Manifest a petícia za Generálny štrajk 17.11.
Generálny štrajk a jeho manifest
Generálny štrajk 17. 11. (zo strany spisovateľov)
Generálny štrajk 17. 11. proti ficizmu-putinizmu (z podnetu spisovateľov)
Petícia a stránka určená na pokus o získanie čo najširšej občianskej podpory myšlienke zorganizovať generálny štrajk 17. 11. 2025.
A. Úvod. Vznik idey.
Ako dobre vieme a ako sa aj širšie všeobecne vie, na demonštrácii v Bratislave proti zdražovaniu dňa 16. septembra 2025 na pódiu vystúpili politici – predsedovia opozičných strán Demokrati a SAS - Jaroslav Naď a Branislav Gröhling, kde predniesli spoločný návrh uskutočniť počas dňa 17. novembra 2025 Generálny štrajk. Sami to zdôvodňovali tak, že podnety k tomu čítali od voličov v správach a textoch na sociálnych sieťach, alebo počuli z davu pod pódiom.
Samozrejme, ideu Generálneho štrajku navrhovali v nedávnej minulosti opakovane viacerí ľudia, a to z rôznych dôvodov, ako ma upozornil - napríklad aj môj dlhoročný priateľ, vedec a spisovateľ Vlado Leksa. Zatiaľ nevedno, kto bol v tomto kontexte skôr, podľa doložiteľných údajov som to napríklad ja osobne navrhoval už v čase, keď Robert Fico sa šokujúcu pre celú Európu rozhodol ísť navštíviť vo sviatočnom vianočnom období roku 2024 Vladimíra Putina do Moskvy. Je pravdepodobne možné, že s myšlienkou Generálneho štrajku teda prišlo paralelne viac ľudí.
Ale s myšlienkou pokúsiť sa zorganizovať Generálny štrajk nie hocikedy, ale významne práve na deň 17. novembra 2025 som prišiel práve ja, básnik a filozof Erik Markovič, v rámci svojho občianskeho aktivizmu a praktickej realizácie vlastnej palintropickej filozofie, a to najprv v statuse zo dňa 3. 6. 2025 a následne som to v ten istý deň navrhol v rámci FB debaty pod statusom významného spisovateľa z Gelnice Mila Janáča. Monika Kompaníkova už v roku 2024 v texte v Denníku N kládla rétorickú otázku, kedy už nastane čas na Generálny štrajk. Nič skoršie som k tomu zatiaľ nenašiel. V tejto spomenutej, ale aj vo viacerých iných FB diskusiách sa vtedy verejne uvažovalo a diskutovalo, ako by bolo najlepšie zareagovať na v tom čase ohlásenú snahu ficistickej vlády zrušiť dňa 17. novembra dovtedajší štátny sviatok.
Celý text môjho návrhu znel v tejto podobe: „Navrhujem takúto prípadnú reakciu: nech si ľudia na 17. novembra vždy hromadne čo najviac berú dovolenky, či najlepšie hneď generálny štrajk - nech konečne už je (navrhoval som ho viackrát už v minulosti, naposledy na deň, keď Ficolaborant išiel potriasť krvavé paprče Putinovi. Potreboval by som len podporu a pomoc tomuto návrhu. Propagáciu, spoluorganizáciu a pod.“
(Zdroj: link: https://www.facebook.com/share/p/1AGDj5BwUj/
Pozn.: pod obmenou mena Ficolaborant je tu myslený Róbert Fico, t. j. meno Fi-Cola-borant, ktoré som mu pred rokmi vymyslel na vyjadrenie kolaborantských tendencií jeho politiky ústretovosti voči V. Putinovi a Smerom k putinovskému Rusku, ktoré nás aj s ďalšími krajinami podľa oficiálnych dokumentov zaradilo na listinu svojich nepriateľov a potenciálnych vojenských cieľov, - a ktoré vedie už roky hybridnú vojnu voči celej našej EU.)
Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí sa následne k tejto mojej myšlienke návrhu Generálneho štrajku 17.11., či už vedome nadväzujúco, či nevedome s paralelne podobným uvažovaním – pripojili, či v tom analogickom zmysle sa aktivizovali a budú konať takto aj naďalej. Vďaka všetkým aktivistom a nakoniec i opozičným politickým stranám, hoci pôvodne to bola myšlienka občianskeho aktivizmu – pochádzajúcou z intelektuálnych – spisovateľských a akademických vrstiev a sfér spoločnosti.
V následných diskusiách však došlo k viacerým skresleniam, preto by som rád aj upresnil dôvody a myšlienkové motívy zrodu pôvodnej idey Generálneho štrajku 17.11.
Uvedomil som si však časom, po prebehnutí zopár úvodných rozhovorov či polemík, že nastolená téma do istej miery uviazla v neistote a pochybnostiach o možnostiach realizácie – a to možno aj kvôli tomu, že nám vlastne chýba základná vec – aspoň nejaký základný programový text k téme Generálneho štrajku, alebo aspoň pokus oň v rovine návrhu. Trebárs vo forme návrhu programových téz na ďalšie diskusie smerujúce k realizácie idey.
Keďže podľa filozofie treba byť zodpovedným aj za svoje myšlienky, ja, ako autor danej idey, verejne prijímam za to svoju zodpovednosť a navrhujem nasledovný úvodný text:
B. Dôvod zrodu idey Generálneho štrajku 17. 11.:
Prečo mi vtedy napadla táto myšlienka?
1. Osobné zdôvodnenie: Pochádzam z protikomunistickej rodiny, ktorej dvaja členovia boli odvlečení do gulagov a jeden do uránových baní v Jáchymove, i ja sám sa popri tvorbe venujem dlhoročne protikomunistickým, protifašistickým a antiputinským aktivitám. Po štúdiách som pôsobil v 2 ústavoch SAV, vo funkciách spisovateľských organizácií a pôsobím vo vydavateľskom prostredí. Po začatí veľkej vojny ruským napadnutím Ukrajiny som z prevažnej časti dočasne prerušil svoje tvorivé aktivity, rezignoval na činnosť v literárnych komisiách a pod., aj aby som mohol venovať ešte viac času a úsilia boju proti hybridnej vojne rozpútanej proti nám Ruskom.
