Petícia za záchranu lesíka vo Veľkom Bieli a okolia

NÁZOV LESA: nemá oficiálny názov

(bielčania ho nazývajú ľudovo "Gubač", "Gubačská hora", "Hornomajerský les" alebo "Na gubačskú horu", ako píše katastrálna mapa)

TYP LESA: dubový les

KÓD LESA: 91I0

NÁZOV BIOTOPU: Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku

BIOTOP: Teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku (Ls 3.2)

POLOHA LESA: extravilán obce Veľký Biel, pár metrov od logistických skladov SC

*Titulná fotografia zaznamenaná 11. mája 2021

PREČO PODPÍSAŤ PETÍCIU:

- zachrániš zvieratá, rastliny a stromy

- rastú tam hríby a medvedí cesnak 

- zachrániš/ochrániš prírodu okolia

- podporíš hospodárov, lesníkov a poľovníkov, ale aj nadšencov prírody

- zachrániš les, ktorý mal históriu

- tvoril jeden veľký lesný komplex s Martinským lesom a Šenkvickým hájom a siahal až ku Karpatom

- to, že tvoril kedysi jeden veľký komplex a označili ho za chránený (Martinský les), by mal automaticky znamenať taktiež chránenosť aj pre bielsky les a Šenkvický háj, keďže to bol spoločný les. V čom sa líši? Je malý, ale môže byť ešte menší alebo nebude vôbec. Stále je označený ako silno významný a ohrozený! Kľudne by sa mohol pásom stromov spojiť s Martinským lesom a vytvoril by sa biokoridor.

POZRIME SA, ČO PÍŠE NEMENOVANÝ DOKUMENT:

RBc1 Les pri Veľkom Bieli
Kategória: regionálne biocentrum
Výmera: 58,02 ha
Zasahujúce k. územie: Veľký Biel - Malý Biel
Stav lesa: prevažne vyhovujúci
Charakteristika, zastúpenie biotopov: fragment teplomilných ponticko-panónskych
dubových lesov na spraši. Zastúpenie vekovo starších lesných porastov.

Stromové poschodie tvoria prevažne duby:
- dub cerový (Quercus cerris)
- dub letný (Quercus robur agg.)
- dub zimný (Quercus petraea agg.)

V nižšom stromovom aj v krovinnom poschodí je hojne zastúpený Javor poľný (Acer campestre).
Poschodie krovín tvorí:
- drieň obyčajný (Cornus mas)
- vtáči zob obyčajný (Ligustrum vulgare)
- rešetliak prečisťujúci (Rhamnus catharticus) a iné..

V bylinnej vrstve dominujú druhy:
- mednička jednokvetá (Melica uniflora)
- kamienka modropurpurová (Lithospermum purpurocaeruleum)
- jasenec biely (Dictamnus albus) *charakteristický druh

Biotopy európskeho významu:
- *91I0 Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku (teplomilné ponticko-panónske
dubové lesy na spraši. Ls 3.2)

Cieľové spoločenstvá: lesné spoločenstvá teplomilných ponticko-panónských
dubových lesov na spraši, nelesná vegetácia, plášťové a lemové spoločenstvá.

Legislatívna ochrana: bez l. o.
Genofondové lokality: nie sú vymedzené
Ohrozenia:
- výskyt inváznych druhov agát biely (Robinia pseudoacacia)
- fragmentácia, rastúca izolácia
Ohrozenosť: áno
Významnosť: silná

*Ktovie, v ktorom roku sa toto skúmanie konalo, možno 10 rokov dozadu a možno ani nie 5. Dokument nám prezrádza, že aj 58 hektárov lesa má silnú významnosť a je ešte prevažne vyhovujúci. Žiaľ z druhej strany je to aj zlé, ked prevažne, ale horšie zistenie je ohrozenie fragmentáciou, rastúcou izoláciou, no v tomto období už aj ohrozenosť zastavania chotára skladmi alebo inými objektmi, ale nie takými, ktoré by rešpektovali prírodu. Čiže ohrozenosť je VEĽKÁ!

A TERAZ "TROŠKU" NIEČO Z MOJEJ HLAVY:

