Zásadná pripomienka k návrhu Občianskeho zákonníka LP/2025/486 - starostlivosť o deti po rozvode rodičov

Vláda Slovenskej republiky pripravuje nový Občiansky zákonník. Tento zákon bude v sebe zahŕňať aj úpravu starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Ministerstvo spravodlivosti predstavilo návrh Občianskeho zákonníka a do 01.12.2025 je možné návrh pripomienkovať.

Úprava starostlivosti o deti po rozvode rodičov v Občianskom zákonníku má mnoho vážnych nedostatkov, nezaoberá sa problémami v praxi, nereaguje na zneužívanie a manipuláciu detí.

Vyjadrujeme zásadný nesúhlas s úpravou rodičovskej zodpovednosti v prípade rozvodu rodičov maloletých detí v návrhu Občianskeho zákonníka v § 379, 380 a ďalších.

Nesúhlasíme so znením uvedených paragrafov a nesúhlasíme ani s navrhnutým konceptom úpravy rodičovskej zodpovednosti po rozvode rodičov.

Navrhujeme iné riešenie, ktoré odstraňuje nedostatky v návrhu Občianskeho zákonníka.

Na základe konceptu, ktorý je použitý v novom Občianskom zákonníku, je potrebné v rámci úpravy výkonu rodičovskej zodpovednosti pri rozvode:

- vybrať jednu formu osobnej starostlivosti o dieťa,

- v prípade osobnej starostlivosti jedného rodiča vybrať rodiča, ktorý sa bude o dieťa starať,

- rozhodnúť, kto bude dieťa zastupovať,

- rozhodnúť, kto bude spravovať majetok dieťaťa.

Koncept porozvodovej starostlivosti o dieťa v novom Občianskom zákonníku je rovnaký, ako v súčasnosti používaný koncept v zákone o rodine.

V návrhu Občianskeho zákonníka sú tieto záležitosti upravené v § 379, 380 a ďalších, ktoré s nimi súvisia.

Presné znenie ustanovení v Občianskom zákonníku:

§ 379 Úprava výkonu rodičovskej zodpovednosti po rozvode manželstva rodičov

(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovskej zodpovednosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa sú rovnocenné.

(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

(3) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa.

(4) Ak súd zverí maloleté dieťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti, súčasne rozhodne o tom, ktorý rodič a v akom rozsahu má prispievať na výživu dieťaťa, schváli dohodu rodičov o výške výživného alebo v prípade spoločnej osobnej starostlivosti a striedavej osobnej starostlivosti môže rozhodnúť aj tak, že výživné neurčuje.

(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

(6) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovskej zodpovednosti možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

§ 380 Úprava stretávania sa rodiča s maloletým dieťaťom

(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave stretávania sa s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o stretávaní sa rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave stretávania sa s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví stretávanie sa rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu stretávania sa žiadajú neupraviť.

(3) Stretávanie sa maloletého dieťaťa a rodiča zahŕňa všetky dostupné formy kontaktu, najmä osobný kontakt, písomnú, telefonickú a elektronickú komunikáciu.

(4) Ak je to potrebné v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom. Pri obmedzení stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom súd môže rozhodnúť najmä o rozsahu, forme, mieste stretávania sa a povinnej prítomnosti ďalších osôb.

(5) Ak nie je možné zabezpečiť najlepší záujem maloletého dieťaťa obmedzením stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom a ak je to potrebné v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, súd zakáže stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom.

(6) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi stretávanie sa s maloletým dieťaťom, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

(7) Ak je to potrebné v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť stretávanie sa dieťaťa aj s blízkymi osobami.

Navrhnutý koncept má mnoho nedostatkov:

- nenapĺňa dostatočne záujem dieťaťa,

- nereaguje na problémy v praxi, ktoré súvisia so súčasnou právnou úpravou,

- nie je v súlade s princípmi medzinárodného práva,

- nezodpovedá potrebám detí, rodičov a spoločnosti,

- nie je v súlade s princípom rovnosti,

- nereflektuje spoločenský vývoj, je zastaralý,

- nereflektuje nové vedecké poznatky,

- brzdí pozitívne trendy v spoločnosti,

- používa nesprávne výrazy pre opis činnosti rodičov po rozvode,

- je veľmi komplikovaný a verejnosti nezrozumiteľný.

