Nebuďme psími rasistami

Všetky zvieratá, ktoré majú už len fyzické predpoklady, nieto ešte povahové nejakému človeku vážnejšie ublížiť (akékoľvek veľké psisko nemá problém zabiť človeka jedným uhryznutím na správne miesto), by sa mali zakázať chovať len tak a prísne to strážiť. Obzvlášť keď takéto psy chová mnoho zakomplexovaných primitívov, ktorí ich vychovávajú práve tak, aby raz niekomu ublížili. Obzvlášť, keď máme zákaz voľného púšťania psov a na to slúžia vyhradené plochy, no nikto to nerešpektuje a aj napriek tomu, že prechádzate cez detské ihrisko a nejaké 60-kilové voľne pustené psisko na vás začne divo brechať a najmú vyskakovať na vás a jeho majiteľ, ktorý je od neho vzdialený 20 metrov a stojí priamo pri tabuli s označením zákazu voľného pohybu psov, vám len s kľudom povie, že on nič neurobí a chce si vás len očuchať, čo mňa ale nezaujíma a nemá ma čo očuchávať, pretože je to jeho zverenec a je jeho povinnosťou ho ustrážiť, aby nikoho neobťažoval, nieto ešte ohrozoval a nemôže vedieť, kedy tomu psisku rupne v gebuli a roztrhá tam nejaké decko vracajúce sa zo školy. A obzvlášť, keď toto vidíte na vlastné oči denne kdekoľvek, keď to dávajú každý týždeň aspoň raz v správach, že niekoho zmrzačili či priamo zabili psy, dokonca aj tie s profesionálnou výchovou.
V takomto prípade ma nezaujímajú žiadne práva psov! Veď nikto nevraví, že keď už sa taký pes raz narodil, bude za to zrazu musieť ísť do fašírky. Ale nemá tu čo behať, ani na vôdzke, keď je aj tak nebezpečný a keď váži viac, než jeho majiteľ a bez problémov ho bude ťahať za sebou, ak bude chcieť. To je rovnaké, ako keby si nejaký magor začal na záhrade so smiešnym dvojmetrovým pletivom chovať pumy, bral ich na vôdzke na vychádzky a tvrdil, že on ich zvládne a susedia, ktorí by sa oprávnene báli o vlastné životy, by proti tomu nič nemohli urobiť, nanajvýš tak dať si na okná mreže a nevychádzať von. Je mi jedno, či niekto chová psa, pumu, krokodíla alebo obrovského škrtiča, ak môže byť to zviera nebezpečné a nikdy nemôže vedieť, čo to zviera zrazu urobí, obzvlášť ak je voľne pustené.
MY chceme právo na život a je to tak aj v ústave, takže žiadny pes, ktorého má na starosti človek, ktorý by mal tieto základné práva ovládať a je zaň zodpovedný, nemá právo nás akokoľvek ohrozovať, iba preto, aby on mal slobodu.