Hromadná pripomienka združenia MVO Ľudia a voda k materiálu „H2ODNOTA JE VODA - Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody“

Pripomienka zásadná Navrhnutý Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody pod názvom H2ODNOTA JE VODA (https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2018-17) ďalej AP je súpisom zozbieraných návrhov jednotlivých rezortov bez logickej štruktúry a súvislostí. Takto navrhnutý AP je možné maximálne chápať ako podklady pre skutočný Akčný plán, ktorý reálne bude mať dopady na trvalú udržateľnosť ochrany vodných zdrojov na Slovensku. Takto predložený návrh AP je nekonkrétny a jeho dopady na riešenie sucha sa nedajú monitorovať, ani vyhodnocovať, aký vplyv bude mať AP na ochranu dostatku vodných zdrojov na Slovensku. Aby bol AP prospešný, je potrebné ho úplne prepracovať, alebo sa vrátiť k uzneseniu Vlády Slovenskej republiky pod číslom 744/2010 zo dňa 27. októbra 2010 (Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR).  

Odvovodnenie  

V Úvode Akčného plánu na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody (AP) sa tvrdí, že sucho je prierezová problematika a na Slovensku je k dispozícii široký výber sektorových stratégií a akčných plánov, ktoré čiastočne sucho riešia. No nie je žiadny odkaz na tieto sektorové politiky i aký má ich implementácia dopad na sucho i zásoby vodných zdrojov sa Slovensku. 

Z úvodnej časti vyplýva, že v priemere 17% územia Európy a minimálne 11% európskej populácie je postihnutých nedostatkom vody. Tiež sa konštatuje, že náklady na škody spôsobené suchom sa za posledných 30 rokov v Európe odhadujú na 100 miliárd eur, no nič sa nehovorí, ako je Slovensko postihnuté suchom. Akékoľvek čísla by mali byť súčasťou samostatnej kapitoly, kde je potrebné zdôvodniť, prečo treba mať AP na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody a ten musí mať kvantifikáciu, ako zastaviť hroziace sucho i čo treba urobiť v jednotlivých sektorových politikách, v akých časových horizontoch, aké legislatívne nástroje treba mať i koľko to bude stáť.

V druhej kapitole AP sú len všeobecné konštatovania od väzieb AP na zákon o vodách, cez Adaptačnú stratégiu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy až po proces prípravy AP. V tejto kapitole sa malo zdôvodniť AP s kvantifikáciou vplyvu jednotlivých sektorových politík na rast sucha (lesný, poľnohospodársky, urbánny  priemysel, ekonomický rozvoj, dopravná infraštruktúra I samotná ochrana prírody), v akom stave je znalostná úroveň poznania vplyvu jednotlivých činností človeka na vyvolávanie sucha, ak sa v úvode konštatuje, že nedostatok vody je výrazne podmienený antropogénnou aktivitou. Nestačí všeobecný popis, ako v študentskej práci.

V tretej kapitole je popísaný stav riešenia problematiky sucha na národnej a medzinárodnej úrovni. Je rozpísaný na 7 strán. Je to ďalších 7 strán textu. Od charakteristík a vyhodnocovania výskytu sucha na Slovensku cez identifikáciu neistôt, až po hodnotenie rastu tlaku na povolené odbery v dôsledku potreby zachovania ekologického prietoku, ktorý sa môže prekrývať s obdobiami zvýšenej potreby vody a elektrickej energie.

V štvrtej kapitole je program preventívnych opatrení celkovo na šiestich stranách. Dáva akú takú predstavu, čo asi autori AP navrhujú. V tejto kapitole sa tvrdí, že v budúcnosti sa predpokladá rozpracovanie Akčného plánu pre každé štádium sucha (normálne štádium, počiatočné štádium, závažné štádium a extrémne štádium).  Nevedno na aké štádium je navrhnutý tento AP. Keďže sa nevie, tak implementácia AP a jeho úspech riešiť problém sucha je neistý. Čo je však záhadou, medzi opatrenia sa zamiešala potreba napríklad rekonštrukcie hydromelioračných kanálov.  

V oblasti leso-poľnohospodárstva sa navrhuje:

1.       AP odporúča zrekonštruovať 510 km odvodňovacích kanálov a  rozšíriť ich funkciu aj na zadržanie vody v krajine dobudovaním zariadení na reguláciu odtoku (napr. stavidlá) za 70 mil. eur.

