ZASTAVME TARABOVU MEGALOMANSKÚ PREČERPÁVAČKU - HROMADNÁ PRIPOMIENKA
Pripomienky Mgr. Michala Kiču, advokáta so zameraním na environmentálne právo a podpredsedu strany Demokrati a Ing. Karla Hirmana, experta na energetiku a člena predsedníctva strany Demokrati k materiálu “Žiadosť o posúdenie investičného projektu “PVE Málinec - Látky” ako významnej investície a o podanie návrhu na vydanie osvedčenia na schválenie vláde SR”
Minister životného prostredia Tomáš Taraba opäť navrhuje megalomanskú investíciu Prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, ktorá zásadne ovplyvní život ľudí na Podpoľaní a ohrozí ich bývanie a prístup k pitnej vode. Keď sme mu zastavili tzv. strategickú investíciu, skúša novú fintu - tzv. významnú investíciu. Ale aj tu chce vyvlastňovať. Robí tak opäť v rozpore so zákonom, bez odborných podkladov, diskusie s dotknutými obyvateľmi a opäť sú v hre miliardy eur. Len na vyvlastňovanie si vyčlenil 60 mil. eur a to nemá ani štúdiu realizovateľnosti.
Preto požadujeme stiahnutie návrhu. Potrebujeme Vašu podporu k hromadnej pripomienke, aby bol Taraba nútený s nami rokovať a zastavenie projektu dosiahli.
Termín je len do 16. 1. 2026 !
Nasleduje text pripomienok, s ktorými sa stotožňujete:
Pripomienky Mgr. Michala Kiču, advokáta so zameraním na environmentálne právo a podpredsedu strany Demokrati a Ing. Karla Hirmana, experta na energetiku a člena predsedníctva strany Demokrati k materiálu “Žiadosť o posúdenie investičného projektu “PVE Málinec - Látky” ako významnej investície a o podanie návrhu na vydanie osvedčenia na schválenie vláde SR”
Dňa 2. januára 2026 bol zverejnený na medzirezortné pripomienkové konanie nelegislatívny materiál predložený Ministerstvom životného prostredia SR “Žiadosť o posúdenie investičného projektu “PVE Málinec - Látky” ako významnej investície a o podanie návrhu na vydanie osvedčenia na schválenie vláde SR” (rezortné číslo 42/2026), v legislatívnom procese LP/2026/1 a je dostupný na tomto odkaze: https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2026/1
(ďalej len “návrh osvedčenia” alebo “materiál”).
K návrhu osvedčenia v stanovenej lehote týmto podávame zásadné pripomienky a žiadame materiál ako celok stiahnuť.
- Pripomienka k procesnej stránke predloženia materiálu
Požadujeme nepokračovať v ďalšom schvaľovacom procese k tomuto materiálu a materiál ako celok stiahnuť.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Dňa 4. februára 2025 bol zverejnený na skrátené medzirezortné pripomienkovanie nelegislatívny materiál predložený Ministerstvom životného prostredia SR “Návrh na určenie investičného projektu “Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec” za strategickú investíciu” (rezortné číslo 1736/2025-1.8.1), v legislatívnom procese LP/2025/33 (ďalej len “pôvodný materiál”).
K tomuto materiálu bolo uplatnených celkovo 35 pripomienok vrátane zásadných, aj od ústredných orgánov štátnej správy a ďalej 5 hromadných pripomienok, pričom pripomienku predkladateľov podporilo viac ako 20 000 podporovateľov. Predkladateľ nikdy nezverejnil vyhodnotenie týchto pripomienok a ani k nim nezvolal rozporové konanie, pričom obsahovo sa jedná o príbuzné matierály len s rozdielom právneho režimu, podľa ktorého zamýšľa predkladateľ investíciu realizovať. Tento postup predstavuje zásadné obídenie podstaty a významu pripomienkového konania a participácie odbornej verejnosti, občanov a ostatných subjektov štátnej správy na pripomienkovaní investície s odhadovanými nákladmi približne 2 mld. eur, čo je neakceptovateľné. Pripomíname, že pôvodný materiál bol predložený na skrátené pripomienkové konanie z dôvodu údajných hospodárskych škôd, avšak predkladateľ nebol schopný ho vyhodnotiť ani po skoro roku od jeho predloženia, čo považujeme za účelové a vykonané s cieľom obídenia vecnej diskusie o význame investície. O údajnej potrebe vybudovania prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) komunikuje predkladateľ od nástupu ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu viac ako rok, počas ktorej bol v praktických krokoch nečinný. Nevyhodnotenie pripomienkového konania k pôvodnému materiálu, nevykonanie rozporových konaní a vykonanie nového pripomienkového konania považujeme za motivované snahou čo najviac obmedziť diskusiu v tejto veci zo strany dotknutej a odbornej verejnosti.
Medzirezortné pripomienkové konanie by malo slúžiť aj na zabezpečenie participácie dotknutých skupín verejnosti. Predkladateľom zvolený postup v spojitosti s doterajšou nulovou komunikáciou s priamo dotknutými občanmi predstavuje dramatické sťaženie možnosti verejnosti zúčastniť sa účinného pripomienkovania návrhu osvedčenia, ktorá môže mať zásadné dopady na vec všeobecného spoločného záujmu - ochrany životného prostredia a vlastníckeho práva. V týchto záležitostiach je naviac participácia verejnosti osobitne chránená čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky, čo predkladateľ nerešpektuje.
Materiál ďalej nebol predložený na predbežné pripomienkové konanie, hoci táto povinnosť vyplýva pre predkladateľa z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení neskorších zmien a doplnkov. Predkladateľ tak odignoroval nasledujúce fázy schvaľovacieho procesu: 1. informácia o príprave materiálu, 2. vykonanie konzultácií s podnikateľskými subjektmi, 3. schválenie materiálu v rámci rezortu, ktorý ho predkladá, 4. predbežné pripomienkové konanie.
