Zastavme projekt "revitalizacie" parku pri Karpatii v Humennom

Kde bola p.Zorka? Tam, kde my všetci – v nevedomosti. Stačí si pozrieť vyjadrenie vedúceho komisie výstavby, územného plánovania a životného prostredia MÚ p. Babina v rozhovore s novinármi, kde uviedol, že samotní členovia tejto komisie videli projekt už vypracovaný zhruba v polovici minulého roka. Čo im nebránilo odhlasovať ho, ako investíciu mesta. Skúste porozmýšľať v týchto súvislostiach.

Je hlúposťou tvrdiť, že „Humenné má oveľa viac zelene ako iné, porovnateľné mestá“. Žiadne mestá nie sú v tomto ohľade porovnateľné, každé je špecifické – svojou históriou, vývinom, pamiatkami, tradíciami, obyvateľmi. Kedysi, ešte predtým, ako bolo námestie sprznené za primátorovania p. Kostilníka, zvykli návštevníci iných miest Slovenska vyjadrovať údiv a závisť nad urbanizmom mesta, najmä parku pri kaštieli, v centre mesta i riešením zelene na sídliskách. Ktovie, možnože aj vtedy to bol už len odlesk zašlého Humenného čias grófov Csákyho, Van Dernátha a Andrássyho, čias keď sa v parkoch sadili platany a ginko, čias keď mesto bolo ponorené do zelene – čo dokazujú fotografie.
Nie je to tak dávno, keď sa mesto utápalo v zeleni - predtým, než sa radní rozhodli „revitalizovať“ centrum mesta. A tiež je množstvo fotografií, ktoré ukazujú, ako neodborným zásahom padlo za obeť niekoľko desiatok zdravých stromov a ďalšie desiatky nízkych drevín.
V každom prípade výrub stromov – aký sa deje za posledných desať rokov – slávu otcom mesta neprinesie. Skôr bude pre p. Kostilníka a p. Vaľovú negatívnou vizitkou.

Na južne strane námestia sú farebné akurát fasády a výklady obchodov. Určite nie betón dlažieb, asfalt a šeď nerezu lavičiek, ktoré sú umiestnené priamo na celodennom slnečnom výpeku, namiesto toho, aby umožnili okoloidúcim relaxovať v tieni. Pár stromčekov obklopených horúcim kameňom onedlho vyhynie, podobne, ako na severnej časti námestia. O vplyve na mestskú (a nasledovne na globálnu) klímu nemá zmysel písať – už malé deti sa učia o teplotnej inverzii, smogu, exhalátoch. My ich v praxi učíme nelogicky všetko naopak.

To, že „menej je niekedy viac“ si môžete povedať doma u vás, vo vašej záhrade, na vašom balkóne, resp. na vašom rodnom poli. Urbanistika je vedecká disciplína, ktoré musí pri snahe o optimálne smerovanie vývoja sídelných štruktúr brať do úvahy veľa ďalších aspektov usporiadania daného územia. Estetická funkcia mestského parku je len jednou z mnohých: okrem nej sú ešte napr. spoločenská, historická, environmentálna, komunikatívna, úžitková, rekreačno-relaxačná... Tu naozaj nikdy nedôjde ku spokojnosti všetkých. Mestský park však nie je len o spokojnosti, ale aj o potrebách, základných vlastnostiach a imperatívoch danej lokality.

Myslím si, že nikto z podpísaných signatárov neodmieta skutočnú revitalizáciu parku oproti Karpatii. Nemyslím si, že sú to všetko „kazisveti, ktorí všetko kazia a kritizujú“, len aby uškodili pani primátorke. Dokonca si myslím, že by (podľa mňa) značne nadhodnotenú čiastku určenú na realizáciu zámeru oželeli, ak by naozaj projekt stál za to. Ak by pri jeho príprave mohli do diskusie s magistrátom vstúpiť občania so svojimi pripomienkami a požiadavkami, ak by bola na odborný (!) projekt vyhlásená súťaž pre odborných (!) projektantov a ak by odborná (!) a nezávislá porota vybrala optimálny návrh.

Poznám niekoľko zaangažovaných a trúfam si tvrdiť, že sú to ľudia, ktorí vo vlastnom voľnom čase robia niečo pre mesto – ako fyzicky, tak aj duševnou prácou. Okrem jeho propagácie na poli kultúry a umenia pred nedávnom zrealizovali ďalší ročník podujatia, kde mladí čistia brehy Laborca, ďalší kupujú a vysádzajú stromčeky, iní čistia studničky... bez akejkoľvek odmeny, vo svojom voľnom čase. Odvažujem sa tvrdiť, že títo „kazisveti“ urobili pre mesto viac, ako stovka zatrpknutých byrokratov za celý svoj život.