Opakovane žiadame o zvýšenie príspevku na opatrovanie
Ja opatrujem rakušanov ,keby som zostala doma opatrovať vlastných rodičov, otcovi by 91 eur zobrali a ja by som dostávala 70 eur.Pochybujem o normálnom rozume tých,čo tento zákon schvalovali !!!!!!!!!!!!!!!!!! To mám ako vyžiť z tých 70 eur???????????? či sa mám nechať chovať dôchodcami ,ktorých dôchodky sú za celoživotnú drinu mizerné ????????????? Vidím ako sa stará rakúsko o dôchodcov a je mi zle z nášho,, soc.systému ´´
Sama sa staram o postihnutú dcérku 24 hodín denne a chcem poukázať na to, že keby boli naše deti umiestnené v ústavoch náš štát by to určite viac vyšlo, tým mám na mysli finančne
Veľmi ťažké to majú najmä ženy samoživiteľky s chorými deťmi. Keď poplatia všetky náklady na byt a ostatné výdaje, veľa im nezostane. Štát by im mohol prispieť aspoň na bývanie. Privyrobiť si môžu len na štyri hodiny ,aj to v čase od ôsmej do dvanástej, kým sú deti v škole. Prácu v tomto čase veľmi ťažko zoženiete. Štát Vám hneď odoberie 5O eur z opatrovného, takže aj tak veľa nezarobíte. A o dieťa musí byť v prípade choroby postarané, takže ďaľšie problémy v práci.
Podpisujem, pretože sa 3,5 roka starám o dcéru po úraze - zrazilo ju v 16 tich rokoch auto z bicykla. Som samoživiteľka a živnostníčka, platím štátu odvody, a príspevky od štátu sú nedostatočné na dôstojný život. Kto nevyskúša, nevie, čo to obnáša starať sa 24 hodín o človeka, ktorý potrebuje neustálu starostlivosť. Opatrovateľský príspevok vo výške 220 Eur je výsmechom každému takémuto človeku. Nech si ide ten, kto takýto zákon schválil, vyskúšať osobne sa pár týždňov v mesiaci starať o niekoho, kto vyžaduje 24-hodinú starostlivosť, a potom nech zváži, či suma 220 Eur je dostatočným ohodnotením za opateru. Jednoznačne treba túto zvýšiť, zvlášť s ohľadom na skutočnosť, že je tu medzi nami veľa samoživiteľov, a nemáme podporu partnerov. Výhodnejšie ako opatrovateľský príspevok je asistenčná služba, ale tá je schválená až od 18 veku dieťaťa, tak namiesto opatrovateľského príspevku využívam túto možnosť. Každého, kto dokáže prežiť z almužny, obdivujem! Mám pocit, že v našom štáte nejde o človeka, pokiaľ je neschopný podávať výkon a odvádzať dane štátu. Ľudia, ktorí sa starajú o svojich postihnutých alebo handicapovaných blízkych za smiešne peniaze, sa časom dostanú do ťažkých depresií alebo ich odvezú rovno na psychiatriu, pretože dlhoročný tlak sa nedá vydržať. A kto sa potom postará o ich blízkych?
Pýtam sa: kde je ľudská dôstojnosť?
| This discussion has been closed. |