fašistov tu nechceme na slovensku

Rudolf Vaský, Martin Daňo  zločineckého režimu odhalené  fašisti toto chceme na slovensku  prajem vam žažit koncetrak vy nemate pravo žit svine fašisticke kokoti Takže Tak

nemecký politik, nacistický diktátor, ríšsky kancelár

Významné roky

1921 – Hitler založil Nemeckú nacionálnosocialistickú robotnícku (nacistickú) stranu (NSDAP)

1923 – Hitlerov puč a následné uväznenie, vo väzení napísal knihu Môj boj
1933 – Hitler sa stal kancelárom
1934 – Získal úplnú kontrolu nad Nemeckom
1939 – Hitler zaútočil na Poľsko a rozpútal 2. svetovú vojnu
1940 – Obsadil veľkú časť západnej Európy vrátane Francúzska

1941 – Okupoval Juhosláviu a Grécko a v júni porušil dohodu so Sovietskym zväzom a zaútočil naň

1944 – Hitler prežil pokus o atentát
1945 – 30. apríla vo svojom berlínskom bunkri spáchal Hitler samovraždu

Nemecký diktátor sa s mimoriadnym odhodlaním usiloval vnútiť svojej krajine na úkor miliónov ľudských životov ideál „jednej ríše, jedného národa a jedného vodcu“.

Adolf Hitler sa narodil v Rakúsku a pochádzal z rodiny colného úradníka. Otec z neho chcel mať štátneho úradníka. Hitler však prejavoval umelecké sklony a nazdával sa, že ho obmedzuje prostredie, v ktorom vyrastá. Z predstavenia Wagnerovej opery Rienzi si odniesol presvedčenie, že je predurčený na záchranu nemeckého národa, tak ako Wagnerov hrdina zachránil Rimanov. Po vyštudovaní reálky sa v roku 1907 márne uchádzal o prijatie na viedenskú Akadémiu výtvarných umení. Keď ho dvakrát neprijali na viedenskú umeleckú akadémiu, začal sympatizovať s antisemitizmom.

V roku 1903 mu zomrel otec a 1907 matka. Hitler sa odsťahoval do Viedne, kde zo začiatku čerpal zo sirotného dôchodku a neskôr niekoľko rokov žil medzi viedenskou chudinou a živil sa predajom drobných malieb. V roku 1913 sa presťahoval do Mníchova a na začiatku prvej svetovej vojny sa ako dobrovoľník v jednom bavorskom pluku, prihlásil do nemeckej armády. Vojnu strávil na fronte v Belgicku, získal hodnosť slobodníka a vyznamenanie Železný kríž za statočnosť.

V roku 1918 po plynovom útoku prechodne oslepol a v lazarete sa dozvedel o nemeckej kapitulácii. Neskôr Hitler tvrdil, že sa v tejto chvíli rozhodol stať sa politikom a bojovať proti Židom, ktorých vinil z porážky Nemecka. Roku 1919, keď pracoval ako informátor špehujúci politické strany, vstúpil do Nemeckej robotníckej strany (Deutsche Arbeiterpartei). Keď sa zmenila na Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu – NSDAP, známa ako nacistická strana, stal sa roku 1921 jej prvým predsedom.

Nespokojnosť s postavením Nemecka a jeho územnými stratami v dôsledku versaillskej mierovej konferencie vrátane pomerov vo Veimarskej republike ho po demobilizácii priviedla k politike. Roku 1923 sa Hitlerovi v Mníchove podaril pokus pučom zvrhnúť bavorskú vládu; za tento pokus ho uväznili v Landsbergu, kde napísal svoje základné dielo Môj boj (Mein Kampf). Tento politický pamflet vyzýval na vytvorenie „jednej ríše, jedného národa a jedného vodcu“ – to malo zlikvidovať židov, zmariť Versaillskú mierovú zmluvu, ktorú Nemecku vnútili po skončení prvej svetovej vojny, a viesť silnejšie Nemecko k výbojom na východe. Roku 1926 založil vlastnú osobnú políciu SS.

V roku 1929 Nemecko zasiahla svetová hospodárska kríza. Milióny Nemcov prišli o prácu, vláda im však nijako nepomohla. Ľudia boli zúfalí a začali sa obracať na Národnosocialistickú stranu, ktorú viedol Adolf Hitler.

Hitler presvedčil ľudí, že ich problémy zapríčinili cudzinci, zvlášť Židia. Verili, že Nemci sú nadradení nad ostatnými rasami a vyhlásil, že urobí z Nemecka zasa silný štát. Sľuboval silné vedenie, prácu pre všetkých a koniec biedy.

V roku 1933 sa Hitler stal kancelárom (predsedom vlády) a presvedčil Reichstag (parlament), aby mu odovzdala kontrolu nad celou krajinou. Keď mal moc vo svojich rukách zakázal všetky politické strany okrem nacistickej. Prevzal kontrolu nad všetkými novinami a rozhlasom. Vydal rozkaz, aby sa na školách a univerzitách vyučovali nacistické myšlienky. Deti sa museli pridať k mládežníckym nacistickým skupinám a každého, kto nacistom odporoval, zatkla tajná polícia, ktorá sa nazývala Gestapo.

Do roku 1934 získal nacistický vodca Adolf Hitler úplnú kontrolu nad Nemeckom. Chcel vytvoriť silnú ríšu pre všetkých po nemecky hovoriacich ľudí na svete. Začal tak, že obsadil Rakúsko v marci 1938.

Ďalším Hitlerovým cieľom boli Sudety, časť ČSR, v ktorej sa hovorilo po nemecky. Británia a Francúzsko sa chceli vyhnúť ďalšej takej vojne s Nemeckom, akou bola 1. svetová vojna, a tak súhlasili s tým, aby si Hitler zobral Sudety. On, sa však čoskoro zmocnil celého ČSR.

