Nehádžme deťom polená pod nohy 2 - hromadná pripomienka

peticia245.png

Hromadná pripomienka verejnosti k materiálu “Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony” (LP/2021/105), ktorý bol na medzirezortné pripomienkové konanie (portál Slov-Lex) predložený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 09.03.2021.

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/105

Hromadná pripomienka je zásadná. 

 

Znenie hromadnej pripomienky: 

1.) Žiadame v § 16 odsek 3 b) odstrániť slovné spojenia “úspešným absolvovaním externého testovania podľa § 155 ods. 9 alebo úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania” a nahradiť rozporované slovné spojenia v znení:

„alebo úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky v rámci vzdelávania podľa § 30 odsek 5, § 42 odsek 4 a § 97 odsek 7“.

 

2.) Žiadame prvú vetu § 42 odsek 4 ponechať v pôvodnom znení

 

3.) Žiadame v § 62, odsek 1, 3, 5, 6 a 8 ponechať v pôvodnom znení, t.j. nepodmieňovať prijatie na strednú školu (s výnimkou odborov na získanie nižšieho stredného odborného vzdelania) „úspešným absolvovaním externého testovania“.

 

4.) V nadväznosti na pripomienku č.3 žiadame ponechať v pôvodnom znení aj § 67 odsek 5

 

5.) Žiadame § 155 ods. 1 ponechať v pôvodnom znení, t.j. odstrániť zmienku o využití výsledkov externého testovania na získanie kvalifikácie ISCED 2

 

6.) Žiadame vypustiť doplnenie § 155 odsekom 9, t.j. odstrániť zmienku o využití výsledkov externého testovania na získanie kvalifikácie ISCED 2 pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia vzdelávajúcich sa v základných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

 

7.) V nadväznosti na pripomienku č. 6 žiadame doplniť § 97 o nový odsek 7 v nasledovnom znení:

„Pre žiakov podľa § 97 ods. 5 písm. a) môže základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením organizovať vzdelávanie na získanie nižšieho stredného vzdelania, ktoré vykoná v priebehu vzdelávacieho programu základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Toto vzdelávanie sa končí úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky zo všetkých vyučovacích predmetov okrem vyučovacích predmetov s výchovným zameraním, Po úspešnom vykonaní komisionálnej skúšky vydá škola žiakovi vysvedčenie, na ktorom sa uvádza úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a úroveň Európskeho kvalifikačného rámca.“ 

 

Odôvodnenie:

Rozporované body novely zákona sledujú tri ciele.

1.) Podmienenie prijatia na vzdelávanie v strednej škole nielen ziskom nižšieho stredného vzdelania (t.j. úspešným absolvovaním 9. ročníka základnej školy), ale nad rámec dnešnej praxe sa stredným školám ukladá povinnosť prijímať na štúdium len tých žiakov, ktorí „úspešne absolvovali externé testovanie“.

Výnimkou majú byť len odbory, ktoré poskytujú nižšie stredné odborné vzdelávanie, ktoré sa ukončujú vysvedčením o záverečnej skúške (tzv. F-odbory), ktoré boli doteraz „vyhradené“ len pre žiakov, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku bez úspešného absolvovania 9. ročníka základnej školy (t.j. nezískali nižšie stredné vzdelanie).

Navrhovaná novela zákona by znamenala, že F-odbory by zostali jedinou ďalšou vzdelávacou možnosťou aj pre tých žiakov, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie, ale neboli „úspešní“ v externom testovaní. Bez dodatočných intervencií sa tak môže zvýšiť počet žiakov študujúcich v F-odboroch, napriek tomu, že vzdelávanie v týchto odboroch je aj podľa vládnych materiálov hodnotené ako neefektívne a segregačné. [1]

Chceme tiež pripomenúť, že už za súčasných okolností majú riaditelia stredných škôl akéhokoľvek typu právomoc rozhodovať o “obsahu a rozsahu” prijímacích skúšok (§ 65 ods. 2 a 3) a taktiež možnosť zohľadňovať výsledky žiaka dosiahnuté v externom testovaní (§ 67 ods. 5). 

 

2.) Rozšíriť skupinu žiakov, ktorí môžu získať nižšie stredné vzdelanie a uchádzať sa tak o štúdium na strednej škole, o žiakov s ľahkým mentálnym „postihnutím“ (tzv. variant A, špeciálne základné školy). Podľa navrhovanej novely zákona by malo byť riešením, že sa tejto skupine žiakov umožní získať nižšie stredné vzdelanie (t.j. ISCED 2) prostredníctvom externého testovania, ktorého sa v súčasnosti nezúčastňujú.

Dôvodom je, že sa žiaci s mentálnym znevýhodnením v súčasnosti vzdelávajú podľa kurikula, ktoré sa líši od vzdelávacích programov bežnej základnej školy, a po úspešnom absolvovaní 9 až 10-ročného vzdelávania získavajú len primárne vzdelanie (t.j. ISCED 1).