Žiadame doplniť znenie v Občianskom zákonníku nasledujúcim znením:

§ 378 Všeobecné ustanovenia

(5) Dieťa má právo na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, rovnako ako rodičia majú právo na rovnocennú starostlivosť o svoje dieťa.

(6) Ak rodičia dieťaťa nežijú spolu, je rodič povinný dieťa na starostlivosť druhého rodiča riadne pripraviť, starostlivosť druhého rodiča o dieťa riadne umožniť a pri výkone práva starať sa o dieťa je rodič povinný v potrebnom rozsahu s druhým rodičom spolupracovať.

Žiadame nahradiť znenie v Občianskom zákonníku nasledujúcim znením:

§ 379 Úprava výkonu rodičovskej zodpovednosti po rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa

(1) Ak sa má rozhodnúť o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd najprv určí, ako sa bude každý z rodičov v budúcnosti o dieťa starať, a to so zohľadnením záujmu dieťaťa; s týmto zreteľom sa od súhlasného stanoviska rodičov súd odchýli len vtedy, ak to vyžaduje záujem dieťaťa.

(2) Súd môže rozhodnúť aj tak, že schváli dohodu rodičov, ibaže je zrejmé, že dohodnutý spôsob výkonu rodičovskej zodpovednosti nie je v súlade so záujmom dieťaťa.

§ 380

(1) Ak sa na tom rodičia dohodnú, súd rozhodne, že o dieťa sa budú starať obaja rodičia bez toho, aby určoval rozsah starostlivosti o dieťa každého z nich.

(2) Ak súd nerozhodne podľa odseku 1, určí rozsah starostlivosti o dieťa každého z rodičov, a to so zohľadnením záujmu dieťaťa.

(3) Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, môže súd určiť podmienky starostlivosti rodičov o dieťa, najmä miesto, kde sa smie alebo sa nesmie rodič o dieťa starať, alebo osoby, ktoré smú, prípadne nesmú byť pri starostlivosti prítomné.

(4) Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, môže súd upraviť nepriamy styk rodiča s dieťaťom alebo právo rodiča na informácie o dieťati na dobu, počas ktorej sa o dieťa stará druhý rodič, prípadne určiť aj podmienky tohto styku.

Odôvodnenie:

Občiansky zákonník nenapĺňa dostatočne záujem dieťaťa:

Je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa oň starali obaja rodičia. Dieťa možno pripraviť o starostlivosť jedného rodiča len v prípade, ak je to nevyhnutné pre ochranu dieťaťa alebo ak sa rodič odmietne o dieťa starať. Samotný rozvod nie je dôvodom na to, aby jednému z rodičov nebolo umožnené sa o dieťa starať. Avšak znenie Občianskeho zákonníka v § 379 ods. 1 hovorí o tom, že súd môže pri rozvode zveriť dieťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča, čím je druhý rodič zo starostlivosti o dieťa vylúčený. Súd môže takto rozhodnúť, aj keď druhý rodič je schopný sa o dieťa starať, má na to podmienky a chce sa o dieťa starať. Rodič týmto rozhodnutím prichádza o možnosť starať sa o dieťa proti svojej vôli. Zároveň dieťa prichádza o možnosť, aby sa oň starali obaja rodičia, čo nenapĺňa záujem dieťaťa.