Uvedeným postupom predkladateľ zmaril účel predbežného pripomienkového konania. Predkladateľ v doložke vplyvov neuvádza žiadne dotknuté subjekty a ani podnikateľské subjekty, čo je preukázateľne nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, keďže v danej lokalite pôsobí niekoľko subjektov v oblasti agroturistiky a poľnohospodárskej výroby. Rovnako nepriznáva vplyvy materiálu na životné prostredie, resp. ich uvádza ako negatívne a pozitívne. Uvedené svedčí o snahe predkladateľa vyhnúť sa vecnému dialógu so zainteresovanou verejnosťou, dotknutými podnikateľskými subjektmi, ako aj absencii štúdií a expertných podkladov, ktoré by boli predmetom posúdenia v predbežnom pripomienkovom konaní. Na ich podklade a ako aj podklade konzultácií so zainteresovanými subjektmi by sa mohlo preukázať alebo vyvrátiť, či je potrebné pristúpiť k schváleniu materiálu. Predkladateľ tak nie je schopný alebo ochotný vykonať, čím porušuje povinnosti uložené uznesením vlády SR.
- Rozpor so zákonom o významných investíciách
Požadujeme stiahnuť materiál ako celok pre jeho rozpor so zákonom č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách v znení neskorších predpisov a absenciu verejného záujmu.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoVI) je “významná investícia investičný projekt, ktorého realizáciu bude zabezpečovať právnická osoba, ktorej zakladateľom je štát, vyšší územný celok alebo obec, ak vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o ňom rozhodla, že je vo verejnom záujme.”
Podľa § 2 písm. f) bod 1 ZoVI “strategickým územím je súhrn pozemkov, ktoré sa nachádzajú v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 30 ha, a ktoré sú určené na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja, dôležitých investícií na ochranu životného prostredia alebo ktoré sú určené na realizáciu investícií v oblasti verejných služieb.”
Predkladateľ deklaruje, že v strategickom území zamýšľa vo verejnom záujme zriadiť PVE z dôvodu ochrany životného prostredia, a to plnením cieľov Slovenskej republiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energií a protipovodňovej ochrany. Oba tieto dôvody sú nepravdivé a priamo odporujú strategickým dokumentom schváleným vládou Slovenskej republiky. Tvrdenia predkladateľa sú tak v rozpore s ustanovením § 2 písm. f) ods. 1 ZoVI, čím nie je naplnený a daný zákonný dôvod pre vyhlásenie významnej investície. Iný dôvod ako prezentovaná dôležitá investícia na ochranu životného prostredia predkladateľ v materiáli neuvádza.
Rovnako nie je naplnený ani definičný znak významnej investície v zmysle § 2 písm. f) ZoVI, ktorý deklaruje predkladateľ, teda, že sa jedná o investíciu v oblasti verejných služieb, keďže ňou môžu byť iba investícia v oblasti zabezpečovania úloh verejnej správy uskutočnená vo verejnom záujme, čo však rovnako nie je dané.
Predkladateľ podrobne rozvádza ako jediný dôvod pre naplnenie verejného záujmu využitie energetického potenciálu PVE, čo však nie je verejný záujem predpokladaný ZoVI. Tento účel stavby PVE sa javí ako nosný v argumentácii predkladateľa. V takom prípade však nie je Ministerstvo životného prostredia SR príslušným ministerstvom v zmysle § 4 ods. 1 ZoVI, avšak bolo by ním Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle kompetenčného zákona, čo predstavuje ďalšie porušenie ZoVI.
Z hľadiska deklarovaného verejného záujmu PVE - ochrany pred povodňami, uvádzame, že ide o nijako nepodložené tvrdenie priamo odporujúce strategickým dokumentom samotného predkladateľa. Tento účel stavby PVE je skrátka vymyslený a prezentovaný úplne účelovo.
Z Plánu manažmentu povodňového rizika v čiastkových povodiach Slovenskej republiky – aktualizácia 2021 – čiastkové povodie Ipeľ, nevyplýva potreba výstavby PVE ako protipovodňového opatrenia.
V pláne manažmentu sú na základe hodnotenia povodňového rizika identifikované geografické oblasti s 1) existujúcim potenciálne významných povodňovým rizikom a 2) pravdepodobným výskytom potenciálne významného povodňového rizika v čiastkovom povodí Ipľa. Dokument obsahuje aj zoznam všetkých situácií s vyhlásenými stupňami povodňovej aktivity, opis povodne a navrhovanými opatreniami.
Ipeľ pri Málinci ani jeho prítoky nie sú identifikované ako oblasti s existujúcim ani pravdepodobným potenciálne významným povodňovým rizikom. Nebola opísaná ani jedna situácia s povodňou, vyhláseným stupňom povodňovej aktivity (pozn. za obdobie 1997 – 2023, vrátane aktualizácie z 12/2024).
Priamo na rieke Ipeľ je najbližšou oblasťou s identifikovaným povodňovým rizikom obec Trenč (vodný útvar SKI005FD), avšak počet ohrozených obyvateľov je NULA (a to aj pri Q100), až pri Q1000 je tu počet ohrozených obyvateľov 129. Voda sa pri Q100 vybrežuje na polia. Vzdialenosť od Málinca je cca 52 riečnych kilometrov. Navrhované opatrenia v tejto oblasti sú rekonštrukcia ochrannej hrádze a vybudovanie novej pravostrannej ochrannej hrádze v dĺžke 170 m.
