ZDRUŽENIE ČECHÁNKY, o.z. - hromadná pripomienka proti PVE Málinec

Pripomienky ZDRUŽENIA ČECHÁNKY, o.z. k  Žiadosti o posúdenie investičného projektu „PVE Málinec - Látky“ ako významnej investície a o podanie návrhu na vydanie osvedčenia na schválenie vláde SR, s ktorými sa stotožnilo viac ako 500 osôb.  

Dňa 02. januára 2026 bol zverejnený na medzirezortné pripomienkovanie nelegislatívny všeobecný materiál predložený Ministerstvom životného prostredia SR “ Žiadosť o posúdenie investičného projektu „PVE Málinec - Látky“ ako významnej investície a o podanie návrhu na vydanie osvedčenia na schválenie vláde SR ” (rezortné číslo 42/2026), v legislatívnom procese LP/2026/1 a je dostupný na tomto odkaze: Legislatívny proces - LP/2026/1 (ďalej len “návrh na vydanie osvedčenia” alebo “materiál”).  

K návrhu na vydanie osvedčenia v stanovenej lehote týmto podávame zásadné pripomienky a žiadame materiál ako celok stiahnuť.  

1.      Procesná pripomienka k predloženému materiálu:  

Žiadame nepokračovať ďalej v  schvaľovacom procese k tomuto materiálu pre nesprávny procesný postup  a materiál ako celok stiahnuť zo schvaľovacieho procesu.  

Táto pripomienka je zásadná.  

Odôvodnenie:  

Bod A:

Nevyhodnotenie pripomienok k nelegislatívnemu materiálu LP/2025/33 „Návrh na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu“ (rezortné číslo 1736/2025-1.8.1),  ktorý bol predložený Ministerstvom životného prostredia SR dňa 04.02.2025 na medzirezortné skrátené pripomienkové konanie (ďalej len „návrh na vyhlásenie projektu za strategickú investíciu“).  

K návrhu  na vyhlásenie projektu za strategickú investíciu bolo vznesených 25 pripomienok, ku ktorým do dnešného dňa nebolo zvolané rozporové konanie a pripomienky neboli nikdy vyhodnotené.   Obsahom obidvoch návrhov, teda tak „žiadosti o posúdenie investičného projektu „PVE Málinec - Látky“ ako významnej investície a o podanie návrhu na vydanie osvedčenia na schválenie vláde SR ” (rezortné číslo 42/2026)“ ako aj „návrhu na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu“ (rezortné číslo 1736/2025-1.8.1)“ sú po obsahovej stránke totožné investičné projekty.   Nevyhodnotenie pripomienok k obsahovo totožnému materiálu a jeho opätovné predloženie do pripomienkového konania je možné považovať za obchádzanie zákona.  

Bod B:

Rozpor s postupom stanoveným Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov, schválenej uznesením vlády SR zo 14. januára 2015 č. 24 v znení uznesenia vlády SR zo 16. septembra 2015 č. 513 (ďalej len „metodika“) pri predkladaní materiálu:

