Žiadame Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby sa osobitne zaoberalo aj aktuálnou hydrologickou situáciou v roku 2026, stavom podzemných vôd, vysychaním odvodňovacích a závlahových kanálov a možným vplyvom zanedbanej údržby hydromelioračných kanálov na zhoršovanie vodného režimu krajiny.
Podľa aktuálnych údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu bol už máj 2026 zrážkovo vyhodnotený ako suchý na väčšine územia Slovenska, pričom v povodiach na západe Slovenska bol hodnotený ako veľmi až mimoriadne suchý. Z hľadiska priemerných mesačných prietokov bol máj 2026 suchý vo väčšine povodí Slovenska a v niektorých vodomerných staniciach v povodí Moravy, Váhu, Ipľa, Hornádu a Bodrogu dokonca extrémne suchý. SHMÚ zároveň uviedol, že napriek postupnému výskytu zrážok neboli počas mája zaznamenané výraznejšie vzostupy vodných hladín na sledovaných vodných tokoch.
Z hľadiska podzemných vôd bola situácia v máji 2026 nepriaznivá. SHMÚ uviedol, že na začiatku mája bol na území Slovenska zaznamenaný stav mierneho sucha až sucha vo viac ako 80 % hodnotených objektov. Na konci mesiaca bol v porovnaní so začiatkom mája zaznamenaný pokles hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov u 77 % hodnotených objektov. Podpriemerné hodnoty hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov dosiahlo 77 % hodnotených objektov a podkročenie dlhodobého minima bolo zistené v takmer 10 % hodnotených objektov.
Nepriaznivý stav pokračoval aj v júni 2026. Podľa SHMÚ bol jún 2026 z teplotného hľadiska na väčšine územia Slovenska nadnormálny, na západe Slovenska až mimoriadne nadnormálny. Z hľadiska zrážok bol jún 2026 silne podnormálny na západe Slovenska a podnormálny na ostatnom území, s výnimkou časti severného Slovenska. V povrchových vodách bol jún vyhodnotený ako suchý mesiac vo väčšine povodí Slovenska a ako extrémne suchý mesiac v povodí Ipľa, Bodvy a Bodrogu.
SHMÚ zároveň uviedol, že počas júna 2026 sa vyskytli zrážkové udalosti najmä v severnej časti stredného a východného Slovenska, tieto zrážky však nemali významný vplyv na nepriaznivú situáciu v podzemnej vode. V porovnaní so začiatkom júna bol na jeho konci zaznamenaný pokles hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov u 84 % monitorovaných objektov. V porovnaní s dlhodobými priemermi dosiahlo 88 % monitorovaných objektov podpriemerné hodnoty hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov. Podkročenie dlhodobého minima bolo zistené v takmer 11 % monitorovaných objektov.
Zrážkový deficit sa osobitne prejavil aj na juhu Slovenska. SHMÚ vo svojom predbežnom zhodnotení júna 2026 uviedol veľmi nízke mesačné úhrny zrážok na viacerých staniciach. V Kolárove bolo nameraných iba 14,1 mm zrážok, v Žihárci 15,1 mm, v Rastislaviciach 15,5 mm, v Gabčíkove 17,8 mm, v Hurbanove 19,4 mm a v Pezinku-Grinave len 12,6 mm. Tieto údaje potvrdzujú, že v niektorých oblastiach Slovenska, vrátane južných regiónov, bol jún 2026 výrazne suchý.
Tieto fakty potvrdzujú vážny stav vodného režimu v roku 2026. Počas mája a júna 2026 boli na väčšine územia Slovenska zaznamenané suché podmienky, nízke prietoky, pokles hladín podzemných vôd a podpriemerné hodnoty výdatnosti prameňov. V niektorých povodiach bol stav hodnotený ako extrémne suchý. Takýto stav má priamy význam aj pre hodnotenie funkčnosti závlahových a odvodňovacích kanálov.
