Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

Myslím že len on vedel čo syn prežíval.

Sama sa starám o smrtelne nemocného syna,99% starostlivosti o neho je na mne taktiež 24/7 a tak plne chápem konanie pána Jozefa.Človek je niekedy už tak zúfalý že pomýšla aj o ukončení svojho vlastného života :-( Každý kto súdi,by si týmto peklom mal prejsť sám a až potom súdiť.

Fišerová Monika

#75: -  

 

Náš prezident na to asi nemá čas a chuť, teraz sa pcha USA do zadku, : -  

 

Ich život bol smútok,bolesť a beznádej.Vieme ,že keby bola nádej pre Dominika,rodičia by urobili všetko preto ,aby tu šancu dostal.Načo taký život??Držím Andrejovi palce,nech sa z toho dostane a jeho žena tiež,zaslúžia si kľudný život a aj jeho pekné stránky,nie len bolesť..Dominikovi je už dobre,načo kaziť život človeku,ktorý mu obetoval všetko čo sa len dalo

Tento clovek nieje VRAH!!!

Nevinny rodic a clovek, co vie, co je laska k svojmu dietatu nepatri do vazenia!!!!! Drzim vam palce a velmi obdivujem vasu odvahu. Prajem pani manzelke skore uzdravenia a este vela stastnych rodostnych chvil!

pretoze urobil co najlepsie vedel pre svoje dieta aby viac netrpelo,z lasky k nemu,podstupil velke riziko,potreboval nato vela odvahy.

Je smutné, ak človek urobí niečo takéto, na druhej strane, skúsme sa vcítiť do pocitov rodičov, ktorí svoj život obetujú dieťaťu, ktoré je odkázané na nich...minúty, hodiny, dni, týždne, roky...celý čas žili pre svoje dieťa, obetovali sa, ale akoby nežili svoj život...iste je ťažké pozerať sa na bezvládne dieťa a nedokázať mu pomôcť...akoby ani nežili,len prežívali...áno,dieťa nie je hračka, ktorú odložíme, keď sa nám znepáči...ale v tomto prípade sa sily už asi úplne vyčerpali...netvrdím, že s týmto konaním súhlasím, ale úplne to chápem...držím päste rodičom, aby túto situáciu zvládli...

Tazko si predstavujem co tento statocny clovek prezil a preziva, obdivujem jeho odvahu.

Vyjde to.. bude to OK..

bol to slachetny cin silneho a odvazneho cloveka..

#5: Dana - Ťažko je niekoho súdiť keď nežijeme jeho život. 

 pritom "stacilo" potratit splodit o rok noveho potomka a zivot by mala uplne inde..

#909: -  

 ja s tym konanim suhlasim a malo prist ovela skorej .. premrhane zivoty .. uz mohli mat davno druhe a zdrave dieta

lebo to ma hlavu aj patu...jednoducho spravna vec.

mám za to,že tento pán už ďalej nemohol zvládať veľké trápenie,čo postretlo ich rodinu a smrť bola pre jeho syna v tomto prípade iba vykupením..Som za to,aby v takýchto prípadoch bola povolená v našom štáte eutanázia..ďakujem

Súhlasím s tým že syna odpojil pre to lebo chcel ukončiť jeho trápenie.Nikto nemá právo ho súdiť kto neprežil to co ten pán za tých 24 rokov.

Je síce hrozné čo ten muž spravil, ale tým že toho chlapca odpojil od prístrojov vykúpil seba a aj jeho.

Myslím si, že je to nespravodlivé, aby človek takto trpel, toto sa stalo v zúfalstve a pod psychickým tlakom dlhých rokov.

Život nie sú zákony, ktoré niekto vymyslel, napísal a dal schvaliť....

Ziadna pomoc od štátu. Som matka dvoch detí, ktoré majú autizmus, viem veľmi dobre pochopiť jeho situáciu, keď človek je v takej núdzi, že už nevie ako ďalej.Aj keď ho oslobodia, ulavu mu to neprinesie verte s tým činom musí žiť do konca života, veď to bol jeho syn.

Nieje nič horšie pre rodiča ako prežiť vlastné dieťa, ale poznám ľudí čo majú podobný osud ako pán Jozef a viem očom to je, starali sa oň dlhé roky už len preto si zaslúžia medajlu ako všetci na tomto svete s podobným osudom,viem presne čo prežívali spolu s manželkou a iste to urobil z lásky k svojmu synovi........

Pretože násilné predlžovanie utrpenia bez nádeje na záchranu je vedomé trýznenie človeka, v tomto prípade blízkej milovanej osoby. Takže čo je humánnejšie?

Väzba bola zbytočná. Darebáci dostanú za niekoľko brutálnych vrážd 15 rokov a odsedí si 7 a je vonku a mafianí ani sedieť nepôjdu a nevinný človek má dostať 20 rokov.

Obdivujem ludi ktori od narodenia sa staraju o svoje dieta. Nedali ho do ustavu ale sa doma trapili a prejavovali mu vsetku svoju lasku. Aky zivot mal syn a aky jeho rodicia. Som za to aby panovi Jozefovi bola udelena milost.

Sama vychovávam 35 ročnú dcéru s diagnózou DMO a už niekedy nevládzem. Myslím si, že šlo o skrat, zúfalstvo otca a myslel, že pomôže svojmu synovi z toho trápenia. Denne vidím ležiace deti v ÚSS, nevedia o sebe, len ich prevracajú. Aký je to život???Chvalabohu moja dcéra nie je na tom tak zle ako bol Dominik a je mi oporou, ale môžem s ňou aspoň rozprávať.