1. septembra 1939 zaútočil na Poľsko. Británia a Francúzsko už predtým sľubovali Poľsku pomoc v prípade, že Hitler zaútočí, a tak o 2 dni vyhlásili Nemecku vojnu. Taliansko neskôr vstúpilo do vojny na strane Nemecka. Uzavreli pakt – Os Berlín - Rím.

Beštia

„Vytvoril mašinériu skazy, ktorá rozsievala hrôzu. Napokon ju obrátil aj proti vlastnému vyvolenému národu.“

„Nemecko si ma nezaslúži, nech teda zhynie,“ vyhlásil Adolf Hitler pred šesťdesiatimi rokmi, keď pochopil, že „svoj boj“ prehral.

V apríli 1939 sa v Berlíne konala monštruózna vojenská prehliadka k päťdesiatinám Adolfa Hitlera. Na tribúne vedľa führera stáli zahraniční diplomati, ktorí s nemým úžasom sledovali štvorhodinové defilé najmodernejšej vojenskej techniky. Okázalá demonštrácia sily nemohla nechať nikoho na pochybách. Hitler, ktorý pred mesiacom dovŕšil rozbitie Československa, je dokonale vyzbrojený a chystá sa na vojnu. Nasledujúce mesiace to aj potvrdili. Muž s typickou „prehadzovačkou“ na hlave a s nakrátko zastrihnutými fúzikmi stvoril najhroznejšiu vyvražďovaciu mašinériu v histórii a vtiahol svet do vojnového pekla, na konci ktorého bolo 60 miliónov vyhasnutých ľudských životov a spustošená Európa.

Obrat neprišiel

„Bol som poslednou nádejou Európy“ vyhlásil Hitler vo februári 1945. Mesiac predtým stroskotala jeho protiofenzíva v Ardenách a sovietske vojská už boli vo Varšave. On však stále odmietal pripustiť, že vojnu predral. „Ak niekto povie, že vojna je stratená, bude považovaný za zradcu so všetkými z toho plynúcimi následkami preňho aj pre jeho rodinu.

Bez ohľadu na hodnosť a prestíž,“ hrozil.

Porážku si začal pripúšťať až vo chvíli, keď ruské vojská z východu a americké zo západu vstúpili na nemeckú pôdu. To už žil so svojou suitou niekoľko týždňov v bunkri pod ríšskym kancelárstvom. Rozsiahly podzemný komplex, 350 štvorcových metrov, poskytoval síce dostatočný komfort, na dlhší pobyt však nebol prispôsobený. Všade prítomné výpary benzínu z generátorov, zápach ľudského potu a preplnených záchodov iba umocňovali depresívnu náladu obyvateľov krytu. Sám Hitler striedavo upadal do beznádeje a apatie, inokedy zase fantazíroval o zázračnom obrate vo vojne a vydával šialené rozkazy pre armádu, ktorá už neexistovala.

„Môj vodca, Roosevelt je mŕtvy!“ zvestoval mu rozradostený Joseph Goebbels 12. apríla správu o úmrtí amerického prezidenta. Hitler ožil. Predpokladal, že práve toto je moment, ktorý všetko zmení. Rusi a Američania sa teraz rozvadia a on spolu s USA porazí Stalina. Keď sa však o niekoľko dní na rieke Labe pri Torgau stretla americká a sovietska armáda a vojaci si namiesto streľby podávali ruky, Hitler pochopil, že je koniec.

V deň svojich 56. narodením vychádza vodca naposledy z bunkra na denné svetlo. Trasúcou sa rukou vyznamenáva železnými krížmi deti z Hitlerjugend, ktoré bránia Berlín. Z muža, pred ktorým sa triasla celá Európa, je úplná troska. Oči má vpadnuté, podliate krvou, pôvodne hnedé vlasy sú už takmer úplne šedivé, pleť bledá.

Neprežila ani ríša

Veliteľ obrany Berlína generál Weidling prichádza 29. apríla do bunkra a podáva Hitlerovi posledné hlásenie: „Ako vojak som vám povinný oznámiť, že už neexistuje žiadna možnosť, ak brániť Berlín a vás. Snáď ešte je pre vás možnosť uniknúť odtiaľto.“ Hitler mu potichu a chvejúcim sa hlasom odpovedá: „Únik nemá zmysel, veď moje príkazy aj tak nikto neplní.“ Ešte napíše testament a urobí rozhodnutie, ktoré by od neho málokto čakal. Ožení sa. Svadobný obrad s Evou Braunovou aj oslava sú však rovnako ponuré ako nálada v bunkri.

„Chvíľu sa prechádzal po chodbách a potom sa vrátil do svojej izby. Povedal mi, že nechce, aby ho niekto rušil. Asi dvadsať minút bolo ticho, potom sa ozval výstrel,“ opisoval Hitlerove posledné chvíle jeho ochrankár Rufus Misch. 30.4.1945 spáchal Hitler samovraždu.

Adolf Hitler a Eva Braunová zomreli spolu. Vypili prudký jed, on sa však ešte poistil ranou z pištole do úst. Ich telá služobníctvo vynieslo do záhrady, polialo benzínom a zapálilo. Zuhoľnatené mŕtvoly objavili ruskí vojaci krátko po dobytí Berlína. Tisícročná ríša, o ktorej Hitler sníval, ho prežila iba o osem dní. Jeden sen sa mu však napokon predsa len splnil. Jeho meno si ľudia zapamätali. Nie však ako symbol veľkosti, ale ako synonymum hanby.