Keď súčasná ficistická vláda prišla s nápadom zrušenia štátneho sviatku 17. novembra, veľmi sa ma to osobne až bytostne dotklo, cítil som, že súčasná politická moc v rámci svojho nemorálneho proputinizmu sa nám tým snaží vziať niečo podstatné, z čoho vyrastala a ideovo čerpala celá naša generácia a na čom je hodnotovo založený celý ďalší vývoj našej prodemokratickej spoločnosti po roku 1989.
Uvažoval som vtedy, ako by asi najlepšie na to mala zareagovať celá prodemokratická a prozápadná občianska spoločnosť. Napadlo mi hneď, že takýto výrazný deštrukčný zásah do ponovembrového vývoja spoločnosti a do jej hodnotových základov – by nemal ostať len vo forme zopár protestov, akcií, demonštrácií, (i keď akokoľvek veľkých a výrazných), a v podobe len textov pripomínajúcich význam 17.11. ako vyjadrenie nesúhlasu so zrušením štátneho sviatku v tento deň a v takto podobnom duchu, no v podstate s ďalším zmierením sa s daným negatívnym stavom.
Naopak, prodemokratická spoločnosť by mala teraz reagovať až aj z úplne základných sebazáchovných motívov – nielen čo najdôraznejšie, ale rovnako významným – ak nie významnejším dejinnotvorným aktom.
Takmer viac ako ročná skúsenosť s účasťou na demonštráciách nás viacerých doviedla k zisteniam, že len demonštrovať už nestačí. Potrebné je popri účasti na demonštráciách pristúpiť aj k ďalším závažnejším protestným aktivitám s možným ešte širším záberom ešte väčšej časti občianskej spoločnosti.
Jedným z prvých ďalších krokov by preto mal byť Generálny štrajk 17. 11.
2. Poetické a strategické zdôvodnenie: Spomenul som si pri týchto udalostiach tak aj na jednu z mojich rokmi rezistencie vybudovaných osobných stratégií. Ak sa ma na škole či v SAV pokúsili zastrašovať či vydierať, a to už i za socializmu, nielenže som so svojimi aktivitami v záujme spravodlivosti neprestal, správal som sa aj ďalej rovnako, a to tak, akoby som nič vyhrážajúce a zastrašujúce ani nepočul, ale ešte som v reakcii na zastrašovanie svoje aktivity aj zintenzívnil.
Obdobne i tu v širšom rámci by občianska spoločnosť sa nemala nechať zastrašiť ani odradiť, ale vytrvať a naviac svoje aktivity ešte viac vystupňovať, vytrvať v ešte pevnejšom odpore a rezistencii. Totiž zastrašujúci so zastrašovaním najpravdepodobnejšie prestane vtedy, ak nechce pristúpiť k brutálnejším spôsobom, keď zistí, že sa jeho pokus o zastrašovanie úplne míňa účinkom.
Obrazne by som tento postoj lepšie vyjadril metaforou z jedného môjho poetického textu – idey básne – kde sme síce v pozícii vedomých nadväzovateľov na idey Nežnej/Zamatovej revolúcie, teda vyznávame ideály slušnosti a nenásilia a podľa toho sa aj snažíme správať. No za touto fasádou slušného správania sa – obrazne ako za zamatovým jemným závesom – je a mala by byť betónová stena hodnotovo neochvejne pevných a nepriestupných princípov. A teda podľa tohto obrazu akýkoľvek politicko-mocenský násilný zásah, voči ideálom slušnosti Nežnej revolúcie v obraznej predstave napríklad úderu päsťou do tohto zamatového závesu – sa za ním stretne s odporom. Narazí nečakane na betónovo principiálne nepriestupnú stenu odporu. Prestane postupne s mocensky násilnými zásahmi a údermi, či náznakmi zastrašovania v tom smere, keď časom sám zistí, a keď aj samotnému systému podporujúcich ľudí dôjde, že čím viac by udierali, tým bolestivejší preň je náraz a následne o to pevnejší odpor a o to rozsiahlejšia odozva celej prozápadne demokratickej občianskej spoločnosti.
Jednoduchý, ale veľmi účinný a rokmi osvedčený princíp pasívnej nenásilnej a pevnej rezistencie.
Situácia je vážna, v STVR sa objavujú prvé prípady cenzúry, a je to aj stále závažnejšie, ako ukazuje nedávny prípad z Popradu, keď ficistický systém a spoločenstvo ľudí podporujúcich ho, – začína pristupovať už aj k zastrašujúcim krokom predvolávania na policajný výsluch študenta za písanie kriedou protivládnych názorov na chodník. Je to všetko len v duchu pokračovania dlhoročného zastrašovania zo strany Ficolaboranta voči napríklad novinárom k nemu kritickým, kde voči nim popri zastrašovaní opakovane vyslovoval nenávisť šíriace a dehonestujúce vyjadrenia, proti čomu sme viacerí spisovatelia a vedci už pred rokmi dôrazne protestovali.
(zdroj: https://www.peticie.com/peticia_a_vyzva_r_ficovi_na_odstupenie_a_vzdanie_sa_poslaneckeho_mandatu )
Generálny štrajk sa tak podľa naznačenej stratégie môže stať jedným zo spôsobov dôraznejšej odpovede na súčasný stav a naznačený negatívny historický vývoj.
3. Filozofické zdôvodnenie: Filozofia palintropizmu. Z koncepcie po-postmodernej filozofie palintropickosti (znovunávratnosti), ktorej som autorom, okrem iného vyplýva, že: Ak nastane historická udalosť, pri ktorej nedôjde k úplnému naplneniu jej pôvodných najzákladnejších ideových cieľov, prípadne ďalší dejinný vývoj ich zvráti, tak z hľadiska pôvodných intencií je vždy oprávnené, ba dokonca žiadúce – sa k pôvodným ideovým východiskám a podľa toho následným činnostiam a obnovenou aktivitou vrátiť a pokračovať – znovuzvratným spôsobom ďalej.