Občiansky zákonník nereaguje na problémy v praxi, ktoré súvisia so súčasnou právnou úpravou:

Znenie Občianskeho zákonníka vychádza zo súčasného zákona o rodine, preberá rovnaký koncept. Avšak tento koncept prináša v praxi problémy, ktoré Občiansky zákonník neidentifikuje a nerieši. Najväčším a najčastejším problémom s veľmi negatívnymi následkami na deti sú rodičovské konflikty. Vyplývajú zo vzájomného súperenia rodičov o dieťa, o moc. Ani jeden z rodičov nechce v boji o dieťa prehrať. Rodičovský spor sa časom prehlbuje, útočia na seba, často využívajúc samotné dieťa ako zbraň. Stáva sa, že ten, kto dieťa "získa”, zneužíva svoju moc a cez dieťa sa mstí druhému rodičovi. Toto všetko zanecháva negatívne následky na dieťati a jeho vývoji. Pri tomto scenári dieťaťu spôsobujú utrpenie jeho vlastní rodičia. Dieťa sa nevie brániť a pomoc mu neposkytuje ani štát. Stáva sa, že tieto konflikty končia tým, že dieťa jedného z rodičov zavrhne. Podobné konflikty nie sú zriedkavé. Odborníci odhadujú, že asi dve tretiny rodičov prejdú rozvodom bez vážnejšieho sporu a asi v jednej tretine prípadov začne spor, ktorý sa stupňuje. Občiansky zákonník o týchto problémoch mlčí a preberá zo zákona o rodine koncept, ktorý vytvára živnú pôdu pre konflikty. Nesúhlasíme s týmto konceptom, pretože vieme, že je možné systém nastaviť inak, čo aj navrhujeme.

Znenie Občianskeho zákonníka nie je v súlade s princípmi medzinárodného práva:

V Princípoch európskeho rodinného práva je v kapitole III princíp 3.10, ktorý znie: "Rodičovská zodpovednosť by nemala byť ovplyvnená ani rozvodom alebo anulovaním manželstva alebo iného formálneho vzťahu, ani právnou alebo faktickou rozlukou rodičov." Cez tento princíp je nutné vnímať všetky nadnárodné predpisy týkajúce sa rodičov a detí, najmä:

- právo dieťaťa žiť s rodičmi uvedené v článku 9 Dohovoru o právach dieťaťa,

- právo detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu a právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu uvedené v Listine základných práv a slobôd,

- spoločnú rodičovskú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa uvedenú v článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa,

- právo na rešpektovanie svojho rodinného života uvedené v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

- primerané zachovanie rodinného a sociálneho prostredia dieťaťa uvedené v bode 11. c) Odporúčania Výboru ministrov členským štátom o ochrane práv a najlepších záujmov dieťaťa v konaniach o starostlivosť CM/Rec(2025)4,

- prínos zmysluplných osobných vzťahov dieťaťa s jeho rodičmi a ochotu a schopnosť každého rodiča bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu starať sa o dieťa uvedené v bodoch 12. d) a e) Odporúčania Výboru ministrov členským štátom o ochrane práv a najlepších záujmov dieťaťa v konaniach o rozvod rodičov CM/Rec(2025)5.

Základným prvkom rodinného života je spolužitie rodiča a dieťaťa a ich vzájomné prežívanie obojstrannej prítomnosti, a to aj napriek rozkolom vo vzťahoch medzi rodičmi (rozhodnutie ESĽP vo veci Kutzner proti Nemecku z 26. 2. 2002, sťažnosť č. 46544/99, bod 58; rozhodnutie Elsholz proti Nemecku z 13. 7. 2000, sťažnosť č. 25735/94, bod 43). Nie je správne rozlišovať vzájomné spolužitie jedného rodiča s dieťaťom označením "starostlivosť o dieťa" od vzájomného spolužitia druhého rodiča s dieťaťom označením "stretávanie sa s dieťaťom".

Neexistuje žiadny rozumný dôvod a zrejme ani zákonný podklad pre odlíšenie troch foriem osobnej starostlivosti a najmä s tým súvisiace odlíšenie formy osobnej starostlivosti jedného z rodičov (výlučná starostlivosť) so stretávaním sa rodiča druhého. Znenie Občianskeho zákonníka nie je v súlade s uvedenými princípmi a nadnárodnými predpismi. V prípade rozvodu rodičov Občiansky zákonník obmedzuje rodičovskú zodpovednosť, výkon práv rodičov a tým aj práva detí viac ako je nevyhnutné. Slovenská republika tým porušuje nadnárodné predpisy, ktorými je viazaná.