Čo sa týka vzdialenosti v krajine, oblasťou s identifikovaným povodňovým rizikom je oblasť okolo Lučenca SKI002FD, ktorej plocha povodia prislúchajúca k geografickej oblasti však nie je „spádovaná“ do Málinca, teda inak povedané – opatrenia v Málinci či Látkach pravdepodobne nevie eliminovať riziko v oblasti SKI002FD.
Neopodstatnenosť deklarovaného protipovodňového účelu stavby PVE potvrdzujú aj konkrétne opatrenia pre identifikovanú oblasť SKI002FD – navrhované sú opatrenia ako výsadba lesov, vylúčenie holorubov, protierózne opatrenia, zachovanie prirodzených korýt, remízky, agrotechnické opatrenia. Opatrenia ako rekonštrukcia, doplnenie či nové ochranné hrádze, nábrežné múriky a pod. sú navrhované v intraviláne Lučenca, Fiľakova a iných sídiel.
Čo sa týka navrhovaných vodných stavieb, tak v celom čiastkovom povodí Ipľa nie je navrhovaná výstavba žiadnej nádrže na zabezpečenie protipovodňovej ochrany územia. Navrhnutých je 19 poldrov, avšak všetky na prítokoch, nie priamo na Ipli. Na hornom toku nie je navrhovaná žiada nádrž ani polder.
V Pláne manažmentu povodňového rizika v čiastkových povodiach Slovenskej republiky – aktualizácia 2021 – čiastkové povodie Ipeľ sa na str. 183 venuje pozornosť aj Vodárenskej nádrži Málinec na Ipli, konkrétne sa tu uvádza: “Jej hlavným účelom je vytvorenie zdroja vody pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou v rámci Stredoslovenskej vodárenskej sústavy. Z celkového objemu nádrže predstavuje retenčný neovládateľný priestor 1,5 mil. m3, ktorý slúži k čiastočnému zadržaniu veľkých vôd a zníženiu povodňovej vlny. Pri danom retenčnom objeme sa však jeho vplyv na krátkom úseku už vytráca.”
Z rozpracovanej aktualizácie Plánu manažmentu povodňového rizika v čiastkových povodiach Slovenskej republiky (2024) vyplýva, že situácia v záujmovej oblasti je prakticky nezmenená – teda ani podľa aktualizovaných podkladov nevyplýva, že by v oblasti Málinec či nižšie bola identifikovaná s existujúcim ani pravdepodobným potenciálne významným povodňovým rizikom, ktorá by opodstatňovala výstavbu PVE ako protipovodňového opatrenia.
Deklarovaný verejný záujem v oblasti stability prenosovej sústavy rovnako nevyplýva zo žiadneho strategického dokumentu alebo štúdie realizovateľnosti. Požiadavka na cieľový výkon PVE vo výške až 2 400 MW nebola doposiaľ podložená ani zdôvodnená žiadnym strategickým dokumentom štátu vydaným po 18. decembri 2024. Po tomto termíne bol publikovaný napríklad dokument Desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy na obdobie rokov 2026 – 2035, kde sa nespomína žiadna potreba výstavby PVE. PVE s takýmto obrovským výkonom nepotrebuje výhľadovo ani európska elektrizačná sieť na základe najaktuálnejších dokumentov TYNDP (10-ročný plán rozvoja siete). Plán rozvoja siete (TYNDP) poskytuje prepojenia, ktoré podporujú a dopĺňajú národné plány rozvoja siete. Poskytuje celoeurópsku víziu budúceho energetického systému a skúma, ako možno využiť energetické prepojenia a skladovanie energie na zabezpečenie nákladovo efektívneho a bezpečného prechodu na novú energetickú sieť.
Predkladateľ sa odvoláva na potrebu regulačnej elektrickej energie pre Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu (SEPS), ale nikde nie je k dispozícii odborná analýza alebo štúdia, ktorá by toto tvrdenie potvrdzovala, vrátane návratnosti takejto rozsiahlej investície.
Predkladateľ spomína možnosť batériových úložísk, ale nikde nie je doložené, prečo by mala byť práve PVE Málinec výhodnejšia z pohľadu energosústavy a aj ekonomiky prevádzky.
Predkladateľ uvádza nutnosť vybudovania vysokonapäťových vedení napojených na PVE Málinec na sústavu SEPS, ale nikde nie sú vyčíslené nutné náklady a ani spomínané, ako budú realizované, pričom bez neho PVE nemá žiaden zmysel. Navyše, aj v tomto prípade nie je posúdená efektivita a výhodnosť v porovnaní s batériovými úložiskami, rozmiestnenými po sieti, priamo na miestach špičkovej spotreby, resp. výroby OZE a bez nutnosti stavať doplňujúce kapacity VVN.
Predkladateľ sa opakovane odvoláva na zvýšenie výroby elektrickej energie z OZE, avšak nie je dostupná žiadna reálna stratégia rozvoja OZE, zvlášť veternej, ktorej je predkladateľ naviac odporcom. Pripomíname, že fotovoltické zdroje sa už stavajú primárne na mieste spotreby.
Predkladateľ opakovane uvádza, že PVE je potrebná z dôvodu stability dodávok elektrickej energie a uvádza viacerých veľkých spotrebiteľov a domácnosti. Lenže niektorí uvedení veľkí spotrebitelia už nevykonávajú energeticky náročnú výrobu (Slovalco), alebo cih spotreba elektrickej energie má stabilný odberový diagram s minimálnymi odchýlkami alebo vlastnú energetiku (Slovalco, košické železiarne, Slovnaft), pričom ani domácnosti nemajú výrazné a hlavne náhle výkyvy v spotrebe. PVE je určená na okamžité vykrytie náhlych výkyvov v sieti, a preto je jej nasadzovanie obmedzené. To isté platí aj pre “uskladňovanie” elektrickej energie z OZE.