Predkladateľ nedodržiava postup stanovený metodikou, ktorá sa vzťahuje na prípravu návrhov nelegislatívnych materiálov a podľa ktorej sa pred medzirezortným pripomienkovým konaním (MPK) vykonáva predbežné pripomienkové konanie (PPK - bod 6.1 Jednotnej metodiky) v prípade materiálov legislatívneho charakteru aj nelegislatívneho charakteru, pričom do PPK sa predkladajú všetky materiály legislatívneho charakteru a nelegislatívneho charakteru, ktoré majú identifikovaný niektorý z vybraných vplyvov (tzn. predkladateľ v nich identifikoval aspoň jeden z vybraných vplyvov: vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti).   Predkladateľ konštatuje v predloženom materiáli absenciu vyššie uvedených vplyvov (vplyv  na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie,..) čo je formalisticky poňatý prístup k spracovaniu materiálu, ktorý neodráža skutočnosť, s jediným cieľom – obísť postup podľa metodiky.   Je celkom evidentné, že predložený materiál bude mať vplyv nie len na podnikateľské subjekty a životné prostredie, ale spájajú sa s ním aj vybrané sociálne vplyvy.   Navrhovaná investícia drastickým spôsobom zasahuje do života miestneho obyvateľstva, spája sa s vyvlastňovaním a vysídľovaním a napriek tomu, že od zverejnenia prvotného zámeru predkladateľa realizovať v dotknutom regióne túto investíciu prešiel takmer rok, predkladateľ svoj zámer nediskutoval s dotknutými vlastníkmi a miestnymi obyvateľmi. V dotknutej lokalite pôsobí niekoľko súkromných farmárov, nachádzajú sa v nej stavby miestneho poľnohospodárskeho družstva, desiatky rodinných domov, rekreačných chalúp a iných stavieb, čo jednoznačne vyplýva z predkladateľom priloženého zoznamu stavieb. Ku dnešnému dňu predkladateľ nekomunikoval otvorene a transparentne svoj zámer realizovať navrhovanú investíciu s nikým z dotknutých vlastníkov  či už stavieb alebo pozemkov, napriek tomu, že títo sa transparentnej a otvorenej komunikácie vyslovene dožadujú už celé mesiace. Konštatovanie, že predkladaný materiál nebude mať teda vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a žiadne sociálne vplyvy je formalistické bez reálneho základu. Žiadame prepracovať doložku vplyvov tak, aby zohľadňovala reálne vplyvy samotného vymedzenia strategického územia, najmä: Ø dopady na vlastnícke práva a spôsob využitia pozemkov v dotknutých katastrálnych územiach, Ø dopady na územný rozvoj a územné plánovanie (obce, BBSK), Ø predbežné dopady na životné prostredie a vodný režim v kontexte vodnej politiky štátu (plány manažmentu povodí, protipovodňová ochrana, sucho).  

Bod C:

Transpozícia s právom EÚ:  

V doložke vplyvov (bod 7) predkladateľ uvádza, že nedochádza k transpozícii práva EÚ, čo opätovne považujeme za formalistický prístup a  zavádzajúce tvrdenie.   Hoci formálne je konštatovanie vo vzťahu k transpozícii práva EÚ správne, je potrebné upozorniť že dochádza k modifikácii jeho uplatňovania cez režim "významnej investície", nakoľko materiál implementuje právo EÚ cez výnimky z EIA, predpisov týkajúcich sa vodného hospodárstva a územného plánovania , čím obchádza Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z  13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v znení v platnom znení (EIA Directive), Smernicu 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva v platnom zení (Water Framework Directive) a Smernicu 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (SEA Directive).   Materiál formálne tvrdí, že nemá vplyv na životné prostredie a územný rozvoj a odkladá všetky vplyvy až na "prípravu strategického územia", hoci samotné vymedzenie strategického územia zásadne zasahuje do vlastníckych práv, spôsobu využitia pozemkov a reálne predurčuje trasu a polohu stavieb.   Žiadame preto analýzu súladu s právom EÚ a stanoviská Európskej komisie.​  

Bod D:

Rozpor s uznesením vlády:  

Uznesenia Vlády SR č. 799/2024 zo dňa 18.12.2024 s názvom “Potenciál výstavby prečerpávacích vodných elektrární na Slovensku”, vláda uložila zabezpečiť prostredníctvom podniku VV, š. p. štúdiu realizovateľnosti pre technickú inováciu a modernizáciu vodnej nádrže Málinec prepojením s hornou nádržou pri Detvianskej Hute, a to s cieľom získať riešenie s čo najvyšším hydroenergetickým potenciálom a v prípade, že zo štúdie vyplynie realizovateľnosť tohto projektu, zabezpečiť ďalšie potrebné kroky k jeho realizácii a následnú prevádzku.  