Pripomienka: Nie je jasné, aké tu bude mať dôsledky na funkčnosť melioračných kanálov, ktoré stále niekoľko miliónov kubíkov vody odvádzajú z poľnohospodárskej krajiny a ju vysušujú. Týka sa to tých území, kde zrážkový deficit je enormne veľký, ako napríklad Východoslovenská nížina.

2.       AP odporúča modernizovať a obnovovať existujúce a nové závlahové systémy s cieľom efektívnejšieho nakladania so závlahovou vodou a energiou za účelom stabilizácie a zvýšenia poľnohospodárskej produkcie a jej kvality.

Pripomienka: Toto opatrenie za 25 mil. eur nerieši sucho. Zefektívňuje iba využívanie vody v čase, keď je aj tak nedostatok vody.

3.       AP navrhuje prioritizovať obnovu melioračných kanálov v závislosti od ich funkčnosti, využívania a aktuálnych parametrov vodných zdrojov vrátane všetkých existujúcich nádrží, modernizovať a budovať nové závlahové systémy. Tiež navrhuje zvýšiť podiel  lokálnych  závlah v súčasnej štruktúre spôsobov zavlažovania, čo vôbec neriešiť problémy sucha.

Pripomienka: Toto opatrenie na jednej strane znižuje zásoby vody v území a zároveň zvyšuje nároky na závlahy

4.       AP navrhuje podporovať obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy spôsobom, ktorý minimalizuje pôdnu eróziu a podporuje retenčnú schopnosť pôdy, napr. využívaním bezorbových technológií na vhodných typoch pôdy, hnojenie organickými hnojivami, stredným alebo hlbokým podrývaním na vhodných typoch pôd sa zabráni ich zhutňovaniu, zlepší sa pôdna štruktúra, kapilarita a zväčší  sa objem vody pôde.

Pripomienka: Toto nie je žiadne opatrenie proti suchu. Je to len zámer, ktorý sa odporúča bez toho, aby bol kvantifikovaný a merateľný z hľadiska vodnej bilancie a ochrany poľnohospodárskej pôdy pred suchom. Úplne absentuje nevyhnutná potreba motivácie farmárov, aby orali po vrstevnici a čo by sa dosiahlo z hľadiska vodnej bilancie v poľnohospodárskej krajine napríklad na znižovaním vlahového deficitu, aby sa nemuselo investovať do závlah. Tiež absentuje v AP návrh diverzifikácie krajinnej štruktúry, aby sa zvýšila zásoba vody v poľnohospodárskej krajine a nevyhnutná reštrukturalizácia dopravnej infraštruktúry, ktorá má veľký vplyv na vysušovanie poľnohospodárskej krajiny   

5.       AP navrhuje podporovať prípravu a realizáciu prírode blízkych opatrení na zadržiavanie vody v krajine, napr. výsadba remízok a brehových porastov, obnova mokradí, zatrávňovanie svahov, vytváranie prielohov, a zasakovacích rigolov, zvýšenie podielu nelesnej drevinovej vegetácie v krajine, nevedno za koľko desiatok miliónov eur. Odvoláva sa na OP KŽP

Pripomienka: Ide iba o zámer, ktorý má odporúčací charakter. AP má obsahovať aký podiel v poľnohospodárskej krajine budú mať plochy zelenej infraštruktúry a aký objem dažďovej vody dokážu zadržiavať prírode blízke opatrenia napríklad ročne

6.       AP odporúča pre lesné hospodárstvo prehodnotiť drevinové zloženie a vo vzťahu  k adaptačným opatreniam na zmenu klímy pri obnove lesa upraviť aj smerom k zvyšovaniu odolnosti porastov voči suchu a znižovaniu zraniteľnosti biotickými a abiotickými činiteľmi, napr. aj ochranou pralesov a prírodných lesov.

Pripomienka: Ide iba o zámer, ktorý odporúča, čo by sa asi malo robiť v lesoch, aby boli lesy odolnejšie proti suchu. To je úplná samozrejmosť a potreba starostlivosti o lesy. AP by mal obsahovať ako a o koľko zvýšiť vodozádržnú kapacitu lesov, koľko lesné cesty ročne drénujú lesné ekosystémy a čo treba urobiť, aby odvodňovanie lesov sa zastavilo 

7.       AP odporúča uplatňovať princípy integrovanej ochrany lesov proti kalamitným a inváznym druhom škodcov. Zalesňovať plochy  extrémne ohrozených vodnou a pôdnou eróziou, svahovými deformáciami a na nevyužívanej poľnohospodárskej pôde.

