Rómovia kedysi nekradli. Zmenilo sa to viac či menej našimi civilizačnými pravidlami hry

Do roku 1991 Rómovia neboli národnostnou menšinou a dodnes ich tak nikto poriadne nevníma. Pozeráme sa na nich v rámci stereotypov.

Konkrétne?

V našich očiach sú to predovšetkým neprispôsobiví občania, ktorí len kradnú, robia zle a bodka.

Považujeme ich za menejcenných?

To je prisilné slovo, ale povedzme, že niektorí áno. Preto som si povedal, že ak mám niekoho vychovať alebo prevychovať, musím presne vedieť, z akých podmienok prišiel, porozumieť prostrediu, v ktorom žil.

Pripadá vám normálne, že na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského sa dodnes nevyučuje jediný predmet, venovaný Rómom? Napriek tomu, že to je najväčšia Pedagogická fakulta na Slovensku? Kto iný, ak nie budúci pedagóg, potrebuje presné informácie, s čím sa v praxi stretne? Ako môže učiť niekoho, o kom nevie, odkiaľ prišiel, kam smeruje a ako ho treba vychovávať? Kto z nás im vie poradiť, ako sa majú vyrovnať s tým, že ich označujeme najmä hanlivo? Ako majú napredovať, keď im nerozumieme?

Takže v tom bola aj snaha zmeniť naše vnímanie?

Najmä svoje. Potom k tomu pribudli knihy, pri ktorých som sa cítil ako Alenka v krajine zázrakov. Zrazu som objavoval inú kultúru, mentalitu, začal chápať súvislosti, až som sa nakoniec z klasického gadža pomaly stával raklom.

Kým?

Raklo v ich jazyku znamená „nerómsky chlapec". Gadžo je u Rómov hanlivé označenie bieleho, niečo podobné, ako keď vy Róma označíte za Cigáňa. Má pejoratívny nádych.

Majorita. Mojím cieľom nie je misijná alebo charitatívna činnosť, ale to, aby majorita pochopila, akí sú Rómovia. Myslíte si, že rómska otázka sa dá riešiť výhradne prácou s Rómami? Nedá, je to len jedna koľaj. Tá druhá je práca s majoritou, ktorí majú o Rómoch skreslené predstavy. Toto však rieši málokto.

Mnohí tvrdia, že počiatky problémov sú v socializme, keď spoločenský systém Rómov donútil fungovať inak, ako im bolo prirodzené. Nejde o nezmysel?

Samozrejme. Určite to nezačalo nejakým zákazom kočovania, veď ten sa dotkol možno siedmich až ôsmich percent prevažne olašských Rómov a Sintov. Veľkú väčšinu pritom na Slovensku tvoria Rumungari.

Aké sú medzi nimi rozdiely?

Sintovia sú akási rómska šľachta, olašských krásne spoznáte napríklad podľa oblečenia - ženy chodia vo veľkých farebných sukniach, muži aj ženy majú na sebe veľa zlata. Rumungari sú zase kastou chudobných Rómov, ktorá prakticky dodnes nezmenila spôsob života.

Kedy začala majorita vnímať Rómov ako negatívum?

Veľmi dávno, to sú stáročia. V 18. storočí im napríklad na Morave odrezávali uši, mali tam zakázaný vstup. Uhorsko ich ako tak akceptovalo, lebo panovala tichá dohoda, vychádzajúca z toho, že ich potrebovalo ako námezdných robotníkov. Keď to vďaka postupnej industrializácii začalo strácať na význame, prišlo prehlbovanie sociálnych rozdielov. Výsledkom dnes je, že Rómovia nezačínajú mať problémy až v dospelosti, ale už pri štarte do života. To je hendikep, aký si nevieme predstaviť.

Kto za to nesie vinu?

Úprimne poviem, že majorita. Ak sa rómske dieťa neumýva, tak preto, lebo ho k tomu nikto nevedie. Keď v živote nevidelo nožničky, logicky si nemôže strihať nechty. Keď vidí prvú knihu až v prvej triede, nemôže sa k nej správať ako niekto, kto sa s ňou hral od troch rokov.

Ako za to môže majorita? Spomínate veci, týkajúce sa najmä rodičov.

Môže za to negatívnym nastavením spoločnosti voči Rómom. Kto iný, ak nie majorita, zodpovedá za to, že sa tu generalizuje, že padajú tvrdenia typu „všetci Rómovia sú špinaví, zlí, neprispôsobiví"? Je to pritom hlúposť. Sú obce, kde maju zákaz vstupovat do kostolov. Predstavte si, že ste Róm, chcete ísť na omšu a niekto vám povie, že vaše sú posledné lavice, alebo máte stáť vonku.

Toto sa naozaj deje?

Samozrejme. K tomu sa dozviete, že nemôžete chodiť do normálnej triedy, lebo majorita si neželá, aby sa s bielymi učili aj Cigáni. Myslíte si, že za toto nesú vinu Rómovia?

Sčasti. Vnímanie Rómov majoritou z niečoho vychádza. Okrem neférových tam sú aj objektívne príčiny.

Viem, na čo narážate. Mnohé veci však Rómovia robia v dôsledku prehlbujúcej sa sociálnej deprivácie. Ak kradnú, často je to otázkou ich prežitia.

Ale často nie.

V 50. rokoch ich presťahovali do bytoviek. Nikto ich ale neučil, ako v nich žiť. Vyhodia vás z priestoru, v ktorom ste sa slobodne pohybovali a čakajú, že sa okamžite socializujete. Nedokážete to, stále budete robiť to, čo dovtedy. Ak sa narodíte v slume, nerobte si ilúzie, nebudete vedieť žiť podľa pravidiel väčšiny.

Teraz si to otočme: predstavte si, že by vás z ničoho nič presťahovali do rómskej osady. Naozaj si myslíte, že by ste vedeli, ako v nej fungovať? Že by ste nezlyhali? Nikto vás nenaučí, ako tam žiť a Rómovia voči vám, logicky, získajú rovnaké predsudky, aké má dnes majorita voči nim. Niekto by teraz mohol vykrikovať, že „aha, veď v bytoch vytrhali parkety a kúrili nimi!". No áno, ale čo sa čuduje? Jeho predsa mama odmalička učila, ako sa manipuluje s vodou, kúrením, plynom, elektrinou. Ich to však nikto neučil.

Kedy začala majorita vnímať Rómov ako negatívum

Veľmi dávno, to sú stáročia. V 18. storočí im napríklad na Morave odrezávali uši, mali tam zakázaný vstup. Uhorsko ich ako tak akceptovalo, lebo panovala tichá dohoda, vychádzajúca z toho, že ich potrebovalo ako námezdných robotníkov. Keď to vďaka postupnej industrializácii začalo strácať na význame, prišlo prehlbovanie sociálnych rozdielov. Výsledkom dnes je, že Rómovia nezačínajú mať problémy až v dospelosti, ale už pri štarte do života. To je hendikep, aký si nevieme predstaviť.

V 50. rokoch ich presťahovali do bytoviek. Nikto ich ale neučil, ako v nich žiť. Vyhodia vás z priestoru, v ktorom ste sa slobodne pohybovali a čakajú, že sa okamžite socializujete. Nedokážete to, stále budete robiť to, čo dovtedy. Ak sa narodíte v slume, nerobte si ilúzie, nebudete vedieť žiť podľa pravidiel väčšiny.

Teraz si to otočme: predstavte si, že by vás z ničoho nič presťahovali do rómskej osady. Naozaj si myslíte, že by ste vedeli, ako v nej fungovať? Že by ste nezlyhali? Nikto vás nenaučí, ako tam žiť a Rómovia voči vám, logicky, získajú rovnaké predsudky, aké má dnes majorita voči nim. Niekto by teraz mohol vykrikovať, že „aha, veď v bytoch vytrhali parkety a kúrili nimi!". No áno, ale čo sa čuduje? Jeho predsa mama odmalička učila, ako sa manipuluje s vodou, kúrením, plynom, elektrinou. Ich to však nikto neučil.

Neodtŕhajme Rómov od reality, základné civilizačné pravidlá predsa poznajú. Vedia, že trhanie parkiet, rozbíjanie okien, sypanie smetí z balkóna či ohnisko v byte nie je v poriadku.

Ale kto ich naučil, že žiť sa má inak, že trhanie parkiet je nesprávne?

Poznajú okolitý svet, nie sú úplne izolovaní.

Samozrejme, veď ich ašpiračná úroveň je obrovská. Prídete do osady a vidíte aj drahé autá a satelity.

Lenže čo my vlastne chceme? Nič iné, len ich asimilovať. Treba otvorene povedať, že sa to nepodarilo nikde na svete. Majú svoj vlastný osobnostný naturel a nikto ho nedokázal zlomiť. Vo Francúzsku, v Anglicku a Írsku dodnes kočujú, v Rumunsku žijú v ešte žalostnejších podmienkach ako tu, v Nemecku zase Sintovia tvoria bohatú obchodnícku šľachtu.

Musíme si položiť otázku, prečo Róm kradne

Hovorili ste, že vinu za rómsky problém nesie majorita. Svet nie je čiernobiely.

Je to o akceptácii. Majorita silou-mocou žiada, aby sa Rómovia asimilovali. Pozerá na všetko tak, že „vytvorili sme pravidlá hry a vy podľa nich musíte žiť". Zároveň však od nich nechceme nič, čo by nám mohli poskytnúť. Vidíte v tom tú nevyváženosť? Pýtam sa, čo od nich my ako majorita preberáme a akceptujeme. Chceme, aby sa nám prispôsobili, ale zároveň nie sme ochotní v ničom ustúpiť a prispôsobiť sa im. Len vykrikujeme „chceme, chceme, chceme, takto sa správajte, toto robte, takto žite...". Vám sa to zdá v poriadku?

V čom sa má majorita prispôsobiť?

Nemá ich automaticky vnímať ako neprispôsobivých. Je to predsa len náš pohľad, ich je iný. Čo viete o Rómoch, aby ste mohli povedať, že sú neprispôsobiví, zlí, hnusní, že sa nevedia správať, že nevedia vychovať svoje deti?

Nemôžem, generalizovanie je nezmysel. Každý ale pozná iks príkladov, ktoré tie slová potvrdzujú. A nie sú to ojedinelé výnimky.

Iste, ale stále to vnímame len podľa pravidiel hry tých bielych. Podľa rómskych pravidiel to vôbec nie je pravda.

Keď niekoho pravidelne okrádajú o zemiaky na poli, môže sa vykašľať na to, že Róm nepovažuje krádež za neférovú.

To beriem. Ale potom si musíte položiť otázku, prečo ten Róm kradne. Čo je príčinou?

Okradnutého príčina nezaujíma. Keď niekomu ukradnú auto, na ktoré si poctivo zarobil, nebude premýšľať nad tým, že zlodej chcel nakŕmiť hladnú rodinu.

Rozumiem. Kedysi v dávnej minulosti však Rómovia nekradli. Boli to zruční obchodníci s koňmi, korytári, medvediari, zabávači, veštci, ktorí sa vždy sa o seba vedeli postarať. Dnes na nich každý pozerá ako na zlodejov. Moji rodičia prenajímali byt. Uchádzal sa oň aj rómsky pár. Dali im ho. Tá pani sa mamy pýtala: „Skutočne nám ho chcete prenajať?" Ona, že áno a či si myslí, že by im ho neprenajala len preto, že sú Rómovia. Rómka povedala, že už trikrát mali sľúbený byt na prenájom, ale keď sa objavili osobne, vždy bol zrazu obsadený. Sú slušní, pravidelne platia, je to bežná domácnosť, susedia si pochvaľujú, že snáď tam nikdy neboli lepší nájomníci. Viete však, čo je to boriť sa s takými predsudkami?

Súhlasím, ale existujú aj opačné príklady. Spomínali ste, že kedysi Rómovia nekradli. Čím sa to zmenilo?

Viac či menej našimi civilizačnými pravidlami hry. Spýtajme sa sami seba, či niekto, kto sa narodí ako Róm, môže len tak odísť z osady a žiť inak. Môže? Dostane prácu? Ani náhodou. Jednak nevie prežiť v našom svete, jednak ho neprijmeme. Keď pred majoritu postavím päť Rómov, pričom dvaja z nich od narodenia vyrastali v detskom domove a poznajú naše normy, a traja budú z osady, aj tak biely o všetkých povie, že „sú to len Cigáni".

Je to chyba. Ale možno mu to vyčítať? Môže vychádzať z vlastných nepríjemných skúseností.

No dobre, tak to teraz otočte. Zaradia vás do skupiny ľudí pre rovnakú farbu pokožky. Nič zlé ste neurobili, snažíte sa žiť slušne. Napriek tomu vás niekto odsúdi a nedá vám absolútne žiadnu šancu.

Nezlyháva rómske dieťa, ale škola

Rozumiem, ale ešte raz: majorita vidí, ako žijú celé generácie Rómov, ako sa správajú, aké vychovávajú deti. Možno jej vyčítať, že má predsudky?

Nikdy nezlyháva rómske dieťa, zlyháva systém nad ním. Ono si nevyberá, v akých podmienkach sa narodí a vyrastá.