V teréne sa zároveň opakovane objavujú prípady, keď sú odvodňovacie alebo závlahové kanály bez vody, s nízkou hladinou vody, so zníženou hĺbkou koryta alebo so zjavnými nánosmi. Takýto stav môže byť dôsledkom viacerých faktorov: dlhodobého sucha, poklesu hladiny podzemnej vody, nedostatku zrážok, ale aj zanedbanej údržby, zanášania kanálov sedimentmi, splachmi pôdy, prerastania vegetáciou alebo nefunkčných regulačných objektov.
Skutočnosť, že nánosy a sedimenty znižujú funkčnosť kanálov, potvrdzujú aj zmluvy štátneho podniku Hydromeliorácie. V Centrálnom registri zmlúv sú zverejnené zmluvy, ktorých predmetom bolo zabezpečenie plného prietoku koryta odvodňovacích kanálov odstránením naplaveného a usadeného sedimentu, nánosov, prehĺbením dna koryta a odstránením krovín a stromov z odvodňovacích kanálov.
Z uvedeného vyplýva, že zníženie hĺbky kanálov v dôsledku sedimentov a nánosov je reálny technický problém, ktorý môže znižovať prietočnosť kanála. Ak sa pôvodná hĺbka kanála vplyvom nánosov zníži, kanál má menší priestor na vodu, horšie odvádza nadbytočnú vodu pri prívalových dažďoch a zároveň horšie plní vodohospodársku funkciu v období sucha. Ak sa k tomu pridá nízka hladina podzemnej vody a dlhodobý nedostatok zrážok, kanály môžu vysychať ešte rýchlejšie.
Najvyšší kontrolný úrad SR už v roku 2025 upozornil, že hydromelioračná infraštruktúra na Slovensku nie je pripravená na klimatické extrémy. NKÚ uviedol, že závlahová rúrová sieť bola využitá len na 15 %, konkrétne 1 401 km z 9 406 km, a že podnik Hydromeliorácie nemá vypracovaný investičný plán ani kvantifikovaný investičný dlh.
Tento stav je v kontexte roka 2026 mimoriadne závažný. Ak štát disponuje tisíckami kilometrov závlahových a odvodňovacích systémov, no podľa NKÚ je ich využívanie nízke a chýba investičný plán, potom je potrebné preveriť, či táto infraštruktúra v čase sucha reálne plní svoju funkciu. Nestačí konštatovať, že neprší alebo že klesla hladina podzemnej vody. Je potrebné zistiť, či sa stav krajiny nezhoršuje aj tým, že kanály nie sú pravidelne čistené, ich hĺbka je znížená nánosmi a sedimentmi, ich prietočnosť je obmedzená a regulačné objekty nie sú funkčné.
Zároveň je potrebné preveriť, či sú suché alebo vysychajúce kanály iba dôsledkom klimatickej situácie, alebo aj dôsledkom zanedbanej správy hydromelioračných stavieb. Ak sú kanály zanesené, plytké alebo nepriechodné, nemôžu naplno plniť funkciu pri odvádzaní, zadržiavaní alebo regulovaní vody. Ak sa kanály dlhodobo neudržiavajú, môže sa znižovať ich retenčná a prietočná schopnosť a zvyšovať riziko škôd pri náhlej zmene počasia.
Súčasný stav si preto vyžaduje nielen všeobecné vyjadrenia o suchu, ale konkrétne terénne kontroly. Je potrebné preveriť aktuálnu hĺbku kanálov, stav sedimentov, stav nánosov, prietočnosť koryta, funkčnosť stavidiel, výpustných objektov a ďalších regulačných prvkov. Zároveň je potrebné zistiť, či sú jednotlivé úseky kanálov schopné plniť funkciu v období sucha aj pri prívalových dažďoch.
Na základe uvedených skutočností žiadame Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby v spolupráci so štátnym podnikom Hydromeliorácie, SHMÚ, okresnými úradmi, orgánmi štátnej vodnej správy a ďalšími príslušnými orgánmi preverilo aktuálny stav hydromelioračných kanálov v regiónoch, kde sa v roku 2026 prejavuje výrazné sucho, nízke zrážky, pokles podzemných vôd alebo vysychanie kanálov.
