Petícia - Prečo stavať PVE Málinec ?

Prečo stavať prečerpávaciu vodnú elektráreň (PVE) ? Chceme stabilizovať elektrizačnú sieť cez PVE, alebo budeme riešiť veterné, či iné elektrárne, hoci je dokázané, že tie sieti v špičkách nepomôžu ?

Moje meno je Jana Šuleková, bývam v Poltári, ale som i občasnou obyvateľkou rodinného domu po svokrovcoch, na adrese Čechánky 2, Látky, ktorý teraz, niekoľko týždňov už patrí nášmu synovi, ktorému sme ho darovali. Toto všetko je zaujímavé len adresou, podstatné je to, prečo Vám píšem. 

Nemôžem už počúvať, či čítať bludy, dokonca žalospevy, i z úst komunálnych politikov i iných, súkromných osôb, ktorí sa všetci vzopreli zámeru na výstavbu PVE Málinec. Mnohí, ani len nevediac fakty, už skáču ako podráždení kohúti.

Schválne nepíšem o nikom menovite, nechcem sa nikoho dotknúť, veď máme demokraciu, lenže súčasná "demokracia v praxi" a všeobecný prospech štátu sú zjavne iné a protirečia si.

 Môj manžel, donedávna majiteľ domu na Čechánkach 2, je vyštudovaný jadrový energetik, okrem toho i silnoprúdár a nechápe, čo za hon na čarodejnice sa to robí, pri oznámení tohto zámeru, postaviť PVE Málinec. namiesto toho, aby okolie, či územie, budúcej PVE jasalo, že bude miestom takejto investície, na ktorú štát nebude vynakladať vlastné prostriedky, ale bude to financovať Vodohospodárska výstavba a banky, tak sa apriori postaví proti tomu. Prospech všeobecný, prospech územia z daní a poplatkov, rozvoj turistiky, či s tým súvisiace služby, to všetko ide bokom, tam, kam aj zdravý rozum.

Pýtam sa, či pri stavbe Gabčíkova, Oravskej priehrady, Liptovskej Mary, Málinca, Palcmanskej Maše, Zemplínskej Šíravy, Domaše, Vodnej nádrže Starina, Vodného diela Žilina, Ružínskej priehrady, Klenovskej priehrady, Hriňovskej priehrady i iných na Slovensku nedošlo k vysťahovaniu, či zabratiu súkromných pozemkov ???!!!! Došlo a všetci, ktorí museli oželieť súkromný majetok, neskôr pochopili, že ich súkromná obeta je menšia, ako všeobecný prospech ( sami Ste možno nejednu z týchto nádrží navštívili, či máte z nej osoh ), v prípade PVE Málinec nielen zásobáreň pitnej vody, ale i veľkovýroba el.energie do sústavy, bez jadra, bez uhlia, len z prírodných zdrojov.

Keby nebolo v histórii takého veľkého odborníka, ako bol pán Ing. Július Binder, dodnes nie je ani famózne Gabčíkovo, ani Málinec a ktovie, ako by sa kraj vysporiadal so zásobovaním kvalitnou pitnou vodou. Bol to veľký človek, ktorý si zaslúži naveky našu úctu a v jeho šľapajach by sme mali ísť aj my, nie iba kritizovať, nič si nezistiť, len z princípu hromžiť.

My, ako rodina, máme teda dom na adrese Čechánky 2, Látky, rovnako náš sused farmár nie je podľa priloženej mapky, (zamýšľanej PVE), nijako ohrozený, rozhodne nie zatopením, stačí sa orientovať podľa fotovoltaiky na mapke a podľa ciest. Skutočná Pálenica je hore, nie napravo a tiež dno budúcej PVE nie je v katastri Detvianskej Huty, ale to považujeme za neznalosť územia.

Aj keby náš dom malo zatopiť, určite budeme smutní, ťažko sa s ním budeme lúčiť, lebo ho ešte vždy prerábame, ale, už sa opakujem, pre všeobecný prospech, pre osoh nás i budúcich generácií, by sme ho obetovali.

