fašistov tu nechceme na slovensku

Kedy začala majorita vnímať Rómov ako negatívum

Veľmi dávno, to sú stáročia. V 18. storočí im napríklad na Morave odrezávali uši, mali tam zakázaný vstup. Uhorsko ich ako tak akceptovalo, lebo panovala tichá dohoda, vychádzajúca z toho, že ich potrebovalo ako námezdných robotníkov. Keď to vďaka postupnej industrializácii začalo strácať na význame, prišlo prehlbovanie sociálnych rozdielov. Výsledkom dnes je, že Rómovia nezačínajú mať problémy až v dospelosti, ale už pri štarte do života. To je hendikep, aký si nevieme predstaviť.

V 50. rokoch ich presťahovali do bytoviek. Nikto ich ale neučil, ako v nich žiť. Vyhodia vás z priestoru, v ktorom ste sa slobodne pohybovali a čakajú, že sa okamžite socializujete. Nedokážete to, stále budete robiť to, čo dovtedy. Ak sa narodíte v slume, nerobte si ilúzie, nebudete vedieť žiť podľa pravidiel väčšiny.

Teraz si to otočme: predstavte si, že by vás z ničoho nič presťahovali do rómskej osady. Naozaj si myslíte, že by ste vedeli, ako v nej fungovať? Že by ste nezlyhali? Nikto vás nenaučí, ako tam žiť a Rómovia voči vám, logicky, získajú rovnaké predsudky, aké má dnes majorita voči nim. Niekto by teraz mohol vykrikovať, že „aha, veď v bytoch vytrhali parkety a kúrili nimi!". No áno, ale čo sa čuduje? Jeho predsa mama odmalička učila, ako sa manipuluje s vodou, kúrením, plynom, elektrinou. Ich to však nikto neučil.

Neodtŕhajme Rómov od reality, základné civilizačné pravidlá predsa poznajú. Vedia, že trhanie parkiet, rozbíjanie okien, sypanie smetí z balkóna či ohnisko v byte nie je v poriadku.

Ale kto ich naučil, že žiť sa má inak, že trhanie parkiet je nesprávne?

Poznajú okolitý svet, nie sú úplne izolovaní.

Samozrejme, veď ich ašpiračná úroveň je obrovská. Prídete do osady a vidíte aj drahé autá a satelity.

Lenže čo my vlastne chceme? Nič iné, len ich asimilovať. Treba otvorene povedať, že sa to nepodarilo nikde na svete. Majú svoj vlastný osobnostný naturel a nikto ho nedokázal zlomiť. Vo Francúzsku, v Anglicku a Írsku dodnes kočujú, v Rumunsku žijú v ešte žalostnejších podmienkach ako tu, v Nemecku zase Sintovia tvoria bohatú obchodnícku šľachtu.

Musíme si položiť otázku, prečo Róm kradne

Hovorili ste, že vinu za rómsky problém nesie majorita. Svet nie je čiernobiely.

Je to o akceptácii. Majorita silou-mocou žiada, aby sa Rómovia asimilovali. Pozerá na všetko tak, že „vytvorili sme pravidlá hry a vy podľa nich musíte žiť". Zároveň však od nich nechceme nič, čo by nám mohli poskytnúť. Vidíte v tom tú nevyváženosť? Pýtam sa, čo od nich my ako majorita preberáme a akceptujeme. Chceme, aby sa nám prispôsobili, ale zároveň nie sme ochotní v ničom ustúpiť a prispôsobiť sa im. Len vykrikujeme „chceme, chceme, chceme, takto sa správajte, toto robte, takto žite...". Vám sa to zdá v poriadku?

V čom sa má majorita prispôsobiť?

Nemá ich automaticky vnímať ako neprispôsobivých. Je to predsa len náš pohľad, ich je iný. Čo viete o Rómoch, aby ste mohli povedať, že sú neprispôsobiví, zlí, hnusní, že sa nevedia správať, že nevedia vychovať svoje deti?

Nemôžem, generalizovanie je nezmysel. Každý ale pozná iks príkladov, ktoré tie slová potvrdzujú. A nie sú to ojedinelé výnimky.

Iste, ale stále to vnímame len podľa pravidiel hry tých bielych. Podľa rómskych pravidiel to vôbec nie je pravda.

Keď niekoho pravidelne okrádajú o zemiaky na poli, môže sa vykašľať na to, že Róm nepovažuje krádež za neférovú.

To beriem. Ale potom si musíte položiť otázku, prečo ten Róm kradne. Čo je príčinou?

Okradnutého príčina nezaujíma. Keď niekomu ukradnú auto, na ktoré si poctivo zarobil, nebude premýšľať nad tým, že zlodej chcel nakŕmiť hladnú rodinu.

Rozumiem. Kedysi v dávnej minulosti však Rómovia nekradli. Boli to zruční obchodníci s koňmi, korytári, medvediari, zabávači, veštci, ktorí sa vždy sa o seba vedeli postarať. Dnes na nich každý pozerá ako na zlodejov. Moji rodičia prenajímali byt. Uchádzal sa oň aj rómsky pár. Dali im ho. Tá pani sa mamy pýtala: „Skutočne nám ho chcete prenajať?" Ona, že áno a či si myslí, že by im ho neprenajala len preto, že sú Rómovia. Rómka povedala, že už trikrát mali sľúbený byt na prenájom, ale keď sa objavili osobne, vždy bol zrazu obsadený. Sú slušní, pravidelne platia, je to bežná domácnosť, susedia si pochvaľujú, že snáď tam nikdy neboli lepší nájomníci. Viete však, čo je to boriť sa s takými predsudkami?

Súhlasím, ale existujú aj opačné príklady. Spomínali ste, že kedysi Rómovia nekradli. Čím sa to zmenilo?

Viac či menej našimi civilizačnými pravidlami hry. Spýtajme sa sami seba, či niekto, kto sa narodí ako Róm, môže len tak odísť z osady a žiť inak. Môže? Dostane prácu? Ani náhodou. Jednak nevie prežiť v našom svete, jednak ho neprijmeme. Keď pred majoritu postavím päť Rómov, pričom dvaja z nich od narodenia vyrastali v detskom domove a poznajú naše normy, a traja budú z osady, aj tak biely o všetkých povie, že „sú to len Cigáni".

Je to chyba. Ale možno mu to vyčítať? Môže vychádzať z vlastných nepríjemných skúseností.

No dobre, tak to teraz otočte. Zaradia vás do skupiny ľudí pre rovnakú farbu pokožky. Nič zlé ste neurobili, snažíte sa žiť slušne. Napriek tomu vás niekto odsúdi a nedá vám absolútne žiadnu šancu.

Nezlyháva rómske dieťa, ale škola

Rozumiem, ale ešte raz: majorita vidí, ako žijú celé generácie Rómov, ako sa správajú, aké vychovávajú deti. Možno jej vyčítať, že má predsudky?

Nikdy nezlyháva rómske dieťa, zlyháva systém nad ním. Ono si nevyberá, v akých podmienkach sa narodí a vyrastá.