Predkladateľ nikde nedoložil potrebu výstavby PVE Málinec ani vzhľadom na využitie existujúcich kapacít PVE, resp. možnosť ďalšieho zvýšenia ich kapacít.
Argumentácia o úspore finančných prostriedkov prostredníctvom využitia existujúcej vodárenskej nádrže ako spodnej nádrže PVE je vysoko zavádzajúca, keďže náklady na kompenzačné opatrenia – vrátane vybudovania rozdelenia VN Málinec, nových vodárenských prepojení, náhradných vodárenských zdrojov, modernizácie úpravní a vodovodov, výstavby kanalizácie a čistiarní odpadových vôd v obciach Málinec a Látky, odstránenia environmentálnej záťaže v obci Látky, zabezpečenia zásobovania vodou, prekládky cintorína, zriadenia informačných centier, rekonštrukcie a vybudovanie nových ciest, výstavby rekreačnej infraštruktúry a úhrady paušálnych nákladov spojených s financovaním solidárneho fondu – by prevýšili náklady na výstavbu spodnej nádrže v alternatívnej lokalite.
PVE, ak by mala mať zmysel, musí vykazovať vysokú mieru stability. V prípade umiestnenia PVE na vodárenskom zdroji však takáto stabilita v našich klimatických podmienkach nie je zabezpečiteľná. Na zachovanie primárnej vodárenskej funkcie VN Málinec by totiž bolo potrebné v kritických situáciách – ako sú extrémne teploty, obdobia sucha či prívalové dažde, kedy by prečerpávanie vody zásadne zhoršilo kvalitu surovej pitnej vody – PVE odstaviť. V čase extrémneho sucha a vysokých teplôt zároveň vzniká riziko odstavenia jadrových blokov, čo môže viesť k tomu, že Slovenská republika zostane v kritickej situácii bez stabilizačných prvkov elektroenergetickej sústavy.
Zverejnené dokumenty, objednané štúdie ani požiadavky na rozsah dokumentácie stavebného zámeru neobsahujú žiadnu zmienku o posúdení vplyvu prečerpávania na kvalitu surovej pitnej vody a vodné a pobrežné ekosystémy v rôznych ročných obdobiach a pôsobením extrémnych vonkajších vplyvov. Vzniká preto závažná obava, že opomenutie takéhoto závažného hodnotenia je zámerné a že skutočným cieľom projektu je ukončenie využívania VN Málinec ako zdroja pitnej vody.
Napokon, zámer ani nie je v súlade s energetickou politikou SR v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Energetická politika SR totiž neobsahuje požiadavku na výstavbu PVE.
Naopak, zámer je v rozpore s nadradeným verejným záujmom na ochrane zdrojov pitnej vody, keďže nateraz zo žiadnych dokumentov nevyplýva možnosť a realizovateľnosť zachovania vodárenského účelu VN Málinec pri súčasnom vybudovaní PVE Málinec - Látky.
Zo stanoviska Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s., (SVPS) z 28. marca 2025 vyplýva, že vybudovanie Prečerpávacej vodnej elektrárne Látky – Málinec (PVE) v parametroch navrhovaných pri strategickej investícii môže ohroziť prístup približne 63 000 obyvateľov stredného Slovenska k pitnej vode. Ako spodná nádrž budúcej PVE má totiž slúžiť súčasná Vodárenská nádrž Málinec, čo by však podľa stanoviska SVPS mohlo viesť obmedzeniu alebo úplnému zastaveniu dodávok pitnej vody z tohto zdroja. Prevádzkovateľ vodárenskej nádrže Málinec upozorňuje na riziko vírenia dnových sedimentov, čo môže viesť k zhoršovaniu kvality surovej vody, najmä v ukazovateľoch zákal, farba, absorbancia, železo a mangán. V najhoršom prípade môže byť úprava a dodávka vody do siete na nevyhnutný čas obmedzená, resp. zastavená. Na mieste je aj obava z úniku prevádzkových kvapalín z čerpadlovej techniky, ako ropné látky, oleje či mazivá, ktoré môžu spôsobiť vážnu kontamináciu surovej vody.
Nesúhlas s realizáciu PVE Málinec práve pre obavy o zdroj pitnej vody vyjadrili v októbri 2025 aj zástupcovia samospráv s 304 000 obyvateľmi z okresov Rimavská Sobota, Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš, Detva a Zvolen v otvorenom liste adresovanom vláde SR a predkladateľovi. Vyjadrili v ňom svoje obavy o pitnú vodu v súvislosti so zamýšľaným projektom prečerpávacej vodnej nádrže (PVE) Málinec – Látky. V otvorenom liste okrem iného požadujú, aby pred začiatkom prípadnej výstavby tejto prečerpávacej nádrže boli ich obce pripojené na vodovody s pitnou vodou. Pripomínajú, že približne tretina obcí v regióne nie je dodnes zásobovaná pitnou vodou z verejných vodovodov. „Na vodárenskej sústave napojenej na vodárenské nádrže VN Málinec, VN Hriňová a VN Klenovec dodnes chýba plnohodnotné prepojenie skupinových vodovodov, vodárenský systém sa nedokáže vzájomne dopĺňať, zastupovať. Chýbajú dostatočné možnosti na napojenie všetkých obcí,“ zdôraznili signatári otvoreného listu.
Zároveň poukázali na potrebu modernizácie celej vodárenskej sústavy a príslušnej infraštruktúry. V tejto súvislosti upozorňujú na vývoj klimatických zmien, výskyt dlhých období sucha či znižovanie zásob podzemných vôd. Obávajú sa tiež znečistenia či rovno odstavenia dostupných vodárenských zdrojov, ktoré môžu byť ohrozené práve výstavbou PVE Málinec – Látky. Vyzvali preto vládu Slovenskej republiky o urýchlené zabezpečenie dobudovania a modernizácie vodárenskej infraštruktúry na území Banskobystrického samosprávneho kraja, v obciach a mestách v okresoch Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Detva a Zvolen, ktoré sú a budú napojené na vodárenskú sústavu, ešte pred začiatkom akýchkoľvek prác na projekte PVE Málinec – Látky.
