Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

Pretoze ma neuveritelne (slusne povedane) stve ake pomery su v justicii, prokurature, policii, politike na Slovensku.

Ako zdravotníčka i ako opatrovateľka manžela s Alzheimerovou chorobou a sama trpiaca na onkologické ochorenie, viem aký nedôstojný je život a utrpenie pred poslednou bránou života. Som za omilostenie Jozefa Andreja.Urobil svojmu synovi dôstojne odísť a zato nemá dožiť vo väzbe toľko rokov. Sám bol tie dlhé roky väznený,nežil svoj život a teraz mu ho beriete neskutočným rozhodnutím. Za skutočné vraždy ,keď obeť prežíva ešte aj fyzickú a psychickú bolesť je vrah odsúdený pre všelijaké poľahčujúce okolností na oveľa menší trest a keď opustí väzbu opakuje zas trestný čin. Som za omilostenie,pretože rozsudok je nespravodlivý.!

Lebo si myslim,ze eutanazia by mala byt povolena

#563: Lady Saky - Re:  

 môj súhlas

Ja by som ho odpojil od prístrojov už po roku !!!!!!!!!!!!!

Lebo je to vykúpením pre oboch.Dívať sa denne na utrpenie syna...pochopí,kto to prežil.Neprajem sudcovi podobné denné utrpenie,len viac empatie.

nemám ani slov na to všetko ...zdravý rozum sa musí človeku zastaviť.....čo je toto za štát? Čo sú to za zákony? Čo sme to za ľudia?....choré všetko....priala by som tým ktorí odsudzujú a tým ktorí ho odsúdili aby si aspoň týždeň vyskúšali to čo on musel prežívať denno denne 24rokov ....viac nemám čo dodať Jozef zo srdca prajem veľa síl.....

Lebo v takejto situacii by sa mala brat do uwahy jednoducha veta ktora sa wola LUDSKOST

Pretoze Jozef svojho syna miloval a preto sa nemohol pozerat ako trpi.

Sama som opatrovala ťažko chorého manžela,nie to dieťa od ranného veku, kedy sa musí prispôsobiť celá rodina tomuto stavu.Že to vydržali tak dlho, nedali dieťa do ústavu, prispôsobili svoj život danému stavu, tak za to patrí tomuto mužovi medaila, nie odsúdenie.Veď to bolo vykúpenie pre to dieťa a ešte manželka hospitalizovaná na psych. oddelení, tak to mohlo skončiť aj inak.Často krát siahnutím si na život, lebo bezvýchodiskovosť situácie dovedie človeka k takémuto činu.Keby bola diagnóza s perspektívou, ale nebola. Opakujem
,tento človek by mal dostať MEDAJLU.

Ja keby som bola v tej situácii urobila by som to už skôr. Syn nežil plnohodnotný život a jeho živorenie zaťažovalo okolie a rodičia trpeli najviac. Rodiča najviac trpí ak nedokáže dieťaťu pomôcť. A mimochodom ak pána Jozefa neomilistí bude žiť pokojnejšie a slobodne i keď za mrežami..... ale želám si aby bol pán prezident ľudský...

Nechápem, prečo sú na takéto niečo potrebné petície, ale pokiaľ tomu bude tak, vždy ich rád podpíšem!

Pretože chápem utrpenie oboch a otec len zbavil denného utrpenia syna.Pochopí ten,kto to osobne prežil tú bezmocnosť,ak chcete pomôcť dieťaťu a nedá sa.Neprajem sudcovi to utrpenie,len veľa empatie.

Jeho cin pochopi len ten kto zazil na vlastnej kozi co je to starat sa roky o tazko choreho cloveka. Muz ktory to spravil bol dlhodobo pod psychickym stresom, urobil to v skrate.Patri mu s manzelkou vdaka ze to tak dlho zvladli. Ak bude odsudeny, tak to je klinec do rakvi pre celu rodinu. Ma este maleho syna a jemu je potrebne sa venovat a dat si do poriadku znicene nervy za cele tie roky. Okrem psychickej zataze pri starostlivosti je narocne znasat nezaujem statu,ktory pre tieto rodiny nic nerobi, financna podpora ziadna...opatrovatelske centra,ci domovy tiez bez sance....

Nezdá sa mi správne trestať za takýto skutok.

Napriek tomu, že sa jedná o trestný čin a otec bude podľa zákona odsúdený, je potrebné zobrať do úvahy všetky okolnosti, ktoré k nemu viedli a stanoviská zasvätených osob z blízkeho okolia. Vnímam to ako zúfalý čin bezradného otca, ktorý konal pod tlakom okolností, nezvládal okamžitú situáciu a v danom okamihu jednal zo svojo pohľadu bez zlého úmyslu. Ak sa niekto tak dlho stará o dieťa v neobvykle zlom stave a nedá ho do ústavu, má ho veľmi rád a má k nemu silné citové puto. Rozhodne to nie je čin porovnateľný s mnohými inými závažnými trestnými činmi v spoločnosti, ktoré mnohokrát posudzuje spoločnosť zhovievavejšie.

Mala som sestru zomrela ked mala 31 rokov..Mala nador na mozgu operovali ju ,ale to nepomohlo.Lezala 2 roky cela rodina sme mali robotu bolo to hrozne sa na nu pozerat ako trpi a to este mala malu dceru 1,5rocnu.Nikomu to neprajem starat sa o bezvladneho cloveka kto to nezazil ten to nepochopi.Preto pana Jozefa obdivujem,ze to vydrzal 24 rokov skor by si zasluzil ocenenie a nie basu.

bolo to najťažšie rozhodnutie milujúceho otca

myslím , že aj prezident je za to , aby trest nedostal. Nech zrobia z neho blazna nasledne liecba a nech je stíhany na slobode ...

súcitím s p.Andrejom, veď už sa nemohol pozerať na to,ako jeho syn trpí,súhlasím s tým,k čomu sa odhodlal

Petíciu podporujem, nakoľko si nikto nevie predstaviť v akom zúfalom stave sa pán Jozef nachádzal. Za to, že sa 24 rokov starali vzorne o svojho nevládneho syna by si rodičia zaslúžili medailu za statočnosť a nie ho súdiť. Pripájam sa a žiadam pána prezidenta o milosť pre pána Jozefa.

Telo Dominika je iba schránka,no jeho duša bude večná.Zhora bude ďakovať,že sa konečne ocitol v raji.

Lebo táto rodina by si zaslúžila vyznamenanie, je to hrôza čo zažívala táto rodina toľko rokov a príkladne sa starali o dieťa čo ani nevedelo že žije, každý má právo na život ale kvalitnejší ako žilo toto dieťa.... žiadna pomoc od tohto štátu ..... a ešte aj žena na psychiatrii. čo je moc to je moc....

Petícia je za správnu vec..Jozefa mi nanáleži súdiť ale z tohoto štátu mi je na grc..