Proti každej zvratnej tendencii k totalitarizmom, (napr. k fašizmu či komunizmu, alebo k ich kombinácii až syntéze – v putinizme/raššizme) je potrebné vyvinúť hnutie či protizvratnú, či znovuzvratnú aktivitu, tendenciu navracajúcu spoločnosť späť k demokracii.
Rovnako takto a rovnako preto som v minulosti v svojich prejavoch na demonštráciách na námestiach navrhoval vrátiť sa k chartistickému hnutiu a pokračovať v obnovenom chartizme.
Jednoducho chartizmus a z neho vychádzajúca celá Nežná revolúcia boli hnutím za získanie demokracie a slobody, k zbaveniu sa statusu neslobodného satelitného štátu pod totálnym vplyvom komunistického totalitného ZSSR, no ak dnes stále silnejú proputinské tendencie, keď vláda krajiny zvratne odkláňa svoj kurz smerom späť k Rusku, tak Nežná revolúcia nebola úplne dokončená vo všetkých svojich hlavných aspektoch, je potrebné sa k niektorých jej dôležitým inštanciám vrátiť a čiastočne pokračovať v obnovenej Nežnej revolúcii 2. (Nežná kriedová revolúcia). Krehká krieda a nápisy ňou by sa mohli stať symbolom pokračovania idey nežnosti Nežnej revolúcie.
A rovnako mi i preto napadlo, aby sme sa pokúsili vrátiť sa k inštitútu Generálneho štrajku ako spôsobu masového nenásilného vyjadrenia nesúhlasu a už zásadnejšieho protestu vyskúšaného a prevereného v svojej celorepublikovej pôsobnosti už v roku 1989.
C. Prečo bolo dôležité stanoviť deň konania Generálneho štrajku práve na deň 17. 11?:
Pri uvažovaní o vhodnom dni a čo najvhodnejšom načasovaní Generálneho štrajku som uvažoval takto: Jedným z hlavných cieľov Generálneho štrajku je vyjadriť radikálny protest proti súčasnému ficizmu a jeho proputinskej orientácii.
Putinizmus je kombináciou kágebáckeho postkomunizmu, s niektorými prvkami štátneho fašizmu, militantne expanzívneho imperializmu, t. j. ide o tzv. raššizmus. Generálny štrajk proti ficizmu-putinizmu je protestom proti zvratným tendenciám k totalitarizmu (jeho fašistickej i komunistickej podobe.
A tak: Deň 17. 11. je na to najvhodnejším dňom práve preto, že v sebe spája zároveň antifašistickú tradíciu (17.11.1939) aj antikomunistickú tradíciu (17. 11. 1898).
D. Námietky a dôležité reakcie na vznik idey Generálneho štrajku 17. 11. a jej genézu.
Za myšlienkovo najzávažnejšie reakcie v rámci času od vzniku idey do súčasnosti považujem najmä 2 texty, zhodou okolností mojich niekdajších vzdialenejších spolužiakov, filozofa Fedora Blaščáka a vedca a spisovateľa Vlada Leksu. Významné sú, lebo i napriek svojej protikladnosti sa snažia poctivo zamyslieť nad možnosťami uskutočnenia Generálneho štrajku.
1. Dôležité je najprv vyjadriť sa kriticky k Blaščákovmu článku aj preto, lebo aj iné spochybňujúce reakcie k možnosti štrajku akoby vychádzali z jeho prvotných argumentov. Hlavnou argumentačnou líniou Blaščákovho textu je jeho tvrdenie, že „nápad na generálny štrajk 17. novembra v roku 2025 je politický úlet, o ktorom nemá význam viac verejne špekulovať“. – Podľa neho sa opozičné strany vraj snažia len zneužiť na svoje ciele spolu s ideou celej Nežnej revolúcie aj ideu Generálneho štrajku, aj s ich nápadom a iniciatívou uskutočniť ho. Razí tézu, že politické strany by nemali organizovať ani oslavy Nežnej revolúcie 17. 11. vo forme protestov, ani Generálny štrajk, nevidí v tom zmysel, mali by ale tento deň prenechať občianskym iniciatívam a všetkým občanom. A protestovať radšej v ostatné dni roka mimo 17.11.
(Zdroj: https://komentare.sme.sk/c/23551375/sedemnasty-november-pre-vsetkych-pise-fedor-blascak.html)
Blaščák však nemal zistenú základnú skutočnosť, že prvotná iniciatíva ku Generálneho štrajku na deň 17. 11. nebola iniciatívou opozičných strán, ale prvotne občianskou iniciatívou a ideou, ku ktorej sa niektorí politici len neskôr pripojili. Mýli sa úplne už v tomto základnom fakte a celá jeho konštrukcia argumentácie tak padá, pretože je celkovo postavená na úvodnom mylnom predpoklade. Je teda potrebné údaje uvádzané v médiách, rozhovoroch s politikmi a v textoch novinárov či iných osobností o tejto pripravovanej udalosti poopraviť hlavne v tom zmysle, že nešlo a nejde v svojom prvom momente o iniciatívu niektorých strán politickej opozície, ale o ideu a aktivitu z radov občianskeho aktivizmu a presnejšie ide o ideu, ktorá vzišla zo slovenského spisovateľského a akademického prostredia.
Ako ďalší dôkaz je možné uviesť link jednej z prvých debát o danej idey: https://www.facebook.com/share/p/1CzjZwRr4i/ )
Už v nej vidieť, že prípadné limity, riziká, možné zdroje pochybností a nejasností som si uvedomoval i ja už pri vznesení návrhu. Ako autor tejto myšlienky a aj celej ideovej koncepcie mám ale právo sa voči všetkým týmto a iným spochybňujúcim a významovo skresľujúcim reakciám ozvať, upresniť a vysvetliť, ako táto myšlienka bola a je myslená, a obrazne tak zdvihnúť pochybnosťami a neistotou zhodenú zástavu a pokračovať ďalej v nastúpenom odpore, pasívnej rezistencii, či aj postupne aktívneho duchovného odboja.
