Vyhlásenie k aktuálnej situácii v ECAV na Slovensku

Vo vyhlásení k aktuálnej situácii v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku sa spomína aj neobjektívne informovanie v týždenníku EPST. Niekomu sa to zdá možno tvrdé obvinenie, no posúďte sami jeden z nedávno uverejnených článkov. V EPST, ktorý vyšiel 9. júla 2014 je článok s nadpisom "Veľká hostina, žiaľ bez SEM".

To, či aplikácia biblického textu o pozvaných hosťoch na kráľovskú večeru - hostinu bola (v súvislosti so SEM) primeraná a vhodná, ponechám na každého čitateľa a na odborníkov na exegézu (SEM nebolo pozvané ako hosť, ale ako sa aj v článku uvádza malo byť spoluorganizátorom "hostiny", čo je myslím dosť veľký rozdiel).

Chcem sa však pozastaviť nad jednou dôležitou a doslova "do očí bijúcou" skutočnosťou. Na rozdiel od biblického spôsobu informovania mi v tomto článku (v EPST) niečo zásadné a dôležité chýba.
V evanjeliovom príbehu viacerí pozvaní hostia (ktorí sa možno aj chystali prísť), napokon - keď sa hostina začala - neprišli. Samozrejme, že to bol v ich prípade prejav nedostatočnej úcty k hostiteľovi a zároveň ochudobnenie sa o zážitok z hostiny - kráľovskej večere. Je však pozoruhodné (a z hľadiska logiky úplne samozrejmé), že Písmo sväté nezamlčuje dôvody, ktoré "absentéri" uviedli. Ani len v jednom prípade (z troch) dôvod - príčina ich neúčasti nie je v Písme svätom zamlčaná (!) Je uvedená - napísaná, v presnom znení - tak ako dotyční svoju neúčasť zdôvodnili.

V článku v EPST sa však o dôvodoch neúčasti SEM nedozvieme absolutne nič (!) Akoby to pre čitateľa nemalo byť vôbec zaujímavé a dôležité.
Tento spôsob informovania - keď sa neoznámia príčiny alebo dôvody - môžu niekedy (oprávnene) použiť rodičia pri malých deťoch (niekedy je naozaj zbytočné zaťažovať deti dôvodmi a príčinami, ktorým nemôžu rozumieť). V každom inom - medziľudskom "partnerskom" vzťahu sa to však NEROBÍ.

Ak by sme zvestovali - oznamovali ľuďom skutočnosť (udalosť), že Pán Ježiš Kristus bol na začiatku nášho letopočtu ukrižovaný a zomrel potupnou smrťou, ale by sme im nepovedali (zamlčali by sme) dôvod - príčinu - prečo sa tak stalo, čo by im to bolo platné? Ak by sme jedným dychom nepovedali aj to, že zomrel zástupnou smrťou za naše hriechy, že príčinou jeho smrti sú naše hriechy pred Božou svätou spravodlivosťou - čo by z toho mali?
Ak by sme zo "sumy evanjelia" zamlčali jej "dôvodovú" časť, komu by poslúžila k spáse?

Ak by lekár informoval pacienta len o následkoch jeho choroby a nezaujímal by sa a neinformoval by ho aj o príčinách - ako by dopadlo také liečenie?

Informovať o následkoch (čohokoľvek) a zamlčať pritom známu príčinu - to je snáď zásada objektívnej žurnalistiky? Je bežné, že sa čitatelia novín a poslucháči správ majú uspokojiť s informáciou napr. o nejakej havárii a vôbec ich nemajú zaujímať príčiny pre ktoré k nej došlo? (Načo sa vôbec robia náročné a komplikované vyšetrovania a hľadania príčin, keď informovanie o príčinách a dôvodoch zdá sa, že "vôbec nie je potrebné".)

Vie mi niekto zodpovedný dať na uvedené otázky odpoveď?

PS.
Ak chcem niekoho verejne pokarhať a napomenúť Písmom svätým a zároveň "jedným dychom" verejne ukážem, že práve to Písmo (ktorým iných karhám) nie je pre mňa záväzné (neriadim sa ním), tak ...???