Pripomienka: Autori AP by mali vedieť, že invázne druhy škodcov, ako napríklad lykožrút sa premnožuje tam, kde je sucho a teplo. To znamená, že na toto konštatovanie, čo obsahuje AP by mali navrhnúť opatrenia, ktoré po ich aplikácii zastavia invázne šírenie škodcov, lebo viac vody v lesoch znamená menej sucha i menej tepla

8.       Na lesných cestách uplatňovať prvky na zmiernenie povrchového odtoku, vrátane odrážok.

Pripomienka: AP by mal obsahovať koľko je lesných ciest a koľko dažďovej vody ročne cesty transportujú z lesov a čo to znamená pre ubúdanie zásob vodných zdrojov z lesoch. Takéto odporúčanie, aké obsahuje AP obsahuje ktorákoľvek literatúra, či študentská ročníková práca  

V oblasti územného rozvoja

1.       AP navrhuje podporovať v obciach a mestách opatrenia na zachytávanie dažďovej vody a zadržiavanie vody v intraviláne (napr.  výsadba stromov, rozširovanie zelených priestranstiev a revitalizácia parkov, zelené a vertikálne strechy, dažďové záhrady, jazierka a rybníky, sudy na dažďovú vodu, vsakovacie pásy, infiltračné nádrže a priekopy a iné).

Pripomienka: AP by mal obsahovať kvantifikáciu koľko dažďovej vody odteká z intravilánov miest a obcí a aký plán je treba urobiť s jasne definovaným časovým horizontom AP to chce dosiahnuť, aby pečatenie zemského povrchu a manažment dažďových vôd nevysušoval a neprehrieval intravilány. Je potrebné navrhnúť zmenu stavebného zákona, v ktorom bude zakotvený princíp: „každý vlastník pozemku je povinný nechať dažďovú vodu na svojom pozemku“

2.       V dopravnej infraštruktúre absentuje nevyhnutne zbieranie dažďovej vody zo spevnených plôch. Na Slovensku je viac ako 60 tisíc kilometrov ciest rôznej kategórie, z ktorých odteká dažďová voda do najbližšieho potoka prostredníctvom prícestných priekop.

Pripomienka: AP by mal obsahovať koľko dažďovej vody odteká z dopravnej infraštruktúry do potokov a riek. Podľa odhadov za desať rokov dopravná infraštruktúra znížila zásoby vodných zdrojov na území Slovenska o viac ako 600 mil. m3. AP by preto obsahovať návrh legislatívnych nástrojov i spracovanie konkrétnej metodiky manažmentu dažďových vôd aby dažďová voda nebola odvádzaná do potokov a rieke, ale udržiavaná v krajine i rozsah nevyhnutnej investície do už zrealizovaných ciest, ako aj pripravovaných investícií. Sú poznatky napríklad pri diaľniciach, že ich výstavbou poklesli hladiny podzemných vôd niekoľko metrov. Pri výstavbe tunelu Višňové sa odvádza viac ako 200 litrov za sekundu. Zrejme aj po výstavbe tunela budú tieto vody odvádzané až kým celé podložie nevyschne.   

V oblasti vodného hospodárstva

1.       AP navrhuje podporovať v intraviláne a extraviláne obcí prípravu a realizáciu jednoúčelových aj viacúčelových vodných stavieb (napr. rybníky, malé vodné nádrže) a rekonštrukciu a údržbu malých vodných nádrží a rybníkov za 12 mil. eur.

Pripomienka: AP by mal obsahovať za akých podmienok vodné stavby prinášajú úžitky pre ochranu územia pred suchom a sú jednoznačne súčasťou zastavenia vysušovania Slovenska. AP by mal tiež obsahovať na základe akých princípoch je možné regulovať vodné toky, aby neznižovali hladiny podzemných vôd 

2.       AP navrhuje prehodnotiť stav malých vodných nádrží v správe správcu vodných tokov a rybníkov a pripraviť prioritizáciu v záujme predchádzať zníženiu retenčného priestoru nádrže a teda aj prevencie v ochrane pred povodňami a zabezpečenia zdrojov vody pre závlahy.

