Hromadná pripomienka proti finančnej diskriminácii neštátnych škôl

 Hromadná pripomienka proti finančnej diskriminácii neštátnych škôl  

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o financovaní škôl a školských zariadení.  Táto novela navrhuje zavedenie pojmu „verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania“. Bude ním každá škola, ktorá prijíma žiakov z určeného školského obvodu a nevyberá školné. Financovanie takýchto škôl zo strany štátu sa nezmení a získajú aj ďalšie výhody, ako napr. príspevok na dopravu. Verejné školy sa stanú automaticky „verejnými poskytovateľmi“. Neštátne školy, ktoré na tieto podmienky nepristúpia, budú mať normatívny príspevok zo štátneho rozpočtu znížený o 20 % a nebudú mať nárok na príspevky.  

Navrhovaná novela zákona v jednotnom systéme školstva vytvára dve kategórie škôl a žiakov. A neštátne školy a ich žiaci, ktorí nepristúpia na podmienky „verejných poskytovateľov“ sa stanú školami a žiakmi „druhej kategórie“, za čo budú finančne diskriminovaní. Všetky argumenty pre tento krok, ktoré predostrelo ministerstvo považujeme za neopodstatnené a nižšie ich podrobnejšie rozoberáme.

Zásadným dôvodom, prečo predkladáme hromadnú pripomienku, je opodstatnená obava, že schválenie tejto novely nepomôže zlepšiť kvalitu vzdelávania na verejných školách a to hlavne v problémových oblastiach Slovenska. Zároveň však poškodí fungovanie neštátnych škôl a tým obmedzí výber a dostupnosť vzdelávacích alternatív pre žiakov a študentov.  

Ide tak o zmenu, ktorá nielenže prinesie viac negatív ako pozitív, ale jej výsledkom nebude ani jednoduché polepšenie si jednej časti školstva na úkor druhej. Naopak, jej výsledkom bude čistá strata pre celé školstvo - nikomu sa tým nepolepší a významnej časti školstva sa pohorší. Ekonómovia to volajú hra s negatívnym súčtom.  

V tejto hromadnej pripomienke preto navrhujeme:  Novelu o financovaní škôl a školských zariadení upraviť tak, aby finančne nediskriminovala neštátne školy.

Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr do utorka 8. júla 2025.

Predkladateľ  INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz  

Kontaktná osoba Ing. Róbert Chovanculiak, Ph.D.

Celé znenie pripomienky

Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 

Rezortné číslo: 2025/8500:3-A1810  Návrh zákona: https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/321

Navrhujeme zrušiť časť novely zákona, ktoré znamenajú zhoršenie ponuky a ohrozenie dostupnosti kvalitného vzdelávania pre školopovinné deti.  

Navrhujeme v druhej časti návrhu zákona vypustiť v § 13 ods. 7.      Túto pripomienku považujeme za zásadnú.  

Odôvodnenie: Ministerstvo zdôvodňuje zavedenie diskriminácie neverejných zriaďovateľov vo financovaní vytvorením rovnakých pravidiel financovania bez ohľadu na zriaďovateľa s cieľom vytvoriť spravodlivý, prehľadný a efektívny systém. Za nespravodlivosť považuje ministerstvo možnosť neštátnych škôl vyberať poplatky a možnosť neprijať žiaka. Súčasný stav tak podľa ministerstva vedie ku koncentrácii lepších žiakov a kvalitnejších učiteľov na neštátnych školách a zhoršuje kvalitu verejného vzdelávania a inklúzie predovšetkým pre deti zo znevýhodneného prostredia.

Toto zdôvodnenie ministerstva vychádza zo zlých predpokladov a nesprávnej interpretácie dostupných dát.

Po prvé, na základe celoslovenského testovania deviatakov T9 vieme, že rozdiely vo výsledkoch žiakov verejných a neštátnych škôl sú minimálne. Samotný Národný inštitút vzdelávania a mládeže komentuje výsledky z testovania T9 v roku 2025 zo Slovenského jazyka a literatúry a aj Matematiky slovami, že „Rozdiely podľa zriaďovateľa neboli vecne významné.“[1] Ak by bola pravda, že neštátne školy si vyberajú len lepších žiakov, rozdiely vo výsledkoch by boli výrazné.

Navyše krátenie normatívneho financovania sa má týkať aj neštátnych stredných škôl. Pričom tu sa vôbec nedá hovoriť o výhode vo forme možnosti si vyberať žiakov, keďže rovnakú možnosť majú aj verejné stredné školy so zriaďovateľmi VÚC. Aj oni môžu v súčasnosti neprijať žiakov rovnako ako súkromné školy. V prípade stredných škôl teda neexistuje ani hypotetická „nerovnosť“, na ktorú upozorňuje ministerstvo pri základných školách.  

Po druhé, poplatky vyberané súkromnými školami slúžia predovšetkým na financovanie priestorov potrebných na vyučovanie. Verejným školám ich financujú obce a mestá. Výsledkom je, že priemerné mzdy učiteľov vo verejných a v neštátnych školách sú takmer rovnaké. V roku 2024 bola priemerná mzda učiteľov obecných základných škôl 1 894 eur, krajských stredných škôl 2 011 eur, súkromných škôl 1 925 eur a cirkevných škôl 1 852 eur. Nie je teda pravda, že poplatky umožňujú neštátnym školám platiť vyššie mzdy kvalitným učiteľom a preberať ich verejným školám.