Žiadame najmä, aby ministerstvo preverilo, ktoré odvodňovacie a závlahové kanály sú v roku 2026 bez vody alebo s výrazne zníženou hladinou vody, ktoré úseky sú zanesené sedimentmi a nánosmi, kde došlo k zníženiu hĺbky kanála, kde je obmedzená prietočnosť koryta a kde nie sú funkčné regulačné objekty.
Žiadame, aby ministerstvo zverejnilo, ktoré kanály boli v rokoch 2024, 2025 a 2026 čistené, v akom rozsahu, aké množstvo sedimentov a nánosov bolo odstránené, kto práce vykonal, koľko tieto práce stáli a aký výsledok priniesli z hľadiska obnovy prietočnosti a funkčnosti kanálov.
Žiadame, aby ministerstvo zverejnilo, či má Hydromeliorácie, š. p., vypracovaný aktuálny zoznam najrizikovejších úsekov kanálov, ktoré si vyžadujú čistenie, prehĺbenie, opravu alebo obnovu, a či sú tieto úseky zoradené podľa naliehavosti a významu pre zvládanie sucha a prívalových dažďov.
Žiadame, aby ministerstvo preverilo, či nízka hladina vody alebo vysychanie kanálov v dotknutých lokalitách môže súvisieť aj so zanesením koryta, zníženou hĺbkou kanála, prerastením vegetáciou alebo nefunkčnosťou vodohospodárskych objektov.
Žiadame, aby ministerstvo vyhodnotilo, či sú existujúce hydromelioračné kanály v ich súčasnom stave schopné plniť funkciu pri ochrane krajiny pred suchom a pri manažmente prívalových dažďov.
Žiadame tiež, aby ministerstvo prijalo konkrétne opatrenia na obnovu funkčnosti kanálov tam, kde je preukázané zanesenie, znížená hĺbka, obmedzená prietočnosť alebo nefunkčnosť regulačných objektov.
Vzhľadom na aktuálny stav sucha v roku 2026, nízke úhrny zrážok v niektorých regiónoch, pokles hladín podzemných vôd a zistenia NKÚ SR o nízkom využívaní hydromelioračnej infraštruktúry žiadame, aby ministerstvo túto vec riešilo ako naliehavú otázku verejného záujmu.
Závlahové a odvodňovacie kanály nemôžu byť iba zanedbaným majetkom štátu evidovaným v mapách a registroch. V čase sucha, poklesu podzemných vôd a extrémov počasia musia byť funkčnou súčasťou vodného hospodárstva krajiny. Ak sú kanály zanesené, plytké, neudržiavané alebo nefunkčné, ich schopnosť plniť verejný účel sa znižuje. Preto žiadame okamžité preverenie ich stavu a prijatie konkrétnych opatrení na ich obnovu, čistenie a funkčné využívanie.
Na Slovensku existuje rozsiahla hydromelioračná infraštruktúra, ktorá bola vybudovaná najmä na účely zavlažovania poľnohospodárskej pôdy, odvádzania nadbytočnej vody a stabilizácie vodného režimu v krajine. V čase čoraz častejších období sucha, prívalových dažďov a extrémov počasia má táto infraštruktúra zásadný význam nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre ochranu obcí, pozemkov, záhrad, pivníc, poľnohospodárskej produkcie a celého vidieckeho územia.
Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu SR však závlahové a odvodňovacie systémy na Slovensku nie sú pripravené na aktuálne klimatické výzvy. NKÚ SR konštatoval, že Slovensko čelí čoraz častejším suchám a prívalovým dažďom, no závlahové a odvodňovacie systémy na to nie sú pripravené. NKÚ zároveň uviedol, že ide o veľmi podstatnú infraštruktúru, ktorá má pomáhať poľnohospodárom a chrániť krajinu pred extrémami počasia.
Zistenia NKÚ SR považujeme za mimoriadne vážne. Podľa zverejnených údajov bola závlahová rúrová sieť využitá len na 15 %, konkrétne 1 401 km z celkovej dĺžky 9 406 km. Závlahové systémy boli prenajaté len na približne 18 % výmery, teda na približne 55-tisíc hektároch z 315-tisíc hektárov.
