fašistov tu nechceme na slovensku

Rómovia kedysi nekradli. Zmenilo sa to viac či menej našimi civilizačnými pravidlami hry

Do roku 1991 Rómovia neboli národnostnou menšinou a dodnes ich tak nikto poriadne nevníma. Pozeráme sa na nich v rámci stereotypov.

Konkrétne?

V našich očiach sú to predovšetkým neprispôsobiví občania, ktorí len kradnú, robia zle a bodka.

Považujeme ich za menejcenných?

To je prisilné slovo, ale povedzme, že niektorí áno. Preto som si povedal, že ak mám niekoho vychovať alebo prevychovať, musím presne vedieť, z akých podmienok prišiel, porozumieť prostrediu, v ktorom žil.

Pripadá vám normálne, že na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského sa dodnes nevyučuje jediný predmet, venovaný Rómom? Napriek tomu, že to je najväčšia Pedagogická fakulta na Slovensku? Kto iný, ak nie budúci pedagóg, potrebuje presné informácie, s čím sa v praxi stretne? Ako môže učiť niekoho, o kom nevie, odkiaľ prišiel, kam smeruje a ako ho treba vychovávať? Kto z nás im vie poradiť, ako sa majú vyrovnať s tým, že ich označujeme najmä hanlivo? Ako majú napredovať, keď im nerozumieme?

Takže v tom bola aj snaha zmeniť naše vnímanie?

Najmä svoje. Potom k tomu pribudli knihy, pri ktorých som sa cítil ako Alenka v krajine zázrakov. Zrazu som objavoval inú kultúru, mentalitu, začal chápať súvislosti, až som sa nakoniec z klasického gadža pomaly stával raklom.

Kým?

Raklo v ich jazyku znamená „nerómsky chlapec". Gadžo je u Rómov hanlivé označenie bieleho, niečo podobné, ako keď vy Róma označíte za Cigáňa. Má pejoratívny nádych.

Majorita. Mojím cieľom nie je misijná alebo charitatívna činnosť, ale to, aby majorita pochopila, akí sú Rómovia. Myslíte si, že rómska otázka sa dá riešiť výhradne prácou s Rómami? Nedá, je to len jedna koľaj. Tá druhá je práca s majoritou, ktorí majú o Rómoch skreslené predstavy. Toto však rieši málokto.

Mnohí tvrdia, že počiatky problémov sú v socializme, keď spoločenský systém Rómov donútil fungovať inak, ako im bolo prirodzené. Nejde o nezmysel?

Samozrejme. Určite to nezačalo nejakým zákazom kočovania, veď ten sa dotkol možno siedmich až ôsmich percent prevažne olašských Rómov a Sintov. Veľkú väčšinu pritom na Slovensku tvoria Rumungari.

Aké sú medzi nimi rozdiely?

Sintovia sú akási rómska šľachta, olašských krásne spoznáte napríklad podľa oblečenia - ženy chodia vo veľkých farebných sukniach, muži aj ženy majú na sebe veľa zlata. Rumungari sú zase kastou chudobných Rómov, ktorá prakticky dodnes nezmenila spôsob života.

Kedy začala majorita vnímať Rómov ako negatívum?

Veľmi dávno, to sú stáročia. V 18. storočí im napríklad na Morave odrezávali uši, mali tam zakázaný vstup. Uhorsko ich ako tak akceptovalo, lebo panovala tichá dohoda, vychádzajúca z toho, že ich potrebovalo ako námezdných robotníkov. Keď to vďaka postupnej industrializácii začalo strácať na význame, prišlo prehlbovanie sociálnych rozdielov. Výsledkom dnes je, že Rómovia nezačínajú mať problémy až v dospelosti, ale už pri štarte do života. To je hendikep, aký si nevieme predstaviť.

Kto za to nesie vinu?

Úprimne poviem, že majorita. Ak sa rómske dieťa neumýva, tak preto, lebo ho k tomu nikto nevedie. Keď v živote nevidelo nožničky, logicky si nemôže strihať nechty. Keď vidí prvú knihu až v prvej triede, nemôže sa k nej správať ako niekto, kto sa s ňou hral od troch rokov.

Ako za to môže majorita? Spomínate veci, týkajúce sa najmä rodičov.

Môže za to negatívnym nastavením spoločnosti voči Rómom. Kto iný, ak nie majorita, zodpovedá za to, že sa tu generalizuje, že padajú tvrdenia typu „všetci Rómovia sú špinaví, zlí, neprispôsobiví"? Je to pritom hlúposť. Sú obce, kde maju zákaz vstupovat do kostolov. Predstavte si, že ste Róm, chcete ísť na omšu a niekto vám povie, že vaše sú posledné lavice, alebo máte stáť vonku.

Toto sa naozaj deje?

Samozrejme. K tomu sa dozviete, že nemôžete chodiť do normálnej triedy, lebo majorita si neželá, aby sa s bielymi učili aj Cigáni. Myslíte si, že za toto nesú vinu Rómovia?

Sčasti. Vnímanie Rómov majoritou z niečoho vychádza. Okrem neférových tam sú aj objektívne príčiny.

Viem, na čo narážate. Mnohé veci však Rómovia robia v dôsledku prehlbujúcej sa sociálnej deprivácie. Ak kradnú, často je to otázkou ich prežitia.

Ale často nie.

V 50. rokoch ich presťahovali do bytoviek. Nikto ich ale neučil, ako v nich žiť. Vyhodia vás z priestoru, v ktorom ste sa slobodne pohybovali a čakajú, že sa okamžite socializujete. Nedokážete to, stále budete robiť to, čo dovtedy. Ak sa narodíte v slume, nerobte si ilúzie, nebudete vedieť žiť podľa pravidiel väčšiny.

Teraz si to otočme: predstavte si, že by vás z ničoho nič presťahovali do rómskej osady. Naozaj si myslíte, že by ste vedeli, ako v nej fungovať? Že by ste nezlyhali? Nikto vás nenaučí, ako tam žiť a Rómovia voči vám, logicky, získajú rovnaké predsudky, aké má dnes majorita voči nim. Niekto by teraz mohol vykrikovať, že „aha, veď v bytoch vytrhali parkety a kúrili nimi!". No áno, ale čo sa čuduje? Jeho predsa mama odmalička učila, ako sa manipuluje s vodou, kúrením, plynom, elektrinou. Ich to však nikto neučil.