2. Naproti tomu napísal Vlado Leksa podporujúci text O absolútnej nutnosti Generálneho štrajku. S Vladom Leksom sme sa predtým počas celého roka 2025 opakovane stretávali, kde sme popri inom rozmýšľali a debatovali, čo by bolo v danej situácii rastúceho proputinizmu najlepšie robiť. Nateraz naposledy sme sa stretli s Vladom na večeri dňa 28.9.2025 v Smižanoch v kaviarni Pri kaštieli. Práve on bol prvým človekom, ktorému – keď sa ma pýtal na moju palintropickú filozofiu, či by som ju nezhrnul do 3 základných bodov, – som sa snažil okrem iného vysvetliť aj, ako by sa z nej dala filozoficky odôvodniť napríklad aj oprávnenosť a zmysluplnosť Generálneho štrajku. Debatovali sme, tuším, aj o spochybňujúcich reakciách, ktoré sa už vtedy začali objavovať, akými argumentami by sa dalo voči nim reagovať. Pri rozlúčení sa Vlado vyjadril, že sa asi pokúsi napísať článok za oprávnenosť štrajku do Denníka N, nakoniec aj vyšiel 1. 10. 2025 v tejto podobe:
(Zdroj: https://dennikn.sk/4879420/o-asbolutnej-nutnosti-generalneho-strajku/)
Jeho text obrazne podpisujem s plným súhlasom, pretože sú v ňom obsiahnuté aj viaceré body, o ktorých sme debatovali a zhodli sa na nich, napr. skrátené minimálne 1-hodinové trvanie štrajku, a že ho nemusia nutne najprv vyhlasovať odbory, atd.).
Ako prvého signatára by som si preto dovolil osloviť práve Vlada Leksu, ako jedného z mne názorovo najbližších ľudí, následne ďalším blízkych spisovateľov, osobnosti, inštitúcie a všetkých ľudí k tomu dobrej vôle, ktorí by mohli váhou svojej autority a vplyvu čo najviac podporiť možnosť Generálneho štrajku.
E. Možnosť realizácie Generálneho štrajku 17.11 z právneho hľadiska.
Ústava SR hovorí: „Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.“ Čl. 37 (4)
Ďalej podľa Zákonníka práce: „Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho účasti na štrajku, ktorým si zamestnanec uplatňuje svoje hospodárske a sociálne práva (§ 141 ods. 8 Zákonníka práce),“
Podľa právneho výkladu uvedených zákonov štrajk (ako demokratické využitie práva na štrajk) je oprávnený, legálny a zákonný, ak sú ohrozené sociálne a ekonomické práva pracujúcich a občanov – a ak si zamestnanci a občania chcú takýmto spôsobom tieto svoje práva uplatniť.
Ja, Erik Markovič a ďalší signatári, priaznivci a podporujúci a rovnako aj ďalší občania súhlasiaci s týmto postojom a predloženým navrhovaným textom, všetci podpisujúci petíciu s cieľom pripojiť sa k myšlienke Generálneho štrajku – by sme chceli prehlásiť, že: Súčasná vláda sústavnými pokusmi o zmenu či odklonenie zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky, tzv. zahraničnou politikou na všetky 4 svetové strany, ktorá je ale v skutočnosti predovšetkým politikou orientovanou ústretovo voči putinskému Rusku -
- vytvára významné závažné riziko ohrozenia našich sociálnych a ekonomických práv.
1. ekonomické práva a záujmy všetkých ľudí Slovenska sú vážne ohrozené najmä tým, že vláda svojou nezodpovednou politikou vyvádza Slovenskú republiku z kruhu vyspelejších krajín Západu, z nášho predchádzajúceho procesu zbližovania sa s nimi. Proputinskou politikou vlády výrazne pozorovateľne strácame dôveryhodnosť medzi partnerskými krajinami EU a NATO, čo významne ohrozuje nielen našu bezpečnosť, ale aj lepšie možnosti ďalšieho výraznejšieho ekonomického rozvoja, životnej úrovne a kvality života. A nie je to len náš osobný názor či nebodaj len subjektívny pocit z rastúceho počtu korupcie, podvodov a ekonomickej kriminality. Podľa posledných oficiálnych údajov európskej prokuratúry má alarmujúco dokonca až 33 % daňových podvodov v celej EÚ väzby na slovenské firmy. Podľa všetkého zrejme za to nesie z veľkej miery plne zodpovednosť súčasná vláda, keďže jedným z jej prvých krokov bolo zrušenie NAKA a Špeciálneho súdu, inštitúcií, ktorých hlavným predmetom činnosti patril aj boj s ekonomickou kriminalitou. Slovensko v porovnaní s viacerými východo/stredoeurópskymi inými postsocialistickými krajinami nielen dlhodobo stagnuje, ale začína už vo viacerých ekonomických ukazovateľoch za nimi aj zaostávať. Za čo nemôže tiež niesť podstatnú a najväčšiu mieru zodpovednosti nič iné, ako doterajšie pôsobenie 4 vlád R. Fica, keďže v predošlých 2 desaťročiach vládli prevažnú väčšinu tých rokov.
2. sociálne práva pracujúcich a občanov Slovenskej republiky by zrejme mohli byť závažne ohrozené pri ďalšom pokračovaní politiky súčasnej vlády. Sociálne práva sú neoddeliteľnou a integrálnou súčasťou širšieho konceptu ľudských práv. Ak sú narúšané a nie sú dodržované základné ľudské práva, v dôsledku toho zákonite takmer vždy by zrejme došlo k riziku narúšania aj základných sociálnych práv. (minimálne k narušeniu ochrany pred diskrimináciou, jedného zo základných sociálnych práv). V Ruskej federácii sú ľudia zastrašovaní, cenzúrovaní, súdení a zatváraní do väzníc už aj za obyčajné prejavenie svojich slobodných názorov, ktoré sú kritické k vláde a k jej vražedne imperialisticky militaristickej politike. Úroveň ochrany nielen sociálnych, ale aj základných ľudských práv je radikálne nižšia ako v EU. Proputinská orientácia súčasnej vlády Slovenska a proficistických občanov sa neprejavuje stále viac už len verbálne, ale s mierne postupnými ale stále častejšími náznakmi a prípadmi cenzúry a zastrašovania, vyhadzovania z práce ľudí napr. v kultúrnych inštitúciách s protivládnymi názormi a pod. Stačí spomenúť napr. nedávnu kauzu cenzúry novinára Ivana Bradu a relácie Reportéri, alebo rastúci počet zastrašovaní za písanie slobodných kriticky protivládnych názorov kriedou na chodníky. Naznačená nastúpená cesta ficizmu proputinkým smerom v nás vyvoláva stále vážnejšie obavy z ohrozenia aj základných práv občanov. To nás vedie k pristúpeniu k čo najráznejším protestom.