Tieto údaje podľa nášho názoru jasne ukazujú, že štát má k dispozícii rozsiahlu a strategicky dôležitú infraštruktúru, ktorá však nie je dostatočne využívaná. V čase, keď poľnohospodári opakovane čelia suchu, pôda stráca vlahu a obce zápasia s dôsledkami prívalových dažďov, považujeme za nevyhnutné, aby ministerstvo prijalo konkrétne opatrenia na obnovu a funkčné využívanie tejto infraštruktúry.
Zároveň poukazujeme na to, že podľa NKÚ SR Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dlhodobo zanedbávalo riadenie a dohľad nad štátnymi podnikmi Hydromeliorácie a Závodisko. V prípade Hydromeliorácií ide pritom o podnik, ktorý má priamy význam pre správu závlahových a odvodňovacích systémov.
Za mimoriadne dôležité považujeme aj skutočnosť, že samotné ministerstvo v minulosti uviedlo, že odvodňovacia sústava potrebuje adaptáciu a úpravy, ktoré začnú dažďové a vnútorné vody v krajine zadržiavať a zdržiavať. Cieľom má byť reguláciou zvyšovať objem a zásoby podzemných aj povrchových vôd. Ministerstvo zároveň uviedlo, že nové funkcie v minulosti vybudovaných odvodňovacích kanálov majú slúžiť podpore biodiverzity, zvýšeniu poľnohospodárskej produkcie a potrebám miest a obcí pri manažmente povodňových rizík a rizík sucha.
Z uvedeného vyplýva, že obnova kanálov nemá byť vnímaná iba ako technická oprava starých vodných stavieb. Ide o opatrenie, ktoré môže mať priamy pozitívny dopad na zadržiavanie vody v krajine, obnovu zásob povrchových a podzemných vôd, ochranu pôdy, podporu poľnohospodárskej produkcie, ochranu pred záplavami a podporu biodiverzity.
Pozitívny príklad obnovy predstavuje aj opätovné napustenie bývalého závlahového kanála pri Šali. Ministerstvo pôdohospodárstva informovalo, že po približne 15 rokoch nevyužívania sa voda z Vodného diela Kráľová vrátila do 31,6 kilometra dlhých kanálov v priľahlých poliach s rozlohou 10 015 hektárov. Tento príklad ukazuje, že aj existujúce a dlhodobo nevyužívané kanály môžu po obnove opäť plniť praktickú funkciu v krajine.
Hydromeliorácie zároveň uvádzajú, že odvodňovacie kanály sa majú udržiavať a rekonštruovať novými spôsobmi blízkymi k prírode. Tieto nové metodiky majú zohľadňovať zadržiavanie vody v krajine a biodiverzitu. Cieľom je, aby kanály netvorili iba technické priekopy, ale aby v krajine fungovali ako významné vodné prvky a biokoridory.
Podľa Hydromeliorácií budú takéto kanály v poľnohospodárskej krajine plniť dôležitú funkciu, ktorou je zadržiavanie vody v krajine a jej zabezpečenie pre poľnohospodárov aj živočíchy žijúce v území.
Zároveň pripomíname, že už v roku 2015 Ministerstvo pôdohospodárstva SR informovalo o pripravovanej obnove odvodňovacích kanálov, pričom uvádzalo, že vybrané hydromelioračné kanály majú kapacitný potenciál nielen na prevenciu pred škodami spôsobenými záplavami a zamokrením poľnohospodárskej pôdy, ale aj na zadržanie vody v danej oblasti počas sucha a na privedenie vody do oblastí s nedostatkom vodných zdrojov.
Na základe vyššie uvedených skutočností žiadame Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby sa stavom závlahových a odvodňovacích kanálov na Slovensku zaoberalo ako prioritnou témou verejného záujmu.