Občiansky zákonník nezodpovedá potrebám detí, rodičov a spoločnosti:

1. Je všeobecne uznávaným faktom, že najlepšie sa o deti starajú biologickí rodičia, okrem výnimočných prípadov. Rozvod rodičov na tomto fakte nič nemení. Deti po rozvode rodičov naďalej potrebujú rodičovskú starostlivosť, pre deti je najlepšie, ak rodičia dokážu vzájomne spolupracovať. Rodičia naďalej potrebujú mať možnosť starať sa o svoje deti a spoločnosť tiež potrebuje, aby sa o deti naďalej starali ich rodičia, ideálne spoločne, keď si pomáhajú a nezaťažujú pri tom štát. Je to najlepšie riešenie napĺňajúce potreby všetkých strán. Toto riešenie musí byť štandardom a iné riešenia majú zostať len náhradnými pre výnimočné prípady. Avšak znenie Občianskeho zákonníka v § 379 ods. 1 hovorí o tom, že formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa sú rovnocenné. Nesúhlasíme s tým. Tak ako v iných oblastiach, aj tu existuje ideál, ktorý najlepšie zodpovedá potrebám dieťaťa aj rodičov a tým je spoločná osobná starostlivosť rodičov.

2. Hoci znenie Občianskeho zákonníka v § 379 ods. 1 hovorí o tom, že formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa sú rovnocenné, samotný Občiansky zákonník nepristupuje k rôznym formám osobnej starostlivosti rovnocenne. V § 379 odsekoch 2 a 3 stanovuje podmienky pre zverenie dieťaťa do spoločnej a striedavej soobnej starostlivosti, nikde však nestanovuje podmienky pre zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, čím túto formu starostlivosti zvýhodňuje. Pre zverenie dieťaťa do spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti je nutné, aby boli obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ale pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému rodičovi nie je požadované, aby bol tento rodič spôsobilý dieťa vychovávať. Sme toho názoru, že rodičia sú štandardne spôsobilí dieťa vychovávať, len výnimočne tomu tak nie je, a teda preukázaná má byť práve neschopnosť dieťa vychovávať. S predpokladom, že rodič je spôsobilý dieťa vychovávať, sa pravdepodobne pracuje pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov. Požadujeme, aby sa s rovnakým predpokladom pracovalo aj pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti oboch rodičov.

Znenie Občianskeho zákonníka nie je v súlade s princípom rovnosti:

Občiansky zákonník umožňuje súdom v prípade rozvodu zveriť dieťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, čím sa nastaví nerovnosť medzi rodičmi, a to aj proti vôli rodičov a v prípadoch, keď sa rodič nedopustil ničoho zlého. Dôsledkom je rozlišovanie rodičov na „rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti“ a „druhého rodiča“, ktorý má formálne iba právo stretávať sa s dieťaťom. Bez súdneho obmedzenia alebo zbavenia rodiča rodičovskej zodpovednosti by však aj druhý rodič mal mať právo a povinnosť sa o dieťa starať. Uvedené rozlišovanie vedie k psychologickému zdôrazňovaniu významu „prvého rodiča“ a zmenšovaniu významu „druhého rodiča“, hoci povinnosti vyplývajúce z rodičovskej zodpovednosti sú pre oboch rodičov rovnaké. Výsledkom je nerovné zaobchádzanie s rodičmi.