PVE Čierny Váh je nádherným miestom, s výhľadom na Vysoké Tatry, táto PVE by bola, na určitom mieste, s výhľadom na Nízke Tatry. Zobrala by územiu maštale družstva, pastvu, možno pár ľuďom domy, ale priniesla by veľký prínos štátu. Pýtam sa, my o to nemáme záujem ? Prepáčte, máme ako štát ekonomické problémy, súvisiace s nevyhnutnou konsolidáciou, so začatou deglobalizáciou sveta, ale my, namiesto toho, aby sme sa škrabali pri uchu rukou cez tvár ( vyrobíme si lacnejšiu el.energiu za pomoci vody ), škriabeme sa poza hlavu, nevadí, že zložitejšie a drahšie=rozumej, budeme za spotrebovanú elektrinu platiť viac.

A posledné, čo spomeniem. Bývam v malom okresnom meste Poltár, lebo práve krátky čas zverejnenia faktov o príprave PVE Málinec sa týka práve toho, čo napíšem. Nedávno bolo zverejnené, že na súkromných pozemkoch pri benzínovom čerpadle v Poltári, bude stavba obchodu a možno časom aj IBV, hádajte, či tie predmetné pozemky vlastnia teraz tí, ktorí ich donedávna vlastnili? Omyl, už sú skúpené firmou z celkom iného mesta a o ďalšie pozemky sa táto i iné firmy usilujú - toto je to, čo nechcel minister ŽP Tomáš Taraba, aby špekulanti podviedli majiteľov a skúpili dopredu to, na čom sa má stavať. Aj toto považujete za nefér zo strany ministerstva ?

O všetkom možno diskutovať, ale diskusia musia byť vecná, viesť k spoločnému cieľu a nie iba politicky motivovaná. Keď počúvam, čo všetko „múdre“ sa už o PVE Málinec porozprávalo, napísalo, ako sa hrá o city tých, ktorí majú prísť o majetok, musím vypínať rádio, telefón, toto je ozaj hon na čarodejnice, nie diskusia, nie budúci ( zamýšľaný ) spoločný prospech.

Zaslúžime si vôbec niečo také, keď stále iba prilievame olej do ohňa, kam sa len pohneme ?

Prosím diskutujme ešte s ministerstvom, či s inými kompetentnými organizáciami, dajme si vysvetliť to, o čom nevieme dosť faktov, nereagujme emocionálne, hoci srdce hovorí iné, rozum by mal mať navrch. Tento Bohom zabudnutý kraj, kde niet práce, niet investícií, niet možností na život pre mladých, pre udržanie života v obciach, sa chce vzdať šance na zviditeľnenie a pretvorenie územia jednej kotliny, uprostred Čechánok, navyše s prospechom pre obec a jej obyvateľov ? Nechápem,…...

Všeobecné technické fakty o prečerpávacej vodnej elektrárni

Výroba elektrickej energie a jej spotreba musia byť v rovnováhe. Vyrábať elektrickú energiu (EE) do zásoby prakticky nie je možné. V malých objemoch - batérie elektromobilov, batérie malých domácich elektrárni, klasické batérie automobilov a pod. - sa uskladňuje EE aj dnes. Avšak vo veľkých objemoch, napríklad pre potreby elektrizačnej sústavy (ES) sú takéto „zásobníky“ nerealizovateľné.

Spotreba EE v ES a teda požiadavka na jej dodávku sa v priebehu dňa veľmi mení. V noci, keď väčšina výrobných firiem má odstavené prevádzky a domácnosti spotrebúvajú EE minimálne, sú požiadavky na dodávku EE najmenšie. Cez deň táto požiadavka vzrastie. Cez deň sa v dennom priebehu spotreby EE objavia časové intervaly, v ktorých spotreba EE dosiahne najvyšších hodnôt. Sú to maximá – špičky – požadovanej dodávky EE a ich hodnota môže byť podstatne vyššia ako je denný priemer dodávky a teda aj výroby EE.