Žiadame najmä:
- aby ministerstvo zverejnilo aktuálny stav závlahových a odvodňovacích systémov na Slovensku vrátane údajov o funkčných, nefunkčných, prenajatých, nevyužívaných a havarijných častiach tejto infraštruktúry;
- aby ministerstvo zabezpečilo vypracovanie a zverejnenie investičného plánu obnovy hydromelioračných zariadení;
- aby bol vyčíslený investičný dlh na závlahových a odvodňovacích systémoch;
- aby boli určené priority obnovy podľa regiónov, najmä v oblastiach najviac ohrozených suchom, prívalovými dažďami, záplavami a zamokrením pôdy;
- aby ministerstvo preverilo, ktoré existujúce kanály je možné obnoviť alebo opätovne napustiť podobne ako v prípade obnoveného kanála pri Šali;
- aby ministerstvo zabezpečilo, že obnova kanálov nebude spočívať iba v technickom čistení, ale bude zohľadňovať aj zadržiavanie vody v krajine, biodiverzitu a prírode blízke riešenia;
- aby ministerstvo zverejnilo, aké finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, eurofondov alebo iných zdrojov plánuje použiť na obnovu tejto infraštruktúry;
- aby ministerstvo vysvetlilo, prečo je využívanie existujúcej závlahovej siete podľa NKÚ také nízke, keď Slovensko opakovane čelí suchu;
- aby ministerstvo prijalo konkrétne opatrenia na zvýšenie využívania závlahových systémov zo súčasnej veľmi nízkej úrovne;
- aby ministerstvo pravidelne informovalo verejnosť o stave obnovy hydromelioračných zariadení, o vykonaných prácach, o použitých financiách a o konkrétnych výsledkoch.
Závlahové a odvodňovacie kanály sú infraštruktúrou, ktorá má význam pre poľnohospodárstvo, obce, krajinu, vodný režim aj ochranu pred následkami klimatických extrémov. Podľa zistení NKÚ SR je však táto infraštruktúra využívaná iba čiastočne a nie je pripravená na čoraz častejšie suchá a prívalové dažde. Takýto stav považujeme za vážny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú pozornosť príslušného ministerstva.
Obnova kanálov môže mať konkrétne pozitívne dopady: návrat vody do krajiny, lepšiu dostupnosť vody pre poľnohospodárov, zníženie rizika škôd spôsobených suchom, lepšie zvládanie prívalových dažďov, podporu biodiverzity, obnovu vodných prvkov a biokoridorov a zlepšenie vodného režimu poľnohospodárskej krajiny.
Preto žiadame, aby Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prijalo konkrétne, merateľné a verejne kontrolovateľné kroky na obnovu a efektívne využívanie závlahových a odvodňovacích kanálov na Slovensku.
Ochranné pásma pri hydromelioračných kanáloch, orba až po breh, nánosy, splachy pôdy a riziko znečistenia vôd
V nadväznosti na výzvu týkajúcu sa obnovy závlahových a odvodňovacích kanálov na Slovensku zároveň žiadame Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby sa zaoberalo aj dodržiavaním ochranných a manipulačných pásiem pri hydromelioračných stavbách, najmä pri odvodňovacích a závlahových kanáloch v poľnohospodárskej krajine.
Podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách sú hydromelioračné stavby vodnými stavbami. Zákon zároveň upravuje povinnosti vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov, na ktorých sú takéto stavby umiestnené. Podľa § 53a vodného zákona je vlastník, správca alebo užívateľ pozemku povinný pri užívaní pozemku postupovať tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval hydromelioračnú stavbu a aby neporušoval ani negatívne neovplyvňoval jej funkčnosť, bezpečnosť, spoľahlivosť a prevádzku. Zákon zároveň umožňuje vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi hydromelioračnej stavby pri prevádzke, údržbe, oprave alebo stavebnej úprave vstupovať na pozemky, na ktorých je hydromelioračná stavba umiestnená, a v nevyhnutnej miere aj na pozemky do vzdialenosti 5 metrov na obidve strany od líniovej časti hydromelioračnej stavby.