Navrhovaná investícia PVE Málinec je aj v priamom rozpore s územným plánom veľkého územného celku Banskobystrický kraj, ktorý bol schválený vládou SR (uznesenie č. 394/1998 z 9. júna 1998), ktorého záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 263/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj v znení zmien a doplnkov. Takýto postup je rozporný so zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, hoci predkladateľ deklaruje, že významná investícia je stavbou vo verejnom záujme aj podľa tohto zákona. Aj táto skutočnosť priamo spochybňuje, že verejný záujem na realizácii stavby PVE je daný, nielen deklarovaný.
ZoVI naviac slúži na realizáciu významných investícií, ktoré sú minimálne vo vysokom štádiu prípravy, resp. vyplývajú zo strategických dokumentov štátu. K zámeru PVE nebola doteraz spracovaná štúdia realizovateľnosti, hoci to bolo MŽP SR uložené vládou SR, napriek tomu môže dôjsť a dochádza k vynakladaniu verejných prostriedkov na jeho prípravu, a to v etapách a v čase, kedy nie je nijako preukázaná jeho návratnosť, súlad so strategickými dokumentmi štátu v oblasti energetickej politiky a spôsobom, ktorý môže byť v rozpore so zákonom o štátnom podniku.
Uznesením vlády SR č. 799/2024 z 18. 12. 2024 bolo ministrovi životného prostredia SR uložené v bode B.2 “zabezpečiť prostredníctvom štátneho podniku VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA štúdiu realizovateľnosti pre technickú inováciu a modernizáciu vodnej nádrže Málinec prepojením s hornou nádržou pri Detvianskej Hute, a to s cieľom získať riešenie s čo najvyšším hydroenergetickým potenciálom; v prípade, ak zo štúdie vyplynie realizovateľnosť tohto projektu, zabezpečiť ďalšie potrebné kroky k jeho realizácii a následnú prevádzku,” a to v termíne do 31. 12. 2026.
Podľa našich informácií takáto štúdia realizovateľnosti do dnešného dňa spracovaná nebola, resp. nebola predložená vláde SR a ani nijako zverejnená. Uvedené uznesenie vlády SR jednoznačne uložilo ministrovi životného prostredia vykonávať ďalšie potrebné kroky k jeho realizácii a následnej prevádzke, a teda vynakladať finančné prostriedky na realizačné úkony jednoznačne až po spracovaní štúdie realizovateľnosti s pozitívnym výsledkom.
Napriek tomu dochádza a môže dôjsť k vynakladaniu verejných zdrojov rádovo v desiatkach mil. eur ešte pred spracovaním štúdie realizovateľnosti, čo považujem minimálne za porušenie uvedeného uznesenia vlády SR. Vecne tak nie je naplnený dôvod na priznanie osvedčenia o významnej investícii. V situácii, kedy ešte nie je známe, či sa stavba vôbec bude realizovať a neexistuje ani rozhodnutie na úrovni vlády SR, predkladateľ zamýšľa vyvlastňovať 44 stavieb a stoviek pozemkov za 60 mil. eur, čo je zjavne neproporčný zásah do vlastníckeho práva.
Uvádzame, že dňa 23. 9. 2025 bol vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie SR č. 192/2025 uverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania (identifikátor UVO 1368296) štátnym podnikom Vodohohospodárska výstavba, š. p. na predmet zákazky “PVE Málinec - Látky - dokumentácia stavebného zámeru”, s predpokladanou hodnotou 1,3 mil. eur. Dokumentácia k stavebnému zámeru je v podstate finálnym podkladom pre povoľovanie a realizáciu stavby, ktorému by malo predchádzať posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré sa nateraz nevykonalo a najmä mala by mu predchádzať štúdia uskutočniteľnosti. Považujeme to preto za potenciálne nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami.
Zámer ako taký nevychádza zo žiadneho strategického materiálu, napr. Vodný plán Slovenska, Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 či Desaťročného plánu rozvoja prenosovej sústavy na obdobie rokov 2026 – 2035.
Zo všetkých uvedených dôvodov vyplýva, že predkladateľ nepreukázal existenciu verejného záujmu na výstavbe PVE, čo vylučuje priznanie štatútu významnej investície. Predkladateľ ani nebol schopný označiť taký verejný záujem, ktorý by rešpektoval požiadavky ZoVI, najmä v § 3 ods. 1, resp. § 2. Nepostačuje, pokiaľ je len verejný záujem deklarovaný, ten musí byť aj osvedčený a musí rešpektovať druhové vymedzenie investícií, ktoré predpokladá ZoVI. To sa predkladateľovi nielenže nepodarilo, ale vecné dôvody deklarované predkladateľom, boli spochybnené, resp. priamo vyvrátené ako nepravdivé. V prípade, ak by si ich vláda Slovenskej republiky osvojila, išlo by o zjavnú svojvôľu a nerešpektovanie zákona. Obsah pojmu verejný záujem je síce pomerne široký a závisí od konkrétneho prípadu, ale navrhovateľ v tomto konkrétnom prípade súlad jeho vymedzenia s druhovým určením stavieb podľa ZoVI nedokázal vymedziť, resp. je priamo rozporný s nadradeným verejným záujmom na ochrane zdrojov pitnej vody.
Napokon uvádzame, že súčasťou materiálu predloženého na pripomienkové konanie nie je situačný nákres strategického územia, hoci to ustanovenie § 5 ods. 2 písm. e) ZoVI vyžaduje a z logického výkladu vyplýva, že táto príloha má byť aj obsahom materiálu predloženého na schválenie vláde SR, ktorý je predmetom pripomienkovania.