Zlyhávajú rodičia.

Ani tí nie. Poviem štatistický údaj, ktorý je doslova šokujúci. Niekto v škole sedemkrát prepadne, takže v tretej triede skončí povinnú školskú dochádzku. Kde bol jeho učiteľ, riaditeľ školy, celý vzdelávací systém, že to vôbec umožnili? Kto zlyhal? To dieťa? Nie. Zlyhala škola, pretože pedagógom bolo úplne jedno, či to dieťa do školy chodí, alebo nie, či sa učí, či na to kašle. Viete, prečo je to tak? Lebo je to pre pedagógov pohodlnejšie. Ak niekto sedem rokov po sebe prepadne, nejde o chybu dieťaťa.

Lenže určite nejde len o chybu učiteľov. Rodičia sú kde?

Iste, zodpovednosť nesú aj oni. Lenže zlyhanie majority nejde odtrhnúť. A opäť sme pri dvoch stranách mince, ktoré som spomínal na začiatku. Je ľahké povedať, že rodič sa nestará, akosi však zabúdame, že zlyhala aj škola, lebo výsledky toho žiaka jej boli fuk. Pedagógovia totiž často majú názor „aj tak z teba nič nevyrastie". Systematicky to vtĺkajte do hlavy dieťaťa a potom sa čudujte, čo z neho vyrástlo.

Popisujete zlyhania majority. V čom zlyhávajú samotní Rómovia?

V mnohom. Určite to nie je tak, že celá majorita je zlá a Rómovia dobrí. Môžu za veľa vecí, lenže pohybujú sa v začarovanom kruhu, z ktorého nemôžu vyjsť. Keby sme my boli v ich situácii, tiež by sme mali problém poradiť si. Nevieme, čo je totálna bieda, čo je to žiť bez pracovných návykov. Kto vynájde metódu, ako ihneď obnoviť pracovný návyk človeka, tomu treba dať Nobelovu cenu.

Sú ľudia, ktorí sa vždy dokážu postaviť osudu a ísť ďalej. Akú však majú šancu analfabeti v osadách, keď nevedia čítať ani písať, nemajú prácu, hygienické návyky a podobne? Od takých chceme, aby povstali z popola? Ale veď z nich nikto Fénixom nemôže byť, to je utópia. Ak ich nenaučíme riešiť problémy od piky, zabudnime na akúkoľvek zmenu.

Čo spraviť s predsudkami majority? Keď niekoho okradne, napadne, zbije Róm, obvykle si zafixuje, že celá komunita je nebezpečná. Ak to spraví biely, málokto povie, že všetci bieli sú zlodeji a príživníci.

Presne tak. Keď si v MHD prisadne Róm, ktorý smrdí, odsadneme si. Keď si prisadne smrdiaci biely, povieme si, že nejako vydržíme. Keď ma okradne biely, nehnevám sa na všetkých bielych, keď to spraví Róm, neznášam všetkých Cigáňov. O bielom zlodejovi si pomyslím, že je to hajzeľ, ale o Rómoch ako o skupine skonštatujem, že sú to smradľaví, špinaví, zlodejskí a neviem akí darebáci. Keď žijem v aglomerácii, v ktorej tvoria vysoké percento, bude to ešte horšie. Bohužiaľ, neopodstatnene, lebo majorita je roztrúsená všade a preto tak nevyčnieva.

Ak však niekto pozrie na Luník IX, čo vidí? Bordel, špinu, chľast, agresivitu, načierno pripojenú elektrinu, v noci teda prechádza len samovrah. Kto sa potom môže čudovať, ak má majorita z takých ľudí strach?

Iste. Lenže v 646 bytoch tam v zime žije vyše osemtisíc ľudí. Na kilometri štvorcovom! Taká je realita. Ako chcete, aby v tých podmienkach existovali normálne a čisto? Ľudia vidia to zlé, ale nikomu nenapadne, že tam sa žiť inak nedá. Luník mal pôvodne úplne inú víziu. Minulými rozhodnutiami košického magistrátu však z toho vznikol slum. Kto to teda spôsobil? Nemá v tom náhodou prsty majorita? Veď ona umelo vytvorila aglomerát tohto typu. Keď na kopu nahádžete všetkých neplatičov a problémové prípady, snáď nemôžete čakať, že vznikne idylické sídlisko. Je tam sociálna frustrácia, alkoholizmus, katastrofálna životná úroveň. My naozaj chceme, aby potom tamojší Rómovia žili v čistote a poriadku?

 neplatičmi a neprispôsobivými, keď na nich doplácali slušní ľudia.

Ale tým, že ich segregujete, problém jednak nevyriešite, jednak si koledujete o ešte väčší problém.

Terénna sociálna práca, teda práca s problémovou rodinou. Nie je jednoduchšie, ak sa jej budem venovať, pomáhať riešiť problémy, ako to, že sa jej členov naoko zbavím? Vám nepríde zvláštne, že ak zhorí dom majoritnej rodine, tak sa robia zbierky, obec sa mobilizuje, aby pomohla, ale keď sa to isté stane Rómom, tak dostanú len bunku?

 neprispôsobiví nie sú ani tak Rómovia, ako skôr majorita.

 Dodnes si v MHD obzerajú černochov Rómov  Kým sú isté veci tabu, máme problém s ich prijatím.

Dávať Rómom byty zadarmo je nesprávne, v tomto majorite rozumiem. Správne je, aby sme ich naučili, ako sa k nim dostať. Pozrite sa na to takto: ak nechám Róma bývať s desiatimi deťmi v chatrči, naučia sa žiť normálne? Chcete, aby takto trpeli aj ďalšie ich generácie? Ak nie, tak ich začnime učiť, ako si ten byt vybudovať. Ukážme im, ak sa kopú základy, mieša malta, dajme im možnosť si to odpracovať, aby pochopili, že ten barák si postavili sami. Dať im bývanie len tak, zadarmo, je nezmysel, veď sme to robili už za socializmu a ikskrát sa na tom popálili. Robíme to stále a vidíme, kam to speje.

V čom spočíva sila Rómov?

V súdržnosti, v pevnosti. Viete, kedy vzniká pre Róma najväčší problém? Keď ho zavrhne vlastná rodina. Neprežije. Sú prípady, že niekto sa odsťahoval z osady do mesta a keď sa vrátil, nebol prijatý. Už sa nesprával ako Róm, nepatril k nim, mali ho za niekoho, kto chce byť gadžom.

Medzi Rómami platia prísne pravidlá vo vzťahoch medzi mužmi a ženami. Ak chcete vzdelávať výhradne ich ženy, nie je šanca, lebo od muža nemá čo odchádzať. Musíte to preto spojiť. Na vlastnej koži som zažil problém, keď som jednu Rómku vo všetkej počestnosti pochválil, ako dobre vyzerá. Jej manžel sa spýtal, akým právom pred ním chválim jeho ženu a čo je ma do nej. Rozumiete? Máme medzi sebou bariéry, lebo to, čo je u nás normou, u nich pôsobí čudne a naopak. Čistá neznalosť.

U olašských Rómov v Maďarsku sa napríklad neďakuje. Kým o tom neviete, myslíte si, že sú nevďační a nepoznajú slušnosť. Ak za nimi prídete a vypýtate si soľ, dajú vám ju, lebo vedia, že na druhý deň budú oni potrebovať niečo iné. Ak im však za tú soľ poďakujete, pochopia to tak, že im nechcete pomôcť, že ste prijatím soli ukončili ten vzťah. Potom príde dieťa od nich do školy, za nič neďakuje, pretože ho to nikto neučil a my ho vnímame ako nevychované. Problém pritom spočíva len v tom, že v ich kultúre sa to nepatrí.

Uzavrime predsudky.

Predstavte si, že niekto ide stavať dom. Na výber bude mať majoritných aj rómskych robotníkov. Ktorých si vyberie?

Mnohí si povedia, že radšej tých prvých, inak im zmizne väčšina materiálu.

Presne tak. Ale že sa ten istý človek nechá obrať o peniaze firmou s výhradne bielymi zamestnancami, pretože mu nafakturujú položky, ktoré nemajú opodstatnenie, to už neprekáža. Vezmite si tiež médiá. Pre ne je atraktívnejšie prinášať zábery z osád, ako by mali prezentovať rodinu, žijúcu slušne. Takto sa vytvárajú predsudky. Prečo médiá nikdy neprinesú dôkazy o tom, ako jedna matka zvládne vychovať pätnásť svojich detí?

Ak budeme stále hovoriť, že Rómovia nič nezvládajú, nikdy nezmeníme ich obraz.

 obraz falošne tiež nie je cesta.

sú predsa prípady slušných rómskych rodín, v ktorých všetko funguje. Prečo ich neprezentovať?

obraz Rómov u majority nenesú vinu výhradne médiá.

Neustále hovoríme, akí sú zlí. Kto kedy o nich povie, že ten a ten vyštudoval vysokú školu? Veď to by bolo motivujúce aj pre nich samotných. Prečo máme utkvelú a hlúpu predstavu, že Rómovia sú len dobrí speváci, tanečníci a kováči? Nemáme nárok vedieť, že sú úspešní aj v iných oblastiach? Ja viem, ľahšie je ukázať obrázky polonahých detí pred chatrčami, ale to potom nie je pravý obraz o Rómoch.

malo by sa teda  prezentovať  Aby sme len neteoretizovali.

Treba prezentovať ľudí, ktorí niečo dokázali, aby ostatní videli, že naozaj existujú. Že niektorí vyštudovali, že majú vlastné firmy a zamestnávajú gadžov, že majú prácu, ktorú v pohode zvládajú.

Róm nikdy nedovolí, aby ste mu vzali dieťa, to bolo úplne neschodné. Oveľa lepším riešením by bol akýsi denný stacionár, v ktorom by trávilo dieťa čas po škole a kde by sa mu venovali pedagógovia, ktorí by doň vštepovali isté zásady. Starú generáciu Rómov už totiž nezmeníme, musíme začať deťmi.

Ešte sa len narodíte ako Róm a život vám hneď potkne nohy, pretože žijete s hendikepom. Nezaslúženým, lebo zaň nijako nemôžete.Ako to má rómske dieťa pochopiť, keď žije v osade a nikdy v živote žiadnu električku nevidelo? Rozumiete, čo tým chcem povedať? Nenechávajme Rómov prechádzať školu s tým, že mu v podvedomí fixujeme rozsudok „aj tak z teba nikdy nič nebude".

Načo nám je vyškolený a vzdelaný Róm, keď ho nikto nezamestná? O tom je celá pointa.

Rudolf Vaský, Martin Daňo  zločineckého režimu odhalené  fašisti toto chceme na slovensku  prajem vam žažit koncetrak vy nemate pravo žit svine fašisticke kokoti Takže Tak

nemecký politik, nacistický diktátor, ríšsky kancelár

Významné roky

1921 – Hitler založil Nemeckú nacionálnosocialistickú robotnícku (nacistickú) stranu (NSDAP)

1923 – Hitlerov puč a následné uväznenie, vo väzení napísal knihu Môj boj
1933 – Hitler sa stal kancelárom
1934 – Získal úplnú kontrolu nad Nemeckom
1939 – Hitler zaútočil na Poľsko a rozpútal 2. svetovú vojnu
1940 – Obsadil veľkú časť západnej Európy vrátane Francúzska

1941 – Okupoval Juhosláviu a Grécko a v júni porušil dohodu so Sovietskym zväzom a zaútočil naň

1944 – Hitler prežil pokus o atentát
1945 – 30. apríla vo svojom berlínskom bunkri spáchal Hitler samovraždu

Nemecký diktátor sa s mimoriadnym odhodlaním usiloval vnútiť svojej krajine na úkor miliónov ľudských životov ideál „jednej ríše, jedného národa a jedného vodcu“.

Adolf Hitler sa narodil v Rakúsku a pochádzal z rodiny colného úradníka. Otec z neho chcel mať štátneho úradníka. Hitler však prejavoval umelecké sklony a nazdával sa, že ho obmedzuje prostredie, v ktorom vyrastá. Z predstavenia Wagnerovej opery Rienzi si odniesol presvedčenie, že je predurčený na záchranu nemeckého národa, tak ako Wagnerov hrdina zachránil Rimanov. Po vyštudovaní reálky sa v roku 1907 márne uchádzal o prijatie na viedenskú Akadémiu výtvarných umení. Keď ho dvakrát neprijali na viedenskú umeleckú akadémiu, začal sympatizovať s antisemitizmom.

V roku 1903 mu zomrel otec a 1907 matka. Hitler sa odsťahoval do Viedne, kde zo začiatku čerpal zo sirotného dôchodku a neskôr niekoľko rokov žil medzi viedenskou chudinou a živil sa predajom drobných malieb. V roku 1913 sa presťahoval do Mníchova a na začiatku prvej svetovej vojny sa ako dobrovoľník v jednom bavorskom pluku, prihlásil do nemeckej armády. Vojnu strávil na fronte v Belgicku, získal hodnosť slobodníka a vyznamenanie Železný kríž za statočnosť.

