maria, no veru je za co :)

ocenujem snahu a cas, ktore si venovala napisaniu daneho komentara a paci mi sposob, akym si to napisala - teda za seba a z vlastnej skusenosti

celkovo tam stale citim to, co som uz (inymi slovami) vycital veriacim v mojom prvom komentari a teda, ze tym, ze ste to zazili na vlastnej kozi a pochopili, sa chtiac-nechtiac staviate do pozicie, ze nieco viete lepsie ako ostatni a ostatni su pre vas 'chudatka', ktorym to este 'nedoplo' a pomaly ma clovek pocit, ze ich lutujete

vzdy ma fascinovalo, ako ludia dokazu byt veriaci a odpojit rozum - teda aspon tak chapem (aj na zaklade prikladu s kufrikom), ze viera funguje - proste veris a neriesis, nechces poznat=pochopit rozumom - ono je to asi jednoduchsie, ako nad tym premyslat a snazit sa to racionalne pochopit. a ked uz nad tym aj niekto zacne rozmyslat a chce byt veriaci, tak si to 'priohne' tak, aby to dokazal 'prehltnut' a ked uz sa k tomu krvopotne dopracuje, tak potom uz len velmi tazko zmeni svoje presvedcenie, pretoze uz nic ine ani nechce skumat a je uzavrety voci vsetkemu ostatnemu

este k tomu zazitiu na vlastnej kozi a pochopeniu - kde sa toto deje? podla mna v hlave cloveka - su to vnutorne pocity a zazitky. a aj ked sa moze cloveku niekedy zdat, ze to prichadza z vonku, je to stale v hlave - aby si to clovek uvedomil, je potrebne vediet, ako ludsky mozog funguje a ze nie vzdy sa nan da uplne spolahnut, z coho potom prameni to, ze clovek ma pocit, ze videl, pocul alebo citil nieco realne a pritom sa to udialo len v hlave.

z mojho pohladu je skusenost s bohom - otcom, ktory je pri tebe, aj ked si sama (plus dalsie veci, co si minule povedala), v podstate taka mentalna podpora, ktoru si clovek vytvori, nakolko ju chce alebo potrebuje. napr. clovek, ktory sa nevie alebo sa len tazko brani krivde, rad uveri, ze tato bude spravodlivo potrestana a ze dobre skutky a pokanie bude odmenene (aj pre tych, ktori urobili velmi nepekne veci, hlavne, ze to olutuju) a takisto clovek rad uveri, ze smrtou to vsetko nekonci.

ale skutosnost je neuprosna. zivot, ktory tu zijeme, je vsetko, co mame a smrt je koniec. koniec mozgu, koniec vnimania hocicoho, koniec mentalnej podpory. ziadny posmrtny zivot. ziadne nebo, ziadne peklo - jedine to, ktore si clovek vytvori na zemi v tomto zivote.

na odlahcenie: vies, co je zakladna vec, ktora umoznuje pretrvavanie nabozenstiev, ktore veria na posmrtny zivot? to, ze nikto, kto zomrel, ti uz nemoze vyzdradit, ze tam nic nie je :)

na zaver jedna teoreticka otazka: zila by si svoj zivot inak, keby si nebola veriaca, resp. sa dozvedela, ze boh neexistuje?

#152: dezo - Re: #148 #127

milý dežo                                                                                                                                                                                     aj ja ďakujem za tvoje postrehy, tiež si toho popisal dosť :-)

pravy kresťan sa nestavia do pozicie lepšieho ako ostatní. Práve naopak. Pravy kresťan sa snaži v každom vidieť svojho brata a tak sa k nemu správať. Pravý kresťan sa nevyvyšuje – naopak, snaží sa o pokoru. Ja osobne mám veľa dobrých známych a priateľov aj medzi neveriacimi a dokonca aj veriacimi iných cirkví a dokážeme spolu vychádzať úplne normálne, ba dokážeme sa normálne rozprávať aj o božích veciach – bez urážania, bez hádania, rešpektujeme sa. Pravý kresťan si nenárokuje prvenstvo alebo nadradenosť či výnimočnosť v ničom.  Ak to vnímaš inak, je to tvoj pohľad.

