Vyhlásenie Petra Porošenka za "personu non grata".

http://www.chelemendik.sk/_Sergej_Chelemendik_Euronaivita_Cervenych_ciapociek_poznamky_o_b_496041479.html

A tento článok to vystihuje úplne presne, ako sme všetci, čo sme vstúpili do EU v podstate prežili a prežívame - na Slovensku, podobne ako v Česku, je v podstate hospodárstvo v troskách, fúra nezamestnaných, poľnohospodárstvo takmer na kolenách - tiež hlceme odpad z bohatšej časti EU a naše kvalitné potraviny sú alebo pre nás biednejších pridrahé, alebo sa skôr vyvážajú von, alebo vlastne ani neexistujú. Zahraničným firmám sa dávajú rôzne výhody, napr. odpustenie platenia daní aj na 10 rokov, zatiaľ čo my, biednici dotujeme štát ako vieme, koniec koncov v sociálnych a zdravotných problémoch nám tak či tak nepomôže nejaký multimilionár, ale možno štátna sociálna sieť, nedokonalé zákony, ktoré sú s mnohými dierami a sľučkami, takže vymoženosť práva pre nás biednikov je viac nulová, podnikatelia s tým až také problémy nemajú. Školstvo je v troskách, lebo mnohé nedotiahnuté reformy v snahe napodobniť americké pseudoškolstvo, dosiahlo akurát len zmätok a ochudobnenie učiteľského stavu, zdravotníctvo má tiež problémy a tak to ide dokola. Nakoniec by som poradila: do EU nevstupovať a kto v nej je, radšej nech odíde. Nakoniec prečo nezlepšiť Višegrádsku štvorku a neskúsiť z nej vystrúhať konkurenciu pre EU, nuž...

Aj keď v mnohom súhlasím s autorom článku, a isto ani cárske Rusko, možno ani Sovietský zväz, nehovoriac o dnešnom Rusku - Ruskej federácii neboli a nie je tak pažravé ako Západ, ale žiaľ aj Poľsko malo svoje neblahé skúsenosti tak s cárskym Ruskom, ako aj so ZSSR a aj napr. ČSSR nebolo nadšené udalosťami z r. 1968 a zrejmä preto tá červenočiapočkovská naivita, ale treba uznať aj to, že dnešná reč a činy Ruska sú predsa iné, ako kedysi a Západ sa ukázal byť naozaj podvodným neokolonizátorom. Takže aj medzi Slovanmi bude treba popracovať na vyššej vzájomnej dôvere, ospravedlnení sa a odpustení si, ale myslím si, že to ešte nie je stratené - treba si uvedomiť, že práve Slovanská sila národov, keby sa odstánila hašterivosť a ľahká manipulatívnosť, či dôverčivosť, má šancu v jednotnej mnohorakosti (mám na mysli, všetky slovanské štáty vo svojej zvláštnosti, kultúrnej a národnej rôznorodosti, ale predsa spolu, rešpektujúc sa navzájom) sa postaviť západnému tlaku - ak to teda takto možno pomenovať. Neviem, možno je táto moja vízia tiež naivná, ale chcem veriť, že nie.