaviť školu ako takéto úžasné, posilňujúce miesto? Zároveň však, mohla by škola pre deti zo šťastných a fungujúcich rodín byť ďalším bezpečným miestom pre ich rozvoj, na ktoré by sa každý deň tešili a kam by sa rady vracali?
Mohla by škola pomôcť deťom stať sa v dospelosti lepšími ľuďmi? Ak teda nie rodina ani škola, kto iný v spoločnosti má tak priamy dosah na celostný rozvoj zdravej osobnosti dieťaťa? Zamyslime sa.
V našich školách sa už dlhú dobu pestuje kult súťaživosti a individualizmu, ktorý sa hodnotí prevažne kladne. Čím širšie a ostrejšie lakte budeš mať, tým ďalej to v živote dotiahneš. Spôsobmi hodnotenia práce žiakov ako testy či známky, porovnávaním sa, ponižovaním, zosmiešňovaním, ale najnovšie aj nenápadným podkopávaním viery v tradičnú rodinu a rodovým scitlivovaním detí a mládeže cez optiku tzv. gender ideológie, či epidémiou šikany sa súčasná škola spolupodieľa viac na rozklade osobnosti dieťaťa než na podpore jej pozitívneho rozvoja.
Stále sa nedostatočne presadzuje spolupráca, empatia, súcit, vzájomná pomoc, učenie sa jeden od druhého, skutočné načúvanie, nacítenie sa, podpora ale aj skutočné kritické myslenie zbavené dogiem médií hlavného prúdu. Takisto sa u žiakov nekladie dostatočný dôraz na zodpovednosť za vlastné vzdelávanie a učenie sa. Dieťa by sme mali viesť k schopnosti pýtať sa: prečo je dobré mať vzdelanie? Ako mi vedomosti môžu pomôcť v ďalšom živote? Deti majú zväčša veľmi slabú vnútornú motiváciu k učeniu sa v škole, pretože im chýba potrebný kontext – prečo je dôležité sa vzdelávať? Čo budem potrebovať vedieť? Aký je reálny svet tam vonku?
V realite súčasného školstva učiteľ často vystupuje v pozícii vševeda a toho, kto má právo hodnotiť vedomosti či poznanie žiaka. A to spôsobmi, o ktorých sa nedá jednoznačne tvrdiť, že sú najobjektívnejšie a najvýpovednejšie. Na druhú stranu pozorujeme aj nespokojnosť učiteľov. Nepochybne, učiteľské povolanie patrí medzi jedno z najnáročnejších. Jeho súčasné platové ohodnotenie je poddimenzované vzhľadom na jeho komplexnú povahu a tak sa stáva málo atraktívnym pre mladých ľudí. Výnimočným javom nie je ani vyhorenie učiteľov, či slabá motivácia neustále sa vzdelávať, prípadne zamýšľať sa nad zmenou spôsobu učenia, alebo sa inšpirovať modernými pedagogickými prístupmi, ktoré sa už osvedčili inde. Práve kvôli časovej náročnosti tohto povolania i učitelia hľadajú v pude sebazáchovy taktiku menšieho odporu. Bývajú zavalení administratívou a učenie tak často ťahá za kratší koniec.
Ďalšou nelichotivou skutočnosťou dnešnej školy je fakt, že sa dieťa bez tak potrebnej vnútornej motivácie a nadšenia z učenia a objavovania radšej utieka do už spomínaného ľahko dostupného virtuálneho sveta plytkej a často až nebezpečnej zábavy. Tu o rozvoji jeho najlepších vnútorných kvalít asi nemôže byť ani reči. Súčasná škola však ešte i nepriamo umocňuje závislosť detí na tzv. chytrých technológiách, keďže v posledných rokoch sa podporuje digitalizácia školstva a to už od materských škôl! Trend hlúpnucej spoločnosti tak už nie je iba problémom vyspelých západných krajín. Už sa naplno týka i detí na Slovensku!
Kontrastom k hlúpnucej spoločnosti je tzv. učiaca sa spoločnosť, ktorá by mala byť akýmsi vzorom hodným nasledovania; métou v centre záujmu každej úspešnej spoločnosti. Hovoríme tiež o učiacej sa organizácii, čiže takej, ktorá sa dokáže flexibilne prispôsobovať vonkajším i vnútorným podmienkam ako živý organizmus a pohotovo reagovať na podnety meniacej sa klímy.
Tieto dve línie vývoja spoločnosti samozrejme predstavujú dva protichodné svety. Poďme sa zamyslieť.
Pripomína súčasné slovenské školstvo učiaci sa organizmus pohotovo a pružne reagujúci na (ale i vhodne regulujúci, prispôsobujúci a tvarujúci) vonkajšie podmienky sveta? Má súčasné slovenské školstvo dostatočne pozitívny prínos pre mládež, ktorá raz bude tvoriť, riadiť a rozhodovať o našom národe a krajine? Má dnešná škola okrem vzdelávania pozitívny vplyv i na formovanie mentálne zdravej, šťastnej a spokojnej generácie? Akú cestu si vedome zvolíme teraz ako národ slovenský? Ako by mala vyzerať v budúcnosti moderná slovenská spoločnosť? Bude ešte vôbec existovať? Či dovolíme, aby nenápadne zanikla pod nánosmi primitivizmu a prostoduchosti?
Čo ako moderná slovenská spoločnosť máme povinnosť urobiť pre svoje deti dnes, aby sme sa zajtra nemuseli báť, že je už neskoro? Sme pripravení a ochotní ako spoločnosť obetovať kvalitné školstvo teraz a čeliť možnej realite zajtrajška, kedy už nebude musieť byť takou istotou nájsť kvalitného lekára, vedca, inžiniera či strojára? Vieme si to teraz vôbec predstaviť?