Sprístupnenie stredoškolského vzdelania aj pre žiakov a žiačky špeciálneho školstva je však v takejto úprave prakticky neimplementovateľné - pre rozdielny obsah kurikula preberaného v rámci ŠVP pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho “postihnutia” je v súčasnosti nemožné reálne očakávať, že tieto obsahové a výkonové medzery bez dostatočnej podpory sami dobehnú.

Kým nie je splnená požiadavka kurikulárnej reformy, ktorá by umožnila obsahovú a výkonovú priechodnosť špeciálneho a mainstreamového školstva a vytvorila podmienky na úspešné zvládnutie prechodu zo špeciálnej školy na strednú školu, trvať na podmienke externého testovania považujeme za nepostačujúce a zbytočné.

Keďže však súhlasíme s definíciou problému (t.j. umožniť žiakom s ľahkým mentálnym „postihnutím“ získať nižšie stredné vzdelanie, aby sa následne mohli uchádzať o štúdium v „mainstreamových“ stredoškolských programoch), ako alternatívu navrhujeme v zákone pre špeciálne základné školy, ktoré vzdelávajú žiakov s ľahkým mentálnym „postihnutím“, umožniť poskytovanie kurzov tzv. druhošancového vzdelávania už počas štúdia v rámci povinnej školskej dochádzky. Obdobný princíp sa využíva v rámci štúdia v F-odboroch stredných odborných škôl podľa § 42, ods. 4. Za takýchto okolností by aj žiakom s ľahkým mentálnym znevýhodnením bolo umožnené získať nižšie stredné vzdelanie úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky – teda za rovnakých okolností, ako to už v súčasnosti umožňuje zákon žiakom a fyzickým osobám podľa § 30 ods. 5 a § 42 ods. 4. 

 

3.) Umožniť fyzickým osobám, ktoré počas povinnej 10-ročnej školskej dochádzky nezískali nižšie stredné vzdelanie (t.j. ISCED 2), získať toto vzdelanie „úspešným“ absolvovaním externého testovania.

Predmetnú úpravu považujeme za nadbytočnú.

Už v súčasnosti majú fyzické osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie, možnosť doplniť si kvalifikáciu prostredníctvom kurzov tzv. druhošancového vzdelávania. Tieto kurzy môžu podľa zákona organizovať základné školy alebo stredné odborné školy. Na získanie nižšieho stredného vzdelania je potrebné absolvovať kurz v trvaní maximálne jedného roka [2] a úspešne absolvovať komisionálnu skúšku.

Vnímame však, že súčasný systém druhošancového vzdelávania nie je dostatočne efektívny. Identifikované problémy sú v oblasti dostupnosti, kvality a financovania kurzov druhošancového vzdelávania. Tie však navrhovaná novela zákona nijako nerieši, preto predkladateľom odporúčame implementovať návrhy vychádzajúce z Revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením, ktoré sa týkajú F-odborov a druhošancového vzdelávania. [3] 

 

Súčasne v navrhovanej úprave identifikujeme ďalšie nedostatky, a to:

4.) Snaha o využitie štandardizovaných testov na rozhodovanie o budúcich vzdelávacích možnostiach žiakov a žiačok je v odbornej komunite značne kritizovaným prístupom

Testovanie, ktorého výsledok ovplyvňuje budúcu možnosť štúdia žiakov a žiačok nemá v odbornej literatúre jednoznačnú oporu. Medzi najčastejšie výčitky patrí najmä fakt, že v snahe pripraviť zaostávajúcich žiakov a žiačky na samotné testovanie dochádza k veľkému zúženiu preberaného obsahu. Učitelia a učiteľky investujú do prípravy na testovania veľa času a energie, ktoré by za iných podmienok mohli byť zmysluplnejšie nasmerované na postupné preberanie učiva v súlade s potrebami a aktuálnou úrovňou vedomostí žiakov a žiačok [4].

V odbornej literatúre tiež panuje zhoda, že využívanie štandardizovaných testov, výsledky ktorých následne rozhodujú o rôznych vzdelávacích cestách žiakov, by nemalo byť jediným nástrojom. Do úvahy by sa mali brať aj iné zdroje informácií, predovšetkým dosiahnuté známky, odporúčania od učiteľov a učiteliek a tiež kontextuálne faktory (napr. zdravotné či sociálne znevýhodnenie) [5].

Netreba zabúdať ani na fakt, že v súčasnosti používané testy od NÚCEM nie sú metodologicky prispôsobené na overovanie toho, či žiak alebo žiačka zvláda kurikulum na požadovanej úrovni. Ich cieľom je v danej vekovej kohorte rozlíšiť žiakov podľa výkonu v teste medzi sebou, nie s ohľadom na kritériá a štandardy, ktoré by mal/a spĺňať žiak/žiačka v poslednom ročníku základnej školy [6]. 

 

5.) Nepriama diskriminácia žiakov s iným materinským jazykom a i.:

Navrhované ustanovenie, ani doterajšie externé testovanie nijako nereflektujú na žiakov a žiačky s iným materinským jazykom ako slovenčinou (napr. rómsky jazyk alebo cudzí jazyk v prípade detí cudzincov žijúcich na Slovensku). Je dlhodobo známe, že úprava tejto otázky je de facto právnym vákuom a v súčasnej situácii sa tieto deti boria ešte aj s dištančným vzdelávaním. Navrhovaná úprava im napriek tomu situáciu ešte sťažuje.