Pripomienka: Z tohto opatrenia nie je jasná priorita. Či je prioritou predchádzanie zníženiu retenčného priestoru nádrží, alebo prevencia pred povodňami, alebo mať dostatok vody pre závlahy. AP by maj mať jednoznačne naformulované opatrenia, ktoré je možné monitorovať a vyhodnocovať pri ich uvádzaní do praxe. Nejednoznačné formulované opatrenia nesú so sebou riziko neúspešnosti. Ak je potreba predchádzania znižovania retenčného priestoru akejkoľvek nádrže, vodozádržné opatrenia vo vodozbernom území zároveň predchádzajú vzniku povodní a vytvára sa zásoba vodných zdrojov nie len pre závlahy. To sa týka aj revitalizácie malých vodných nádrží a rybníkov. Bez revitalizácie poškodených vodozberných oblastí nádrží je zbytočne modernizovať  akýkoľvek typ vodných nádrží či rybníkov i odstraňovanie sedimentov 

3.       Podporovať realizáciu preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami mimo vodných tokov (technické, ako aj prírode blízke opatrenia zamerané na zvýšenie retenčného potenciálu povodia).za 50 mil. eur.  Podporovať realizáciu obnovy biodiverzity a ekosystémov a ich služieb prostredníctvom ich revitalizácie, obnovy a budovania zelenej infraštruktúry (napr. revitalizácia hydrologického režimu biotopov, obnova priaznivého stavu mokradí, obnovu poškodených ekosystémov a pod.).za 10 mil. eur

Pripomienka: Podľa toho, že tento návrh opatrenia sa opakuje aj pre lesopoľnohospodársku krajinu sa potvrdzuje, že autori pozliepali rôzne návrhy opatrení a nedali si ani námahu, aby to sformulovali do logického rámca AP

4.       AP navrhuje pokračovať v projektovej príprave aktívnych vodohospodárskych prvkov technickej infraštruktúry (vodné nádrže, priehrady a pod.) slúžiacich na prerozdeľovanie vody v čase a priestore tak, ako vyplývajú zo strategických dokumentov vodného plánovania.

Pripomienka: Tento typ opatrení v AP na boj proti suchu na Slovensku len potvrdzuje, že vodné hospodárstvo potrebuje zásadné inovatívne impulzy pre integrovaný manažment povodí, ktoré je nevyhnutnou súčasťou Rámcovej smernice EÚ pre vodu, na ktorú sa autori odvolávajú v úvode AP

5.       Spracovať „Generel lokalít pre akumuláciu povrchových vôd“, ktorý stanoví lokality morfologicky, geologicky a hydrogeologicky, ako aj z pohľadu záujmov ochrany prírody, vhodné pre akumuláciu povrchových vôd, ako jedno z adaptačných opatrení pre prípadné riešenie dopadov  zmeny klímy

Pripomienka: Z tohto opatrenia vyplýva, ako keby sa v mapovaní stavu vodných zdrojov na Slovensku nič nerobilo. Pravdepodobne asi sa nič nerobilo, pretože AP neobsahuje konkrétne údaje o zásobách a stave vodných zdrojov. Tieto analytické opatrenia by mali byť podkladom aj pre spracovanie AP.

6.       Vyhodnotiť, pre korektné nastavenie spravodlivého, transparentného a efektívneho hospodárenia s vodou, disponibilné vodné zdroje (povrchové a podzemné)  a ich režim v čase a priestore, určiť kritické oblasti s ohľadom na možné zmeny a vývoj v dôsledku zmeny klímy.

Pripomienka: Ministerstvo životného prostredia priznáva, že doteraz to bolo nespravodlivé a netransparenté a neefektívne hospodárenie s vodou? Toto je nevyhnutnou súčasťou zákona o vodách a zodpovednosť rezortnej politiky, odkedy štát má ingerenciu nad vodami v Slovenskej republike

7.       AP navrhuje podporovať zahrádzanie bystrín, starostlivosť o drobné vodné toky a aktivity s pozitívnym dopadom na zadržiavanie vody v lesnej krajine.