(Zdroje právnych výkladov: https://news.refresher.sk/192234-Generalny-strajk-a-prava-zamestnancov-Vysvetlujeme-kedy-nemusis-prist-do-prace-a-ci-ti-firma-preplati-absenciu
E. Ficizmus-putinizmus ako pokračovanie prokremeľského marxizmu-leninizmu.
Súčasný predseda vlády SR Robert Fico je človek, ktorý si november 1989 a Nežnú revolúciu podľa vlastných slov vraj ani nevšimol, nečudo, keďže patril ku nádejným komunistickým kádrom. Po parlamentných voľbách 2023 je to ešte horšie: R. Fico, resp. podľa názvu, ako som ho pred rokmi nazval – Ficolaborant – začal chodiť do Ruska, osobne sa stretávať a dôverne rokovať s V. Putinom, no a podľa svojich slov hodlá v tom pokračovať i naďalej. Porušil tak síce nepísaný, ale z logiky veci prirodzený konsenzus západných demokratických krajín nechodiť na politické návštevy do Ruska, krajiny, ktorá nás v situácii stále prebiehajúcej tragickej vojny na Ukrajine zaradila na listinu svojich úhlavných nepriateľov, hoci sme mu nič neurobili. Nebol zverejnený obsah týchto rokovaní, ani obsah rokovaní vládnych politikov s vrcholnými predstaviteľmi ruských tajných služieb. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, zrejme posmelený k tomu predchádzajúcou aj parlamentnou delegáciou v Moskve, začal dokonca hovoriť o možnosti vystúpenia SR z EU a NATO. Zároveň k tomu dodal – "zatiaľ sa o tom neuvažuje ..." – čoho význam je zrejme jednoznačný: význam slova "zatiaľ" znamená, že nie je otázkou, či vôbec, ale len otázkou času, kedy skôr či neskôr o tom začnú aj reálne uvažovať a podnikať k tomu už aj otvorenejšie kroky. Situácia je veľmi kritická. To nás vedie k pristúpeniu k čo najráznejším protestom.
F. Ciele Generálneho štrajku:
Súčasná vláda Slovenskej republiky nemá žiadne oprávnenie svojvoľne meniť zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky, nedostala k tomu žiaden mandát, nemala takéto niečo žiadna z vládnych strán vo svojich volebných programoch. Zrádza teda nielen naše partnerské krajiny EU a spojencov krajín NATO, ale aj časť vlastných voličov, ktorých máme ambíciu týmto tiež osloviť.
1. Napriek upozorneniam a mnohým protestom významných osobností, napriek opakovaným celoslovenským protestným demonštráciám – vláda a kolalícia HlaSnSmer pokračuje v tejto proputinskej politike ďalej. Preto my všetci zúčastniaci sa Generálneho štrajku chceme vyjadriť svoj postoj v tomto zásadnom zmysle: súčasná vláda by preto mala ihneď odstúpiť a mali by byť čím skôr vypísané predčasné parlamentné voľby. 2. Keďže sa snažíme byť realisti, dá sa s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že súčasná proputinská vláda neodstúpi, keďže neodstúpila ani po viacerých doterajších celoslovenských protestoch, tak chceme v rovnakom zmysle týmto Generálnym štrajkom podstatnejšie a vo väčšom počte a významnejšom zmysle vyjadriť svoj zásadný nesúhlas a protest proti súčasnému ficizmu-putinizmu, proti stále a pre ďalší osud krajiny stále nebezpečnejšie silnejúcim proputinským tendenciám vládnej politiky – ktoré nebezpečne ohrozujú sociálne a ekonomické práva a záujmy pracujúcich, budúci osud a smerovanie celej krajiny.
3. A tým v rovnakom zmysle dôrazne protestujeme proti jednému z jej výsledkov ficistického proputinského vládnutia – proti zrušeniu dňa 17. 11 ako štátneho sviatku. Preto tom istom zmysle cieľom Generálneho štrajku je dosiahnuť, aby bol dňu 17. 11. prinavrátený oprávnený status štátneho sviatku, aby sme ho moli ďalej dôstojne sláviť a pripomínať si jeho význam.
G. Čo nie sú ciele Generálneho štrajku:
Cieľom Generálneho štrajku nie je a v žiadnom prípade ani nemôže byť snaha o spôsobovanie hospodárskych škôd, škôd na majetku, chaosu, deštrukcie, násilia, akejkoľvek nezákonnosti či nebodaj kriminality. Práve naopak, realizuje sa len v rámci zákonnosti, vychádza z ducha nenásilia Nežnej revolúcie, z jej hodnôt a ideálov – v snahe o pokračujúce ideové nadväzovanie. Jeho cieľom nie je spôsobiť žiaden rozvrat ani prevrat, ale nenásilnou formou pripomenúť a demonštrovať patrične dôrazne na celoslovenskej úrovni po celej krajine, že napriek proputinskej rétorike viacerých členov vlády a predstaviteľov politickej moci, napriek nezodpovedným vyhláseniam väčšina obyvateľov Slovenska si praje zotrvanie krajiny v EU a v NATO a zachovanie prozápadnej zahraničnopolitickej orientácie.
Štrajku by sa nemali preto v žiadnom prípade zúčastniť ľudia pracujúci v základnej infraštruktúre nevyhnutnej na základné fungovanie štátu, lekári, pracovníci dopravy, záchranári, polícia a podobne.
