Nebuďme psími rasistami

Férovosť zákona by bola v jednotnosti a rovnakom prístupe ku všetkým majiteľom, či chovateľom
psov. Nekategorizovať plemená na bojové, agresívne, nebezpečné.. Najviac útokov majú na svedomí služobné psy, no zaradiť ich do tohto zákona by bolo kontraproduktívne, keďže by znepríjemnili život i štátnym zložkám používajúce tieto psy a neziskovým združeniam pomáhajúcim týmto zložkám. História dokazuje, že ako sa mení životný štýl, tak sa mení i móda, do ktorej spadajú i domáci miláčikovia. Kým pred 30-40 rokmi, ešte v období bývalého Československa, bol najrozšírenejší Nemecký ovčiak, ktorý mal na svedomí s veľkým náskokom najviac útokov, dnes s nástupom agresívnej doby prichádzajú do módy fyzicky i psychicky výkonnejšie plemená. Hlavne tá psychická výkonnosť spôsobuje, že mnohí majitelia podcenia ich výchovu. S nedostatkom času, mávame menej času na príkladnú a vytrvalú výchovu i svojich detí. Tie ako i psy potom učí ulica, no nie to, čo by sme očakávali. To však nepozná diskrimináciu druhu, rasy a pohlavia.
Skúsenosťami sú pre mňa najnebezpečnejší chovatelia malých plemien, ktorí doslovne ignorujú výchovu svojich miláčikov. Najväčším omylom potom býva sebaisté "môj pes nikomu neublíži, veď je malý".
Čo nám chýba, je pozitívna osveta a šírenie aspoň prazákladných pravidiel psieho myslenia a fungovania hierarchie svorky. To by pomohlo i nechovateľom psov predísť prípadným útokom spôsobeným nevhodnou, niekedy až provokatívnou, reakciou.