- Svojvôľa, ignorovanie dotknutých obyvateľov, samospráv, expertov a participatívneho prístupu v príprave materiálu a jeho rozpor s Ústavou SR
Požadujeme zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu a jeho prípadné obnovenie len za podmienky plnohodnotného zapojenia dotknutých obyvateľov a expertnej diskusie v zmysle záväzných pravidiel vlády SR upravujúcich participatívny postup v príprave strategických materiálov a dodržania Ústavy SR.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Návrh materiálu, tak ako je predložený, nevychádza zo žiadneho strategického materiálu, napr. Desaťročného plánu rozvoja prenosovej sústavy na obdobie rokov 2026 – 2035, Vodného plánu Slovenska, Koncepcie vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Ostatné dva dokumenty boli spracované a schválené expertnými skupinami spolu s viac ako 200 členmi, ktorí reprezentovali všetky odborné, profesijné a záujmové skupiny dotknuté jednotlivými opatreniami navrhovanými v koncepcii, vrátane oblasti energetiky. Aktualizácia koncepcie bol sa vykonáva a zatiaľ schválená nebola a napokon, s realizáciou tejto investície sa neráta ani v aktualizácii. Koncepciu vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 tvorilo v priebehu rokov 2020 - 2021 množstvo expertov a odborníkov z rôznych sektorov a rezortov, ktoré spolu takmer rok a pol diskutovali v rámci ôsmich expertných skupín a jednej pracovnej skupiny zriadenej ministrom životného prostredia. Rozhodnutie o aktualizácii dokumentu bez predchádzajúceho prerokovania a dokonca bez predchádzajúceho informovania Výboru pre implementáciu je možné vnímať ako porušenie princípov tvorby verejných politík, ktoré obsahuje Metodika a inštitucionálny rámec tvorby verejných stratégií (schválené uznesením vlády SR č. 197/2017).
V situácii, kedy predkladateľov zámer nevychádza zo žiadnych platných strategických dokumentov vlády SR, nepredchádzala mu žiadna vecná odborná diskusia, sa jedná zo strany predkladateľa o svojvoľný a vecne nijako neodôvodnený zámer ignorujúci participatívne postupy pri príprave strategického dokumentu, ktoré nevychádzajú zo žiadnych expertných stanovísk (žiadne neboli verejne prezentované).
Osobitne závažná je absencia expertného dialógu pri návrhoch na umožnenie obnovenia investícií do PVE Ipeľ. Zastavenie pokračovania v týchto investíciách bolo prerokované členmi expertných skupín a pracovnej skupiny a napokon bolo predmetom medzirezortného pripomienkového konania, výsledkom ktorého bolo odstránenie všetkých rozporov, výsledkom ktorej bolo schválenie Koncepcie vodnej politiky SR do roku 2030. V situácii absencie akejkoľvek relevantnej verejnej deklarovanej požiadavky na realizáciu strategickej investície a akékohoľvek jej vecne relevantného zdôvodnenia zo strany predkladateľa sa návrh materiálu v tejto časti javí ako svojvoľný, nepreskúmateľný a navrhovaný bez odborného základu.
Postup zvolený predkladateľom porušuje a ignoruje aj odporúčania Medzinárodnej komisia pre veľké priehrady, ktorej členom je aj Slovenská republiky, v zmysle ktorého, majú členské štáty všetky veľké projekty plánovať "s jasným súhlasom dotknutej verejnosti, dotknuté skupiny by mali byť zapojené už v počiatočných fázach, a to aj v prípade, že to (zatiaľ) nevyžadujú existujúce právne predpisy".
Navrhovaná investícia PVE Málinec je aj v priamom rozpore s územným plánom veľkého územného celku Banskobystrický kraj, ktorý bol schválený vládou SR (uznesenie č. 394/1998 z 9. júna 1998), ktorého záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 263/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj v znení zmien a doplnkov. Takýto postup je rozporný so zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.
Akákoľvek absencia diskusie so zástupcami dotknutých vlastníkov (odhadom sa jedná o stovky priamo zasiahnutých občanov), ktorí až do predloženia návrhu materiálu o zámere vyhlásiť PVE ako významnú investíciu nemali vedomosť, zasahuje do ich legitímnych očakávaní na ochranu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, a to s ohľadom na mimoriadne závažné dôsledky spojené s vydaním osvedčenia o významnej investícii vyplývajúcimi z ustanovení ZoVI, najmä inštitút predkupného práva a vyvlastnenia.
- Porušenie predpisov v oblasti posudzovania investícií
Realizácia významnej investície sa vykonáva v rozpore s právnymi predpismi na úseku posudzovania investícií, a preto požadujeme stiahnutie materiálu ako celku.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Rozhodnutiu o realizácie PVE Málinec musí predchádzať zabezpečenie prípravy štúdie uskutočniteľnosti, a to nielen vo vzťahu k samotným investíciám, ale aj rozhodnutiu pokračovať v projektovej príprave týchto investícií, keďže náklady na projektovú prípravu môžu presiahnuť 1 mil. eur. Odhadované náklady investície dosahujú 2,4 mld. eur.
V zmysle ustanovenia § 19a č. zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako aj uznesení vlády SR č. 649/2020 a č. 181/2022, je potrebné pre tento typ investícií vykonať posúdenie hodnoty za peniaze vo forme štúdie uskutočniteľnosti. Je zrejmé, že investícia sa vykoná z verejných prostriedkov a na príkaz subjektu verejnej správy, ktorým je Ministerstvo životného prostredia SR, resp. vláda SR.