Generálny štrajk formulovaný podľa tu prednesených zásad nie je politickým štrajkom – v tom zmysle, že by prvotná iniciatíva podľa vzniku idey a realizácie generálneho štrajku pochádzala z prostredia ktorejkoľvek opozičnej či inej politickej strany, alebo bola nejako niekým z politického pozadia riadená – alebo chcela tým naplniť niektorý bod ich programu či vôľu niektorej politickej strany či hocikoho z ich členov. Pretože pochádza úplne slobodne a mimo-politicky sa kreujúcim spôsobom z prostredia občianskeho aktivizmu – z prostredia a sféry intelektuálov – ľudí zo spisovateľského a akademického prostredia.
Táto výzva ku Generálnemu štrajku 17.11. a príslušná petícia tiež nie je snahou o prekročenie kompetencií, či snahou konať akokoľvek nezákonne.
Ak podľa súčasne platného zákonného stavu a poriadku Generálny štrajk v tých ktorých odvetviach hospodárstva, ich podnikov, firiem a pod. môže vyhlásiť len príslušná odborová organizácia, je táto iniciatíva len občianskou výzvou, žiadosťou a pokusom osloviť aj mnohé odbory a čo najväčší počet odborových organizácií, ktoré sa názorovo stotožňujú s výzvou, aby sa pridali a pristúpili v rámci svojich odvetví k vyhláseniu Generálneho štrajku.
Predkladaná iniciatíva nie je v žiadnom prípade snahou o vyvíjanie nejakého a akéhokoľvek nátlaku.
Odborové organizácie či jednotliví zamestnanci a občania sa môžu len úplne slobodne a len sami podľa svojho vedomia a svedomia rozhodnúť, či sa k výzve pridajú, alebo nie.
Ak by prípadne nedošlo k vyhláseniu Generálneho štrajku odborovými organizáciami, ostáva táto výzva ďalej v platnosti v rovine výzvy k celospoločenskému ústavnému štrajku, alebo ako masová kolektívna protestná akcia obyvateľstva proti proputinským tendenciám vlády i v spoločnosti.
Ak by však chcel niekto podmieňovať a odvodzovať možnosť existencie iniciatívy k realizácii Generálneho štrajku len od rozhodnutia odborových organizácii, tak –
Je potrebné pripomenúť, mať na mysli a zdôrazniť, že ani ku Generálnemu štrajku v roku 1989 počas Nežnej revolúcie nedošlo prvotne iniciatívou a rozhodnutím odborových organizácií, ale že iniciačný podnet v tom zmysle smerom k nim prišiel najprv z intelektuálneho a umeleckého prostredia (pražských divadiel), ku ktorému sa odborové organizácie a ďalej s väčšinou spoločnosti až následne postupne pridali.
Konáme tak obdobne našou tu predkladanou iniciatívou teraz aj my i v tomto duchu nadväzovania na ideály a hodnoty Nežnej revolúcie.
H. Forma a čas Generálneho štrajku:
Návrh: Generálny štrajk by sa mal uskutočniť dňa 17. 11., a to v trvaní 1 hodiny od 13.00 do 14.00. Navrhovaný časový rozsah je len minimálnym rozsahom, podľa podmienok možností a ak to situácia a dohoda so zamestnávateľom a odbormi umožní, je možné časové trvanie štrajku v danom dni aj predĺžiť. – V tomto čase pracujúci, ktorí môžu, po dohode so svojimi zamestnávateľmi a odbormi, sa môžu zúčastniť protestov alebo prerušia svoju prácu, alebo aspoň znížia jej intenzitu. Daný čas je možné využiť na protestné aktivity podľa vlastného uváženia, prípadne aj napríklad v školách spôsobom protestu formou rozhovorov o zmysle a význame Nežnej revolúcie pre naše moderné dejiny a ako sa ukazuje stále viac – aj hlavne pre aktuálnu súčasnosť.
Tí, ktorým to situácia a pomery na pracoviskách nedovolia – môžu vyjadriť účasť na Generálnom štrajku symbolicky napr. – odznakmi s nápisom napr. „Podporujem Generálny štrajk“, pripnutím si trikolóry, prehlásením na sociálnych sieťach, podpisom petície za Generálny štrajk, vlastnými textami, vyjadrením svojich slobodných názorov kreslením kriedou na chodníky či inak a podobne – podľa vlastného slobodného rozhodnutia. Najvhodnejšou formou by bolo vyvinúť vlastnú tvorivú aktivitu.
I. Záver. Zmysel a nádej v opakovanie Generálneho štrajku 17.11. do budúcnosti.
Generálny štrajk by však nemal byť jednorazovou aktivitou. V zmysle opätovnej návratnosti palintropickej filozofie
– Generálny štrajk by sa mal opakovať, každý rok minimálne dňa 17. 11., ak nie aj v iných termínoch, až dokiaľ nebude tomuto dňu vrátený pôvodný a plne oprávnený status štátneho sviatku, aby sme si mohli tento deň ďalej dôstojným spôsobom pripomínať, sláviť a uctiť si opätovne náležitým spôsobom Nežnú revolúciu a jej ďalšie výročia. Ďalším možným a vhodným termínom by mohol byť, navrhoval by som, prípadne aj deň 27.11.2025, na výročie Generálneho štrajku 27.11.1989.
Zdá sa, ako keby ohľadom možnosti realizácie Generálneho štrajku po čase od navrhnutia danej myšlienky viacerí z nás strácali nádej. Nádej, že myšlienka taká veľkolepá a niečo také rozsiahle, ako Generálny štrajk, sa môže podariť a všetko to dobre dopadne.
Chcel by som všetkých poprosiť, aby sme nádej nestrácali, pokúsili by sme sa o to spoločne prvotne tento rok, no a podľa všetkého o rok bude mať ďalší Generálny štrajk 17.11. dosah určite ešte väčší.
V tejto súvislosti sa preto ukazuje ako najvhodnejšie pripomenúť významovo súvisiacu hlbokú myšlienku Václava Havla:
„Naděje není to přesvědčení, že něco dobře dopadne, ale jistota, že má něco smysl – bez ohledu na to, jak to dopadne.“
Zdá sa mi a ukazuje sa nám čoraz viac, že v súčasnej historickej situácii z možných reakcií na negatívny politický vývoj celej krajiny má zrejme máločo väčší zmysel, ako Generálny štrajk dňa 17.11.