Z uvedeného vyplýva, že pri hydromelioračných kanáloch musí zostať zachovaný priestor potrebný na výkon správy, údržby, opravy a ochrany funkčnosti týchto vodných stavieb. Ak sa tieto pásma nerešpektujú, správca môže mať sťažený alebo znemožnený prístup ku kanálu, čo priamo vplýva na jeho údržbu, čistenie, opravy a schopnosť plniť svoju funkciu.
Za vážny problém považujeme prípady, keď sa poľnohospodárska pôda obhospodaruje až po samotný breh odvodňovacieho alebo závlahového kanála, prípadne keď sa v bezprostrednej blízkosti kanálov orie, seje alebo chemicky ošetrujú plodiny. Takýto spôsob využívania pôdy môže negatívne ovplyvňovať stabilitu brehov, zvyšovať riziko splavovania pôdy do kanálov, urýchľovať zanášanie kanálov sedimentmi a sťažovať ich údržbu.
Vodný zákon zároveň ustanovuje všeobecnú povinnosť vlastníkov, správcov alebo nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov obhospodarovať tieto pozemky tak, aby zachovávali vhodné podmienky na výskyt vôd, napomáhali zlepšovaniu vodných pomerov, zabraňovali škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbali o udržiavanie pôdnej vody a zlepšenie retenčnej schopnosti územia.
Práve preto nemožno otázku ochranných a manipulačných pásiem pri kanáloch vnímať len ako formálnu technickú povinnosť. Ide o opatrenie, ktoré má význam pre ochranu vodných stavieb, vodného režimu krajiny, poľnohospodárskej pôdy, povrchových vôd a schopnosti územia zvládať extrémne prejavy počasia.
Nánosy a sedimenty v odvodňovacích kanáloch predstavujú reálny a doložený problém. V zmluvách týkajúcich sa prác na odvodňovacích kanáloch sa uvádza potreba zabezpečenia plného prietoku koryta odstránením naplaveného a usadeného sedimentu, nánosov, prehĺbením dna koryta, ako aj odstránením krovín a stromov z odvodňovacích kanálov. To potvrdzuje, že zanášanie kanálov nie je iba teoretickým rizikom, ale konkrétnym prevádzkovým problémom, ktorý znižuje prietok a funkčnosť kanálov.
Ak sa pôda obrába až po hranu kanála, pri dažďoch môže dochádzať k splachovaniu zeminy priamo do koryta. Takýto proces môže postupne znižovať hĺbku kanála, znižovať jeho prietočnosť, urýchľovať jeho zanášanie a zvyšovať potrebu čistenia. Zanesený kanál následne horšie odvádza vodu pri prívalových dažďoch a zároveň horšie plní prípadnú funkciu zadržiavania alebo regulácie vody v krajine.
Dôležitý je aj problém chemického zaťaženia vôd. Pri poľnohospodárskom obhospodarovaní pôdy v tesnej blízkosti kanálov vzniká riziko, že sa do vody môžu dostať zvyšky prípravkov na ochranu rastlín, hnojív alebo iných látok používaných pri poľnohospodárskej výrobe. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 488/2011 Z. z. upravuje zásady a opatrenia na ochranu zdravia ľudí, vodných organizmov, zdrojov pitnej vody, zveri, včiel, životného prostredia a osobitných oblastí pri používaní prípravkov na ochranu rastlín. Táto právna úprava potvrdzuje, že používanie prípravkov na ochranu rastlín je zároveň otázkou ochrany vôd a životného prostredia.
Slovenská odborná diskusia k ochrane vôd pri používaní prípravkov na ochranu rastlín zároveň uvádza, že k znečisťovaniu vôd môže dochádzať viacerými cestami, najmä cez bodové zdroje, úlet postrekovej hmly a povrchový odtok spojený s eróziou. Práve povrchový odtok a erózia sú významné vtedy, keď medzi poľnohospodársky využívanou plochou a vodným útvarom alebo kanálom chýba účinný ochranný pás.