Pri investícii sa očakávajú náklady rádovo v 2,4 mld. eur. Jej prínos a potreba realizácie týchto investícií, resp. pokračovaní v projektovej príprave, nebola potvrdená žiadnou odbornou štúdiou, ktorá by zhodnotila potrebu vynakladania enormných finančných prostriedkov na ich realizáciu, resp. zhodnotila by možné alternatívy dosiahnutia sledovaného cieľa, napr. v podobe tzv. batériového úložiska v inej lokalite.
Predkladateľ naviac nesplnil povinnosť uloženú mu vládou SR. Uznesením vlády SR č. 799/2024 z 18. 12. 2024 bolo ministrovi životného prostredia SR uložené v bode B.2 “zabezpečiť prostredníctvom štátneho podniku VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA štúdiu realizovateľnosti pre technickú inováciu a modernizáciu vodnej nádrže Málinec prepojením s hornou nádržou pri Detvianskej Hute, a to s cieľom získať riešenie s čo najvyšším hydroenergetickým potenciálom; v prípade, ak zo štúdie vyplynie realizovateľnosť tohto projektu, zabezpečiť ďalšie potrebné kroky k jeho realizácii a následnú prevádzku,” a to v termíne do 31. 12. 2026. Štúdiu realizovateľnosti dodnes nepredložil.
O potrebe týchto investícií, resp. obnovenia ich projektovej prípravy sa po schválení Koncepcie vodnej politiky do roku 2030 nevykonali žiadne odborné štúdie. Pritom na závere o ich nepotrebnosti sa zhodlo skoro 200 expertov participujúcich pri príprave Koncepcie, ktorá bola schválená bez akýchkoľvek rozporov.
Požadujeme predloženie štúdie realizovateľnosti, odborných štúdií, analýz a kalkulácií, ktoré by preukázali návratnosť zamýšľaných investícií, vrátane návratnosti ich projektovej prípravy a ochrany zdrojov pitnej vody. V prípade absencií týchto podkladov sa jedná o maximálne neefektívne míňanie verejných prostriedkov, a to už aj na projektovú prípravu.
- Rozpor materiálu s právom EÚ a právnymi predpismi na úseku ochrany životného prostredia
Požadujeme nepokračovať v schvaľovacom procese k tomuto materiálu pre jeho rozpor so zákonom č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a právom EÚ.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Predkladateľ deklaruje, že materiál v etape prevádzkovania PVE bude mať priaznivé vplyvy na životné prostredie. Toto tvrdenie predkladateľa je nepravdivé, a to už len z hľadiska jeho rozporu s Koncepciou vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (ďalej len “Koncepcia”).
Navrhovaná investícia nezabzepečuje preferenciu prírode blízkych opatrení na zadržanie vôd či preferenciu zelených, modrých a neštrukturálnych opatrení na ochranu pred povodňami. Zároveň je v rozpore so stále platnou Koncepciou (opatrenia v cieli 3.1. “štát nebude pokračovať v príprave a nebude investovať verejné prostriedky do vodného diela Slatinka a do PVE Ipeľ okrem vykonávania monitoringu;” Všetky tieto opatrenia boli v pôvodnom posúdení vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie (stanovisko č. 1797/2022-6.6/ed z 28. 1. 2022), hodnotené ako opatrenia s pozitívnym vplyvom na životné prostredie a aj na ich podklade bol strategický dokument odporučený na schválenie vo variante predloženom Ministerstvom životného prostredia SR, nakoľko je environmentálne prijateľný a realizovateľný.
Naviac, aktualizácia Koncepcie, hoci bola navrhovateľom predložená, zatiaľ nebola vládou SR schválená. Okrem toho je rozhodnutie zo zisťovacieho konania k aktualizácii predmetom žaloby na Správnom súde v Bratislave a nebolo o nej doteraz rozhodnuté.
V zmysle § 4 ods. 1 zákona o EIA je predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov dokument pre oblasti vodného hospodárstva aj životného prostredia, ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe zákona. V zmysle § 4 ods. 2 rozhodne na základe zisťovacieho konania príslušný orgán o tom, že sa strategický dokument bude posudzovať aj v prípade malej zmeny strategického dokumentu uvedeného v odseku 1. Podľa § 4 ods. 3 zákona o EIA je predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov aj strategický dokument vrátane jeho zmeny, ktorý má samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom vplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území.
V zmysle § 15 ods. 1 až 3 zákona EIA, ak ide o prípravu a schvaľovanie strategického dokumentu, musí sa prihliadať na existenciu aj obsah záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu a najmä na podmienky prijatia strategického dokumentu. Schvaľujúci orgán nemôže bez záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu podľa § 12 alebo bez doložky vplyvov na životné prostredie podľa § 17 ods. 14 schváliť strategický dokument, ktorý je predmetom posudzovania. Strategický dokument, ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území, môže schvaľujúci orgán schváliť, len ak sa na základe výsledkov posudzovania vplyvov preukáže, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu takého územia z hľadiska cieľov jeho ochrany, ak odsek 4 neustanovuje inak.
V pôvodnom záverečnom stanovisku je zhodnotený každý cieľ koncepcie zvlášť, a od obsahu cieľa sa potom odvíja aj hodnotenie vplyvov (pozitívne, negatívne atď.). Okrem toho, že aktualizácia koncepcie mala byť bezpochyby predmetom minimálne zisťovacieho konania v zmysle § 4 ods. 2 resp. § 7 ods. 1 zákona o EIA ako zmena strategického dokumentu s celoštátnym dosahom, posúdenie zmeny malo byť aj z dôvodu zásadných obsahových zmien navrhovaných v aktualizácii.
Zároveň bolo v rámci strategického hodnotenia urobené aj hodnotenie vplyvov Koncepcie vodnej politiky na územia sústavy chránených území, pričom boli indikované prevažne pozitívne vplyvy.