V roku 1918 po plynovom útoku prechodne oslepol a v lazarete sa dozvedel o nemeckej kapitulácii. Neskôr Hitler tvrdil, že sa v tejto chvíli rozhodol stať sa politikom a bojovať proti Židom, ktorých vinil z porážky Nemecka. Roku 1919, keď pracoval ako informátor špehujúci politické strany, vstúpil do Nemeckej robotníckej strany (Deutsche Arbeiterpartei). Keď sa zmenila na Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu – NSDAP, známa ako nacistická strana, stal sa roku 1921 jej prvým predsedom.

Nespokojnosť s postavením Nemecka a jeho územnými stratami v dôsledku versaillskej mierovej konferencie vrátane pomerov vo Veimarskej republike ho po demobilizácii priviedla k politike. Roku 1923 sa Hitlerovi v Mníchove podaril pokus pučom zvrhnúť bavorskú vládu; za tento pokus ho uväznili v Landsbergu, kde napísal svoje základné dielo Môj boj (Mein Kampf). Tento politický pamflet vyzýval na vytvorenie „jednej ríše, jedného národa a jedného vodcu“ – to malo zlikvidovať židov, zmariť Versaillskú mierovú zmluvu, ktorú Nemecku vnútili po skončení prvej svetovej vojny, a viesť silnejšie Nemecko k výbojom na východe. Roku 1926 založil vlastnú osobnú políciu SS.

V roku 1929 Nemecko zasiahla svetová hospodárska kríza. Milióny Nemcov prišli o prácu, vláda im však nijako nepomohla. Ľudia boli zúfalí a začali sa obracať na Národnosocialistickú stranu, ktorú viedol Adolf Hitler.

Hitler presvedčil ľudí, že ich problémy zapríčinili cudzinci, zvlášť Židia. Verili, že Nemci sú nadradení nad ostatnými rasami a vyhlásil, že urobí z Nemecka zasa silný štát. Sľuboval silné vedenie, prácu pre všetkých a koniec biedy.

V roku 1933 sa Hitler stal kancelárom (predsedom vlády) a presvedčil Reichstag (parlament), aby mu odovzdala kontrolu nad celou krajinou. Keď mal moc vo svojich rukách zakázal všetky politické strany okrem nacistickej. Prevzal kontrolu nad všetkými novinami a rozhlasom. Vydal rozkaz, aby sa na školách a univerzitách vyučovali nacistické myšlienky. Deti sa museli pridať k mládežníckym nacistickým skupinám a každého, kto nacistom odporoval, zatkla tajná polícia, ktorá sa nazývala Gestapo.

Do roku 1934 získal nacistický vodca Adolf Hitler úplnú kontrolu nad Nemeckom. Chcel vytvoriť silnú ríšu pre všetkých po nemecky hovoriacich ľudí na svete. Začal tak, že obsadil Rakúsko v marci 1938.

Ďalším Hitlerovým cieľom boli Sudety, časť ČSR, v ktorej sa hovorilo po nemecky. Británia a Francúzsko sa chceli vyhnúť ďalšej takej vojne s Nemeckom, akou bola 1. svetová vojna, a tak súhlasili s tým, aby si Hitler zobral Sudety. On, sa však čoskoro zmocnil celého ČSR.

1. septembra 1939 zaútočil na Poľsko. Británia a Francúzsko už predtým sľubovali Poľsku pomoc v prípade, že Hitler zaútočí, a tak o 2 dni vyhlásili Nemecku vojnu. Taliansko neskôr vstúpilo do vojny na strane Nemecka. Uzavreli pakt – Os Berlín - Rím.

Beštia

„Vytvoril mašinériu skazy, ktorá rozsievala hrôzu. Napokon ju obrátil aj proti vlastnému vyvolenému národu.“

„Nemecko si ma nezaslúži, nech teda zhynie,“ vyhlásil Adolf Hitler pred šesťdesiatimi rokmi, keď pochopil, že „svoj boj“ prehral.

V apríli 1939 sa v Berlíne konala monštruózna vojenská prehliadka k päťdesiatinám Adolfa Hitlera. Na tribúne vedľa führera stáli zahraniční diplomati, ktorí s nemým úžasom sledovali štvorhodinové defilé najmodernejšej vojenskej techniky. Okázalá demonštrácia sily nemohla nechať nikoho na pochybách. Hitler, ktorý pred mesiacom dovŕšil rozbitie Československa, je dokonale vyzbrojený a chystá sa na vojnu. Nasledujúce mesiace to aj potvrdili. Muž s typickou „prehadzovačkou“ na hlave a s nakrátko zastrihnutými fúzikmi stvoril najhroznejšiu vyvražďovaciu mašinériu v histórii a vtiahol svet do vojnového pekla, na konci ktorého bolo 60 miliónov vyhasnutých ľudských životov a spustošená Európa.

Obrat neprišiel

„Bol som poslednou nádejou Európy“ vyhlásil Hitler vo februári 1945. Mesiac predtým stroskotala jeho protiofenzíva v Ardenách a sovietske vojská už boli vo Varšave. On však stále odmietal pripustiť, že vojnu predral. „Ak niekto povie, že vojna je stratená, bude považovaný za zradcu so všetkými z toho plynúcimi následkami preňho aj pre jeho rodinu.

Bez ohľadu na hodnosť a prestíž,“ hrozil.

Porážku si začal pripúšťať až vo chvíli, keď ruské vojská z východu a americké zo západu vstúpili na nemeckú pôdu. To už žil so svojou suitou niekoľko týždňov v bunkri pod ríšskym kancelárstvom. Rozsiahly podzemný komplex, 350 štvorcových metrov, poskytoval síce dostatočný komfort, na dlhší pobyt však nebol prispôsobený. Všade prítomné výpary benzínu z generátorov, zápach ľudského potu a preplnených záchodov iba umocňovali depresívnu náladu obyvateľov krytu. Sám Hitler striedavo upadal do beznádeje a apatie, inokedy zase fantazíroval o zázračnom obrate vo vojne a vydával šialené rozkazy pre armádu, ktorá už neexistovala.

„Môj vodca, Roosevelt je mŕtvy!“ zvestoval mu rozradostený Joseph Goebbels 12. apríla správu o úmrtí amerického prezidenta. Hitler ožil. Predpokladal, že práve toto je moment, ktorý všetko zmení. Rusi a Američania sa teraz rozvadia a on spolu s USA porazí Stalina. Keď sa však o niekoľko dní na rieke Labe pri Torgau stretla americká a sovietska armáda a vojaci si namiesto streľby podávali ruky, Hitler pochopil, že je koniec.

V deň svojich 56. narodením vychádza vodca naposledy z bunkra na denné svetlo. Trasúcou sa rukou vyznamenáva železnými krížmi deti z Hitlerjugend, ktoré bránia Berlín. Z muža, pred ktorým sa triasla celá Európa, je úplná troska. Oči má vpadnuté, podliate krvou, pôvodne hnedé vlasy sú už takmer úplne šedivé, pleť bledá.

Neprežila ani ríša

Veliteľ obrany Berlína generál Weidling prichádza 29. apríla do bunkra a podáva Hitlerovi posledné hlásenie: „Ako vojak som vám povinný oznámiť, že už neexistuje žiadna možnosť, ak brániť Berlín a vás. Snáď ešte je pre vás možnosť uniknúť odtiaľto.“ Hitler mu potichu a chvejúcim sa hlasom odpovedá: „Únik nemá zmysel, veď moje príkazy aj tak nikto neplní.“ Ešte napíše testament a urobí rozhodnutie, ktoré by od neho málokto čakal. Ožení sa. Svadobný obrad s Evou Braunovou aj oslava sú však rovnako ponuré ako nálada v bunkri.

„Chvíľu sa prechádzal po chodbách a potom sa vrátil do svojej izby. Povedal mi, že nechce, aby ho niekto rušil. Asi dvadsať minút bolo ticho, potom sa ozval výstrel,“ opisoval Hitlerove posledné chvíle jeho ochrankár Rufus Misch. 30.4.1945 spáchal Hitler samovraždu.

Adolf Hitler a Eva Braunová zomreli spolu. Vypili prudký jed, on sa však ešte poistil ranou z pištole do úst. Ich telá služobníctvo vynieslo do záhrady, polialo benzínom a zapálilo. Zuhoľnatené mŕtvoly objavili ruskí vojaci krátko po dobytí Berlína. Tisícročná ríša, o ktorej Hitler sníval, ho prežila iba o osem dní. Jeden sen sa mu však napokon predsa len splnil. Jeho meno si ľudia zapamätali. Nie však ako symbol veľkosti, ale ako synonymum hanby.

 Takže Tak

Marek Kotleba, brat Mariana Kotlebu – v minulosti bol trestne stíhaný za prevádzkovanie obchodu s neonacistickým oblečením. Marian Kotleba ho po nástupe do funkcie župana zamestnal ako svojho ochrankára a vrátnika na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja.

Nacionalisti z Kysúc sa chvália bitkou od policajtov a netaja politické ambície Akčná Skupina Vzdor Kysuce! Vycvičení muži naháňajúci strach sa pripravujú na vstup do veľkej politiky.

Marián Magát o sebe hovorí, že je nacionalista a inšpiruje sa krajne pravicovou gréckou stranou Zlatý úsvit. Ako nacionalista kandiduje do Európskeho parlamentu. ty svina fašisticka zhoriš v pekle Vážení priatelia, už dnes sa na východnom Slovensku uskutoční protest proti cigánskemu teroru. Protestu sa zúčastní aj môj spolupracovník Marián Mišún, ktorého som z dôvodu môjho vycestovania do zahraničia a pracovnej vyťaženosti menoval za svojho dočasného zástupcu Akčnej skupiny VZDOR pre Slovensko. Príďte a podporte správnu myšlienku. S pozdravom Marián Magát Hovorca Akčnej skupiny VZDOR Slovensku Zlatý fond slovenských internetov 1: Hitler bol mierotvorca a iné Do éteru v poslednom čase prenikli správy o militantných skupinách na Slovensku. V rámci prvého dielu prechádzok po obskúrnych častiach slovenského internetu, vám ukážem jedno z nich, z trochu inej perspektívy.Jedno z ďalších takýchto nacionalistických (v tomto prípade pomerne otvorene neonacistických) militantných zoskupení sa volá “Akčná skupina Vzdor Kysuce”.Narozdiel od množstva iných skupín podobného ladenia sa Vzdor Kysuce, spolu s jedným zo svojich prominentných členov, Mariánom Magátom, s radosťou prezentuje na Facebooku. Vďaka tomu máme jedinečnú možnosť vidieť mentálne pochody ľudí, čo sú ochotní “brániť vlasť” so zbraňou v ruke. Nebudem vám teda dlhšie opisovať túto skupinu, a nechám ich nech sa prezentujú sami:Vzdor Kysuce sa bude vedieť biť tak dobre, tak sa pridajte bieli proti ciganov zničime ich veštkych rad radom Ako ste si už množno všimli, Magát je skúsený genetik. “No miesanie ras povazujem za uplnu degradaciu hodnot nasich predkov, pretoze geny su ta vec, ktora vybudovala civilizacie, vybudovala umenie, Architekturu a rozne ine veci.” Desiatky budhistických mníchov brániaci Berlín, Hitlerove Nemecko ako azyl pre všetky rasy, Magát prekladajúci Mein Kampf, Hitlerova láska k čechom a slovákom, Germáni sú genetickí slovania, a na záver Magát o svojom čistom rodokmeni celé tri generácie dozadu.Magátove riešenie na to ako “skutočných Slovákov oddeliť od buriny, hnoja a podľudí!” je tak trochu, ehm, svojský.Marián Magát našiel aj Moniku Flašíkovú-Beňovú.
Inak, vzhľadom na to že aj ona dokáže produkovať jedinečné skvosty na svojom Facebooku, aj keď úplne inej úrovne, niečo z archívu ukážem nabudúce.

Kotlebu opustili najvernejší. Takto to zdôvodnili. To si musíte prečítať!

Vyhlásenie SP – My nie sme kotlebovci!

