Otvorený list proti zvoleniu Róberta Fica za kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR

ustavny-sud-clanokW.jpgTýmto listom žiadame širokú verejnosť o vyjadrenie podpory k neprijateľnosti kandidatúry Róberta Fica na post sudcu Ústavného súdu SR.

Adresáti:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

Prezident Slovenskej republiky

  My, obyvatelia Slovenskej republiky, sme si vedomí toho, že je právom každého, kto spĺňa Ústavou/zákonom dané predpoklady pre výkon určitej funkcie, uchádzať sa o ňu. V zmysle čl. 134 ods. 3 Ústavy SR, za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu.

Uvedené ústavné predpoklady sú formálnymi požiadavkami, ktorých splnenie je nevyhnutné pre možnosť uchádzať sa o výkon funkcie ústavného sudcu. Domnievame sa však, že pre výkon ústavnej funkcie nemôže postačovať výlučne naplnenie týchto kritérií, ale naopak, takáto formulácia má umožniť príslušnému orgánu vyberajúcemu kandidáta posúdiť, či tento disponuje aj profesnými, hodnotovými a morálnymi kvalitami, ktoré ho zo širšej skupiny uchádzačov spĺňajúcich tieto minimálne požiadavky, stavajú do pozície „zdatnejšieho“ či „vhodnejšieho“ oproti ostatným. Pretože vybrať by sa mali najkvalitnejší kandidáti a to nielen po stránke profesionálnej, ale aj morálnej. Je totiž nespochybniteľné, že funkcia sudcu vo všeobecnosti požíva vysoký spoločenský kredit, o to viac ak ide o súdny orgán kreovaný Ústavou SR na ochranu ústavnosti a zároveň by mala požívať aj dôveru v schopnosť rozhodovať v súlade s ústavnými princípmi spravodlivosti. Práve dôvera v spravodlivý výkon súdnej moci, resp. dôvera voči osobám vykonávajúcim funkciu sudcov je to, čo v dnešnej dobe do veľkej miery absentuje, čím sa znižuje kredibilita orgánov súdnej moci a v konečnom dôsledku i samotných rozhodnutí týchto orgánov.

Sme presvedčení, že existuje široká celospoločenská požiadavka a očakávanie, že funkcia sudcu Ústavného súdu SR bude vykonávaná v súlade s ústavnými princípmi nezávislosti a nestrannosti a tiež objektívnosti.

Nespochybňujeme, že Róbert Fico spĺňa základné formálne požiadavky dané Ústavou SR pre výkon tejto funkcie. Z profesijného hľadiska však u neho možno pochybovať o tom, či spĺňa podmienku 15 ročnej činnosti v právnickom povolaní, a to z dôvodu, že viac ako 10 rokov vykonával funkciu predsedu vlády SR, ktorá je politickou funkciou a predpokladom pre jej výkon nie je právnické vzdelanie. Citovaný článok 134 ods. 3 Ústavy SR požiadavku výkonu právnického povolania formuluje ako súčasnú, t. j. takú, ktorú musí spĺňať  uchádzač v čase, kedy sa uchádza o výkon funkcie sudcu Ústavného súdu SR a teda ku dňu, kedy dá najavo svoj záujem uchádzať sa o výkon funkcie musí mať za sebou 15 rokov praxe v právnickom povolaní. A tým nie je myslená politická činnosť pri výkone poslaneckého mandátu ani výkon funkcie predsedu vlády SR, ktorú zastával 12 rokov (v r. 2006-2010 a opätovne v rokoch 2012 – 2018 – k tomu možno pozrieť Drgonec Ján, Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 3. vydanie, r. 2012, str. 1420-1425).

Za najzávažnejší dôvod pre jeho nezvolenie poslancami NR SR, resp. pre nevymenovanie prezidentom SR považujeme celospoločensky spochybnený morálny kredit jeho osoby, a to rôznymi politickými kauzami, ktoré neboli nikdy vyšetrované, resp. žiadna z nich nebola presvedčivo vysvetlená, či vyvrátená samotným pánom poslancom (kauza Gorila, kauza „hlas podobný Ficovi, kauza Váhostavu, alobalová kauza a ďalšie). Na sudcu Ústavného súdu by nemal padať ani tieň podozrenia z činnosti, ktorá je v rozpore so zákonom, či dokonca vykazuje znaky trestnej činnosti. Kredibilita Róberta Fica ako aj jeho morálne predpoklady pre výkon funkcie sudcu Ústavného súdu boli ešte výraznejšie znížené po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, keď sa preukázalo prepojenie jeho najbližších spolupracovníkov na Úrade vlády na taliansku mafiu, pričom ani toto podozrenie nebolo dôveryhodne vyvrátené, či vysvetlené a bolo jednou z príčin masových protestov nespokojných obyvateľov, ktoré v konečnom dôsledku viedli k jeho rezignácii z postu predsedu vlády SR. Masívne vyjadrená nedôvera širokých vrstiev obyvateľstva je závažným spochybnením jeho morálnych kvalít pre výkon tejto ústavnej funkcie.

Róbert Fico dlhodobo verejne inklinuje a preferuje úzku spoluprácu so štátmi, v ktorých vedúcu úlohu plní komunistická strana (Čína, Vietnam, Kuba), pričom sám bol členom KSČ v rokoch 1986 – 1989. Komunistická strana na území Československa dlhodobo intenzívne porušovala a obmedzovala osobné slobody občanov a mnohých kruto prenasledovala a tiež nespravodlivo odsúdila napr. vo vykonštruovaných procesoch v 50-tych rokoch minulého storočia. Idey komunizmu sú nezlučiteľné s garanciou ochrany ľudských práv a základných slobôd už rovnako sú nezlučiteľné s garanciou ochrany demokratických princípov.  