Podľa nás, dolu podpísaných matiek a otcov, má byť školstvo prioritou každej vlády. Jeho kvalitou, potrebnosťou a relevantnosťou sa musia zaoberať občania, odborníci a politici, ktorí sa rozhodli uchádzať sa o poslanecký mandát. Mať možnosť stáť na čele národa a rozhodovať o jeho budúcom smerovaní je veľká zodpovednosť. Myslíme si, že rezort školstva je jedným z najdôležitejších rezortov vôbec, pretože už dnes doslova rozhoduje o budúcom dizajne spoločnosti. Iba z detí maximálne podporených (po vedomostnej i empatickej stránke) môže vyrásť dospelý človek schopný nájsť napĺňajúce povolanie a poslanie v živote, tak ako iba učitelia správne motivovaní a podporení môžu tvoriť odolnú kostru fungujúceho a prosperujúceho školstva.
V dnešnej slovenskej spoločnosti a najmä politike, ktorá je v prevažnej väčšine stále riadená mužmi alebo ženami so silne mužským vyžarovaním, myslením a prístupom k riešeniam problémov, by sme uvítali, keby sa do nášho školstva dostalo viac materskej múdrosti a citu, viac vnímavosti a naladenia sa na skutočné potreby moderných slovenských detí. Priali by sme si, keby sme ako spoločnosť dali priestor vnímavému prístupu, schopnému zdravo prepojiť modernosť s tradíciami, morálkou a odkazom našich predkov. Prístupu, v ktorom škodlivé ideológie, izmy ani predčasná sexualizácia detí nemajú viac miesto, prístupu ktorý by sa snažil harmonicky prepájať a podporovať mužské a ženské role vo všetkých oblastiach života a najmä rodiny; prístupu naklonenému k väčšej humanizácii školstva namiesto jeho čoraz silnejšej digitalizácii, tiež k podpore individuálneho, tzv. domáceho vzdelávania; prístupu, ktorý by sme mohli označiť aj ako vnímavé školstvo, kde šťastné dieťa je v centre záujmu.
Priali by sme si mať na čele školstva človeka, pre ktorého potreby a kvalitné podmienky v školstve pre detí i učiteľov budú hlavnou prioritou jeho poslania. Niekoho, kto nebude poslušne skláňať hlavu pred zhubnými vplyvmi dekadentnej kultúry a jej ideológie, ale bude mať odvahu postaviť sa za zdravý rozum a vývoj detí a chrániť ich pred týmito fenoménmi doby. Prajeme si mať na čele rezortu školstva človeka hodnotovo a morálne vysoko kvalitného, vzdelaného, zanieteného, človeka, ktorý dokáže spájať tradície s moderným pohľadom na svet. Zároveň človeka, pre ktorého ľudskosť nie je iba pózou, ženu matku, pre ktorú materstvo i učiteľstvo je životnou vášňou. Človeka, ktorý túži v našom školstve stretávať viac šťastných detí, učiteľov i rodičov.
Preto my, dolu podpísaní, by sme chceli týmto otvoreným listom a petíciou vyjadriť vrúcnu podporu programu kandidátky za stranu SNS s číslom 129, Mgr. Adriane Kráľovej. Jej dlhoročná práca s deťmi od prenatálneho vývoja ako i podpora matiek v šestonedelí a prvých rokoch materstva vo forme podpory dojčenia a nosenia detí i v témach rozvoja, ochrany a vzdelávania ju podľa nás predurčujú ku kvalitnému, zodpovednému a vnímavému prístupu a práci v oblasti školstva a vzdelávania.
Prajeme si, aby ľudia pôsobiaci v rezorte školstva boli vždy predĺženou rukou a srdcom mamy a otca. Aby sme tieto dva svety, rodinu a školu, konečne skúsili prepojiť na úrovni, ktorá by tak začala úplne novú kapitolu našej spoločnosti. Spoločnosti, kde zdravý rozum srdce i láska k poznaniu už nebudú iba utópiou.
„Nestačí odbornosť, ale morálny kredit.“ (Ing. et Mgr. M. Kuffa, Dr.h.c.)
Občianska verejnosť podpisom tohto otvoreného listu a petície vyjadruje plnú podporu programu pre slovenské školstvo kandidátky Mgr. Adriany Kráľovej v nastávajúcich voľbách. Vďaka dostatočnému počtu podpisov petície budeme mať v rukách nástroj, ktorým tento program pre slovenské školstvo môžeme v budúcnosti ďalej presadzovať a to i bez ohľadu na výsledok volieb zo septembra 2023.
Program pre školstvo Mgr. Adriany Kráľovej, link:
http://www.adriana-kralova.sk/wp-content/uploads/2023/08/AK_SNS_PROGRAM_2023_WEB.pdf
V Plaveckom Mikuláši, dňa 11.9. 2023
S pozdravom
Predseda petičného výboru:
Ing. Miroslav Sagan, Pečeňany 226, 956 26
Petičný výbor:
Ing. Andrea Hrehorčáková, Pisarovská 441/60, 053 02 Spišský Hrhov
Bc. Silvia Žalcová, Plavecký Mikuláš 410, 906 35 Plavecký Mikuláš
Autorka a iniciátorka listu: Bc. Silvia Žalcová
Hlavní signatári:
JUDr. Peter Weis
MUDr. Miroslav Šnapko
RNDr. Katarína Šebová, PhD.
RNDr. Erika Sýkorová
Mgr. Martina Ladvenicová
Mgr. Martina Fischer
Mgr. Denisa Bujňáková
Mgr. Iveta Baďová
Bc. Silvia Žalcová Kontaktujte autora petície