Veriaci svoj rozum neodpájajú, práve naopak, snažia sa svoje schopnosti využívať pre dobro druhých. Na príklade s kufríkom som chcela iba ukázať rozdiel medzi vierou a poznaním. Poznám to, čo môžem vidieť, chytiť...Ale to, čo nevidím, čo si nemôžem ohmatať, to musím iba veriť, že je to tak.  V našom živote sú jednoducho aj veci, ktoré racionálny rozum nedokáže vysvetliť. Alebo ty dokážeš vysvetliť rozumom všetko? Veriacim sa človek nestane preto, že si povie chcem byť veriaci a začne hľadať všetky možné informácie o tom, čo má robiť, ako to má robiť. Viera je záležitosť nielen hlavy, ale hlavne srdca. To, že je niekto pokrstený, ešte neznamená, že je aj veriaci. Vieru musí byť na človeku vidno v jeho správaní a konaní. A aby tomu tak bolo, vzdeláva sa, študuje, spoznáva, aby „ovocie jeho konania“  bolo stále lepšie.

Viera nie je záležitosť pocitov. To by bola chabá viera. Ja verím, aj keď sa cítim nafigu, aj keď nevládzem, alebo mám kopec problémov. Ozaj je to ťažko priblížiť tomu, kto to nezakúsil... Ja viem, že na mozog sa nedá 100% spoľahnúť. Ale mám nekonečne veľa životných skúseností, v ktorých cítim Božiu ochranu. A zažila som vo svojom živote skutočné zázraky.                                                                                                                                                                           Skusenost s Bohom - Otcom, ktory je pri mne vždy , nie je len mentálnou oporou, je mi skutočnou posilou.( Ale to už je na veľmi osobný rozhovor. ) Boh je spravodlivý a na vlastnej koži i vo svojom okolí som zažila, že zlé skutky ľudí, ktoré robili iným, sa im vrátili. Ak sa snažíš žiť dobre, dobro sa Ti bude vracať aj od iných ľudí. Ak robíš druhým zle, zlo sa vráti aj Tebe. A Boh je aj milosrdný, rád odpúšťa, ak človek oľutuje. My ľudia omnoho ťažšie dokážeme odpúšťať.

Máš pravdu, že nebo alebo peklo si môže človek vytvoriť aj tu na zemi – a aj si ich robíme. Ale nebo a peklo skutočne existuje. Potvrdzujú to mnohé duše, ktoré sa po smrti zjavili žijúcim. Potvrdzujú to mnohí svätci, ktorým Boh dovolil uvidieť nebo alebo peklo ešte počas života, aby o tom vydávali svedectvo.

A odpoveď na Tvoju poslednú otázku: Určite by som žila svoj život inak, keby som vedela, že Boh neexistuje. Vlastne som ho aj žila inak, kým som sa „neobrátila“. Žila som svoj život utiahnuto, v tichosti, málo kto o mne vedel, klamanie alebo podvod nebol pre mňa zlom...Teraz dokážem rozdávať všade okolo seba pozornosť, dobro, dokážem pomáhať, dokážem želať dobro aj tým, ktorí mi ublížili, zbavila som sa strachu z mnohých vecí, nebojím sa vyjadriť svoj názor a ak treba, aj sa“pobiť“ za pravdu :-)

Často som si kládla otázku, či Boh naozaj existuje aj ako veriaca. A vieš, čo ma presvedčilo? Životopisy svätých. Životopisy ľudí, ktorí dokázali žiť podľa evanjelia v každej dobe, za každých okolností, ktorí dokázali žiť vo viere aj keď im hrozila smrť. Prečo by inak toľko ľudí dokázalo položiť život za iných, aby ich zachránili. A medzi svätými nie sú len jednoduchí ľudia bez vzdelania, sú medzi nimi mnohí veľmi vzdelaní a múdri ľudia...toto ma vždy presvedčilo o existencii Boha, keď som mala pochybnosti.

Akceptujem Tvoj pohľad na život, nemám v záujme Teba ani nikoho iného obracať na moju vieru. Snažím sa len vydávať svedectvo o kresťanstve, ktoré v mnohých príspevkoch tejto petície bolo posudzované všelijako...

Pekný deň :-)