V poslednom období sme dostali mnoho otázok, ktoré sa týkajú vzťahu Slovenskej pospolitosti (SP) a Mariana Kotlebu a jeho strany – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Okolo nášho vzťahu panuje mnoho mýtov, neprávd, poloprávd, či totálnych výmyslov. Je pravdou, že SP s Kotlebom a jeho stranou
nespolupracuje od roku 2012, kedy Snem SP jednohlasne rozhodol, že SP nebude spolupracovať s ĽSNS kvôli jej otvorene nepriateľskému postoju voči SP. V ten deň Snem SP rozhodol aj o odobratí čestného členstva Marianovi Kotlebovi a vylúčenie zo SP za závažné porušenie disciplíny SP a porušenie Stanov SP. V súčasnosti u mnohých našich sympatizantov, či v spoločnosti všeobecne panujú názory, že Kotleba je stále členom/vodcom SP, že SP stále spolupracuje s ĽSNS. Dokonca si mnohí myslia, že Marian Kotleba zakladal SP. Druhí zase považujú SP a ĽSNS za tú istú organizáciu. Práve preto sme vytvorili tento text/vyhlásenie, aby sme mnohé tieto nezmysly vysvetlili a veci uviedli na pravú mieru. Čo sa týka nášho vzťahu k ĽSNS, nechceli sme predtým prikročiť k tomu, že napíšeme pravdu o Kotlebovi a ĽSNS, pretože sme nechceli zbytočne mútiť už tak kalné vody spolupráce na národnej scéne. Mysleli sme, že mnohí ľudia sami zbadajú, čo je Marian Kotleba zač. Nestalo sa tak, preto musíme vyvrátiť mnohé dohady a nezmysly, ktoré sa začali šíriť o SP. Ešte kým začneme predstavovať fakty, musíme upozorniť na to, že toto vysvetlenie a vyhlásenie nie je smerované voči radovým členom ĽSNS, ktorí svoje účinkovanie v politickej strane myslia úprimne a sú čestnými nacionalistami. Možno aj týmto vysvetlením docielime to, že zbadajú, že sú zavádzaní a klamaní v mnohých veciach, ktoré sa dejú v úzkom vedení – predsedníctve ĽSNS, do ktorých radoví členovia nevidia a podľa Mariana Kotlebu ani nesmú vidieť.

Kotlebove účinkovanie v SP

Aby sme vysvetlili niektoré mýty, musíme nahliadnuť do histórie SP. Slovenskú pospolitosť založili v máji v roku 1995 mladí slovenskí národovci, ako pokračovanie Slovenského národného frontu, pretože sa chceli aktívne postaviť zhnitému a skorumpovanému systému, ktorý na Slovensku vládne od deväťdesiatych rokov. Slovenská pospolitosť je občianskym združením a nie je a nikdy nebola politickou stranou. Chceli slovenskú mládež vychovávať v duchu slovenských a slovanských tradícií. SP je od začiatku nositeľkou ducha Ľudovíta Štúra, slovenských dobrovoľníkov – revolucionárov a všetkých slovenských velikánov. Mnohí si však myslia, že zakladateľom SP bol Kotleba, čo však nie je pravda. Kotleba vstúpil do SP až v roku 2003, kedy sa stal i Vodcom SP. SP odvtedy nabrala politický charakter a celá jej snaha smerovala k voľbám do NR SR. Už vtedy bolo badať Kotlebove mocné politické ambície. Počas tohto obdobia členovia SP založili politickú stranu Slovenská pospolitosť – Národná strana. Bola politickým nástrojom, ktorý mal za cieľ dostať členov SP do parlamentu. Táto strana bola rozpustená systémom v marci 2006 počas zinscenovaného súdneho procesu. Marian Kotleba už bez ďalšej vízie ako viesť SP v roku 2007 rezignoval na svoju funkciu a bolo zvolené nové Hlavné vedenie SP (HV SP). Novým Vodcom SP sa stal Ivan Sýkora. Kotleba sa odvtedy nezúčastňoval na aktivitách a organizácii SP. Vykonával svoje súkromné politické aktivity, snažil sa založiť novú politickú platformu. Z toho jasne vyplýva, že Kotleba nezakladal SP a preto nemá na ňu patent. Pôsobil v nej iba štyri roky a priviedol ju skoro k rozpadu. SP zachránilo nové Hlavné vedenie SP na čele s Ivanom Sýkorom.

Vodca Pospolitosti  

Ivan Sýkora, ďalší bývalý vodca Slovenskej pospolitosti. V súčasnosti kandiduje za Kotlebovu stranu ĽS-NS

Ivan Sýkora je dlhoročným kádrom SP a čo to už v boji za národ preskákal. Hádam aj preto sa vypracoval až na vodcu SP, ktorej akcie by bez neho boli ako Vianoce bez snehu. Napriek tomu sa mu ušlo na kandidátke ĽSNS až pomerne prekvapujúce 16. miesto. Ivan si z toho ale isto ťažkú hlavu nerobí. Ako vodca SP si zrejme dobre uvedomuje, že parlamentné kreslo by mu v týchto voľbách nevynieslo ani obsadenie samotnej prvej pozície. Podobne ako Marian Kotleba sa Sýkora rád nechá vidieť s poprednými predstaviteľmi zahraničných neonacistov.Ivan Sýkora, „vodca“ Slovenskej pospolitosti z Bratislavy, medzi neonacistami známy aj ako Derek, pre jeho podobnosť s postavou z filmu American History X. Pospolitosť sa na akcii zúčastnila, pretože „boľševická vláda potláča akúkoľvek národnú opozíciu“. Na svojej internetovej stránke sa opäť nevyhli sprisahaneckým teóriám, že Slovensko je totalitný štát ovládaný sionistami .

Na gardách nie je nič zlé, tvrdí Pospolitosť Maďarské gardy Slovenskej pospolitosti neprekážajú. Jej vodca Ivan Sýkora nevidí nič zlé na tom, že si chcú chrániť svoj národ. "Ľudia nevedia nič o maďarských gardách a hneď ich odsúdili, pritom si neoverili, či sú informácie pravdivé. Ak sa potvrdí, že sú šovinistické, sú odsúdeniahodné. Ale zatiaľ nevidím žiaden problém v tom, keď si chce niekto chrániť svoj národ a svojich ľudí, uctievať si osobnosti a chodiť opravovať pamätníky," povedal počas zhromaždenia v Bratislave.

S Národnou stranou, zakladateľkou českých gárd, pospolitosť nemá kontakt, v Česku spolupracuje s extrémistickým Vlasteneckým frontom. 

Na námestie, kde pred rokom pospolitosti nepovolili demonštráciu, prišlo asi tridsať jej stúpencov, oficiálne na protest Iniciatívy za slobodu slova proti návratu totality, obmedzovaniu občianskych práv.

Podpisovala sa aj petícia proti pripravovanému zákonu proti terorizmu a extrémizmu, za vypustenie paragrafov 421 a 422 – podpora a propagácia skupín, smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd z Trestného zákona. Michal Laššák z Iniciatívy za slobodu slova spochybnil holokaust a obvinil štátnu moc, že bráni vedeckému skúmaniu a bezprecedentne obmedzuje slobodu slova.

„Kým akákoľvek iná historická skutočnosť môže byť predmetom skúmania, názory na jej existenciu alebo neexistenciu predmetom verejných diskusií, židovský holokaust zostáva nedotknuteľný pod hrozbou trestu odňatia slobody,“ vyhlásil. 

Sýkora varoval pred centralizáciou informácií a zavádzaním čipov do dokladov, čo považuje za krok vládnych štruktúr k ovládnutiu ľudí. Odsúdil opatrenia, prijaté po 11. septembri 2001. „Útok na dvojičky zrejme urobila samotná americká vláda,“ tvrdil. S vládami spolupracujú médiá a ponúkajú ľuďom zábery, ktoré majú vyvolať strach.

„Človek sa ľahko vzdáva svojich práv, keď pociťuje strach,“ povedal Sýkora. Niekoľkokrát vo vystúpení spomenul ako štátnou mocou nespravodlivo perzekvovaného šéfa zakázanej strany Slovenská pospolitosť – národná strana, ktorého nazýval vodca. Pospolitosť funguje ako občianske združenie, na jej čele je Sýkora.

Demonštráciu ohlásili a zvolali rovnako ako pred rokom Tomáš Bečky a Michal Laššák. Podľa Karola Panczu z bratislavskej mestskej časti Staré mesto nahlásili do 500 účastníkov. Napokon sa ich na Hodžovom námestí pred prezidentským palácom zišlo podstatne menej.

Ľavičiari: Slovenská pospolitosť patrí do blázinca

Slovenská pospolitosť a Iniciatíva za slobodu slova sú poloblázni a treba ich zakázať, reagovali na zhromaždenie Mladí ľavičiari. „Títo poloblázni patria do blázincov a nie na námestia,“ píše sa vo vyhlásení, podpísanom predsedom Mladých ľavičiarov Róbertom Sedlákom. Pripomenul slová vodcu pospolitosti Ivana Sýkoru, že jediná cesta, ako zastaviť porušovanie ústavných práv vládou a políciou, je zmena politického systému a tvrdenie Michala Laššáka z Iniciatívy pre slobodu slova, že pripravovaný zákon o boji proti terorizmu a extrémizmu je v rozpore s demokratickým a právnym štátom.

„Mladí ľavičiari tiež veľmi dobre vedia, čo si Slovenská pospolitosť predstavuje pod pojmom "zmena politického systému“. Politická strana Slovenská pospolitosť mala vo svojom programe zavedenie tzv. Stavovského štátu, ktorý spočíva v udelení volebného práva iba vybraným skupinám ľudí. Treba uviesť veci na pravú mieru a povedať, že práve toto je obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd. Ak bude Slovenská pospolitosť pokračovať v blúznení o stavovskom štáte a obmedzovaní ľudských práv, sme presvedčení, že sa stanú neprijateľnými pre demokratickú spoločnosť a mali by byť umiestnení do psychiatrických ústavov, kam putujú všetci, ktorí sú pre svoje okolie nebezpeční," uviedol Sedlák.

Michal Laššák - kandidát na starostu Bratislavy- Petržalky, poslanca mestského a miestneho zastupiteľstva

Okresný súd dnes opäť oslobodil člena pospolitosti Michala Laššáka, ktorý mal zbiť muža tmavej pleti.

 Michal Laššák je pouličný násilník, ...keď v Bratislave v električke fyzicky napadol občana romskeho povodu tmavšej pleti pripad  ako každy vieme pustili ho fašistu Michal Laššák na slobodu 

Michal Laššák nie je politicky angažovaný občan, ktorý sa náhodou objavil na neonacistickom koncerte. Je to neonacista, ktorý si v celej svojej zaslepenosti a naivite myslel, že by mohol uspieť vo voľbách na starostu bratislavskej Petržalky. Predtým mal snahu dostať sa aj do parlamentu. Pospolitosť, ako politická strana sa parlamentných volieb v roku 2006 nemohla zúčastniť, pretože prokuratúra túto stranu zakázala. Laššák sa teda skúšal dostať do parlamentu ako člen SĽS (Slovenskej ľudovej strany). Tento pokus stroskotal, rovnako ako neskôr pokus o post starostu.

Michal Laššák je pouličný násilník, ktorého vlastní ľudia pre jeho fanatizmus prezývajú Adolf. V roku 2000 bol dokonca obvinený z násilného trestného činu, keď v Bratislave v električke fyzicky napadol občana  rom tmavšej pleti. Laššák má priateľské vzťahy aj s ďalšími obvinenými bratislavskými neonacistami, prevádzkarmi obchodu House of fun v bratislavskej Royko pasáži. Podnikateľov s neonacistickým oblečením Andreja Vítka a Petra Zelenaya, obvinených z propagácie nacizmu dokonca sprevádzal na súd.

Fašisti z Pospolitosti a ich “pronárodné” prívesky. Muž vľavo má na krku symbol slnečného kolesa, taktiež nazývaný čierne slnko,

ktorý dnes patrí v Nemecku medzi zakázané symboly.

Okresný súd dnes opäť oslobodil člena pospolitosti Michala Laššáka, ktorý  zbiť muža tmavej pleti.

Súd dnes oslobodil popredného funkcionára nacionalistickej Slovenskej pospolitosti Michala Laššáka spod obžaloby z násilného útoku na občana tmavšej pleti. "Prvého pobočníka vodcu" extrémistickej organizácie Okresný súd Bratislava I zbavil viny pre nedostatok dôkazov.

Laššák podľa obžaloby v roku 2000 v jednej z bratislavských električiek surovo napadol muža tmavšej pleti. Okresný súd ho oslobodil už v minulosti. Dnešné rozhodnutie prišlo po tom, čo mu prípad vrátil odvolací krajský súd. Na ten sa ešte prokuratúra môže znovu odvolať.

Samotný Laššák, ktorý má v Slovenskej pospolitosti druhú najvyššiu funkciu po jej šéfovi Ivanovi Sýkorovi, sa na pojednávaniach nezúčastňoval.

K jeho oslobodeniu zrejme prispelo aj to, že o incidente odmietol vypovedať jeden z jeho kľúčových svedkov. Starší bratislavský lekár nechcel svedčiť pre obavy o svoju bezpečnosť. Laššáka však počas vyšetrovania nedokázal identifikovať ani údajne napadnutý muž.

"Je tu viac pochybností ako usvedčujúcich dôkazov. Súd nemohol jednoznačne povedať, že skutku sa dopustil obžalovaný," vyhlásil sudca.

Kľúčový svedok Branislav L. odmietol vypovedať z obavy o svoj život, pretože podľa neho na procese nebola údajne dostatočne zabezpečená jeho anonymita. Zúčastnil sa v minulosti jedného zo šiestich pojednávaní. Svedok sa v minulosti dokonca obával, že pred príchodom na súd bude "na schodoch bratislavského Justičného paláca zastrelený ostreľovačmi".

Prokurátorka pripustila, že viacero osôb svedčilo v prospech obžalovaného.