Keďže výroba aj spotreba musia byť v súlade, z uvedeného vyplýva, že výrobu EE je potrebné regulovať tak, aby jej objem vždy zodpovedal požadovanej spotrebe. Elektrárne, kde na výrobu elektriny v turbogenerátoroch používajú parné alebo plynové turbíny (tepelné, jadrové, plynové elektrárne) majú malé percento regulovateľnosti výkonu a aj to za cenu nižšej efektivity výroby. Regulácia odstavovaním je nemožná, lebo spustenie jedného turbogenerátora trvá niekoľko dní.

Tieto elektrárne dodávajú EE do základného pásma denného diagramu odberu EE, to znamená, že ich dodávka sa v priebehu dňa veľmi nemení.

Splnenie vyšších požiadaviek na dodávku EE je teda možné len pripojením ďalšieho zdroja EE do ES. Ako to zabezpečiť, keď dispečer musí takúto požiadavku splniť do niekoľkých minút ?

Takúto požiadavku najčastejšie spĺňajú vodné elektrárne. Spustenie od pokynu po prifázovanie trvá niekoľko minút. Takýmto spôsobom sa v ES zabezpečuje dodávka ďalšej EE pre spotrebu, ktorá je vyššia ako je denný priemer a aj a to hlavne dodávka EE v denných špičkách. Na takúto dodávku sa využívajú vodné elektrárne (klasické prietokové) ale hlavne PVE.

V čom je rozdiel medzi vodnou elektrárňou a PVE ?

Klasickú vodnú elektráreň tvorí vodná nádrž, ktorá sa získa prehradením vodného toku a pod hrádzou umiestnená vodná turbína s generátorom. Vodná nádrž je prietočná, voda sa nahromadí pritekaním vody vo vodnom toku. Hladina v nádrži kolíše v závislosti od vypúšťania a tým výroby EE, ale aj od vodnatosti toku, atmosferických zrážok v povodí toku. Takéto vodné nádrže slúžia však aj na poľnohospodárske účely, reguláciu množstva vody vo vodnom toku (povodne, zadržiavanie vody v čase sucha), ich prevádzku ovplyvňujú ekologické podmienky, napr. pohyb rýb. Výroba EE v takýchto vodných elektrárňach je v niektorých prípadoch druhoradá.

Výroba EE vo vodných elektrárňach je závislá od množstva vody v toku a od spádu toku – teda od reliéfu krajiny, povodia toku a priemerných ročných zrážok. Sú krajiny, ktoré majú veľmi výhodné podmienky a výroba EE z vody výrazne prevyšuje výrobu z iných zdrojov (Rakúsko, Nórsko). Slovensko až tak výhodné podmienky nemá, nemá takú bohatosť vodných tokov, ani ich spád. Za výnimku možno považovať len Gabčíkovo (čo sa týka množstva vody) avšak vzhľadom na charakter prevádzky – zabezpečuje splavnosť Dunaja – túto elektráreň nemožno zaradiť ako elektráreň pracujúcu len do energetických špičiek.

PVE má na rozdiel od klasickej vodnej elektrárne dve nádrže – hornú dolnú, nie je teda stavaná ako prietočná, aj keď dolná nádrž takejto elektrárne prietočná môže byť. Medzi obidvoma nádržami je vybudované potrubie, ktorým sa prepravuje voda medzi nimi. Horná nádrž nie je prietočná, slúži len na nahromadenie vody, ktorú sem vytlačia čerpadlá z dolnej nádrže, teda na vytvorenie potenciálnej energie. V prípade potreby dodávky EE do špičky sa horná nádrž vypúšťa cez turbínu do dolnej nádrže a vyrába sa EE. V noci, keď je požiadavka na dodávky EE nízka, sa čerpadlami táto voda prečerpáva naspäť do hornej nádrže a je tak pripravená na ďalšie vypúšťanie a dodávku EE v ďalšej špičke.

PVE – nejde len o nezmyselné naháňanie vody ?