Občiansky zákonník nereflektuje spoločenský vývoj, je zastaralý:

Starý koncept, ktorý je prevzatý do Občianskeho zákonníka, bol vytvorený pred desiatkami rokov, keď bola spoločnosť v úplne inom stave. Situácia sa však výrazne zmenila:

- v čase vytvorenia starého konceptu k rozvodom prichádzalo len výnimočne, dnes však rozvodovosť postihuje významnú časť populácie,

- keď už prišlo k rozvodu, mal vážne príčiny, dnes je dominantnou príčinou rozvodovosti rozdielnosť pováh, názorov a záujmov oboch partnerov,

- matky omnoho menej pracovali, viac sa starali o výchovu detí, kým otcovia pracovali; dnes matky pracujú a je bežné, že otcovia čerpajú otcovskú dovolenku, počas ktorej sa celodenne sa starajú aj o deti mladšie ako 3 roky,

- zmenilo sa vnímanie samotného rozvodu - kedysi bolo samozrejmé, že rozchádzajúci sa partneri sú v konflikte, dnes však vieme, že je možné rozísť sa pokojne, niektoré páry to dokážu a je to pre všetky strany prínosné.

Občiansky zákonník neodráža vývoj v spoločnosti, nepodporuje dostatočne zmierlivé riešenia, rodičovské dohody, spoluprácu, vyrovnanie rolí matky a otca. Dnes, v roku 2025, neakceptujeme starý koncept rodičovskej zodpovednosti po rozvode rodičov, ktorý je prevzatý do Občianskeho zákonníka. Koncept požaduje riešenie, ktoré je po formálnej stránke zbytočne zložité a komplikuje rodinám životy, čo v súčasnosti ovplyvňuje nemalú časť obyvateľstva.

Občiansky zákonník nereflektuje nové vedecké poznatky:

1. Keď veda priniesla prvé poznatky o dôležitosti primárnej vzťahovej väzby dieťaťa, skúmanie v tejto oblasti pokračovalo ďalej a prvé poznatky boli rozšírené. Veda ukázala, že dôležité sú všetky vzťahové väzby, ktoré si dieťa vytvorilo, a narušenie ktorejkoľvek z nich pôsobí na dieťa negatívne. Pri rozpade vzťahu rodičov hrozí aj poškodenie alebo zničenie vzťahu dieťaťa s rodičmi alebo s inými blízkymi osobami. Vieme, že sa to skutočne deje, pribúdajú stále nové prípady a deťom to veľmi ubližuje. Prichádza k tomu v situáciách, keď jeden z rodičov má v rukách moc, ktorú zneužije. Občiansky zákonník zachováva koncept, pri ktorom môže rodič pri rozvode dostať do rúk túto moc a má tak možnosť poškodzovať vzťahy dieťaťa s druhým rodičom a jeho rodinou.

2. V posledných 15 rokoch pribudlo aj mnoho poznatkov o vývoji detí, ktorých rodičia nežijú spolu. Vedci urobili mnoho výskumov a výsledky preukazujú, že najlepšie prosperujú deti, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Ustanovenie Občianskeho zákonníka o tom, že všetky formy osobnej starostlivosti sú si rovnocenné, nie je v súlade s týmito zisteniami vedcov.

Občiansky zákonník brzdí pozitívne trendy v spoločnosti:

Rodiča majú radi svoje deti, nechcú im ubližovať. Jednoznačným trendom vo svete je rodičovská spolupráca aj po rozvode. Príkladom je Švédsko, kde sa 98% rodičov dohodne na tom, ako sa budú po rozvode o deti starať. Tento trend je globálny. V Česku prijali novelu Občianskeho zákonníka, ktorá ho podporuje. Náš návrh na úpravu výkonu rodičovskej zodpovednosti pri rozvode rodičov je kópiou príslušnej časti novely, ktorú pripravili českí experti. Aj u nás sa môžeme dostať do stavu, aký je vo Švédsku, ak pomôžeme rodičom k spolupráci. Rodiča potrebujú podporu a keď ju dostanú, vedia pripraviť deťom dobré podmienky pre ich život a vývoj aj vtedy, keď rodičia nežijú spolu. Od zákona sa však očakáva, že podporí nové pozitívne trendy, podporí rodičov.