Zástupkyňa prokuratúry na Laššákovej vine napriek tomu trvala. "Mám za to, že vina obžalovaného bola preukázaná," vyhlásila pred vynesením verdiktu. Zatiaľ sa nevyjadrila, či voči nemu bude namietať.

"Vzhľadom na medzinárodnú judikatúru malo byť konanie už v roku 2006 voči môjmu klientovi zastavené," zdôraznil advokát. Okrem iného je podozrenie, že "svedok zneužil svoje postavenie ako pseudoreformátor v snahe zviditeľniť svoju osobu, prípadné rozličné hnutia".

Laššák je obžalovaný z toho, že v roku 2000 14. apríla v bratislavskej električke zbil muža tmavej pleti. Michal L. sa vracal vtedy z koncertu metalovej skupiny v bratislavskej Dúbravke. Do bitky nezasahoval a obvinenia odmietal. Do bitky sa zapojili viacero ľudí a podľa jeho názoru išlo o príslušníkov hnutia skinhead.

Privolaná polícia zaistila viacero ľudí a u Michala L. našla fotografiu predstaviteľa nacistického Nemecka Rudolfa Hessa a aj hákový kríž. Fotografiu mu údajne niekto dal na koncerte a mal ju preto, lebo sa zaujíma o dejiny.

Laššák v minulosti vyhlasoval, že proces je snahou kriminalizovať Slovenskú pospolitosť. Organizácia je známa extrémistickými názormi či verejnými pochodmi, na ktorých účastníci pochodujú v uniformách pripomínajúcich polovojenské Hlinkove gardy z čias vojnového Slovenského štátu. Stranu s podobným názvom dávnejšie zakázal Najvyšší súd.

Není trest smrti správný pro FAšISTU, jenž chladnokrevně spáchá

Marian Kotleba sa pomerne rád vystavuje na obdiv a na neonacistické demonštrácie chodí nemaskovaný. Takto sa ukázal spoločne s Marcelom Urbanom uprostred NS black blocu, počas prvomájovej demonštrácie neonacistov v roku 2008 v Prahe, kde stojí v čele demonštrácie po boku autonómnych nacionalistov a členov Národného odporu. V ľavom hornom rohu spodnej fotky vidieť Václava Cojocaru (v slnečných okuliaroch, bez vlasov), ktorý je jedným zo štvorice obvinených z pokusu o rasovo motivovanú vraždu.

Tento kandidát sa stal poslancom NR SR. dnes ho mame  vo vlade je politk fašista   vy viete vobec kto je vaš vodca fašista skym sa stykaval  s nacistickými vrahmi

(pred menom) (za menom) 1 Kotleba Ing. Mgr. 38 predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Banská Bystrica 2 Beluský Ing. PhD. 28 generálny riaditeľ Piešťany 3 Schlosár Mgr. 31 predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Bacúrov 4 Kolesár 37 technik Košice 5 Grausová MUDr. 62 lekárka Bratislava 6 Uhrík Ing. PhD. 31 riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Komjatice 7 Binder 45 stolár Svätý Anton 8 Drobný Bc. 45 mestský policajt Piešťany 9 Medvecký 28 živnostník Tvrdošín 10 Kecskés Bc. 26 tajomník predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Nitra 11 Mizík Mgr. 52 učiteľ Rovné 12 Krupa 35 elektrotechnik Nová Dubnica 13 Nehézová Ing. 41 vedúca oddelenia Staré Hory 14 Mazurek 22 manažér e-shopu Spišská Belá 15 Mora 32 odborný referent Brezno 16 Chmelár Bc. 55 právny referent Bratislava 17 Špánik Ing. 44 konateľ Nové Mesto nad Váhom 18 Smolka 43 vodič - predajca Nová Dubnica 19 Zeman Ing. 70 stavebný technik Bratislava 20 Mihalčin Ing. 56 živnostník Vranov nad Topľou 21 Szaniszló 48 SZČO Krásnohorské Podhradie 22 Šušek 37 informatik Mojmírovce 23 Ferančík Mgr. 26 kontrolór kvality Dolný Kubín 24 Kiss Bc. 43 SZČO Šaľa 25 Cuper doc. JUDr. CSc. 69 vysokoškolský pedagóg Bratislava Vek (Neskrátený názov politickej strany, politického hnutia alebo politických strán a politických hnutí tvoriacich koalíciu) Marian Martin Rastislav KANDIDÁTNA LISTINA pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2016 Predkladá: Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Por. č. Meno Priezvisko Adresa trvalého pobytu Titul Zamestnanie Ján Juraj Natália Milan Ondrej Stanislav Andrej Ján Stanislav Peter Jana Milan Marián Milan Rastislav Vladimír Jozef Štefan Mário Martin Peter Ján 1/ 26 Kysel 38 skladník Dolná Trnávka 27 Čarná Mgr. 30 živnostníčka Záborské 28 Surmánek PhDr. CSc. 63 vysokoškolský pedagóg Košice 29 Tokušev 45 živnostník, občiansky aktivista Banská Bystrica 30 Kulič 34 osobný strážca Detva 31 Papp Mgr. 63 vedúci oddelenia Lučenec 32 Ďurán Ing. 29 obchodný manažér Košice 33 Kotleba Ing. 37 ekonóm Banská Bystrica 34 Kacian 42 živnostník Sirk 35 Drozd 55 SZČO Čadca 36 Hudák 36 živnostník Moldava nad Bodvou 37 Pňaček 49 živnostník Ivanka pri Nitre 38 Čulen Mgr. 50 učiteľ Bratislava 39 Ramšak 31 skladník Trebišov 40 Hrádek Mgr. 61 advokát Gabčíkovo 41 Polansky 57 turistický sprievodca Pezinok 42 Baltes Ing. 34 SZČO Trstené pri Hornáde 43 Lacena 38 obchodný manažér Ludanice 44 Rogel Mgr. 46 manažér reštaurácií Bratislava 45 Kršiak Ing. 56 stavebný robotník Pliešovce 46 Čekan 55 nezamestnaný Košice 47 Zelenayová Ing. 70 novinárka Bratislava 48 Šuňal Mgr. 43 politológ, technický pracovník Bratislava 49 Kašarik 46 mechanik Cerová - Lieskové 50 Stanislav Lakata 36 technik Košice 51 Oščenda Mgr. 29 špeditér Trebišov 52 Cibula 34 vodič Banský Studenec 53 Luka Ing. 31 vedúci dopravného úseku Nitra 54 Rendeková 53 bezpečnostná pracovníčka Žilina 55 Blažena Ištoková 49 konateľka spoločnosti Kežmarok 56 Onduš 51 živnostník Prievidza 57 Pavol Drobný Ing. 49 konateľ firmy Vranov nad Topľou 58 Martin Žáčik 42 revízny technik Trenčín Ján Rastislav Lenka Štefan Richard Peter Vojtech Marek Martin Jaroslav František Štefan Peter Anton Miroslav Radovan Karol Martin Marián Rastislav Milan Anton Eva Miroslav Ludmila Ján Radoslav Juraj Dušan 59 Tibor Rúgó Bc. 54 účtovník Jesenské 60 Stanislav Šurik 30 bezpečnostno-technický pracovník Trenčín 61 Adriana Zavadinková 42 vedúca výroby Tisovec 62 Marek Dubai 30 živnostník Skalica 63 Boris Kábele 50 živnostník Bratislava 64 Monika Pňačeková 48 živnostníčka Ivanka pri Nitre 65 Marek Kotleba 32 odborný referent Banská Bystrica 66 Ladislav Nagy 43 pracovník SBS Piešťany 67 Martina Kmeťová 27 vedúca úseku kontroly Zvolen 68 František Džuppa Ing. 60 živnostník Michalovce 69 Štefan Jurík 36 odborný referent pre dopravu Zlaté Moravce 70 Monika Sečkárová Bc. 38 odborná referentka Priechod 71 Július Stanko MVDr. 50 poľnohospodár Čečehov 72 Stanislav Kandera 45 odborný referent Brezno 73 Juraj Brandajský 21 technik Bojná 74 Blažena Pospíšilová 22 kuchára Kežmarok 75 Andrea Brehová 42 SZ Č O Prešov 76 Michaela Kružlicová 22 odborná referentka Banská Štiavnica 77 Stanislav Susa 24 pracovník bezpečnostnej služby Spišská Belá 78 Ján Gancarčík 45 vodič autobusu Spišská Stará Ves 79 Erik Furák 22 pracovník v poľnohospodárstve Kokava nad Rimavicou 80 Michal Györgyík 37 kontrolór Veľký Krtíš 81 Kazimír Sabadoš Ing. 59 prevádzkar Bušince 82 Zdenko Ľaudár 37 podnikateľ Tisovec 83 Ivan Očenáš 39 podnikateľ Spišská Stará Ves 84 Peter Kupka Mgr. 36 advokát Trnava 85 Zuzana Garelová 31 živnostníčka Bratislava 86 Marcel Urban 33 nezamestnaný Lúka 87 Marián Mišún Mgr. 36 živnostník Púchov 88 Marián Magát 30 stavbár Dunajov 89 Michal Buchta 27 prípravár výroby Ružomberok 90 Jozef Koňa 33 nezamestnaný Slanec 91 Miroslav Potančok 41 konateľ spoločnosti Banská Bystrica 92 Ivan Pavlisko Mgr. 69 dôchodca Ružomberok 93 Peter Hamala Ing. 38 poisťovací agent Trnava 94 Marek Hlavatý 27 živnostník Harichovce 95 Roland Šturman 39 vodič Muránska Dlhá Lúka 96 Rastislav Čech Mgr. 31 lesník Repište 97 Ivan Bokor 41 živnostník Pečeňady 98 Nina Uherčíková Mgr. 27 odborná referentka Banská Bystrica 99 Jozef Mravec Ing. 62 riaditeľ DSS Detva 100 Anton Holka 40 živnostník Horná Ždaňa 101 Peter Klačan 28 účtovný manažér Alekšince 102 Jarmila Berry Tociková Mgr. 53 stredoškolská učiteľka Košice 103 Jozef Macurik 22 študent Krokava 104 Viliam Brandis Mgr. 47 učiteľ Michalovce 105 František Lipka 30 operátor výroby Ľubotice 106 Renáta Hartling Oravcová 49 živnostníčka Moravany nad Váhom 107 Ján Tóth 29 robotník Trnovec nad Váhom 108 Matúš Svinčák Mgr. 31 informatik Martin 109 Jana Pioková 57 živnostníčka Vranov nad Topľou 110 Zuzana Kašiarová Ing. 27 ekonómka Banský Studenec 111 Peter Demjan 31 manažér predaja Humenné 112 Branislav Duša 52 kontrolór Banská Bystrica 113 Monika Hrabovská 23 odborná referentka Branč 114 Peter Tonko 30 informátor Horná Mičiná 115 Vladimíra Šmidtová 35 koordinátorka - radkyňa Turčok 116 Peter Meda 32 montážny pracovník Námestovo 117 Gabriel Kočík 52 vodič Liptovská Teplá 118 Monika Mardžejová 46 účtovníčka Vranov nad Topľou 119 Jozef Michalko Ing. 49 projektový inžinier Liptovský Hrádok 120 Emília Frolová 56 nezamestnaná Kysucký Lieskovec 121 Ján Kuboš Ing. 31 konateľ spoločnosti Nižná 122 Marek Šimko 30 vedúci prevádzky Nové Mesto nad Váhom 123 Andrej Salnický Ing. 29 konštruktér Pohranice 124 Jana Drobná 34 pokladníčka - predavačka Piešťany 125 Roman Blanár 52 manažér reštaurácie Bratislava 126 Dušan Rajtek 50 SZČO Kysucký Lieskovec 127 Vladimír Šišovský Ing. 72 dôchodca Piešťany 128 Martin Celleng Bc. 26 prevádzkový manažér Lesenice 129 Jozefína Schlosárová RNDr. 62 dôchodkyňa Bratislava 130 Miroslav Šimek Ing. 66 dôchodca Galanta 131 Vladimír Kuteš 41 podnikateľ Dolný Kubín 132 Martina Kováčiková Mgr. 28 riaditeľka domova dôchodcov Svätý Anton 133 Vanda Čemanová 52 SZČO Bacúrov 134 Stanislav Handzuš Bc. 36 stavbár Svit 135 Michal Mikita Bc. 34 projektový manažér Prešov 136 Jana Drengubiaková 42 vedúca predajne Malý Čepčín 137 Karol Mužík 41 zámočník Trnavá Hora 138 Roman Krivošík 46 podnikateľ Trnava 139 Ján Balušík Ing. 40 učiteľ Prečín 140 Alžbeta Dovcová Mgr. 29 poisťovacia poradkyňa Žiar nad Hronom 141 Stanislav Korčinský 34 SZČO Vranov nad Topľou 142 Tomáš Lofaj 21 informátor Tvrdošín 143 Katarína Šintalová 41 podnikateľka Bratislava 144 Vladimír Hečko 38 vodič Trnava 145 Zuzana Letková Ing. 41 podnikateľka Dolný Kubín 146 Peter Ďurica Ing. 52 riaditeľ múzea Divín 147 Marek Belák Ing. 50 manažér akadémie Martin 148 Jozef Mikuš 76 dôchodca Častá 149 Katrinec 47 zástupca riaditeľa Hostie Ing. Mgr. Marian Kotleba predseda Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Ivan Ing. Martin Beluský, PhD. tajomník

Predstavitelia Slovenskej pospolitosti Michal Laššák z bratislavy petržalky ktory napadol romskeho občana v električke  ako iste viete nič mu nebolo dokazanie naše sudy a policajty chrania fašistov

Michal Laššák v tričku hatecore z obchodu Martina Fraňka, predstaviteľa českého Národného Odporu pozuju u hrobou Mussoliniho.