Finančná diskriminácia neštátnych škôl taktiež nerieši problém neuspokojivých výsledkov verejných škôl v oblastiach s vysokým podielom detí zo znevýhodneného prostredia. Skoro 90 % neštátnych škôl totižto je prevádzkovaných mimo 12 okresov s vysokým podielom rómskej populácie (viac ako 10% na základe Atlasu rómskych komunít).  Finančné prostriedky, ktoré Ministerstvo školstva finančnou diskrimináciou neštátnych škôl získa,  zvýšia rozpočty verejných škôl minimálne – o 1,8 %. Navrhovaná zmena teda týmto verejným školám nepomôže ani finančne.

Na druhú stranu môže negatívne ovplyvniť fungovanie neštátnych škôl, ktoré sa zameriavajú na deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími, potrebami – či už ide o veľmi nadané deti, alebo deti s poruchami autistického spektra. Tieto školy z definície nefungujú ako spádové školy, lebo sa špecializujú a teda automaticky by podľa zákona prichádzali o 20 % finančných zdrojov z normatívu.

 Zákon síce zavádza v §31 možnosť, aby obce či VÚC z výnosov dane z príjmov financovali mzdy a prevádzku aj neverejných zriaďovateľov školských zariadení, pokiaľ sa stanú verejnými poskytovateľmi vzdelávania. Skutočnosť, že ide len o možnosť, a nie povinnosť poskytovať rovnakou mierou podporu neverejným zriaďovateľom nemožno interpretovať inak, ako nerovné nastavenie podmienok financovania. V doložke vplyvov predkladateľ zákona nepredpokladá žiadne dodatočné výdavky obcí a VÚC.[2] Očakávať zvýšenie výdavkov obcí bez predchádzajúcej dohody a vzhľadom na ich napäté rozpočty by bolo nezodpovedné. Je preto nepochopiteľné, ako v nasledujúcom odseku môže ministerstvo tvrdiť úplný opak: „Čo sa týka podnikateľského prostredia,  navrhovaná novela predpokladá v oblasti priamych finančných nákladov a administratívnych nákladov v prípade 1 regulácie pozitívny vplyv  na podnikateľské prostredie, a to na zriaďovateľov súkromných škôl a školských zariadení financovaných z výnosu dane z príjmov územnej samospráve.“  

Zásadným nedostatkom predkladanej zmeny vo financovaní je aj skutočnosť, že ministerstvo nedefinuje kvantitatívny cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Naplnenie proklamovaných cieľov tohto návrhu, popísaných v Doložke vplyvov:

·        odstránenie komplikácií v aplikačnej praxi spôsobených skutočnosťou, že financovanie škôl a školských zariadení je, v závislosti na zdrojoch financovania, definované v dvoch právnych predpisoch,

·       zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti zákona

·       úprava hospodárenia a podnikania škôl,

nevyžaduje zásadnú zmenu v normatívnom financovaní.

Zo samotného zákona, jeho sprievodnej dokumentácie, ani zo Záverečnej správy revízie výdavkov na základné a stredné školy nie je zrejmé, aké merateľné zlepšenia vo vzdelávaní na Slovensku má priniesť zmena financovania.
Ministerstvo, ani verejnosť, tak nebude môcť vyhodnotiť s odstupom dopady tejto zásadnej zmeny.

 Obmedzenie objemu financovania neverejných poskytovateľov však bude mať nepochybne aj nezamýšľané negatívne dopady. Výrazné zníženie príjmov týchto škôl bude pre mnohé znamenať zánik, čo prinesie dva negatívne javy. V slovenskom školstve ubudne množstvo finančných zdrojov, lebo so súkromnými školami odídu aj poplatky rodičov, ktoré tam platili. A rovnako s nimi odídu aj mnohí ľudia zo školstva. Zakladatelia a zamestnanci neštátnych škôl sú totiž často ľudia, ktorí z rôznych dôvodov nechcú a nebudú pracovať vo verejnom sektore.

Vo výsledku klesne dostupnosť školských zariadení, bude obmedzená ponuka alternatívnych prístupov, pričom sa nezmení nie uspokojujúca kvalita vzdelávania verejných poskytovateľov.  

Z týchto dôvodov považujeme za nutné, aby boli z novely zákony vypustené ustanovenia, ktoré finančne diskriminujú všetky neštátne školy.  

Táto pripomienka má charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

[1] Zdroj:NIVAM - https://www2.nucem.sk/dl/6226/Vysledky%20Testovania%209%202025_prezentacia_web.pptx

[2] Doložka vplyvov predkladaného zákona: “Navrhované zmeny nepredpokladajú vplyv na rozpočet verejnej správy, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani vplyv na limit verejných výdavkov, vzhľadom na to že, zmeny vyplývajúce z návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schváleného rozpočtu a schváleného limitu verejných  výdavkov regionálneho školstva kapitoly MŠVVaM SR na rok 2025 a nasledujúce roky

INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz    Kontaktujte autora petície