Nebuďme psími rasistami

Ústavnoprávny základ vlastníckeho práva, ako jedného zo základných práv a slobôd, je v slovenskom právnom poriadku položený v čl. 20 Ústavy SR, ktorý v ods. 1 zaručuje každému právo vlastniť majetok. Podľa ods. 4 tohto článku ústava pripúšťa zásah do vlastníckeho práva ( vyvlastnením, alebo núteným obmedzením ), ktorý je však možný iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Z formulácie čl. 20 ods. 4 Ústavy SR „na základe zákona“ je teda zrejmé, že ani vyvlastnenie, a ani nútené obmedzenie vlastníctva nemožno urobiť zákonom, ale výhradne NA ZÁKLADE ZÁKONA, čo znamená, že takýto zásah, resp. takáto kompetencia – právomoc prinálež, alebo je Ústavou SR zverená moci výkonnej a nie moci zákonodarnej.

Z rozhodnutí ÚS SR:

„Prvou požiadavkou zákona ( s existenciou ktorého ráta čl. 20 ods. 4 ústavy ) je preto určenie orgánu oprávneného uskutočniť vyvlastňovanie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva“...

„...národná rad, ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky nie je v zmysle ústavy oprávnený priamo zákonom vyvlastniť, alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Článok 20 ods. 4 ústavy však určuje, že k vyvlastneniu, prípadne k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť len na základe zákona“...

„K porušeniu čl. 20 ods. 4 ústavy by preto mohlo dôjsť len vtedy, ak takýto zákon národnej rady nespĺňa podmienky tohto článku ( alebo aspoň niektorého z nich ).“

„Ústavné limity určené na vyvlastnenie národnej rade dovoľujú len prijať zákon, ktorý by upravil jeho zákonné predpoklady. Splnenie týchto predpokladov však musí byť preskúmateľné v konaní zaručujúcom ich objektívne posúdenie. Toto konanie je zásadne administratívne, t.j. patrí do výkonnej moci...“

T.j. akokoľvek veľmi by zakonodarca chcel prijať zákon v navrhovanom znení, nemôže tak urobiť, nakoľko by bol takýto kro nelegálny a nelegitímny..