Michal Laššák po lavej strane vytetovane rameno  ano to je on kanditoval za starostu  bratislava petžalka   ten ktory napadol a zbil romskeho šlušneho občana iba preto lebo bol prenho špinavy cigan s ďalšími neonacistami z Bratislavy na festivale ultrapravicových kapiel Veneto Summer Fest v Taliansku, ktorý je organizovaný neonacistami zo spolku Veneto Fronte Skinheads.

na tej fotografie su -  Marián Mišún (druhý zľava) v spoločnosti basgitaristu neonacistickej kapely DMS - Radov

Mestský policajt - Púchov)
Bakalár Mišún sa niekomu môže javiť ako všestranný človek. Napriek tomu robí vrásky na čele mnohým ľuďom, ktorí doňho vkladajú svoju dôveru. Mišún je tridsaťročný neonacista z Púchova, mestský policajt, člen Slovenskej pospolitosti a v súčasnosti predseda miestneho odboru Matice slovenskej v Púchove (MO MS Púchov).
Ako inak nazvať stav, keď Matica slovenská podáva trestné oznámenie na svojho vlastného člena kvôli zneužitiu mena Matice slovenskej na propagáciu mítingu s účasťou Mariána Kotlebu, navyše s rasistickým podtónom.

Je Marián Mišún nebezpečný extrémista           

Voľby do európskeho parlamentu sa blížia a Slováci si znovu budú môcť zvoliť svojich zástupcov v EP. Otázne je, či sa rozhodnú dať svoje hlasy politikom z takzvaných "štandardných" strán, alebo uprednostia nové tváre, alebo ak chcete, "extrémistov".

Jedným z takýchto kandidátov je aj Marián Mišún, ktorý kandiduje za SĽS. Momentálne pracuje ako robotník, nakoľko musel vyzliecť uniformu Mestskej polície v Trnave. Ako Marián tvrdí, políciu musel opustiť z politických dôvodov po tom, čo na proteste Spoločne za slušný a bezpečný život podpálil vlajku Európskej únie. Určite sa mnohí z Vás pýtajú, načo teda chce kandidovať do EÚ parlamentu, keď si neváži EÚ a na znak pohŕdania týmto spolkom páli jej vlajku? Ako tvrdí Marián Mišún: "Do volieb idem preto, aby som v EÚ parlamente mohol poukazovať na neprávosti, ktoré sa na Slovensku dejú. Neženie má túžba po vlastnom blahobyte, práve naopak, pred voľbami som sa zaviazal, že v prípade môjho úspechu si z platu ponechám iba toľko, koľko dosahuje preimerna mzda na Slovensku. Zvyšok poputuje na rôzne dobročinné účely a na podporu nacionalistických organizácií. Netreba však zabúdať, že politici, ktorí zastupujú Slovensko v EP, sú pätolizačmi tohto spolku, ktoré Slovensko obrali nielen o suverenitu, ale chce ísť ďalej. Či už je to privatizácia pitných zdrojov, alebo rozširovanie nemravných, úchyláckych praktík, skupovanie slovenskej pôdy...Som rozhodne zástancom tradičných hodnôt, ktoré budem v prípade môjho úspechu presadzovať a trvať na nich. Taktiež budem verejné informovať o tom, ako sa správajú nielen naši, ale aj zahraniční poslanci, nakoľko si myslím, že Slovákom sa nedostáva dostatok informácií z diana v EÚ a jeho parlamente. Nebudem rešpektovať byrokratov, ale myšlienku obojstranne výhodnej spolupráce európskych národov, avšak Slovensko sa musí stať  ich rovnocenným partnerom."

Je teda len na nás, či sa znovu necháme oblbnúť starými tvárami, ktoré na bilboardoch vypadajú neskutočne mlado, alebo sa dáme na cestu celospoločenských zmien. Je len na nás, či dáme znovu hlas Fedorke Flašíkovej-Beňovej, ktorá z posledným vypätím síl bojuje za práva buzerantov, či za presadenie juvenilnej justice, alebo dáme šancu novým tváram, ktoré chcú naozajstnú zmenu pre Slovensko. Marián Mišún už neraz dokázal, že mu osud Slovenska nieje ľahostajný. Ako sám tvrdí:"V uliciach protestujem už od roku 2007, žiaľ, bez väčšieho úspechu. Jedinou cestou, ako môžme Slovensko zmeniť, je získať reálny podiel na moci." Ja osobne si myslím, že hlas pre Mariána Mišuna nebude zbytočným a v prípade úspechu, Marián so svojim mandátom náloží v prospech nás všetkých. Mariána poznám osobne, ba dokonca si ho dovolím označiť za svojho priateľa, ktorý jedná pohotovo, múdro a čestne. A presne tieto vlastnosti dobrému politikovi nesmú chýbať. Ďalším potencionálnym kandidátom je aj Marián Magát z organizácie Vzdor Kysuce. Marián Magát je známy svojimi radikálnymi názormi, ktoré sa nehanbí prezentovať verejne. Otvorene tvrdo kritizuje sionistov a v EÚ parlamente, chce bojovať proti Novému svetovému poriadku. Taktiež ostro odsudzuje juvenilnú justíciu, keď hovorí, že :"Juvenilná justícia je degradácia pôvodných európskych hodnôt a rodiny. Je to ďalší krok k zotročeniu a zničeniu kultúry pseudohumanistickymi zločincami." Taktiež má rázny názor na predaj našej pôdy cudzincom. „ Čo sa pôdy týka, keď sa dostanú k moci ľudia ako ja, tak si ju skrátka zoberieme späť a Ti čo ju predali, budú súdení za zločin najvyšší a tomu budú zodpovedať aj tresty! Nikdo nebude slovenskú zem predávať a ešte za papiere zaťažené dlhom bez hodnoty" Nielen Slovensko, ale aj celá Európa potrebuje radikálnu zmenu, preto vo voľbách nedávajte hlas stranám a figúrkam, ktoré nás klamú a ožobračujú už vyše 20 rokov. Preto sa nenechjte znovu oklamať a dajte šancu novému začiatku.

Tréner Mišún a jeho zverenci. To, že veľkú časť cvičencov tvoria neonacisti a futbaloví chuligáni nie je určite náhoda.
No spodnej fotografii vidieť Mariána Mišúna spoločne s Vlastimilom Škadrom (člen a neoficiálny vodca Autonómnych Nacionalistov) pri usilovnej príprave do parlamentných volieb.

Z jeho aktivít asi nebudú nadšení ani jeho nadriadení z mestskej polície v Púchove. Príslušník s trestným oznámením na krku určite nie je dobrou vizitkou pre žiadne oddelenie mestskej polície. Tým horšie, ak je jeho príslušník spájaný s bojovým výcvikom neonacistov, ako je tomu v prípade tzv. Bojového tímu, v ktorom pôsobí Mišún ako tréner.
O spopularizovanie strany ĽSNS sa snažil aj so svojím propagandistickým rozhovorom s náčelníkom mestskej polície v Podolínci, Vladimírom Živčákom.
Týmto klamstvami preplneným článkom sa Mišún snaží pritiahnuť voličov z radov „bežných ľudí“, voličov SNS a latentných rasistov. „Zabudol“ ale spomenúť, že ten istý Živčák bol v roku 2008 obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa z dôvodu, že mal vyberať od ľudí pokuty bez vydania potvrdenia o zaplatení. Neonacistom teda zjavne nevadí samotná kriminalita a krádeže, ako sa snažia tvrdiť vo svojich rasistických prejavoch. Ako sme si už zvykli, pokrytectvo v radoch „národne uvedomelých“ je bežná prax.

Mestský policajt Mišún. A ulice sú opäť o niečo bezpečnejšie. pre bieli  cigani sa traste ja svami zatočim  Mišún sa niekomu môže javiť ako všestranný človek. Napriek tomu robí vrásky na čele mnohým ľuďom, ktorí doňho vkladajú svoju dôveru. Mišún je tridsaťročný neonacista z Púchova, mestský policajt, člen Slovenskej pospolitosti a v súčasnosti predseda miestneho odboru Matice slovenskej v Púchove (MO MS Púchov).
Ako inak nazvať stav, keď Matica slovenská podáva trestné oznámenie na svojho vlastného člena kvôli zneužitiu mena Matice slovenskej na propagáciu mítingu s účasťou Mariána Kotlebu, navyše s rasistickým podtónom.

Sme my ale neskromní namyslenci. Vo svojej bohorovnej spupnosti sme doteraz mali pocit, že vieme o Mariánovi Mišúnovi všetko, čo sa týka jeho politického pôsobenia. Väčšinou sa svojimi svojimi postojmi netají a tak musí byť i nezasvätenému pozorovateľovi jasné, že je to xenofób ako vyšitý.

Pravdepodobne inšpirovaný geniálnym citom nemeckého nacistického propagandistu Josepha Goebbelsa pre mieru dávkovania informácií však pred pár dňami vytiahol ďalšie eso z rukáva a všetkým padla sánka. Doteraz to nikto netušil, no ťažiskom Mariánovho života je obetovanie sa pre KRESŤANSKÉ ciele. A to neznamená len nejaké miništrovanie v kostole na Námestí slobody v Púchove či kopanie za saleziánsky futbalový klub Kopánka v Trnave. On je oveľa vyššia liga! Rozbieha to rovno s ľudmi z Vatikánu! Médiá obleteli billboardy tohto kandidáta na europoslanca s bývalým pápežom Jánom Pavlom II. Teda pardon, to pápež na nich bol s Mišúnom a nie naopak!

Marián Mišún (na fotke hore, druhý zľava) ako mladý mních kresťanského polovojenského rádu pri nácviku obrany proti Kultúre smrti. Krátkymi vlasmi a strohým čiernym oblečením vyjadrovali členovia rádu svoju pokoru a odmietanie iných než duševných ozdôb.

Sme my ale neskromní namyslenci. Vo svojej bohorovnej spupnosti sme doteraz mali pocit, že vieme o Mariánovi Mišúnovi všetko, čo sa týka jeho politického pôsobenia. Väčšinou sa svojimi svojimi postojmi netají a tak musí byť i nezasvätenému pozorovateľovi jasné, že je to xenofób ako vyšitý.

Pravdepodobne inšpirovaný geniálnym citom nemeckého nacistického propagandistu Josepha Goebbelsa pre mieru dávkovania informácií však pred pár dňami vytiahol ďalšie eso z rukáva a všetkým padla sánka. Doteraz to nikto netušil, no ťažiskom Mariánovho života je obetovanie sa pre KRESŤANSKÉ ciele. A to neznamená len nejaké miništrovanie v kostole na Námestí slobody v Púchove či kopanie za saleziánsky futbalový klub Kopánka v Trnave. On je oveľa vyššia liga! Rozbieha to rovno s ľudmi z Vatikánu! Médiá obleteli billboardy tohto kandidáta na europoslanca s bývalým pápežom Jánom Pavlom II. Teda pardon, to pápež na nich bol s Mišúnom a nie naopak!

To však nie je všetko. Zlomyseľníci a neprajníci Slovenska (preklad do slovníka SĽS: Židia, agenti platení komunistickou Európskou úniou) si okamžite zobrali na mušku úprimnosť tejto predvolebnej kampane. Nikto predsa nikdy nepočul ani nevidel Mariána Mišúna hovoriť či konať v kresťanskom duchu. Vždy to bolo iba samé: „cigánski paraziti, asociáli, pracovné tábory a volanie po radikálnych riešeniach. No odrazu sa tvári ako by celý život – za asistencie Matky Terezy – liečil žltačku rómskych detí z osady v Spišských Tomášovciach.

A tu prichádza ďalší Mariánov tromf. Doteraz nezverejnené fotografie potvrdzujúce, že tento úprimný bojovník za lepšie Slovensko je naozaj dlhé roky aktívny v kresťanských spolkoch a bol dlhé roky jeden z utajených lídrov kresťanskej mládeže na strednom Považí. Vo svojej skromnosti sa o tom však nikde nezmieňoval a k vyzradeniu tohto osobného tajomstva ho prinútila až neadekvátna a neobjektívna kritika zo strany jeho politických odporcov (rozumej komunistických historikov – teda tých, ktorí nepovažujú Tisa za jediného pravého a najlepšieho slovenského prezidenta, homosexuálov a iných zradcov Slovenska) a novinárov (Židmi zaplatených).