V extraviláne Veľkého Bielu za diaľnicou D1 a kúsok od logistických skladov Senec sa nachádza malý lesík, o ktorom dnes už máloktovie. Kúsok od neho sa nachádza aj chránený les v území Senca "Martinský les" a jeho oddelený fragment, už nechránený nazývaný "Šenkvický háj" pri Viničnom/Šenkvicami. Málokto vie, že v minulosti tvoril chránený Martinský les a Šenkvický háj spoločný lesný komplex. Tento bielsky les je v porovnaní Martinského lesa a Šenkvického hája najmenší, a preto je aj tak neznámy a každému ukradnutý (česť výnimkám). Pár rokov dozadu sa malo pri lesíku stavať, a to golfový areál, ale projekt našťastie (pre mňa) upadol do zabudnutia. Tentokrát som sa ale dopočul, že sa už tesne pri lese majú rozširovať senecké sklady a to nespôsobí katastrofu len pre prírodu, les a zvieratá, ale aj pre miestnych poľovníkov, cyklistov, bežcov, poľnohospodárov a milovníkov prírody a tento chotár bude navždy spečatený. V bielskom katastrálnom území je to asi jediný plac, kde je čisto voľná príroda vhodná na prechádzky, cyklistiku a zábavu bez otravy áut. Samozrejme to platí aj pre stranu k Bernolákovu, kde sa kedysi nachádzali bývalé vinohrady a výstavbou skladou a iných budov sa táto bielska príroda navždy spečatí a prídeme o tento revír. V minulosti sa tu pracovalo, nachádzal sa tu pri lese aj v lese majer tzv. Konštantínov dvor, boli tu poľnohospodárske zvieratá, dobytok a dnes tento pozemok chátra a čaká na svoj osud. Z tohto pozemku pekne vidno na Senec, BA a na celý juhozápad. Pekné miesto na relax. Územie sa používa aj na hospodárske účely, ale to je snáď jasné. Lesík je dnes už bohužiaľ zanedbaný, všade leží mŕtve drevo, mŕtve konáre, napadnuté stromy a veľa invázneho agátu bieleho. Samozrejme nie na každom rohu, ale na niektorých kúskoch áno. Niekde vidno aj kôpky poukladaných driev z minulosti, keď sa o to ešte starali. Teraz tam väčšinou prejde max. 5 cyklistov/bežcov/ za deň a hospodári, ktorí sa sem chodia starať o svoje posedy a kŕmia zver. Ja osobne som v tomto lese aj okolí upratoval odpadky, aj v neďalekej poľovníckej chatke a strihal som prehnuté konáre pri cestičke, drevá na cestičkách a snažil som sa dobrovoľne starať a snáď nie nadarmo. Žije to tam naplno. Cez deň vidno zajacov, srnky, srnce, vidno lietať myšiakov, počuť spievať a klopať ďatľov, spievať róznych iných vtákov a z hmyzu uvidíte roháčov, fúzačov, aj užovky hladké, ktoré som tam už 2x videl. Je tam naozaj veľa dôvodov, prečo neničiť tento živý chotár. Osobne tam rád chodím tráviť čas, túľať sa v lese a môžme byť radi, že tu v Bieli máme kus "Martinského lesa", ktorý je jediný z týchto celkov chránený. Už teraz počuť hluk zo skladov a hlasné rachoty, takže pri rozširovaní až k lesu to bude les duchov, keď nie holina. Už ajtak je Martinský les obklopený skladmi a dokonca aj skládkou odpadu AVE. Prečo to musia stavať presne tam, kde sú aspoň zachované malé lesíky, keď inde sú holé polia bez stromov a môžu si to postaviť tam! Výstavba navždy spečatí tento ekosystém a už budeme len spomínať. Ono to síce je súkromnícky les so stovkami majiteľov, (dokonca aj moji rodičia tam vlastnia parcely), ale to neznamená, že sa ten les kvôli tomu nemôže riešiť. Prosím o podpis! Zachránme chotár, alebo si možno o 3 roky neskôr budeme čítať túto petíciu a spomínať, prečo to nepodpísalo aspoň sto ľudí..

ČO TU V LESE A OKOLÍ ŽIJE:

- líšky (sem tam sa vám zjaví)

- srnky, srnce (po zajacoch druhé najčastejšie zviera, ktoré zbadáte)

- myšiaky lesné (dravec, ktorý často poletuje nad lesom a chotárom)

- zajace (najčastejší druh v okolí, ktorí spozorujete)

- ďatle, tesáre (v lesíku určite započujete)

- diviaky (pár krát sa poľovníkom podarilo skrz fotopascu odhaliť diviaka)

- bažanty (tretí najnavštevovanejší druh v chotári)

- prepelice (započujete v chotári)

- užovky (pri veľkom šťastí sa vám podarí zbadať pri okrajoch lesov a stromov)

- slepúchy (pri veľkom šťastí sa vám podarí zbadať pri okrajoch lesov a stromov)

- roháče (väčšinou ho nájdete po lese pri stromoch, alebo na stromoch)

- fúzače alpské a veľké (pri potulkách v lese by ste mohli mať šťastie ho vidieť)

- šakaly (bol zaznamený aj výskyt šakala cez fotopascu)

- myšovité hlodavce (raz sa mi podarilo skoro dotknúť ryšavky, aj ked o mne vedela)

- a omnoho viac...

