Extrémna pravica na Slovensku a v Maďarsku sa líši politickými kontaktmi. V Maďarsku partnerov majú, na Slovensku nie aj preto, že SNS preberá časť agendy krajnej pravice.

BRATISLAVA. Slovensko má Slovenskú pospolitosť, Maďarsko má Maďarskú gardu. Podobajú sa na seba pravicoví extrémisti na oboch stranách Dunaja a majú voči sebe výhrady?

„Garda je oveľa aktívnejšia, má viac členov a jej aktivity pútajú väčšiu pozornosť verejnosti,“ porovnáva politológ Grigorij Mesežnikov. Podobnosť v uniformách je zjavná, rovnako extrémny nacionalizmus a sklon k rasizmu a xenofóbii. Obe organizácie vystupujú ako občianske združenia.

Nekritizujú sa

Z vyjadrení slovenskej organizácie vyplýva, že Maďarskú gardu nepovažuje automaticky za ohrozenie Slovenska. Zdržanlivejším postojom sa odlišuje od oficiálnej slovenskej politickej scény, ktorá bije na poplach.

„V súčasnosti dokážeme len ťažko posúdiť, či je Maďarská garda skutočnou hrozbou pre Slovensko, alebo je to len organizácia, ktorá si chce chrániť vlastný národ a štát pred rozmáhajúcim sa liberalizmom, boľševizmom a sionizmom, ktorý smeruje k úpadku a biede našich národov, našej viery a našej kultúry,“ píše Michal Laššák, pobočník vodcu pospolitosti na jej internetovej stránke.

„Má naše sympatie, ak skutočne ide o nacionalistov. Na druhej strane máme obavy, ak ide o šovinistov, túžiacich po obnove veľkého Uhorska.“ Maďarské gardy za problém považujú najmä SNS vo vláde.

Garda je mladšia

Maďarská garda vznikla len tento rok a je početnejšia než o dvanásť rokov staršia Slovenská pospolitosť. Gardistov je najmenej 650. Keď sa pospolitosť predstavila ako politická strana 14. marca 2005 na oslavách vzniku Slovenského štátu, v čiernych uniformách pripomínajúcich uniformy gardistov pochodovalo asi 70 členov. V roku 2005 v Rožňave členovia pospolitosti opľúvali sochu Lajosa Kossutha.

Garda dnes vystupuje aktívnejšie, jej členovia okrem slávnostných prísah napríklad upratujú hroby vojnových veteránov. Pospolitosť potom, ako ju vlani Najvyšší súd rozpustil, na verejnosti vidieť málo.

Garda v Maďarsku funguje s podporou mimoparlamentnej extrémistickej strany Jobbik, ktorá na miestnej úrovni často spolupracuje s hlavnou opozičnou stranou Fidesz expremiéra Viktora Orbána. Existujú aj priame prepojenia Fideszu s Gardou. Pri prísahe prvých gardistov rečnila poslankyňa Fideszu Mária Wittnerová.

Slovenská pospolitosť partnerov medzi parlamentnými stranami nemá a so Slovenskou národnou stranou sa nemôžu ani cítiť. „Mali ich tam pochytať, riadne ich vypráskať, vyzliecť z tých uniforiem a poslať niekde k lopate, aby trošku zmúdreli,“ komentoval predseda SNS Ján Slota registráciu pospolitosti ako politickej strany v roku 2005.

Zatiaľ čo niektoré vyjadrenia a celkové smerovanie pospolitosti sú neskrývane rasistické, vedenie Maďarskej gardy sa okrem­ slávnostných prísah snaží vyjadrovať umiernene a nejednoznačne, aby ho nebolo možné usvedčiť z porušovania platných zákonov vrátane vyvolávania nenávisti k iným etnikám. Zároveň jej predstavitelia hovoria o vytváraní súbežných spoločenských inštitúcií, ktoré by slúžili iba národu a nie zahraničnému kapitálu. Od banky cez poisťovňu po súkromné školy, v ktorých by sa napríklad vyučovalo staromaďarské písmo.

Rýchly zákaz

Slovenská pospolitosť ako politická strana pod vedením Mariána Kotlebu, učiteľa na gymnáziu v Banskej Bystrici, dlho nevydržala. Generálny prokurátor podal návrh na zrušenie pospolitosti na Najvyšší súd a ten ju vlani v marci rozpustil. Pospolitosť v programe vyzývala na vznik stavovského štátu.

Právo voliť a byť volený mali mať členovia desiatich stavov. To je v rozpore s Ústavou. Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním, konštatoval Najvyšší súd.

Extrém zákazala i Budapešť

Priamočiarejší štýl Slovenskej pospolitosti pripomínalo v Maďarsku skôr pôsobenie študentky Diany Bácsfiovej. Tá sa v roku 2004 so svojou skupinou otvorene prihlásila k hungarizmu, maďarskej obdobe fašizmu.

Hlásali totálny štát, zdravili sa na verejnosti zdvihnutou pravicou a oblepili Budapešť plagátmi s fašistickými symbolmi. Súd Bácsfiovú odsúdil za rušenie verejného poriadku na desať dní väzenia, odvtedy na verejnosti nevystupuje.