Vzhľadom na fakt, že navrhovaná úprava jasne neuvádza aké oprávnené záujmy sleduje, a úplne zjavne nespĺňa ani podmienky primeranosti a nevyhnutnosti (viď body tohto odôvodnenia), máme za to, že spĺňa kvalifikačné predpoklady nepriamej diskriminácie (§2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z.). Navrhovaná úprava úplne očividne znevýhodňuje predovšetkým z dôvodu veku [7], jazyka [8] a sociálneho pôvodu a majetku [9].

Navrhované ustanovenie nemá žiadny doložený, resp. dokladovateľný prínos, zbytočne vytvára ďalší tlak na školstvo zmietané pandémiou COVID-19, a nijako neráta s adresnou či inou implementačnou podporou. Sme zásadne proti jeho prijatiu. 

 

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky.

V prípade, že predkladateľ nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania (čl. 11 ods. 4 druhá veta Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky, obdobne § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o  tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 6 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky). 

 

Za splnomocnené pre zastupovanie pri rokovaní o hromadnej pripomienke určujeme tieto osoby:

Mgr. Zuzana Sojková, 0902 712 626, sojkova.zuz(zavinac)gmail.com

Mgr. Juraj Čokyna, MA, 0915 114 367, cokyna90(zavinac)gmail.com

Mgr. Zuzana Laurincová, 0911 268 958, zuzka.laurincova(zavinac)gmail.com 

 

Príloha: Zoznam signatárok a signatárov hromadnej pripomienky zaslaný e-mailom.

Znenie hromadnej pripomienky zasielame prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov. Zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa s ňou stotožnili zašleme predkladateľovi iným spôsobom, mailovou formou (mutatis mutandis § 10 ods. 4 tretia veta zákona č. 400/2015 Z. z. o  tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 6 tretia veta legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky). 

______

[1] Pozri Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením, s. 75-76; dostupné na https://www.minedu.sk/data/att/15944.pdf

[2] Vyhláška 320/2008 Z. z., § 19 ods. 1; dostupné na https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/320/20150901

[3] Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením, s. 17, 75-76, 246; dostupné na https://www.minedu.sk/data/att/15944.pdf

[4] Pre základný prehľad pozri napr. Minarechová, M. (2012). Negative impacts of high-stakes testing. Journal of Pedagogy | Volume 3: Issue 1. DOI: https://doi.org/10.2478/v10159-012-0004-x

[5] Pozri napr. National Research Council (1999). Promotion and Retention. In: High Stakes: Testing for Tracking, Promotion, and Graduation. Washington, DC: The National Academies Press. https://doi.org/10.17226/6336, s. 124

[6] “Cieľom testovania je porovnať výkony žiakov v testovaných predmetoch a na základe výsledkov žiakov poskytnúť spätnú väzbu školám o ich úrovni v porovnaní s ostatnými školami na Slovensku. Výsledky testovania rozlišujú žiakov podľa ich výkonov. V zmysle školského zákona v platnom znení prijímajú stredné školy žiakov na štúdium aj na základe výsledkov externého testovania.”

NÚCEM (2020). Špecifikácia testov z vyučovacích jazykov pre celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka základných škôl a 4. ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom v školskom roku 2020/2021. Dostupné na https://www.nucem.sk/dl/4795/T9_2021_specifikacie%20testov_VUJ_final.pdf

[7] Rizikoví žiaci a žiačky, ktorí v súčasnom dištančnom vzdelávaní zažívajú stagnáciu až regres nebudú mať objektívnu šancu na prípravu na externé testovanie už budúci školský rok, rovnako žiaci a žiačky s končiacou povinnou školskou dochádzkou.

[8] Deti s iným materinským jazykom ako slovenčinou.

[9] Je zdokladované, že najrizikovejšími skupinami detí v pandémii sú deti z chudobného prostredia. Deti z chudobného prostredia taktiež patria k rizikovým skupinám v rámci výsledkov testovaní čitateľskej a matematickej gramotnosti.


Zuzana Sojková, Juraj Čokyna, Zuzana Laurincová    Kontaktujte autora petície

Podpísať túto petíciu

Svojim podpisom splnomocňujem Zuzana Sojková, Juraj Čokyna, Zuzana Laurincová na odovzdanie môjho podpisu osobám oprávneným konať v tejto veci.


ALEBO

Dostanete e-mail s odkazom na potvrdenie vášho podpisu. Ak chcete dostávať naše maily, prosím, pridajte si info@peticie.com do svojho adresára alebo do zoznamu bezpečných odosielateľov.

Upozorňujeme, že svoj podpis nemôžete potvrdiť odpoveďou na tento e-mail.




Platená reklama

Túto petíciu budeme propagovať pred 3000 ľuďmi.

Dozvedieť sa viac...