Predkladaný materiál je v priamom rozpore s vyššie uvedeným uznesením vlády SR nakoľko absentuje štúdia realizovateľnosti, ktorej existencia bola základným predpokladom zabezpečenia ďalších potrebných krokov.  

2.      Rozpor so Zákonom č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách v platnom znení  

Žiadame nepokračovať ďalej v  schvaľovacom procese k tomuto materiálu pre jeho rozpor so Zák.č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách v platnom znení (ďalej len „Zákon“) a materiál ako celok stiahnuť zo schvaľovacieho procesu.  

Táto pripomienka je zásadná.  

Odôvodnenie:  

Bod A:

Nedostatočné odôvodnenie verejného záujmu  

Predkladateľ žiada o  posúdenie investičného projektu „PVE Málinec - Látky“ ako významnej investície a navrhuje vydanie v osvedčenia podľa § 2 písm. a) Zákona, ktoré osvedčenie by potvrdzovalo, že táto investícia je vo verejnom záujme.   Na preukázanie verejného záujmu nepredložil žiadateľ nijaké relevantné podklady ani štúdie, zdôvodnenie verejného záujmu je vágne a formálne.   Predkladateľ v materiáli uvádza, že cieľom investičného projektu je vybudovanie multifunkčného diela s dvojitým strategickým zameraním: v oblasti energetiky na zabezpečenie stability a flexibility elektrizačnej sústavy prostredníctvom akumulácie a výroby elektrickej energie pre efektívnu integráciu obnoviteľných zdrojov, a v oblasti vodného hospodárstva na plnenie významných úloh, vrátane protipovodňovej ochrany.  

Toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dátami.  

Existuje minimálne dôvodná pochybnosť o potrebe realizácie takejto investície  na zabezpečenie stability a flexibility elektrizačnej sústavy prostredníctvom akumulácie a výroby elektrickej energie pre efektívnu integráciu obnoviteľných zdrojov pre účely potreby Slovenskej republiky, nakoľko táto už podobné zariadenia má, a to s výkonom a kapacitou, ktoré sú pre potreby štátu postačujúce. Predkladateľ na podporu svojho tvrdenia nepredložil nijakú odbornú štúdiu, ktorá by potrebu takejto v investície potvrdzovala, a rovnako nepredložil ani žiadnu porovnávaciu štúdiu, ktorá by sa zameriavala posudzovaním ekonomickej výnosnosti alternatívnych spôsobov zabezpečenia stability elektrizačnej sústavy s výhľadom na vedu a vývoj a časový horizont uvedenia ním plánovanej investície do prevádzky. Rovnako nepredložil nijakú relevantnú štúdiu vplyvu klimatických zmien na zamýšľanú investíciu. Potreba realizácie takéhoto projektu nevyplýva zo žiadneho zo strategických dokumentov štátu.     Predkladateľ materiálu uvádza, že plánovaná investícia má spĺňať kritériá dvojitého strategického zamerania, pričom ako druhé uvádza významné úlohy v oblasti vodného hospodárstva, vrátane protipovodňovej ochrany.  

Tvrdenie, že investícia má plniť úlohy na úseku protipovodňovej ochrany nie je pravdivé.  

Podľa platného dokumentu – Plán manažmentu povodňového rizika v čiastkových povodiach Slovenskej republiky – aktualizácia 2021 – čiastkové povodie Ipeľ (https://www.minzp.sk/voda/ochrana-pred-povodnami/manazment-povodnovych-rizik/navrh-planu-manazmentu-povodnoveho-rizika-ciastkovych-povodiach-slovenskej-republiky-aktualizacia-2021.html?actualDir=/files/plan-manazmentu-povodnoveho-rizika-ciastkovych-povodiach-slovenskej-republiky-aktualizacia-2021/Ipel) sú na základe hodnotenia povodňového rizika identifikované geografické oblasti s:

1) existujúcim potenciálne významných povodňovým rizikom

2) pravdepodobným výskytom potenciálne významného povodňového rizika v čiastkovom povodí Ipľa.