Pripomienka: Toto je súčasťou agro-poľnohospodárskeho rezortu, ktoré spravuje drobné vodné toky vo všetkých lesoch Slovenskej republiky. Alebo autori pod týmto opatrením pripravujú presun správovania všetkých drobných vodných tokoch na území lesov v Slovenskej republiky do správy Slovenského vodohospodárskeho podniku?  

8.       AP stanovuje požiadavky na vodu, ich stav a očakávaný výhľad s ohľadom na požiadavky v jednotlivých sektoroch hospodárstva, stanoviť ich prioritizáciu v čase nedostatku vody a zhodnotiť možnosti opätovného využívania  vyčistených odpadových vôd

Pripomienka: Stanovovanie požiadavky i prioritizáciu na vodu je súčasťou vodohopodárskych plánov povodí. Nie je jasné, čo sa týmto opatrením dosiahne, ani sa nevie, aký to bude mať prínos pre riešenie dôsledkov sucha.   

V oblasti výskumu sucha

1.       AP navrhuje podporiť  výskum a modelovanie v  oblasti hodnotenia rizika a zraniteľnosti na stanovenie vývoja množstva a kvality vodných zdrojov, požiadaviek na vodu a stanovenie priorít na zásobovanie vodou pri dlhotrvajúcom suchu.

Pripomienka: Popisovať zraniteľnosť množstva a kvalitu vodných zdrojov a požiadaviek na vodu v čase dlhotrvajúcom suchu nerieši dôsledky sucha. To isté sa týka aj aktualizovanie metodík na hodnotenie sucha. Tie už mali byť dávno popísané a tu v AP premietnuté do opatrení.

2.       AP navrhuje podporiť výskum a modelovanie potreby vodozádržných opatrení v krajine a v súčinnosti s protipovodňovými opatreniami prioritne zameranými na obnovu prírodných ekosystémov. Synergický efekt vodozádržných opatrení a protipovodňových opatrení založených na ekosystémoch je ekonomicky a ekologicky najvýhodnejším riešením.

Pripomienka: AP nemá podporovať výskum, ale má do praxe implementovať výsledky výskumu. Žiaľ oficiálny výskum v tejto oblasti dlhodobo zaostáva a ignoruje všetky doterajšie poznatky, ktoré vznikli na Slovensku a sú zhrnuté napríklad tu: https://www.rainforclimate.com/sk/milniky

3.       AP navrhuje podporovať vytvorenie zelených pracovných miest vo vodnom hospodárstve, výskume, inováciách a technológiách.

Pripomienka: Cieľom AP je riešiť dôsledky sucha a nedostatku vody. Ak je podľa autorov AP voda hodnota, tak v tomto konštatovaní by sa malo uviesť, nakoľko vkladané investície zvýšia zásoby vody v krajine a koľko sa tým vytvorí pracovných príležitostí. Skúseností s týmto sú napríklad v projekte LIFE („Ozdravenie klímy vo vysušených oblastiach Slovenska pomocou hydro-klimatickej obnovy - http://www.ludiaavoda.sk/projekt-life/“),   ktorý realizovalo MVO Ľudia a voda v povodí Ondavky. Napriek tomu, že Ministerstvo životného prostredia projekt odmietlo koofinancovať, výsledky jasne potvrdzujú, že je jednoducho možné pracovné príležitostí vytvárať, no toto opatrenie v AP nemá čo robiť.

4.       AP navrhuje podporiť výskum zameraný na riešenie problémov spojených s nedostatkom vody, návrh technológií podporujúcich šetrenie s vodou a technológií umožňujúcich opätovné využívanie vôd.

Pripomienka: Z hľadiska trvalej udržateľnosti podpora šetrenia s vodou len predlžuje čas „posledného minutia“ vodných zásob na Slovensku. Na to nepotrebuje Slovensko výskum. Výskum  opätovného využívania vôd by mal mať v AP svoje miesto iba v prípade nových technologických riešení, ktoré prinesú odpoveď na to, ako ďalej napríklad s odpadovými vodami, aby sa mohla voda vracať do malých vodných cyklov.  

5.       AP navrhuje podporovať výskum v oblasti poľnohospodárstva so zameraním na šľachtenie odrôd plodín tolerantných voči suchu.

Pripomienka: Toto opatrenie sa týka potrieb poľnohospodárstva a nie tohto AP

6.       AP navrhuje podporovať výskum v oblasti pôdohospodárstva zameraný na produkčné a mimoprodukčné funkcie pôdy a adaptačné opatrenia na dopady extrémnych klimatických javov a zmeny klímy.

