Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

Som matka zdravych deti vdaka bohu,no nik nema pravo odsudit zufaleho rodica..

Držím palce!!!

Naša spoločnosť nevytvára dostatočné podmienky pre dôstojné zabezpečenie fyzického aj psychického zdravia ťažko postihnutých občanov a ich rodiny.

Vrahov, tých ozajstných,ktorí zabijú matku,priateľa, či cudzieho človeka sa vyšetruje na slobode, a po vynesení rozsudku majú 7,8 ročné tresty!!!! A tu vravia,treba exemplárny trest!!!! Za čo?!?!?! Kto sa nikdy nestaral o chorého človeka, a to ešte ani nie o takého s 24 hodinovou starostlivosťou - nepochopí, nech si to každý skúsi. A to aká to bola situácia svedčí aj pani na psychiatrii - prečo je tam asi???? Určite sa tam rekreuje!!!!!!!!!!!! Nech si obujú topánky tohto otca, vrátia sa a kráčajú v jeho stopách -potom pochopia!!!!! Nikto nevie,čo prežívali.

Naprosto súhlasím s omilostením Jozefa Andreja z Popradu

Pomohol mu...

Je lahké niekoho odsúdit,ale ja by osobne by som nechcela prezit to co musel on d rodinou.Drzím mu peste.

Milost jednoznacne

Lebo je to vyslobodenie vsetkych !

Pretože sa treba do jeho situácie vžit.Dokial to človek nemá doma tažko sa to chápe.

Som presvedcena ze otec a cela rodina robili pre chlapca ako najlepsie vedeli a mohli po cely jeho zivot... Nesuhlasim s vazbou otca a uz vobec nie 25 rokov!!!!!!

Jeho rozhodnutie nebolo ľahké ,bol dvadsať štyri rokov pod tlakom ,čo sa raz muselo prejaviť.Je nadľudské sily uniesť situáciu v akej sa rodina nachádzala .Dal synovi slobodu a zaslúži si ju i on,hoci to po zvyšok života nebude pre neho jednoduché

Na to niet slov....chladnokrvný vrah dostane pár rokov a utrápený otec vraj vražda a 25 rokov.....otras

Myslím, že to bolo vykúpenie pre celú rodinu

Obdivujem rodičov, že sa dokázali o svoje paralyzované dieťa starať toľko rokov. Kto niečo také nezažil, nepochopí. To nebol život ani pre ich syna ani pre nich. Plne s touto petíciou súhlasím.

Nepovažujem za úctu k životu nútiť človeka, ktorý nikdy nebude schopný prežiť bez prístrojov, aby zotrvával v trápení.
Je to naopak neúcta k životu.
Rodičov obdivujem, že vydržali toľko rokov prežívať utrpenie pri pohľade na svoje dieťa. Milujúci rodič sa musí skôr-neskôr psychicky zrútiť.

Dcéra pracuje v ústave s takto postihnutými pacientmi.Rozprávame sa o tom doma.

Je načase hľadať cestu ako odľahčiť utrpenie, ktoré nemá možnosť žiadnej úspešnej zmeny k náprave, alebo odstránenia bolesti tak postihnutého ako aj utrpenie, ktoré prežíva milujúci rodič.

Chápem zúfalstvo a obrovskú bolesť tohto otca, ktoré ho viedli k takémuto činu.

GOD
help him!!!

kto to neprežil nepozná

Nie som za eutanáziu, ale viem pochopiť otca čo sa musí celý život pozerať na bezvládne telo svojho dieťaťa a neodsudzujem ho za to. Som za omilostenie.