Ústava SR v čl. 134 ods. 4 upravuje znenie sľubu sudcu Ústavného súdu, ktoré začína slovami: „Sľubujem na svoju česť a svedomie.... „. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v platnom znení (ďalej len „zákon“) sú sudcovia, okrem iného, povinní vykonávať svoju funkciu svedomito. Je nespochybniteľné, že pojem svedomie nie je zakomponovaný do textu Ústavy SR a zákona bezúčelovo, ale má byť základným kritériom pre ochranu neporušiteľnosti prirodzených práv človeka a princípu právneho štátu.  Róbert Fico svoj postoj k potrebe sudcu riadiť sa svedomím vyjadril jednoznačne v dokumente Expremiéri, v ktorom tento pojem označil za filozofickú úvahu, ktorá nikomu  nepomôže (https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13766, cca 26:40).

Ustanovenie § 14 ods. 1 zákona upravuje: „Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava") a ústavnými zákonmi.“ Nezávislosť je základným atribútom rozhodovania sudcu Ústavného súdu. U Róberta Fica, ktorý je jedným zo zakladateľov politickej strany SMER – sociálna demokracia, ktorej je zároveň od r. 1999 jej prvým a zatiaľ jediným predsedom (v tejto funkcii ho nikto nevystriedal) a ktorého možno považovať aj za hlavného tvorcu ideí smerovania tejto strany, ťažko označiť za nezávislého. Ani formálne vystúpenie zo strany ho nezbaví väzieb na jej členov, či donorov a tým ani podozrenia z možného ovplyvňovania jeho rozhodnutí. Súdna moc, ktorú reprezentuje aj Ústavný súd SR je súčasťou štátnej moci, vykonáva sa však oddelene od zákonodarnej moci a moci výkonnej. Súdna moc prostredníctvom činnosti Ústavného súdu SR má predstavovať voči moci zákonodarnej a moci výkonnej účinný prostriedok bŕzd a protiváh. Úzke prepojenia dlhoročného člena vládnej strany – ako uchádzača o post sudcu Ústavného súdu SR – na koaličných poslancov NR SR a na členov vlády SR nie sú podľa nášho najlepšieho uváženia, garanciou nezávislosti výkonu súdnictva.

Naša spoločnosť dlhodobo nedôveruje štátnym inštitúciám a reprezentantom štátnej moci a táto nedôvera sa prehlbuje aj neodôvodnenými krokmi niektorých nositeľov štátnej moci, ich nevysvetlenými kauzami bez vyvedenia akejkoľvek zodpovednosti za ne, ktoré vytvárajú pocit absolútnej nemožnosti občana ovplyvniť veci verejné. Práve preto je najvyšší čas zaobchádzať zodpovedne s mocou zverenou občanmi SR zvoleným poslancom NR SR, vypočuť širokú verejnosť, ktorá žiada, aby  ústavné orgány vrátane Ústavného súdu SR boli reprezentantmi a ochrancami demokratických hodnôt, na ktorých je Slovenská republika vybudovaná.

Za zodpovedné rozhodnutie považujeme voľbu takých kandidátov, ktorí okrem ústavných predpokladov spĺňajú aj ďalšie osobnostné a morálne požiadavky, ktoré budú predpokladom a možno aj garanciou toho, že rozhodovanie sudcov  bude rešpektovať všetky ústavné princípy. Poslanci NR SR by nemali opomínať skutočnosť, že za svoje rozhodnutia nesú zodpovednosť a do veľkej miery rozhodnutie o výbere kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR ovplyvní budúcnosť krajiny, v ktorej je ústavný súd garantom ochrany ústavnosti.  

Vzhľadom k uvedenému, uvedomujúc si, že nemôžeme zasahovať do osobného práva Róberta Fica uchádzať sa o funkciu sudcu Ústavného súdu, apelujeme týmto listom, ako občania a obyvatelia tejto krajiny, o ktorých ústavných právach a slobodách by mohol v budúcnosti Róbert Fico ako sudca Ústavného súdu SR rozhodovať,  predovšetkým na poslancov NR SR, aby pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR vzali do úvahy uvedené skutočnosti a zodpovedne a presvedčivo posúdili, či tento kandidát spĺňa všetky ústavné a morálne kritériá pre výkon tejto funkcie a či je u neho predpoklad, že by po prípadnom vymenovaní túto funkciu vykonával SVEDOMITO, NEZÁVISLO A NESTRANNE. Takisto žiadame, aby tieto okolnosti zvážil prezident SR pri vymenovávaní kandidátov za sudcov Ústavného súdu SR.

V Košiciach, dňa 10.01.2019


Stanislava Majerová    Kontaktujte autora petície

Podpísať túto petíciu

Pre podpísanie tejto petície vytvorenej Stanislava Majerová vyplňte formulár nižšie. Autor petície bude vidieť všetky údaje, ktoré poskytnete v tomto formulári.


ALEBO

Dostanete e-mail s odkazom na potvrdenie vášho podpisu. Ak chcete dostávať naše maily, prosím, pridajte si info@peticie.com do svojho adresára alebo do zoznamu bezpečných odosielateľov.

Platená reklama

Túto petíciu budeme propagovať pred 1000 ľuďmi.

Facebook