Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

Nešťastný otec sa do konca života neubráni vlastnému pocitu viny za to čo urobil a určite sa s tým nikdy nevyrovná. Pre takýto krok sa mohol rozhodnúť len preto že už nevidel žiadne iné riešenie a hlavne preto lebo sa určite nemohol pozerať na to ako jeho milované a s láskou a veľkou obetou opatrované dieťa trpí. Namiesto odsúdenia za takýto čin by mal dostať psychologickú podporu aby sa s tým dokázal vyrovnať. Obávam sa aby si sám neublížil. Možno práve teraz nastal čas aby sa začalo viac hovoriť o rodinách starajúcich sa o postihnutých, alebo nevyliečiteľne chorých a bolesťami trpiacich rodinných príslušníkov. O tom, ako málo im pomáha tento sociálny štát. O tom, prečo na Slovensku nehovoríme o povolení eutanázie.

podpisujem to lebo to čo urobil je naozajstná odvaha ale aj hanba tohto štátu nevie sa postarať alebo dostatočne finančne vypomôcť rodinám s takto postihnutými deťmi. Držím palce pánovi Jozefovi 

Ja mu držím palce aby nedostal ani jede den väzenia ale mal by radsej dostat podakovanie že zvladal psychicky sa starať on aj jeho žena o syna, ja som za eutanaziu nech ma každý pravo si vybrať či chce trpieť alebo nie a ked toho neni schopný sam pacient tak aby mal na to pravo rodič 

Aj tak už nikdy nebude mať normálny a spokojný život. Načo má sedieť v base pri vrahoch. Mohol to narafičiť ako nehodu ale postavil sa k tomu zodpovedne a hrdinsky. Spravil to a šiel sa priznať. To vrahovia nerobia. A teraz sa má postaviťpred súd nech ho súdia tý ktorý nič také nikdy nezažili.