fašistov tu nechceme na slovensku

Marián Mišún (na fotke hore, druhý zľava) ako mladý mních kresťanského polovojenského rádu pri nácviku obrany proti Kultúre smrti. Krátkymi vlasmi a strohým čiernym oblečením vyjadrovali členovia rádu svoju pokoru a odmietanie iných než duševných ozdôb.

Sme my ale neskromní namyslenci. Vo svojej bohorovnej spupnosti sme doteraz mali pocit, že vieme o Mariánovi Mišúnovi všetko, čo sa týka jeho politického pôsobenia. Väčšinou sa svojimi svojimi postojmi netají a tak musí byť i nezasvätenému pozorovateľovi jasné, že je to xenofób ako vyšitý.

Pravdepodobne inšpirovaný geniálnym citom nemeckého nacistického propagandistu Josepha Goebbelsa pre mieru dávkovania informácií však pred pár dňami vytiahol ďalšie eso z rukáva a všetkým padla sánka. Doteraz to nikto netušil, no ťažiskom Mariánovho života je obetovanie sa pre KRESŤANSKÉ ciele. A to neznamená len nejaké miništrovanie v kostole na Námestí slobody v Púchove či kopanie za saleziánsky futbalový klub Kopánka v Trnave. On je oveľa vyššia liga! Rozbieha to rovno s ľudmi z Vatikánu! Médiá obleteli billboardy tohto kandidáta na europoslanca s bývalým pápežom Jánom Pavlom II. Teda pardon, to pápež na nich bol s Mišúnom a nie naopak!

To však nie je všetko. Zlomyseľníci a neprajníci Slovenska (preklad do slovníka SĽS: Židia, agenti platení komunistickou Európskou úniou) si okamžite zobrali na mušku úprimnosť tejto predvolebnej kampane. Nikto predsa nikdy nepočul ani nevidel Mariána Mišúna hovoriť či konať v kresťanskom duchu. Vždy to bolo iba samé: „cigánski paraziti, asociáli, pracovné tábory a volanie po radikálnych riešeniach. No odrazu sa tvári ako by celý život – za asistencie Matky Terezy – liečil žltačku rómskych detí z osady v Spišských Tomášovciach.

A tu prichádza ďalší Mariánov tromf. Doteraz nezverejnené fotografie potvrdzujúce, že tento úprimný bojovník za lepšie Slovensko je naozaj dlhé roky aktívny v kresťanských spolkoch a bol dlhé roky jeden z utajených lídrov kresťanskej mládeže na strednom Považí. Vo svojej skromnosti sa o tom však nikde nezmieňoval a k vyzradeniu tohto osobného tajomstva ho prinútila až neadekvátna a neobjektívna kritika zo strany jeho politických odporcov (rozumej komunistických historikov – teda tých, ktorí nepovažujú Tisa za jediného pravého a najlepšieho slovenského prezidenta, homosexuálov a iných zradcov Slovenska) a novinárov (Židmi zaplatených).