Dokument obsahuje aj zoznam všetkých situácií s vyhlásenými stupňami povodňovej aktivity, opis povodne a pod.   Ipeľ pri Málinci ani jeho prítoky nie sú identifikované ako oblasti s existujúcim ani pravdepodobným potenciálne významným povodňovým rizikom. Nebola opísaná ani jedna situácia s povodňou, vyhláseným stupňom povodňovej aktivity (pozn. za obdobie 1997 – 2023). Priamo na rieke Ipeľ je najbližšou oblasťou s identifikovaným povodňovým rizikom obec Trenč   (vodný útvar SKI005FD), avšak počet ohrozených obyvateľov je 0 (nula)  a to aj pri Q100, až pri Q1000 je tu počet ohrozených obyvateľov 129. Voda sa pri Q100 vybrežuje na polia. Vzdialenosť od Málinca je cca 52 riečnych kilometrov. Navrhované opatrenia v tejto oblasti sú rekonštrukcia ochrannej hrádze a vybudovanie novej pravostrannej ochrannej hrádze v dĺžke 170 m. Čo sa týka vzdialenosti v krajine, oblasťou s identifikovaným povodňovým rizikom je oblasť okolo Lučenca SKI002FD, ktorej plocha povodia prislúchajúca k geografickej oblasti však nie je „spádovaná“ do Málinca, teda inak povedané – opatrenia v Málinci či Látkach nijakým spôsobom nedokážu eliminovať riziko v oblasti SKI002FD.

Tento „dohad“ potvrdzujú aj konkrétne opatrenia pre identifikovanú oblasť SKI002FD –navrhované sú opatrenia ako výsadba lesov, vylúčenie holorubov, protierózne opatrenia, zachovanie prirodzených korýt, remízky, agrotechnické opatrenia. Opatrenia ako rekonštrukcia, doplnenie či nové ochranné hrádze, nábrežné múriky a pod. sú navrhované v intraviláne Lučenca, Fiľakova a iných sídiel.

Čo sa týka navrhovaných vodných stavieb, tak v celom čiastkovom povodí Ipľa nie je navrhovaná výstavba žiadnej nádrže na zabezpečenie protipovodňovej ochrany územia. Navrhnutých je 19 poldrov, avšak všetky na prítokoch, nie priamo na Ipli. Na hornom toku nie je navrhovaná žiada nádrž ani polder.

V Pláne manažmentu povodňového rizika v čiastkových povodiach Slovenskej republiky – aktualizácia 2021 – čiastkové povodie Ipeľ sa na str. 183 venuje pozornosť aj Vodárenskej nádrži Málinec na Ipli, konkrétne sa tu uvádza: Jej hlavným účelom je vytvorenie zdroja vody pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou v rámci Stredoslovenskej vodárenskej sústavy. Z celkového objemu nádrže predstavuje retenčný neovládateľný priestor 1,5 mil. m3, ktorý slúži k čiastočnému zadržaniu veľkých vôd a zníženiu povodňovej vlny. Pri danom retenčnom objeme sa však jeho vplyv na krátkom úseku už vytráca.

Skutočnosť, že stavba navrhovanej investície  nebude plniť nijakú protipovodňovú ochranu vylučuje aj samotný obsah súťažných podkladov k zákazke  „PVE Málinec – Látky - dokumentácia stavebného zámeru“ zverejnených na  Vyhľadávanie zákaziek - ÚVO  ( Vestník     Úradu pre verejné obstarávanie SR č. 192/2025 zo dňa 23. 9. 2025) investorom - Vodohospodárska výstavba, š.p..

Zdroj vody pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je primárnym účelom, pre ktorý bola vodárenská nádrž Málinec vybudovaná, a ktorý musí byť aj zachovaný.