Pripomienka: Robiť výskum produkčných a mimoprodukčných funkcií pôdy v tomto AP je nemiestne. Ak by sa v tejto oblasti malo niečo robiť, tak výskum by mal dať odpoveď na to, čo s vybudovanými státisicami odvodňovacích sústav vo vysušenej krajine.

7.       AP navrhuje vyvinuť stratégiu obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy spôsobom minimalizujúcim pôdnu eróziu a zhutnenie pôd a to využívaním bezorbových technológií, podrývania s aplikáciou maštaľného hnoja a zeleného hnojenia alebo vápnenia na vhodných typoch pôd pre zlepšenie pôdnej štruktúry a retenčnej schopnosti pôd.

Pripomienka: AP by mal obsahovať opatrenie zmien vo finančnej politike priamych platieb, aby farmári hospodárili na poľnohospodárskej pôde v zmysle odporúčaní, ktoré navrhujú autori AP 

Environmentálna výchova a vzdelávanie

1.       AP navrhuje zahrnúť problematiku sucha a nedostatku vody do existujúcich programov environmentálnej výchovy pre základné a stredné školy, ako aj do osnov tematicky podobných výukových  predmetov, akými sú napr.  prírodoveda, geografia a pod.

Pripomienka: Na Slovensku sa realizoval projekt “Modrá škola”, ktorý bol podporený Nórskym finančným mechanizmom. Bolo zrealizovaných viac ako 70 projektov a vznikli unikátne riešenia manažmentu dažďových vôd priamo v areáloch škôl a rozpracovali sa metodiky, pre vzdelávanie na základných a stredných školách. Napríklad tu: http://modraskolazshrusov.actinidia.sk/.

2.       AP navrhuje zabezpečiť periodické vzdelávanie užívateľov pôdy v danej problematike a vypracovať komunikačnú stratégiu smerom ku všetkým skupinám spotrebiteľskej pôdy s cieľom podstatne zvýšiť povedomie o hodnote vody a jej pozícii ako strategickej suroviny s výsledkom zavádzania šetriacich, ako aj represívnych opatrení s alokáciou 5 mil. eur

Pripomienka: Ministerstvu pôdohospodárstva bol predložený projekt “Vzdelávací cyklus pre farmárov a lesohospodárov - Obnovujem si vodu a ozdravuje klímu na svojej farme”. Projekt nebol podporený (december 2017), lebo údajne nezískal dostatočný počet bodov na podporu. Tento fakt poukazuje na to, že sa podceňuje vzdelanie pre užívateľov lesopoľnohospodárskej krajiny. Je preto diskutabilné, či na spracovaní AP sa zúčastňoval rezort pôdohospodárstva. Ak áno, potom je nepochopiteľné, prečo projekt nebol podporený.  

Operatívne a krízové opatrenia sú navrhnuté na monitorovanie stavu znižovania zásob vôd v krajine  od monitorovania sucha, cez prognózu o suchu až po vytvorenie reportovacej siete dopadov sucha na poľnohospodárstvo a lesníctvo, akoby autori predkladania AP ani neverili, že je možné zastaviť sucho na Slovensku.

Celým dokumentom sa tiahne niť sucha a nikde nie je spomenuté, že to súvisí s povodňami, čo je vlastne paradoxom (málo vody, veľa vody). Napriek rozsiahlej analytickej časti sa nespomínajú výruby, zlé hospodárenie s pôdou, nevhodná urbanizácia, odvádzanie dažďovej vody z krajiny, ktorá je základom tvorby vodných zdrojov na Slovensku. Slovensko je strecha Európy a okrem Žitného ostrova na celom území Slovenska sa zásoby podzemných vodných zdrojov tvoria z dažďov a tu tento princíp chýba. Smädné stromy i celá krajina vysychá, lebo dažďovú vodu kanalizujeme do najbližšieho potoka. To všetko je vlastne kolotoč tápania aj tohto akčného plánu.

19. januára 2018 Za účastníkov hromadnej pripomienky Ing. Michal Kravčík, CSc., Košice, MVO Ľudia a voda, Čermeľská cesta 24, 04001 Košice,

Michal Kravčík, MVO Ľudia a voda, Košice, Slovensko    Kontaktujte autora petície