Znenie Občianskeho zákonníka používa nesprávne výrazy pre opis činnosti rodičov po rozvode:

Pojem "stretávanie sa rodiča s maloletým dieťaťom" použitý v Občianskom zákonníku, rovnako ako doteraz používaný pojem "styk rodiča s dieťaťom", je nesprávny, neopisuje skutočnú činnosť rodiča v čase, keď má rodič dieťa u seba. Pokiaľ súd v prípade rozvodu upraví rodičovi stretávanie sa s dieťaťom hoci len na jeden víkend v mesiaci, očakáva sa, že sa rodič o dieťa počas tohto víkendu komplexne postará, zabezpečí všetky jeho potreby. Nejde len o stretnutie sa rodiča s dieťaťom, ide skutočne o starostlivosť o dieťa v danom čase po všetkých stránkach, je to súčasť rodičovskej zodpovednosti k svojmu dieťaťu. Cieľom rodičovskej zodpovednosti nemôže byť stretávanie sa rodiča s dieťaťom, cieľom musí byť starostlivosť rodiča o dieťa. Je nevyhnutné zmeniť pojem "stretávanie sa s dieťaťom" za pojem "starostlivosť o dieťa", pretože v zákone je potrebné používať správne a presné slová na označenie činností a dejov.

Občiansky zákonník je veľmi komplikovaný a verejnosti nezrozumiteľný:

Koncept osobnej starostlivosti jedného rodiča a úprava styku s dieťaťom pre druhého rodiča je komplikovaný a verejnosti nezrozumiteľný. Hoci je zaužívaný desiatky rokov, len niekoľko zástupcov právnických profesií rozumie, aké sú v tomto prípade práva oboch rodičov, v čom sú rovnaké a v čom sa líšia. Tento koncept rozdeľuje rodičov na dve kategórie. Právam rodičov v jednej kategórii a právam rodičov v druhej kategórii nerozumejú ani samotní rodičia, ale ani lekári, učitelia, policajti, ani úradníci verejnej a štátnej správy. Rodič, ktorý má upravený styk s dieťaťom, naráža pri výkone svojich práv v praxi na prekážky, ktoré vyplývajú z toho, že verejnosť nerozumie komplikovaným ustanoveniam. Rôzni ľudia bránia rodičom pri výkone ich rodičovskej zodpovednosti, ale nie zámerne. Títo ľudia konajú v dobrej viere, že dodržiavajú zákon, ktorý je však taký zložitý, že si ho nevedia správne vyložiť a aplikujú ho nesprávne.

Odôvodnenie znenia navrhnutého v tejto pripomienke:

Znenie, ktoré navrhujeme v tejto pripomienke, redukuje úpravu výkonu rodičovskej zodpovednosti na obdobie po rozvode rodičov na nevyhnutné minimum. Je postavené na princípe, že o deti sa starajú obaja rodičia a rozvod na tom nič nemení. Rodičia sa nemusia o dieťa starať v rovnako dlhom časovom období, je na nich, aby si dohodli vlastný časový harmonogram starostlivosti o dieťa, alebo harmonogram stanoví súd. Rodičia sa už nebudú dohadovať na forme starostlivosti a nebudú bojovať o to, kto z nich je lepší rodič. Toto znenie otvára cestu k rodičovskej spolupráci.

Náš návrh je kópiou českej novely Občianskeho zákonníka, ktorá začne platiť od 1.1.2026. Novelu navrhli profesionáli, ktorí aplikujú zákony v praxi, vidia dôsledky, sú otvorení k novým možnostiam a majú vôľu meniť veci k lepšiemu. Identifikovali najväčšie problémy a niekoľko rokov hľadali riešenia, skúšali, vymieňali si skúsenosti. Ide o dielo expertov, ktorí problematike veľmi dobre rozumejú.

Takáto zákonná úprava v porovnaní s návrhom Občianskeho zákonníka prináša mnoho benefitov pre deti, pre rodiny, pre spoločnosť. Zároveň nám nie sú známe žiadne negatíva nami navrhnutého riešenia.

Pripomienku spracovali občianske združenia

Rada pre práva dieťaťa

COCHEMSKÁ PRAX.sk

Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť

Bohuslav Lenghardt    Kontaktujte autora petície