Slovenský Don Bosco: Marián Mišún (na fotke úplne vpravo) ako obľúbený líder mládežníckeho kresťanského spolku Ultras Cristi na cvičení miništrovania v bojových podmienkach v lesoch Bielych Karpát. Za pozornosť stojí mladý veriaci v hornom rade s nápisom A.C.A.B. (All Christians Are Blessed, prekl. Všetci kresťania sú požehnaní) na hrudi.

Sme my ale neskromní namyslenci. Vo svojej bohorovnej spupnosti sme doteraz mali pocit, že vieme o Mariánovi Mišúnovi všetko, čo sa týka jeho politického pôsobenia. Väčšinou sa svojimi svojimi postojmi netají a tak musí byť i nezasvätenému pozorovateľovi jasné, že je to xenofób ako vyšitý.

Pravdepodobne inšpirovaný geniálnym citom nemeckého nacistického propagandistu Josepha Goebbelsa pre mieru dávkovania informácií však pred pár dňami vytiahol ďalšie eso z rukáva a všetkým padla sánka. Doteraz to nikto netušil, no ťažiskom Mariánovho života je obetovanie sa pre KRESŤANSKÉ ciele. A to neznamená len nejaké miništrovanie v kostole na Námestí slobody v Púchove či kopanie za saleziánsky futbalový klub Kopánka v Trnave. On je oveľa vyššia liga! Rozbieha to rovno s ľudmi z Vatikánu! Médiá obleteli billboardy tohto kandidáta na europoslanca s bývalým pápežom Jánom Pavlom II. Teda pardon, to pápež na nich bol s Mišúnom a nie naopak!

To však nie je všetko. Zlomyseľníci a neprajníci Slovenska (preklad do slovníka SĽS: Židia, agenti platení komunistickou Európskou úniou) si okamžite zobrali na mušku úprimnosť tejto predvolebnej kampane. Nikto predsa nikdy nepočul ani nevidel Mariána Mišúna hovoriť či konať v kresťanskom duchu. Vždy to bolo iba samé: „cigánski paraziti, asociáli, pracovné tábory a volanie po radikálnych riešeniach. No odrazu sa tvári ako by celý život – za asistencie Matky Terezy – liečil žltačku rómskych detí z osady v Spišských Tomášovciach.

A tu prichádza ďalší Mariánov tromf. Doteraz nezverejnené fotografie potvrdzujúce, že tento úprimný bojovník za lepšie Slovensko je naozaj dlhé roky aktívny v kresťanských spolkoch a bol dlhé roky jeden z utajených lídrov kresťanskej mládeže na strednom Považí. Vo svojej skromnosti sa o tom však nikde nezmieňoval a k vyzradeniu tohto osobného tajomstva ho prinútila až neadekvátna a neobjektívna kritika zo strany jeho politických odporcov (rozumej komunistických historikov – teda tých, ktorí nepovažujú Tisa za jediného pravého a najlepšieho slovenského prezidenta, homosexuálov a iných zradcov Slovenska) a novinárov (Židmi zaplatených).

Moderný Templár: Marián Mišún (na fotke vľavo) s priateľmi počas 1. Púchovského križiackeho koncilu, ktorý sa konal pri príležitosti príprav oslobodenia Svätej zeme od neprispôsobivých islamistov a Židov. Ozbrojený Kristov bojovník Marián pre túto príležitosť zvolil maskovanie palestínskou šatkou a topánky s oceľovou špicou proti nebezpečným púštnym pavúkovcom, takzvaným Solifúgam.

Sme my ale neskromní namyslenci. Vo svojej bohorovnej spupnosti sme doteraz mali pocit, že vieme o Mariánovi Mišúnovi všetko, čo sa týka jeho politického pôsobenia. Väčšinou sa svojimi svojimi postojmi netají a tak musí byť i nezasvätenému pozorovateľovi jasné, že je to xenofób ako vyšitý.

Pravdepodobne inšpirovaný geniálnym citom nemeckého nacistického propagandistu Josepha Goebbelsa pre mieru dávkovania informácií však pred pár dňami vytiahol ďalšie eso z rukáva a všetkým padla sánka. Doteraz to nikto netušil, no ťažiskom Mariánovho života je obetovanie sa pre KRESŤANSKÉ ciele. A to neznamená len nejaké miništrovanie v kostole na Námestí slobody v Púchove či kopanie za saleziánsky futbalový klub Kopánka v Trnave. On je oveľa vyššia liga! Rozbieha to rovno s ľudmi z Vatikánu! Médiá obleteli billboardy tohto kandidáta na europoslanca s bývalým pápežom Jánom Pavlom II. Teda pardon, to pápež na nich bol s Mišúnom a nie naopak!

To však nie je všetko. Zlomyseľníci a neprajníci Slovenska (preklad do slovníka SĽS: Židia, agenti platení komunistickou Európskou úniou) si okamžite zobrali na mušku úprimnosť tejto predvolebnej kampane. Nikto predsa nikdy nepočul ani nevidel Mariána Mišúna hovoriť či konať v kresťanskom duchu. Vždy to bolo iba samé: „cigánski paraziti, asociáli, pracovné tábory a volanie po radikálnych riešeniach. No odrazu sa tvári ako by celý život – za asistencie Matky Terezy – liečil žltačku rómskych detí z osady v Spišských Tomášovciach.

A tu prichádza ďalší Mariánov tromf. Doteraz nezverejnené fotografie potvrdzujúce, že tento úprimný bojovník za lepšie Slovensko je naozaj dlhé roky aktívny v kresťanských spolkoch a bol dlhé roky jeden z utajených lídrov kresťanskej mládeže na strednom Považí. Vo svojej skromnosti sa o tom však nikde nezmieňoval a k vyzradeniu tohto osobného tajomstva ho prinútila až neadekvátna a neobjektívna kritika zo strany jeho politických odporcov (rozumej komunistických historikov – teda tých, ktorí nepovažujú Tisa za jediného pravého a najlepšieho slovenského prezidenta, homosexuálov a iných zradcov Slovenska) a novinárov (Židmi zaplatených).Ako vidíte, je to ďalší dôkaz toho, že netreba hneď súdiť koncentrák podľa ostnatého drôtu. Na krásne upravenom apelplaci sa môže majestátne týčiť púchovskými ľudovými ornamentami (alebo runami Futharku) zdobený dvojkríž.

Peter Stacho, notoricky známy neonacista a násilník. Peter Stacho. Toplianska 5070/12, Bratislava - Vrakuňa  - 0903902303

ZÁPASNÍCI MMA

NFBa sociálnej sieti sa nedávno objavilo svedectvo muža, ktorého vyhadzovači nevpustili na bratislavskú diskotéku. Hoci je 21. storočie, dôvodom bola farba jeho pleti.

Miguel má hispánske črty, na Slovensku žije takmer deväť rokov. Ako sám popisuje, tento víkend sa stal terčom najhoršieho rasizmu, aký v živote zažil. Spolu s kamarátmi sa vybral zabaviť do Music Baru Priatelia v Starom Meste, neďaleko Michalskej brány. Ochranka klubu ho však odmietla vpustiť so slovami, že “negri ako ty nie sú vítaní”. Spoza presklených dverí si potom zo svojej obete robili posmech, napodobňovali gestá opice a ostentatívne púšťali nových návštevníkov so svetlou pokožkou.

Priatelia rasizmu
Nie je to po prvýkrát, čo bol podnik obvinený z rasistickej selekcie svojich zákazníkov. Už v roku 2013 zdokumentovala televízia Joj minimálne dva prípady s rovnakým scenárom. Nepríjemne zaskočená zostala mladá žena s partiou po upozornení, že pokračovať dovnútra môžu všetci, okrem jej manžela tmavej farby pleti. Prevádzkar konanie vyhadzovačov televízii vysvetľoval naplnenou kapacitou klubu a nepochopením ich zamestnancov.
Máme však i vlastné informáce o napadnutí mladého muža v lete toho istého roku. Osobám stojacim pri vstupe do baru sa nadránom 18. augusta nepáčila tmavá koža jeho partnerky a stal sa terčom útoku, pri ktorom ho zbili obuškom. Výsledkom bolo telo posiate podliatinami, incident však napadnutý nenahlásil.Poštár na brigádke
Miguel z úvodu nášho článku však spravil to, čo iní nie – odfotil si rasistických vyhadzovačov. Podarilo sa mu zachytiť dvoch z celkových troch, s ktorými prišiel do kontaktu. Vďaka tomu sa aj verejnosť môže dozvedieť, že jedným zo skupiny je Peter Stacho, notoricky známy neonacista a násilník.Stacho (32), prezývaný aj “Stracho” pochádza z mestskej časti Podunajské Biskupice a je známou postavou skupiny Ultras Slovan Pressburg (USP) – futbalových chuligánov Slovanu Bratislava, pozostávajúcich prevažne z tvrdého jadra bratislavských neonacistov. Zúčastnil sa množstva výjazdov a bitiek, je známy aj z vyčíňania v uliciach hlavného mesta so svojimi kumpánmi pod hlavičkou OJBA – “Organizovanej jednotky pre boj s antifašistami”. Dlhoročne trénuje bojové športy a príležitostne zápasí na MMA turnajoch. Vystupuje arogantne, násilnícky a až do medializácie prípadu sa netajil svojimi sympatiami k fašistickým ideálom. Deň na to zmenil svoj profil na facebooku na neverejný.Na živobytie si Stacho privyrába rôzne – niekoľko rokov pracoval ako poštový doručovateľ v Podunajských Biskupiciach, na Pošte číslo 214. Známym sa rád chvastal, ako je možné zarobiť na poistných podvodoch s prázdnymi balíkmi, ktoré na pošte “stratí”. Okrem toho bol prevádzkarom bufetu neďaleko Tehelného Poľa a sem-tam vypomáhal ako ochranka na neonacistických koncertoch. Pomerne dlhú dobu pracoval ako vyhadzovač v podniku Channels – len zopár metrov od Music baru Alizé/Priatelia. Nie je prekvapením, že podobné incidenty sa odohrávali aj tu, ako potvrdzuje diskusia pod Miguelovým príspevkom na internete.V roku 2010 sa Peter Stacho rozhodol vstúpiť do komunálnej politiky a kandidoval ako nezávislý do miestneho zastupiteľstva v Podunajských Biskupiciach, no neúspešne. Potvrdil tak súčasť širšieho trendu neonacistického hnutia, ktoré sa v posledných rokoch snaží dostať do politiky.Stacho patrí vďaka svojej samoľúbosti medzi najvýraznejšie, ale nie práve najschopnejšie postavy krajnej pravice v Bratislave. Rád sa fotografuje napríklad s členmi neonacistickej kapely Juden Mord – Michalom Grófom (predtým Dragúňom), alebo Matejom Búlikom, ktorí hrávali spoločne so spevákom Rastislavom Rogelom (Pozri naše články o Rogelovi: 1, 2), kandidujúcim do parlamentu za Kotlebovu ĽSNS.

Peter Stacho nie je jediný známy neonacista pracujúci v spomínanom podniku. Jeho kolegom na bráne je aj Marek Meszároš, mladší brat Ľubomíra “Barlu” Meszároša, ktorý bol istú dobu vedúcou osobnosťou chuligánskej ekipy futbalového Slovanu. Posledného incidentu sa však Meszároš ml. podľa našich informácií nezúčastnil.

NFBa sociálnej sieti sa nedávno objavilo svedectvo muža, ktorého vyhadzovači nevpustili na bratislavskú diskotéku. Hoci je 21. storočie, dôvodom bola farba jeho pleti.

Miguel má hispánske črty, na Slovensku žije takmer deväť rokov. Ako sám popisuje, tento víkend sa stal terčom najhoršieho rasizmu, aký v živote zažil. Spolu s kamarátmi sa vybral zabaviť do Music Baru Priatelia v Starom Meste, neďaleko Michalskej brány. Ochranka klubu ho však odmietla vpustiť so slovami, že “negri ako ty nie sú vítaní”. Spoza presklených dverí si potom zo svojej obete robili posmech, napodobňovali gestá opice a ostentatívne púšťali nových návštevníkov so svetlou pokožkou.

