Opakovane žiadame o zvýšenie príspevku na opatrovanie

Starám sa o ZTP dieťa už 17 rokov.Bez nároku na oddych.Bojovať o prežitie den čo den je niečo strašné.Už neraz som si povedala že lepšia by bola plynová komora ako toto nedôstojné živorenie a útrapy.Z tých 220€ poplatiť bývanie,lieky,oblečenie....A za čo si zaplatiť aspon pár dní oddychu?Je mi do plaču že po 12 rokoch starostlivosti 24 hodín denne 7 dní v týždni štát za nás už ani roky do nášho dôchodku neplatí.Takže je tu čoraz väčšia túžba ked budem stará nech nás prídu zastreliť a zbaviť utrpenia.Lebo na vlastný dôchodok si nemáme z čoho odvádzať. Ten smútok čo ma zaplavuje ked počúvam a čítam media,že každý neprispôsobivý a utečenec ,väzni sa majú luxusne oproti nám čo sa staráme a za obetavosť živoríme

Starám sa o mamku 5-ty rok. Má alzhaimerovu chorobu. Opatrovateľský príspevok mi bol krátený. Čiže teraz poberám 26,40€. Hanba!!! To je obrovská tragédia ako to na Slovensku funguje. Preto túto petíciu v plnej miere podporujem.

Keď sa chcú rovnať vyspelým krajinám EU cenami, tak potom so všetkým, prečo naše ženy musia opustiť rodiny, svoje postihnuté deti dať do ústavov  a idú opatrovať do zahraničia!? Mne osobne to navrhla pracovníčka na soc úrade, Mám dospelú autistku, kt potrebuje 24 hod dohľad a môžem robiť 4hod, keď je v stacionári  a  Boh chráň, keby si zarobil o cent viac! Podpisuje, zdieľajte 

Ľudia s postihnutím a rodiny starajúce sa o takýchto ľudí sú v našom štáte na chvoste pozornosti, nie sú zaujímaví, akoby neboli ani naši občania a akoby oni, poprípade ich príbuzní nikdy neplatili dane nášmu štátu. Pritom postihnutí ľudia tu boli a budú vždy, je otázka veľkej hry osudu, KTO sa takouto osobou stane a KTO sa musí o ňu starať. Samotný status byť postihnutý je nesmierne ťažký, život postihnutého sa často mení na utrpenie, poprípade kvalita života postihnutého je v značnej miere znížená, taktiež život príbuzných starajúcich sa o postihnutú osobu je zložitý a náročný aj bez riešenia finančných otázok a vybavovania formalít so štátnymi úradmi a autoritami . Preto je povinnosť štátu a všetkých občanov sa podieľať na starostlivosti o postihnutých občanov. Nesmieme ľuďom s postihnutím a ich rodinám strpčovať život. Majú nárok na hodnotnejší život, ako im poskytol ich neprajný osud. Nikto zo zdravých ľudí nevie, kedy sa sám stane postihnutým a kedy mu pribudne do rodiny člen rodiny s fyzickým alebo duševným postihnutým. Každý by mal mať istotu, že nezostane sám na svoj ťažký zdravotný problém a bez pomoci štátu a že náš štát sa mu v ťažkých chvíľach neotočí chrbtom.

Sme dva krat potrestane zivotom starame sa o tazko chore deti a dospelych a dostavame za to almuzny nehovoriac o tom ako sme spolocensky vnimane ako nejake chudery.....je to uz naozaj pod ludsku dostojnost...aj my mame krateny opatrovatelsky pre dochodok.....je to smutne ....staram sa o 29 rocnu tazko postihnutu dceru bez dovolenky bez vyraznejsieho oddychu ...tie papierove volna co ste schvalili su nerealne blbosti ...preto podporujem vsetky opatrovatelky ...len my vieme co nesieme na chrbte za bremeno....

Mám zdravotne ťažko postihnuté dieťa a vyžiť z pár eur je nemožné tak, aby dieťa malo dôstojný život.