Existuje dôvodná a doteraz nikým nevyvrátená obava, že realizáciou plánovanej výstavby PVE dôjde k dočasnému alebo trvalému vyradeniu vodárenskej nádrže Málinec zo sústavy vodárenských zariadení, čím by prestala plniť účel na ktorý bola vybudovaná a došlo by k ohrozeniu ďalšieho rozvoja celého regiónu.

Táto obava je najvážnejším bodom posudzovania významu a potreby navrhovanej investície, nakoľko nikde inde v Európe, kde sú porovnateľné štandardy na kvalitu pitnej vody ako v Slovenskej republike, nie je prečerpávacia vodná elektráreň vybudovaná priamo na zdroji pitnej vody. Podmienka na zachovanie kvality surovej pitnej vody v jej súčasnej podobe a zachovanie vodárenskej funkcie nádrže Málinec pre účely zásobovania obyvateľstva pitnou vodou je aj jednou zo základných podmienok predstaviteľov samospráv v dotknutom území.

Do dnešného dňa však predkladateľ zachovanie tejto funkcie VN Málinec ani kvality surovej pitnej vody nedokázal relevantným spôsobom garantovať. Nepredložil jedinú štúdiu za účelom posúdenia realizovateľnosti takejto investície na zdroji pitnej vody za súčasného zachovania jej vodárenskej funkcie – zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. Naopak, v rámci vysvetľovacieho konania k už vyššie spomínanej zákazke „PVE Málinec – Látky - dokumentácia stavebného zámeru“ odpovedal investor na uchádzačom položenú otázku či súčasťou zákazky sú aj analýzy, a to:

-    analýza procesov zmútenia/zakalenia vody vo VN Málinec výtokom vody z energetického privádzača PVE,

-    analýza vplyvov zakalenia vody na vodárenské využívania VN Málinec,

-    analýza a návrh technických opatrení na zmiernenie javu zmútenia vody a na stabilizáciu objektu výtoku PVE do VN Málinec,

-    analýza vplyvu prevádzky PVE Málinec na zmenu teploty vody vo VN Málinec a v úseku Ipľa pod nádržou

-    analýza vplyvu prevádzky PVE Málinec na hydrologický režim rieky Ipeľ pod VN Málinec,

že tieto analýzy nie sú súčasťou zákazky.

V otvorenom liste, adresovanom vláde SR a predkladateľovi, v októbri  minulého roka, vyjadrili svoju obavu z plánovanej investície zástupcovia samospráv z okresov Zvolen a Detva, Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš, a Rimavská Sobota (zastupujúcich cca 300tis. obyvateľov týchto okresov), a to práve s ohľadom na skutočnosť, že stavba je plánovaná na VN Málinec, teda na najvýznamnejšom zdroji pitnej vody pre tento región. Zástupcovia samospráv vzniesli požiadavku, aby pred započatím s realizáciou tejto investície boli vybudované verejné vodovody vo všetkých obciach nakoľko ešte približne v tretine obcí uvedených regiónov nie je verejný vodovod.

VN Málinec je súčasťou vodárenskej sústavy tvorenej spolu s VN Hriňová a VN Klenovec. Obe sú už v technicky nevyhovujúcom stave, ide o pomerne staršie VN ako VN Málinec, ktoré si vyžadujú nákladné modernizačné úpravy, nehovoriac o tom, že nikdy nebol dobudovaný riadne skupinový vodovod. V prípade ak by došlo k odstávke VN Málinec, čo i len počas výstavby plánovanej PVE, zvyšné dve VN (Hriňová a Klenovec) neutiahnu zásobovanie regiónu pitnou vodou, nehovoriac o tom, aký stav by nastal v prípade havárie jednej z nich.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predkladateľ nie len že dostatočne nezdôvodnil, nezdokumentoval a relevantnými dátami či štúdiami nepodložil  ním deklarovaný verejný záujem, ale ním plánovaná investícia môže priamo ohroziť iný verejný záujem, a to zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.

bod B:

Nesúlad s územnoplánovacou dokumentáciou:  

Projekt je predkladaný ako významná investícia ešte pred riadnym zosúladením so záväznými územnými plánmi dotknutých obcí a BBSK, čo je v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti územného plánovania.  