Výzva
na zdieľanie, šírenie idey a k pripojeniu sa k myšlienke a realizácii Generálneho štrajku:
1.
Keďže som bývalý predseda AOSS (Asociácie organizácii spisovateľov Slovenska), v týchto umeleckých kruhoch najvyššej spisovateľskej funkcie krajiny toho času, zvolený na jedno funkčné obdobie v čase, kým sa ešte nezačal proces rozdelenia na 6 jej členských už ďalej samostatných organizácií – a konštituovania novej organizácie ASOS, tak:
Chcel by som požiadať predovšetkým môjho nástupcu a pokračovateľa Petra Juščáka, súčasného predsedu ASOS (Asociácie slovenských spisovateľov), zároveň aj Juditu Kaššovicovú, predsedkyňu KNS (Klubu nezávislých spisovateľov), mne najbližších ľudí z bývalej Rady AOSS, Radu ASOS a Radu KNS, všetkých členov týchto a prípadne aj ďalších spisovateľských organizácií:
– o pripojenie sa ku Generálnemu štrajku, o prijatie k tomu potrebných inštitucionálnych a ďalších rozhodnutí, o šírenie a propagáciu tejto idey, o vysvetľovanie a presvedčovanie iných ľudí a inštitúcií.
2.
Ako niekdajší člen Rady AOSS (Asociácie organizácii spisovateľov Slovenska) by som chcel požiadať: svojich bývalých kolegov, členov tejto rady – Ivana Jackanina (predsedu Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku), Gyulu Hodossyho (predsedu Spolku maďarských spisovateľov na Slovensku), Jozefa Leikerta (predsedu Klubu literatúry faktu na Slovensku), Máriu Bátorovú (niekdajšiu prezidentku Slovenského centra PEN, jej predchodcu v rovnakej funkcii, Branislava Slyška), či prípadne mimo bývalej Rady AOSS asi aj súčasného prezidenta Slovenského centra PEN Vladimíra Skalského:
– o pripojenie sa ku Generálnemu štrajku, o prijatie k tomu potrebných inštitucionálnych a ďalších rozhodnutí, o šírenie a propagáciu tejto idey, o vysvetľovanie a presvedčovanie iných ľudí a inštitúcií.
3.
Keďže som kedysi pôsobil na 2 ústavoch SAV (Filozofický a Encyklopedický ústav), chcel by som požiadať pána predsedu SAV Martina Veňharta, ako aj jeho predchodcu pána Pavla Šajgalíka, rovnako všetkých riaditeľov ústavov SAV a členov ich vedeckých rád, – a rovnako ako niekdajší člen Snemu SAV, ktorým som bol počas niekoľkých volených období, by som chcel požiadať aj všetkých jeho súčasných a minulých členov, a aj všetkých vedcov a pracovníkov SAV, i všetkých ostatných vedcov a výskumníkov, akademických vysokoškolských i stredoškolských učiteľov, aj základného stupňa, študentov všetkých stupňov škôl:
– o pripojenie sa ku Generálnemu štrajku, o prijatie k tomu potrebných inštitucionálnych a ďalších rozhodnutí, o šírenie a propagáciu tejto idey, o vysvetľovanie a presvedčovanie iných ľudí a inštitúcií.
4.
Ako niekdajší pomocný redaktor literárneho časopisu Romboid by som chcel požiadať všetkých šéfredaktorov literárnych časopisov a ich redakčných rád a redakcií (najmä mne blízkych – Romboid (Ján Litvák, predtým Márius Kopcsay, Igor Hochel, Stanka Repar, Radoslav Passia, Ivan Štrpka), Fraktál (Ivana Komanická a predtým Stanislava Chrobáková Repar), Vertigo (Ján Gavura), Rozum (Iris Kopcsayová), Glosolália (Derek Rebro), Kapitál (Tomáš Hučko), Knižná revue (Marek Vadas), Slniečko (Kristína Soboň), členov redakčných rád spolupracovníkov, autorov a čitateľov či priaznivcov týchto literárnych časopisov:
– o pripojenie sa ku Generálnemu štrajku, o prijatie k tomu potrebných inštitucionálnych a ďalších rozhodnutí, o šírenie a propagáciu tejto idey, o vysvetľovanie a presvedčovanie iných ľudí a inštitúcií.
5.
Ako niekdajší držiteľ novinárskeho preukazu by som chcel požiadať všetkých novinárov a šéfredaktorov – najmä: Denníka N (Matúš Kostolný), .týždňa (Štefan Hríb), SME (Roman Krpelan), Aktualít (Peter Bárdy), Pravdy (Luboš Kamenistý) a ďalších denníkov a médií, aj hlavne STVR, televízií, všetkých ich redaktorov, publicistov, pracovníkov, podporujúcich čitateľov a sledovateľov:
– o pripojenie sa ku Generálnemu štrajku, o prijatie k tomu potrebných inštitucionálnych a ďalších rozhodnutí, o šírenie a propagáciu tejto idey, o vysvetľovanie a presvedčovanie iných ľudí a inštitúcií.
6.
Ako v súčasnosti vedúci Literárnej nadácie Studňa, vydavateľstva predovšetkým poézie, by som chcel týmto osloviť a poprosiť a požiadať všetkých vedúcich významných vydavateľstiev, najmä: Peter Milčák (Modrý Peter), Koloman K. Bagala (LCA), František Malík (Literárnyklub.sk), Peter Šulej (Vlna), Martin Solotruk (Ars Poetica), Skalná ruža (Erik Jakub Groch, Juraj Kuniak, Rudo Jurolek), Ivana Komanická (Horská lucerna), Peter Chalupa (Petrus), Miroslav Pollák (Krásny Spiš), Ján Gavura (F.A.C.E.) a ďalších, rovnako aj priaznivcov a čitateľov kníh týchto a aj ďalších spriaznených vydavateľstiev:
– o pripojenie sa ku Generálnemu štrajku, o prijatie k tomu potrebných inštitucionálnych a ďalších rozhodnutí, o šírenie a propagáciu tejto idey, o vysvetľovanie a presvedčovanie iných ľudí a inštitúcií.