Za dôležité považujeme aj skutočnosť, že samotné Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR už v minulosti uviedlo, že odvodňovacia sústava potrebuje adaptáciu a úpravy, ktoré začnú dažďové a vnútorné vody v krajine zadržiavať a zdržiavať. Ministerstvo zároveň uviedlo, že cieľom je reguláciou zvyšovať objem a zásoby podzemných aj povrchových vôd. Nové funkcie v minulosti vybudovaných odvodňovacích kanálov majú podľa ministerstva slúžiť podpore biodiverzity, zvýšeniu poľnohospodárskej produkcie a potrebám miest a obcí pri manažmente povodňových rizík a rizík sucha.
Hydromeliorácie zároveň verejne informovali, že odvodňovacie kanály sa majú udržiavať a rekonštruovať novými spôsobmi blízkymi k prírode. Tieto nové metodiky majú zohľadňovať zadržiavanie vody v prírode a biodiverzitu a majú pomôcť nielen poľnohospodárom, ale aj životu v krajine.
Tieto prístupy sú v priamom rozpore so stavom, keď sú brehy kanálov obhospodarované až po samotnú hranu, bez ponechania ochranného pásma, bez priestoru pre správcu a bez funkčného vegetačného alebo manipulačného pásu. Ak má byť cieľom zadržiavanie vody v krajine, zlepšenie vodného a vlahového režimu, ochrana biodiverzity a zníženie rizík sucha a povodní, potom je nevyhnutné, aby sa ochranné a manipulačné pásma pri kanáloch dodržiavali aj v praxi.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nerešpektovanie ochranného pásma pri hydromelioračných kanáloch môže mať viacero konkrétnych následkov. Môže sťažiť alebo znemožniť prístup správcu ku kanálu, urýchliť zanášanie kanála pôdou a sedimentmi, znižovať jeho prietočnosť, zhoršovať jeho schopnosť odvádzať vodu pri prívalových dažďoch, znižovať jeho schopnosť podieľať sa na regulácii vodného režimu krajiny a zvyšovať riziko prenikania postrekov, hnojív a ďalších látok do povrchových vôd.
Zároveň môže dochádzať k strate prirodzeného alebo poloprirodzeného pásu pri vode, ktorý môže plniť funkciu biokoridoru, priestoru pre vegetáciu, úkrytu pre živočíchy a zachytávacieho pásu medzi poľnohospodárskou plochou a vodným prvkom. Hydromeliorácie aj ministerstvo pritom vo svojich vlastných materiáloch zdôrazňujú význam biodiverzity, zadržiavania vody a nových funkcií odvodňovacích kanálov v poľnohospodárskej krajine.
Z týchto dôvodov žiadame Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby sa v rámci riešenia hydromelioračnej infraštruktúry nezaoberalo iba technickým stavom kanálov, ale aj reálnym dodržiavaním ochranných a manipulačných pásiem v teréne.
Žiadame najmä, aby ministerstvo v spolupráci so štátnym podnikom Hydromeliorácie, príslušnými okresnými úradmi, orgánmi štátnej vodnej správy, Slovenskou inšpekciou životného prostredia a ďalšími príslušnými orgánmi preverilo, či sa pri odvodňovacích a závlahových kanáloch dodržiava zákonom garantovaný prístupový a manipulačný priestor potrebný na údržbu, opravu a prevádzku hydromelioračných stavieb.
Žiadame, aby ministerstvo preverilo, či sa pri hydromelioračných kanáloch v poľnohospodárskej krajine neorie, neseje a nevykonáva chemické ošetrovanie pôdy až po samotnú hranu kanálov spôsobom, ktorý môže poškodzovať hydromelioračné stavby, zhoršovať ich funkčnosť alebo zvyšovať riziko splachovania pôdy a chemických látok do vody.
Žiadame, aby ministerstvo zabezpečilo metodické usmernenie pre poľnohospodárov, užívateľov pozemkov, obce a správcov hydromelioračných stavieb, v ktorom budú jasne vysvetlené povinnosti podľa vodného zákona, najmä povinnosť nepoškodzovať hydromelioračné stavby, negatívne neovplyvňovať ich funkčnosť a umožniť ich údržbu a opravy.
