Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.
Pretože je to správna vec.Čin otca bolo východiskom z núdze, a dieťa si vytrpelo dosť, zaslužilo si už konečne pokoj, Bol to zúfalý čin otca, ktorý nevidel iné vychodisko z tejto situácie, čoho dôkazom je aj celkové psychické zrútenie sa matky tohto dieťaťa.A tak keď chceme ,aby sa títo nešťastní rodičia dali ako tak dokopy, nedovolme aby takto skončili.Nech trestajiu tých čo maju, ktorí zabijaju bezdôlvodne, a neraz trestu ujdú.Dajme im šancu na život, aj keď to pre nich nebude jednoduché.Je to morálna povinnosť.nás všetkých.
keby ma niekto z mojich blízkych s láskou prosil, tak by som to nakoniec s plačom urobil, aj za cenu väzenia. pretože je niečo zhnité v súdnictve a choré v názore na eutanáziu.
aj obyčajnému psovi, ktorého vám dochrámalo auto, viete dať "ranu z milosti"
absolútne súhlasím s petíciou za oslobodenie pána Jozefa, ktorý si, aj keď ho nepoznám, toho vytrpel naozaj dosť a pre ktorého je najväčším trestom to, že musel v zúfalstve odpojiť syna od prístroja.
hurá legislatíva...
Litera zákona je sprostá !
Aj jeho vysetrovacia vazba je na smiech, sam sa k cinu priznal, nema dovod utekat ci zopakovat ho.
až sa človeku pri niektorých rozsudkoch zastavuje rozum. držím tomu nešťastnému človeku palce, určite veľmi trpí...
"Jozef, ktorý odpojil syna († 24) od pľúcnej ventilácie: Prečo poslal Dominika do neba?" - prečo? No možno jednoducho preto, že aj on je len človek a už nevládal. 24 rokov sa stará o svojho nevládneho syna, lebo ho nedokáže odložiť do ústavu. Dá mu všetko a dal by mu ešte viac, keby mohol. Živí svoju rodinu z mizerných pár stoviek a verím, že väčšina prostriedkov padla práve na starostlivosť o človeka, ktorý by tú opateru svojim rodičom nikdy nemohol vrátiť, nijakým spôsobom. Robia to proste preto, lebo je to ich dieťa a inak nemôžu. A to všetko za vedomia, že ich život už nikdy nebude veselý a plnohodnotný a tiež, že svojmu druhému synovi vlasne čiastočne vezmú detstvo. A potom príde tá miliónta slabá chvíľka, no tentoraz o niečo zúfalejšia a on je presvedčený, že je len jediné riešenie - najlepšie, aké môže pre svojho syna urobiť... a možno pre seba, aby sa nezbláznil. Ale v tomto prípade je to úplne jedno, lebo prídu mocní, ktorí rozhodnú o tom, že to bolo zlé zlé zlé a prikážu 20, 25, doživotie... lebo milujúci rodič, ktorý nestrčil svoje choré dieťa do ústavu, no podriadil mu život celej rodiny, ktorý ju živil z parádnych 600 eur mesačne, z ktorých si polovicu sám odmakal (na úkor svojej manželky, ktorá to zatiaľ ťahala s chlapcom doma a tak to s ňou teraz aj vyzerá), tak takýto človek, milí moji, si nič iné ako tvrdý trest nezaslúži!! Som zhnusená, rozčúlená a je mi smutno, lebo na systém vždy doplatia tí najzraniteľnejší, ktorým keď život postaví do cesty balvan, tak oni si vyberú tú ťažiu cestu a prelezú ho. Ktovie, ako by sme toho človeka nenávideli, keby ten balvan obišiel... a hlavne, ako by sa nenávidel on sám. Tak zobudíme sa niekedy?
Alena
| This discussion has been closed. |