7.
Keďže som kedysi tvorivo pôsobil ako hudobník a autor v Aninietakdivadle Daniela Heviera, v experimentálnom divadle poézie a hudby, chcel by som týmto osloviť a poprosiť a požiadať všetkých divadelníkov, hercov, členov divadelných súborov a pracovníkov divadiel po celej krajine, pesničkárov, hudobníkov, autorov, umelcov všetkých profesií:
– o pripojenie sa ku Generálnemu štrajku, o prijatie k tomu potrebných inštitucionálnych a ďalších rozhodnutí, o šírenie a propagáciu tejto idey, o vysvetľovanie a presvedčovanie iných ľudí a inštitúcií.
8.
Keďže som sa kedysi zúčastňoval ochranárskych a ekologických aktivít, dobrovoľného zachraňovania historických pamiatok a stavieb, Stromov života (na Kláštorisku a v Turčianskej Štiavničke), zachraňovania kartuziánskeho kláštora a pod., chcel by som osloviť a poprosiť a požiadať všetkých záchranárov, ekológov, ochrancov prírody a pamiatok, enviromentalistov, stromákov a najmä všetkých kláštorníkov:
– o pripojenie sa ku Generálnemu štrajku, o prijatie k tomu potrebných inštitucionálnych a ďalších rozhodnutí, o šírenie a propagáciu tejto idey, o vysvetľovanie a presvedčovanie iných ľudí a inštitúcií.
9.
Keďže som v minulosti v niektorých obdobiach pracoval či brigádoval na najrôznejších miestach aj manuálne i inak, napr. pri vykopávkach archeologického výskumu SAV, v lesnej škôlke pri výsadbe stromov, v banke pri roznášaní pošty, na praxi v bani a v povrchovom lome, či ako vrátnik na stavbe a podobne – chcel by som osloviť a poprosiť a požiadať všetkých pracovníkov najrôznejších profesií bez rozdielu charakteru zamerania a zamestnania:
– o pripojenie sa ku Generálnemu štrajku, o prijatie k tomu potrebných osobných a ďalších rozhodnutí, o šírenie a propagáciu tejto idey, o vysvetľovanie a presvedčovanie iných ľudí a inštitúcií.
10.
Ako človek pochádzajúci z rodiny s čiastočne maďarským pôvodom, (naša stará mama pochádzala z Níreďházy), by som tým chcel osloviť, poprosiť a požiadať všetkých občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti k tomu dobrej vôle:
– o pripojenie sa ku Generálnemu štrajku, o prijatie k tomu potrebných osobných a ďalších rozhodnutí, o šírenie a propagáciu tejto idey, o vysvetľovanie a presvedčovanie iných ľudí a inštitúcií.
11.
Keďže časť mojej vzdialenejšej rodiny pochádzala z Mukačeva, a keďže som zažil tragickú stratu, a keďže sa snažím aktivizovať spolu s mnohými ďalšími ľuďmi v pomoci Ukrajine: chcel by som osloviť a poprosiť a požiadať všetkých ľudí z Ukrajiny pracujúcich a žijúcich na Slovensku k tomu dobrej vôle:
– o pripojenie sa ku Generálnemu štrajku, o prijatie k tomu potrebných osobných a ďalších rozhodnutí, o šírenie a propagáciu tejto idey, o vysvetľovanie a presvedčovanie iných ľudí a inštitúcií.
12.
Ja ako človek, ktorý bol proti rozpadu federácie bratských národov Čechov, Slovákov, Moravákov, Slezanov, Rusínov atd., výnimočného humanistického filozoficko-štátoprávneho projektu založeného T. G. Masarykom a M. R. Štefánikom, keď som bol proti postupnému rozkladu a rozpadu nášho Československa – pretože sa tým podľa môjho uvažovania nad históriou a súčasnosťou a podľa mojich pozorovaní a odhadov – oslabil prodemokratický a prozápadný duch havlizmu a chartizmu a posilnil sa nebezpečný rozkladný vplyv Ruska v strednej Európe:
Chcel by som poprosiť o prípadnú budúcu spoluúčasť občanov Českej republiky, ktorí nesúhlasia s proputinským euroskepticizmom súčasnej sa tvoriacej vlády ČR, ktorí sú proti rastúcemu putinizmu i v Českej republike:
– o vzájomnú podporu, bratskú spoluprácu a o uvažovanie o prípadnom iniciovaní Generálneho štrajku v Českej i Slovenskej republike súčasne. Takto by sme mohli spolu čo najviac naplniť odkaz našej spoločnej Zamatovej/Nežnej revolúcie.
13.
Keďže pochádzam z veriacej kresťanskej rodiny, kde vo vzájomnom porozumení a vzájomnej podpore a láske žili a žijú ľudia liberálneho i konzervatívneho presvedčenia, obraciam sa vo svojich prosbách aj na široké zástupy veriacich, a nielen na nich, ale aj na KBS, aj na viacerých ľudí, ktorých poznám s pôsobením a s kontaktmi v bývalej podzemnej cirkvi a v disidentských kruhoch v Slovenskej i Českej republike:
A predovšetkým keďže proputinský ficizmus má vo viacerých svojich hlavných aspektoch nemorálny protikresťanský a antihumánny charakter, chcel by som čo najviac poprosiť všetkých veriacich ľudí kresťanskej viery a dobrej vôle:
– o pripojenie sa ku Generálnemu štrajku, o prijatie k tomu potrebných inštitucionálnych a ďalších rozhodnutí, o šírenie a propagáciu tejto idey, o vysvetľovanie a presvedčovanie iných ľudí a inštitúcií.
15. 11. 2025
17.37 hod.SEČ
Ďakujem, s úctou.
Mgr. Erik Markovič, PhD.,
v 2018-2021 predseda AOSS,
v súčasnosti vedúci Literárnej nadácie Studňa.
Signatári z radov spisovateľov, vedcov a umelcov:
Erik Markovič
Vlado Leksa
Marián Milčák
Erik Markovič Kontaktujte autora petície