Priatelia rasizmu
Nie je to po prvýkrát, čo bol podnik obvinený z rasistickej selekcie svojich zákazníkov. Už v roku 2013 zdokumentovala televízia Joj minimálne dva prípady s rovnakým scenárom. Nepríjemne zaskočená zostala mladá žena s partiou po upozornení, že pokračovať dovnútra môžu všetci, okrem jej manžela tmavej farby pleti. Prevádzkar konanie vyhadzovačov televízii vysvetľoval naplnenou kapacitou klubu a nepochopením ich zamestnancov.
Máme však i vlastné informáce o napadnutí mladého muža v lete toho istého roku. Osobám stojacim pri vstupe do baru sa nadránom 18. augusta nepáčila tmavá koža jeho partnerky a stal sa terčom útoku, pri ktorom ho zbili obuškom. Výsledkom bolo telo posiate podliatinami, incident však napadnutý nenahlásil.Poštár na brigádke
Miguel z úvodu nášho článku však spravil to, čo iní nie – odfotil si rasistických vyhadzovačov. Podarilo sa mu zachytiť dvoch z celkových troch, s ktorými prišiel do kontaktu. Vďaka tomu sa aj verejnosť môže dozvedieť, že jedným zo skupiny je Peter Stacho, notoricky známy neonacista a násilník.Stacho (32), prezývaný aj “Stracho” pochádza z mestskej časti Podunajské Biskupice a je známou postavou skupiny Ultras Slovan Pressburg (USP) – futbalových chuligánov Slovanu Bratislava, pozostávajúcich prevažne z tvrdého jadra bratislavských neonacistov. Zúčastnil sa množstva výjazdov a bitiek, je známy aj z vyčíňania v uliciach hlavného mesta so svojimi kumpánmi pod hlavičkou OJBA – “Organizovanej jednotky pre boj s antifašistami”. Dlhoročne trénuje bojové športy a príležitostne zápasí na MMA turnajoch. Vystupuje arogantne, násilnícky a až do medializácie prípadu sa netajil svojimi sympatiami k fašistickým ideálom. Deň na to zmenil svoj profil na facebooku na neverejný.Na živobytie si Stacho privyrába rôzne – niekoľko rokov pracoval ako poštový doručovateľ v Podunajských Biskupiciach, na Pošte číslo 214. Známym sa rád chvastal, ako je možné zarobiť na poistných podvodoch s prázdnymi balíkmi, ktoré na pošte “stratí”. Okrem toho bol prevádzkarom bufetu neďaleko Tehelného Poľa a sem-tam vypomáhal ako ochranka na neonacistických koncertoch. Pomerne dlhú dobu pracoval ako vyhadzovač v podniku Channels – len zopár metrov od Music baru Alizé/Priatelia. Nie je prekvapením, že podobné incidenty sa odohrávali aj tu, ako potvrdzuje diskusia pod Miguelovým príspevkom na internete.V roku 2010 sa Peter Stacho rozhodol vstúpiť do komunálnej politiky a kandidoval ako nezávislý do miestneho zastupiteľstva v Podunajských Biskupiciach, no neúspešne. Potvrdil tak súčasť širšieho trendu neonacistického hnutia, ktoré sa v posledných rokoch snaží dostať do politiky.Stacho patrí vďaka svojej samoľúbosti medzi najvýraznejšie, ale nie práve najschopnejšie postavy krajnej pravice v Bratislave. Rád sa fotografuje napríklad s členmi neonacistickej kapely Juden Mord – Michalom Grófom (predtým Dragúňom), alebo Matejom Búlikom, ktorí hrávali spoločne so spevákom Rastislavom Rogelom (Pozri naše články o Rogelovi: 1, 2), kandidujúcim do parlamentu za Kotlebovu ĽSNS.

Peter Stacho nie je jediný známy neonacista pracujúci v spomínanom podniku. Jeho kolegom na bráne je aj Marek Meszároš, mladší brat Ľubomíra “Barlu” Meszároša, ktorý bol istú dobu vedúcou osobnosťou chuligánskej ekipy futbalového Slovanu. Posledného incidentu sa však Meszároš ml. podľa našich informácií nezúčastnil.

peter Stacho ako bezpečnostná služba na koncerte neonacistickej skupiny Pitbull Farm v Brne roku 2012. Na fotografii so spevákom tejto kapely.

NFBa sociálnej sieti sa nedávno objavilo svedectvo muža, ktorého vyhadzovači nevpustili na bratislavskú diskotéku. Hoci je 21. storočie, dôvodom bola farba jeho pleti.

Miguel má hispánske črty, na Slovensku žije takmer deväť rokov. Ako sám popisuje, tento víkend sa stal terčom najhoršieho rasizmu, aký v živote zažil. Spolu s kamarátmi sa vybral zabaviť do Music Baru Priatelia v Starom Meste, neďaleko Michalskej brány. Ochranka klubu ho však odmietla vpustiť so slovami, že “negri ako ty nie sú vítaní”. Spoza presklených dverí si potom zo svojej obete robili posmech, napodobňovali gestá opice a ostentatívne púšťali nových návštevníkov so svetlou pokožkou.

Priatelia rasizmu
Nie je to po prvýkrát, čo bol podnik obvinený z rasistickej selekcie svojich zákazníkov. Už v roku 2013 zdokumentovala televízia Joj minimálne dva prípady s rovnakým scenárom. Nepríjemne zaskočená zostala mladá žena s partiou po upozornení, že pokračovať dovnútra môžu všetci, okrem jej manžela tmavej farby pleti. Prevádzkar konanie vyhadzovačov televízii vysvetľoval naplnenou kapacitou klubu a nepochopením ich zamestnancov.
Máme však i vlastné informáce o napadnutí mladého muža v lete toho istého roku. Osobám stojacim pri vstupe do baru sa nadránom 18. augusta nepáčila tmavá koža jeho partnerky a stal sa terčom útoku, pri ktorom ho zbili obuškom. Výsledkom bolo telo posiate podliatinami, incident však napadnutý nenahlásil.Poštár na brigádke
Miguel z úvodu nášho článku však spravil to, čo iní nie – odfotil si rasistických vyhadzovačov. Podarilo sa mu zachytiť dvoch z celkových troch, s ktorými prišiel do kontaktu. Vďaka tomu sa aj verejnosť môže dozvedieť, že jedným zo skupiny je Peter Stacho, notoricky známy neonacista a násilník.Stacho (32), prezývaný aj “Stracho” pochádza z mestskej časti Podunajské Biskupice a je známou postavou skupiny Ultras Slovan Pressburg (USP) – futbalových chuligánov Slovanu Bratislava, pozostávajúcich prevažne z tvrdého jadra bratislavských neonacistov. Zúčastnil sa množstva výjazdov a bitiek, je známy aj z vyčíňania v uliciach hlavného mesta so svojimi kumpánmi pod hlavičkou OJBA – “Organizovanej jednotky pre boj s antifašistami”. Dlhoročne trénuje bojové športy a príležitostne zápasí na MMA turnajoch. Vystupuje arogantne, násilnícky a až do medializácie prípadu sa netajil svojimi sympatiami k fašistickým ideálom. Deň na to zmenil svoj profil na facebooku na neverejný.Na živobytie si Stacho privyrába rôzne – niekoľko rokov pracoval ako poštový doručovateľ v Podunajských Biskupiciach, na Pošte číslo 214. Známym sa rád chvastal, ako je možné zarobiť na poistných podvodoch s prázdnymi balíkmi, ktoré na pošte “stratí”. Okrem toho bol prevádzkarom bufetu neďaleko Tehelného Poľa a sem-tam vypomáhal ako ochranka na neonacistických koncertoch. Pomerne dlhú dobu pracoval ako vyhadzovač v podniku Channels – len zopár metrov od Music baru Alizé/Priatelia. Nie je prekvapením, že podobné incidenty sa odohrávali aj tu, ako potvrdzuje diskusia pod Miguelovým príspevkom na internete.V roku 2010 sa Peter Stacho rozhodol vstúpiť do komunálnej politiky a kandidoval ako nezávislý do miestneho zastupiteľstva v Podunajských Biskupiciach, no neúspešne. Potvrdil tak súčasť širšieho trendu neonacistického hnutia, ktoré sa v posledných rokoch snaží dostať do politiky.Stacho patrí vďaka svojej samoľúbosti medzi najvýraznejšie, ale nie práve najschopnejšie postavy krajnej pravice v Bratislave. Rád sa fotografuje napríklad s členmi neonacistickej kapely Juden Mord – Michalom Grófom (predtým Dragúňom), alebo Matejom Búlikom, ktorí hrávali spoločne so spevákom Rastislavom Rogelom (Pozri naše články o Rogelovi: 1, 2), kandidujúcim do parlamentu za Kotlebovu ĽSNS.

Peter Stacho nie je jediný známy neonacista pracujúci v spomínanom podniku. Jeho kolegom na bráne je aj Marek Meszároš, mladší brat Ľubomíra “Barlu” Meszároša, ktorý bol istú dobu vedúcou osobnosťou chuligánskej ekipy futbalového Slovanu. Posledného incidentu sa však Meszároš ml. podľa našich informácií nezúčastnil.

Peter Stacho, nad ním s fľašou alkoholu kolega z AlizéMusic Baru Priatelia, Marek Meszároš. Za ním vľavo Michal Gróf – gitarista v niekoľkých neonacistických kapelách, Stacho sa dotýka päsťou Martina Simana.

NFBa sociálnej sieti sa nedávno objavilo svedectvo muža, ktorého vyhadzovači nevpustili na bratislavskú diskotéku. Hoci je 21. storočie, dôvodom bola farba jeho pleti.

Miguel má hispánske črty, na Slovensku žije takmer deväť rokov. Ako sám popisuje, tento víkend sa stal terčom najhoršieho rasizmu, aký v živote zažil. Spolu s kamarátmi sa vybral zabaviť do Music Baru Priatelia v Starom Meste, neďaleko Michalskej brány. Ochranka klubu ho však odmietla vpustiť so slovami, že “negri ako ty nie sú vítaní”. Spoza presklených dverí si potom zo svojej obete robili posmech, napodobňovali gestá opice a ostentatívne púšťali nových návštevníkov so svetlou pokožkou.

Priatelia rasizmu
Nie je to po prvýkrát, čo bol podnik obvinený z rasistickej selekcie svojich zákazníkov. Už v roku 2013 zdokumentovala televízia Joj minimálne dva prípady s rovnakým scenárom. Nepríjemne zaskočená zostala mladá žena s partiou po upozornení, že pokračovať dovnútra môžu všetci, okrem jej manžela tmavej farby pleti. Prevádzkar konanie vyhadzovačov televízii vysvetľoval naplnenou kapacitou klubu a nepochopením ich zamestnancov.
Máme však i vlastné informáce o napadnutí mladého muža v lete toho istého roku. Osobám stojacim pri vstupe do baru sa nadránom 18. augusta nepáčila tmavá koža jeho partnerky a stal sa terčom útoku, pri ktorom ho zbili obuškom. Výsledkom bolo telo posiate podliatinami, incident však napadnutý nenahlásil.Poštár na brigádke
Miguel z úvodu nášho článku však spravil to, čo iní nie – odfotil si rasistických vyhadzovačov. Podarilo sa mu zachytiť dvoch z celkových troch, s ktorými prišiel do kontaktu. Vďaka tomu sa aj verejnosť môže dozvedieť, že jedným zo skupiny je Peter Stacho, notoricky známy neonacista a násilník.Stacho (32), prezývaný aj “Stracho” pochádza z mestskej časti Podunajské Biskupice a je známou postavou skupiny Ultras Slovan Pressburg (USP) – futbalových chuligánov Slovanu Bratislava, pozostávajúcich prevažne z tvrdého jadra bratislavských neonacistov. Zúčastnil sa množstva výjazdov a bitiek, je známy aj z vyčíňania v uliciach hlavného mesta so svojimi kumpánmi pod hlavičkou OJBA – “Organizovanej jednotky pre boj s antifašistami”. Dlhoročne trénuje bojové športy a príležitostne zápasí na MMA turnajoch. Vystupuje arogantne, násilnícky a až do medializácie prípadu sa netajil svojimi sympatiami k fašistickým ideálom. Deň na to zmenil svoj profil na facebooku na neverejný.Na živobytie si Stacho privyrába rôzne – niekoľko rokov pracoval ako poštový doručovateľ v Podunajských Biskupiciach, na Pošte číslo 214. Známym sa rád chvastal, ako je možné zarobiť na poistných podvodoch s prázdnymi balíkmi, ktoré na pošte “stratí”. Okrem toho bol prevádzkarom bufetu neďaleko Tehelného Poľa a sem-tam vypomáhal ako ochranka na neonacistických koncertoch. Pomerne dlhú dobu pracoval ako vyhadzovač v podniku Channels – len zopár metrov od Music baru Alizé/Priatelia. Nie je prekvapením, že podobné incidenty sa odohrávali aj tu, ako potvrdzuje diskusia pod Miguelovým príspevkom na internete.V roku 2010 sa Peter Stacho rozhodol vstúpiť do komunálnej politiky a kandidoval ako nezávislý do miestneho zastupiteľstva v Podunajských Biskupiciach, no neúspešne. Potvrdil tak súčasť širšieho trendu neonacistického hnutia, ktoré sa v posledných rokoch snaží dostať do politiky.Stacho patrí vďaka svojej samoľúbosti medzi najvýraznejšie, ale nie práve najschopnejšie postavy krajnej pravice v Bratislave. Rád sa fotografuje napríklad s členmi neonacistickej kapely Juden Mord – Michalom Grófom (predtým Dragúňom), alebo Matejom Búlikom, ktorí hrávali spoločne so spevákom Rastislavom Rogelom (Pozri naše články o Rogelovi: 1, 2), kandidujúcim do parlamentu za Kotlebovu ĽSNS.

Peter Stacho nie je jediný známy neonacista pracujúci v spomínanom podniku. Jeho kolegom na bráne je aj Marek Meszároš, mladší brat Ľubomíra “Barlu” Meszároša, ktorý bol istú dobu vedúcou osobnosťou chuligánskej ekipy futbalového Slovanu. Posledného incidentu sa však Meszároš ml. podľa našich informácií nezúčastnil.