Žiadame, aby ministerstvo preverilo, či existujú kontrolné mechanizmy na dodržiavanie týchto povinností a koľko kontrol bolo v posledných rokoch vykonaných v súvislosti s poškodzovaním, zanášaním alebo znefunkčňovaním hydromelioračných kanálov poľnohospodárskou činnosťou.
Žiadame, aby ministerstvo zverejnilo, aké opatrenia boli prijaté voči subjektom, ktoré svojou činnosťou poškodili alebo negatívne ovplyvnili funkčnosť hydromelioračných stavieb, prípadne znemožnili alebo sťažili ich údržbu.
Žiadame tiež, aby ministerstvo preverilo riziká spojené so splachom pôdy, hnojív a prípravkov na ochranu rastlín do odvodňovacích a závlahových kanálov, najmä v lokalitách, kde sa poľnohospodárska pôda obhospodaruje až po brehovú čiaru alebo po hranu kanála.
Žiadame, aby ministerstvo pri obnove kanálov zohľadnilo nielen technické čistenie koryta, ale aj potrebu vytvárania alebo zachovania funkčných ochranných pásov pri kanáloch, ktoré budú slúžiť na zachytávanie splachov z poľnohospodárskej pôdy, ochranu brehov, zníženie zanášania kanálov, ochranu vody a podporu biodiverzity.
Žiadame, aby ministerstvo v rámci pripravovaných alebo existujúcich programov obnovy hydromelioračných zariadení určilo konkrétne pravidlá pre ochranné pásma pri kanáloch a zabezpečilo ich reálne dodržiavanie v teréne.
Žiadame, aby ministerstvo zverejnilo, či má k dispozícii prehľad lokalít, kde sú hydromelioračné kanály zanesené zeminou, sedimentmi alebo poľnohospodárskymi splachmi, a či vie identifikovať úseky, kde k zanášaniu dochádza v dôsledku obrábania pôdy až po kanál.
Žiadame, aby ministerstvo zverejnilo, aké finančné prostriedky boli v posledných rokoch použité na čistenie odvodňovacích kanálov od sedimentov, nánosov, krovín a stromov, a aké výsledky tieto práce priniesli.
Žiadame, aby ministerstvo jasne uviedlo, či považuje súčasný stav dodržiavania ochranných pásiem pri odvodňovacích a závlahových kanáloch za dostatočný, a ak nie, aké konkrétne opatrenia prijme na nápravu.
Ochranné pásma pri kanáloch nie sú formálnou prekážkou pre poľnohospodárov. Ich účelom je chrániť vodné stavby, umožniť ich údržbu, znížiť zanášanie, chrániť vodu pred znečistením, zlepšiť vodný režim krajiny a podporiť biodiverzitu. Ak sa tieto pásma nerešpektujú, následky sa môžu prejaviť na stave kanálov, kvalite vody, schopnosti územia zvládať sucho a prívalové dažde, ako aj na nákladoch štátu na opakované čistenie a opravy.
Z uvedených dôvodov žiadame, aby Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zaradilo dodržiavanie ochranných a manipulačných pásiem pri hydromelioračných kanáloch medzi priority obnovy a kontroly hydromelioračnej infraštruktúry na Slovensku.
Súčasne žiadame, aby ministerstvo k tejto časti výzvy zaujalo písomné stanovisko a uviedlo, aké konkrétne kroky prijme na zabezpečenie toho, aby sa zákonné povinnosti pri hydromelioračných stavbách dodržiavali aj v praxi.
Žiadame, aby nás Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR písomne informovalo o výsledku preverenia, o zistených skutočnostiach, o prijatých opatreniach a o termínoch ich realizácie.
S pozdravom, Tímea EtheyKatz – Slovenský syndikát novinárov
Petícia je zostavená v súlade so zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov.
Podpisom prehlasujem, že mám minimálne 16 rokov a súhlasím so spracovaním a uchovaním osobných údajov pre účely tejto petície.
❗️Prosím potvrďte svoj podpis kliknutím na link vo vašej elektronickej pošte medzi prijatými e-mailmi.
Tímea EtheyKatz