Explicitne sa opatrenie k cieľu 3.1. týkajúce sa Vodnej nádrže Ipeľ hodnotí ako pozitívne, “vzhľadom na potrebu doplnenia území Natura 2000 a ich prírodné hodnoty”, pričom “Opatrenie teda prispeje aj k plneniu záväzkov SR v oblasti implementácie smernice o biotopoch.”
Navrhovaná investícia by mala bezpochyby priamy a negatívny vplyv na toto opatrenie.
Postupom predkladateľa sa nezvratne porušujú aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce aj zo Smernice č. 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie
Vypracovanie a schválenie Koncepcie vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 je kľúčovým opatrením a míľnikom Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, osobitne v Komponentu 5 - Adaptácia na zmenu klímy. Obsah jednotlivých komponentov a ciele reforiem nie je možné meniť jednostranne. Príloha k návrhu Vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) (ST 10156/21 INIT; ST 10156/21 AAD 1) o schválení posúdenia plány obnovy a odolnosti Slovenska uvádza, že cieľom komponentu 5 “Adaptácia na zmenu klímy” je “zvýšiť odolnosť ekosystémov i ľudských sídiel voči negatívnym prejavom zmeny klímy reformami systému manažmentu vôd, manažmentu krajiny, ochrany prírody a biodiverzity, uplatňovaním zelených prvkov v krajine a investíciami do vodozádržných opatrení a budovaním zelenej infraštruktúry, vrátane výsadby”.
Keďže navrhovaná investícia nerešpektuje Koncepciu vodnej politiky SR do roku 2030, investícia môže predstavovať zvrat od cieľov reforiem v Komponente 5, keďže sa prakticky úplne odkláňa od opatrení založených na preferencii prírode blízkych riešení na ochranu pred povodňami a zadržiavanie vody v krajine. Koncepcia naviac z vyššie uvedených dôvodov neobsahuje zoznam nových vodných nádrží, ktoré by sa mali budovať a naopak - výslovne uvádza, že sa zastavuje príprava troch veľkých priehrad, ktorých opodstatnenosť nebola jednoznačne preukázaná ani napriek desiatkam rokov prípravy.
Schválenie investície v rozpore s Koncepciou v tejto časti by predstavovalo zvrat v míľnikoch Plánu obnovy a odolnosti SR, čo dôsledkom môže byť pozastavenie ďalších platieb až do odstránenia porušenia, t. j. do navrátenia do pôvodného stavu.
Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 372 z 1. júna 2022) bola súčasťou opatrení preukazujúcich splnenie časti míľnika komponentu č. 5 Adaptácia na zmenu klímy (C5.M2) v rámci žiadosti o tretiu platbu, ktorú Slovensko podalo 25. 9. 2023. Po pozitívnom vyhodnotení zo strany Európskej komisie obdržala Slovenská republika platbu v plnej výške dňa 28. decembra 202. Vo vyhodnotení plnenia tohto míľnika (ktorý bol vyhodnotený ako “Satisfactorily fulfilled”) sa uvádza zoznam konkrétnych cieľov a opatrení, ktoré sa týkajú naplnenia cieľov reformy, najmä cieľa 1.1., 1.2. a 1.3., ako aj cieľa 6.2., pričom sa akcentuje práve dopad opatrení na zadržiavanie vody v krajine, revitalizácie vodných tokov a progresívnu protipovodňovú ochranu. Vo vyhodnotení komisia oceňuje, že boli predložené dve metodiky o postupoch revitalizácie vodných tokov so zohľadnením štandardov spracúvaných na európskej úrovni.
Uvedené skutočnosti vedú k záveru, že Slovenská republika v oblasti napĺňania reforiem adaptácie na zmenu klímy smeruje k praktickému zvráteniu už naplnených míľnikov plánu obnovy a odolnosti, a to komponentu 5. Tieto reformy boli odpočtované ako splnené v žiadosti o tretiu platbu, ktorá bola potvrdená vykonávacím rozhodnutím Rady. Zvrat v naplnených reformách odpočtovaných ako míľniky plánu obnovy znamená, že členský štát neplní uspokojivo míľniky a ciele. Podľa čl. 24 ods. 3 a 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (ďalej len „nariadenie“) uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov predpokladá, že dotknutý členský štát nezrušil opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Komisia posúdi na predbežnom základe a bez zbytočného odkladu, či boli uspokojivo splnené príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady uvedenom v článku 20 ods. 1. Komisii môžu pomáhať experti. Ak Komisia na základe posúdenia uvedeného v odseku 5 dospeje k záveru, že míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady uvedenom v článku 20 ods. 1 neboli uspokojivo splnené, pozastaví sa platba celého finančného príspevku alebo jeho časti. Pozastavenie sa zruší len vtedy, ak dotknutý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie uspokojivého splnenia míľnikov a cieľov stanovených vo vykonávacom rozhodnutí Rady.
Finančné škody, ktoré tým vzniknú Slovenskej republike, budú plne na zodpovednosti predkladateľa a vlády Slovenskej republiky.
Zástupcovia verejnosti
V prípade, ak Ministerstvo životného prostredia SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti, ktorí sú zároveň splnomocnenými zástupcami verejnosti na ďalší postup s uplatnenou hromadnou pripomienkou:
- Mgr. Michal Kiča, advokát so zameraním na environmentálne právo, podpredseda strany Demokrati
Ševčenkova 31, 851 01 Bratislava
- Ing. Karel Hirman, expert na energetiku, člen predsedníctva strany Demokrati
Slnečná 1684/29, 040 01 Košice
Mgr. Michal Kiča, advokát so zameraním na environmentálne právo, podpredseda strany Demokrati Kontaktujte autora petície