Odpoveď na otázku prečo PVE, má tri roviny:

Prvú - technickú, ktorá je popísaná vyššie. Bez regulácie výroby EE by nebolo možné udržať stabilitu prevádzky ES. Pri preťažení ES v čase energetických špičiek (vysoká spotreba a nepostačujúca výroba) by hrozil pokles frekvencie a kolaps ES. Podobne v noci, pri nadmernom odľahčení ES (normálna výroba, ktorú nemožno neobmedzene znižovať a malá alebo nepostačujúca spotreba) by hrozilo „pretočenie sústavy“ a jej kolaps. Slovenská elektrizačná sústava pracuje v prepojení s viacerými sústavami (Česko, Poľsko, Maďarsko a iné), takže k takémuto scenáru samozrejme nedochádza a dodávky EE v čase špičiek alebo nočného útlmu sa riešia v rámci vzťahov s ES viacerých krajín. Nič to však nemení na fakte, že výroba EE a jej dodávka do ES v čase špičiek je finančne zaujímavá.

A to je druhá rovina – ekonomika celého procesu.

Je pochopiteľné, že keby PVE nemala svoje finančné zdôvodnenie, nikto by takúto stavbu nepodporoval. Bez uvádzania akýchkoľvek čísel, je možné spomenúť len pár údajov. PVE tak, ako každá vodná elektráreň vyrába EE použiteľnú do ES v čase jej najvyššej ceny – energetickej špičky. Táto cena môže byť dojednaná rôznymi spôsobmi, jej však predpoklad, keďže ide o dodávku do ES v kritickom čase, že jej cena bude vyššia ako je dohodnutá cena pre dodávku v základnom pásme. Ten, kto má takýto zdroj, môže ovplyvňovať celkovú cenu EE.

PVE však, na rozdiel od prietočnej vodnej elektrárne, má ešte niečo navrch. Vodu, ktorú využije na výrobu EE znovu prečerpá do hornej nádrže. Prečerpáva ju v noci a spotrebúva pri tom EE, ktorej cena je obvykle nižšia ako cena EE v základnom pásme, keďže v tomto čase je s umiestnením vyrobenej energie problém. Efektivita je daná rozdielom cien za EE v špičke a v noci, samozrejme pri zohľadnení nákladov na stavbu a prevádzku PVE.

Treťou rovinou je ovplyvnenie ekológie súvisiaceho okolia.

Každá stavba vodnej elektrárne vplýva na svoje okolie tak, ako nakoniec každá činnosť človeka. Týka sa to hlavne pôdy, vodného hospodárstva, živočíchov, či vzhľadu krajiny. Z tohto hľadiska je PVE ako každá iná vodná elektráreň. Na rozdiel od klasickej vodnej elektrárne však PVE používa „tú istú vodu“. Samozrejme nie doslova, používa však rovnaký objem vody ktorý „pendluje“ medzi dolnou a hornou nádržou. Znamená to, že v danom prostredí vodu prakticky ani neodoberá ani nedodáva. Možno teda povedať, že z tohto pohľadu svojou prevádzkou (nie stavbou) neovplyvňuje vodohospodárstvo okolitej krajiny tak, ako klasická vodná elektráreň.

Každá krajina, ktorej prírodné podmienky to dovoľujú, sa snaží budovať PVE hlavne preto, že ich prevádzka je pre riadenie ES nepostrádateľná. Česko má tri prevádzkované PVE s celkovým výkonom 1170 MW, Rakúsko sedem, Poľsko dve. Zrejme by ich stavalo aj Maďarsko, keby nemalo krajinu rovnú ako stôl. Na Slovensku je PVE Čierny Váh s výkonom 735 MW. Naša krajina svojím reliéfom by umožnila výstavbu viacerých PVE. Zrejme aj preto sa v 80-tych rokoch minulého storočia začala projektová príprava PVE Ipeľ – ktorá sa dnes stala stredobodom záujmu médií, keďže stále udržiavaný projekt, by sa mal spustiť do realizácie. Rozdiel oproti pôvodnému zámeru je len v umiestnení hornej nádrže, ktorá pôvodne mala byť v obci Ďubákovo, odkiaľ by museli vysťahovať a odškodniť podstatne väčší počet obyvateľov. Nová verzia PVE Málinec by zabrala menej osídlené územie. Nedovolíme to ?

S úctou Ing. Milan Šulek a Ing. et Ing. Jana Šuleková, Poltár

Ing. Milan Šulek a Ing. et Ing. Jana Šuleková    Kontaktujte autora petície