Elektronická petícia má len informatívny charakter. Pôdu môžu zahraniční investori spravovať cez slovenských "fiktívnych" vlastníkov, napriek tomu, že ju nevlastnia priamo. Aj keby všetkú slovenskú pôdu skúpil priamo Američan, Nemec, Maďar..., pokiaľ je na území Slovenska, musí sa riadiť slovenskými zákonmi, a využívanie tejto pôdy sa dá nimi regulovať. Záleží od politikov, či sa dajú pre nejaké ústupky podplatiť, alebo nie. Je však výhodnejšie pôdu prenajímať, ako predávať. Štátny majetok by nemalo byť možné odpredať, ale len prenajať. Keď je niečo spoločné, malo by to byť nepredajné komukoľvek. Aj slovákovi. Nikto nemôže predať pôdu ktorá je v súkromných rukách, a záleží aj od ľudí, či svoju pôdu predajú, alebo nie. Ľudia sú však chudobní, a čas na obrábanie svojej pôdy nemajú, navyše sa im ju momentálne obrábať ani moc neoplatí, tak pre nich ani nejakú veľkú cenu nemá. To by bolo treba zmeniť, a začať viac podporovať našich poľnohospodárov. Ja nevidím rozdiel medzi zahraničným a slovenským vlastníkom. Ak je pôda v súkromných rukách, je to v podstate jedno, a záleží len od charakteru vlastníka, ako s ňou naloží. Viem si živo predstaviť slovenského chamtivého podnikatela, ktorý skúpi všetkú pôdu, a pri predaji plodín vypestovaných na nej nebude brať rovnako ohľad na chudobného slovenského spotrebiteľa, ako ten americký, nemecký... Nemali sme sa zbaviť ani štátnych podnikov. Štátne podniky by zabezpečovali určitý štandard, s dôrazom na efektivitu, a sociálnu istotu, a súkromné podniky by zabezpečovali nadštandard, a hnali by ekonomiku inováciami a prevažne exportom.