Bod C:

Neprípustný zásah do vlastníckych práv:  

Tak ako sa to vyššie už uvádza, materiál formálne tvrdí, že nemá vplyv na životné prostredie a územný rozvoj a odkladá všetky vplyvy až na "prípravu strategického územia", hoci samotné vymedzenie strategického územia zásadne zasahuje do vlastníckych práv, spôsobu využitia pozemkov a reálne predurčuje trasu a polohu stavieb. Ustanovenie § 2 písm. f) zákona č. 371/2021 Z. z. predpokladá prípravu strategického územia na účel realizovateľného projektu, nie na hypotetický variant bez overenia súladu s územnoplánovacou dokumentáciou a uskutočnenia štúdie realizovateľnosti; predkladacia správa priznáva, že štúdia realizovateľnosti ešte len vzniká a vstupy do územia sa majú robiť "na preverenie" variantov.   Predkladateľ dôvodí, že zaradenie projektu PVE Málinec – látky do režimu významnej investície je primárne odôvodnená objektívnou a kritickou časovou tiesňou pretože pri štandardných lehotách povoľovacích procesov (EIA, územné konanie, stavebné konanie) by nebolo možné realizovať projekt včas. Odôvodnenie časovej tiesne opiera o Desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy SEPS pre roky 2026 - 2035, ale v materiáli chýba jasné prepojenie medzi konkrétnym technickým riešením PVE Málinec – Látky a konkrétnymi projektmi v DPRPS (kapacita, napojenie, alternatívy), čím sa oslabuje zákonné kritérium mimoriadneho verejného záujmu a nevyhnutnosti režimu významnej investície.​   Materiál sa tiež odvoláva na INEKP a klimatické ciele, ale nepreukazuje posúdenie alternatívnych riešení akumulácie (iné PVE lokality, batériové úložiská, riadenie dopytu), čo je v rozpore so zásadou efektívneho a udržateľného využívania zdrojov zakotvenou v energetickej aj environmentálnej politike. Z vodohospodárskeho hľadiska je projekt prezentovaný ako prínosný pre vodohospodárske a protipovodňové funkcie, ale v doložke vplyvov absentuje seriózna analýza dopadov na vodný režim toku, ekologický stav vôd, sucho a adaptáciu na zmenu klímy podľa rámcovej smernice o vode a plánov manažmentu povodí. Vo vzťahu k dotknutému územiu a vlastníkom nehnuteľností absentuje akákoľvek seriózna diskusia.

• Mgr. Tomáš Endrődy, predseda ZDRUŽENIA ČECHÁNKY, o.z., Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec

• Mgr. Miloš Střelec, člen ZDRUŽENIA ČECHÁNKY, o.z., Potočná 3105/7, 962 05 Hriňová

• Ing. Lukáš Machava, člen ZDRUŽENIA ČECHÁNKY, o.z., F. Švantnera 1181/1, 974 01 Banská Bystrica

• JUDr. Renáta Endrődyová, advokátka, Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec

ZDRUŽENIE ČECHÁNKY, o.z., IČO: 56835132, so sídlom Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec, Mgr. Tomáš Endrődy, predseda ZDRUŽENIA ČECHÁNKY, o.z., Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec, Mgr. Miloš Střelec, člen ZDRUŽENIA ČECHÁNKY, o.z., Potočná 3105/7, 962 05 Hriňová, Ing. Lukáš Machava, člen ZDRUŽENIA ČECHÁNKY, o.z., F. Švantnera 1181/1, 974 01 Banská Bystrica, JUDr. Renáta  Endrődyová, advokátka, Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec    Kontaktujte autora petície