*Najviac tu v okolí spozorujete zajacov a srnky. Sem tam započujete a uvidíte lietať myšiaka lesného, uvidíte líšku, započujete bubnovanie tesárov a všetko, čo k tomu patrí. Raz za čas zavíta aj diviak, ale to si vezmú na starosť poľovníci.

ČO PÍŠU OSTATNÉ STRÁNKY A DOKUMENTY:

O Martinskom lese

Spolu so Šenkvickým hájom a lesom pri Malom Bieli tvorili v minulosti jeden veľký lesný komplex. Dnes predstavujú už iba zvyšky pôvodne rozsiahlych dubových lesov, ktoré sa v minulosti nachádzali v Podunajskej Pahorkatine, resp. jej časti Trnavskej sprašovej tabule. Ešte aj dnes plní významnú pôdoochrannú, vodohospodársku a protipovodňovú funkciu. Pri jeho zhodnocovaní treba brať mimoriadny zreteľ na jeho vysokú hodnotu pre zachovanie biodiverzity, teda rozmanitosti druhov rastlín a živočíchov.

Martinský les a Šenkvický háj na starých mapách (Ružičková, Pišút, Timár 2012)

Podľa porovnania súčasného stavu a rekonštrukcie podľa mapových diel sú lesy v poľnohospodárskej krajine Trnavskej pahorkatiny čoraz vzácnejšie. Doposiaľ zachované lesné celky severne od mesta Senec - Martinský les, Šenkvický háj a les pri Malom Bieli - tvorili v minulosti jeden veľký lesný komplex. Tieto lesy sa nachádzajú na najjuhovýchodnejšom výbežku Podunajskej pahorkatiny a podľa Michalka & Džatka (1965), patria k najkrajším dnes zachovaným typom subxerofilného lesa na sprašových pahorkatinách juhozápadného Slovenska. Predstavujú cenné zvyšky pôvodne rozsiahlych, svojráznych teplomilných (xerotermných) lesov s prevahou dubov, ktoré v dávnych dobách pokrývali značné plochy Podunajskej pahorkatiny, resp. jej časti Trnavskej sprašovej tabule (Ružičková 2012). Už od 14. storočia tu dubové lesy tu boli chránene pred neprimeraným využívaním i výrubom, a určitý režim ochrany si vyžadujú aj v súčasnosti Martinský les a južná polovica Šenkvického hája o celkovej rozlohe 574,59 ha sú súčasťou sústavy chránených území členských krajín Európskej únie NATURA2000 pod kódom SKUEV0089. Predmetom ochrany sú karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy (biotopy s kódom 91G0), eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku (kód 91I0) a panónsko-balkánske cerové lesy (kód 91M0).

...

Zo zistení vyplýva, že Martinský les, Šenkvický háj a bývalý Kráľovský les pri Vinosadoch (v katastrálnom území Pezinka), ako aj les pri Malom Bieli boli pôvodne súčasťou jedného veľkého lesného komplexu, ktorý sa ťahal od úpätia Malých Karpát až po alúvium Čiernej vody pri Senci. Približne v strede tohto lesného celku na úpätí úvalinovitej doliny so životodárnym zdrojom vody vznikla už vo včasnom stredoveku veľkomoravská osada, na ktorú neskôr nadviazalo osídlenie datované do 11. - 12. storočia (Mináč 1981, Hanuliak 2008). Pravdepodobne už vo vrcholnom stredoveku tu postavili aj kostol, zasvätený patrocíniu Sv. Martina, možno aj s kláštorom (Fedor a kol. 2004).

Pamiatka po zálesákoch. Žiaľ začiatkom roka 2023 zničená mŕtvym stromom. Les už výdatne vymiera...Februárová snežienka jarná. (24. február 2022)Tento melioračný vodný kanál v skutočnosti už netečie lesom, ale pár metrov za. Konkrétne pri bývalej poľovníckej chatke. V momentálnom suchom období je v ňom sotva vidieť vodu. Príčinou je aj upchatie mŕtvym drevom a stromami, ktoré zastavia tok. Kanál potrebuje byť znovu prebágrovaný/prečistený, aby sa voda znovu udržala. Zver sa tu v tom prípade zdržovať dlho nebude. Určite pomôže aj vlhko. (Foto: 4. máj 2022)Výhľad na bielsky chotár a les (vpravo) od zadnej strany, pri "dm" sklade po mojej pravačke. V polovici ľavej strany sa nachádza už opustená poľovnícka chatka. Vidno aj mierne vlnenia terénu. (18. júl 2023)Výhľad na bielsky chotár a les Gubač, za lesom v diaľke obrys Malých Karpát. Po mojej pravačke stojí žiaľ plot a sklad "dm". Fotené nedaľeko Horného dvora, SC. (18. júl 2023)

Samuel    Kontaktujte autora petície