Podpora hromadnej pripomienky k novele zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi (LP/2026/578) - Pomôžte presadiť zmeny, ktoré dobrovoľní hasiči skutočne potrebujú!
Občianske združenie Červený anjel (ďalej len „združenie“), ako organizácia hájaca záujmy hasičských jednotiek miest a obcí a ich členov, zastúpené prezidentom združenia Ing. Dávidom FEKETE, v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá túto hromadnú pripomienku k návrhu novely zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi a ďalších zákonov. Všetky pripomienky považujeme za zásadné. Ich prijatie prispeje k jednoznačnejšiemu používaniu pojmov, odstráneniu nejasností a nesprávne zaužívaných postupov a k zjednodušeniu aplikácie zákona o ochrane pred požiarmi v praxi.
Túto hromadnú pripomienku uplatňuje väčší počet osôb, ktoré zároveň splnomocňujú Ing. Dávida FEKETE, prezidenta združenia, ako zástupcu verejnosti na ich zastupovanie v rozporovom konaní a pri vykonávaní potrebných súvisiacich úkonov.
Znenie hromadnej pripomienky dostupné na:
a nižšie:
1. Pripomienky k novele zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi. Nasledovné pripomienky reagujú na navrhované zmeny v zákone č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi. Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi navrhujeme meniť takto:
1.1. Pojem „obecný hasičský zbor“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza pojmom „obecná hasičská jednotka“ v príslušnom tvare.
1.2. Pojem „závodný hasičský zbor“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza pojmom „závodná hasičská jednotka“ v príslušnom tvare.
1.3. V § 1 ods. 2 písm. f) sa slová „Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (ďalej len „Dobrovoľná požiarna ochrana“) a iných“ vypúšťajú.
1.4. V § 2 ods. 6 sa vkladajú nové písmená m) až o), ktoré znejú:
„m) hasič je príslušník Hasičského a záchranného zboru, zamestnanec alebo člen hasičskej jednotky,
n) veliteľ hasičského zásahu (ďalej len „veliteľ zásahu“) je hasič, ktorý po príchode na miesto udalosti riadi činnosť hasičských jednotiek na mieste zásahu podľa § 41,
o) zásahový obvod je územie určené pre hasičskú jednotku, na ktorom spravidla vykonáva zásahovú činnosť; zásahové obvody Hasičského a záchranného zboru určuje ministerstvo, zásahový obvod závodného hasičského útvaru a závodnej hasičskej jednotky tvorí spravidla územie a objekty zriaďovateľa a zásahový obvod obecnej hasičskej jednotky tvorí spravidla katastrálne územie obce, ktorá ju zriadila.“.
1.5. V § 8 písm. c) znie: „c) spaľovať odpadx) na voľnom priestranstve alebo spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu x znie:
x) § 13 písm. g) a h) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1.6. V § 13 navrhovaný nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Obec zriaďuje protipožiarnu hliadku obce podľa § 33 ods. 3.“ sa vypúšťa.
1.7. V § 14 ods. 2 písm. h) znie: „h) spaľovať odpadx) na voľnom priestranstve alebo spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru,“.
1.8. V § 15 ods. 1 písm. f) sa slovo „hasiaceho“ vypúšťa.
1.9. V § 17 ods. 1 písm. f) sa slová „určeným funkciám v hasičských jednotkách, a určeným osobám vo veliteľských funkciách v hasičských jednotkách“ nahrádzajú slovami „a určeným osobám v určených funkciách v hasičských jednotkách“.
1.10. V § 17 ods. 1 písm. j) sa čiarka vypustí a pripájajú sa slová „a metodicky riadi ich činnosť; na tieto účely vydáva usmernenia a pokyny, ktoré sú záväzné pre hasičské jednotky a ich zriaďovateľov,“.
1.11. V § 17 ods. 1 písm. y) znie: „y) posudzuje a poskytuje náhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím pomoci pri likvidácii požiaru a s vykonávaním záchranných prác a náhradu výdavkov vzniknutých v súvislosti s uskutočnenými výjazdmi hasičských jednotiek mimo ich zásahových obvodov,“.
1.12. V § 20 písm. g) znie: „g) rozhoduje na základe žiadosti obce a schváleného celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov o zaradení a o zmene zaradenia obecnej hasičskej jednotky do kategórie obecných hasičských jednotiek; na základe oznámenia obce podľa § 33 ods. 8 alebo na základe záverov z vykonávania štátneho požiarneho dozoru môže aj bez žiadosti obce rozhodnúť o zmene zaradenia obecnej hasičskej jednotky do nižšej kategórie,“.
1.13. V § 20 písm. j) znie: „j) overuje odbornú spôsobilosť a vydáva a odníma osvedčenia o odbornej spôsobilosti technikom požiarnej ochrany a osobám v určených funkciách v hasičských jednotkách,“.
1.14. V § 20 písm. r) sa pred slovo „poskytuje“ vkladajú slová „posudzuje a“.
Navrhované písmeno t) sa vypúšťa.
1.15. V § 21 písm. e) sa vypúšťa.
1.16. V § 21 písm. f) znie: „f) riadi, organizuje a vykonáva odbornú prípravu na úseku ochrany pred požiarmi a overuje odbornú spôsobilosť preventivárov požiarnej ochrany obce, veliteľov jednotiek a veliteľov družstiev obecných hasičských jednotiek v rozsahu vymedzenom ministerstvom,“.
1.17. V § 21 písm. h) znie: „h) vydáva a odníma osvedčenia o odbornej spôsobilosti preventivárom požiarnej ochrany obce, veliteľom jednotiek a veliteľom družstiev obecných hasičských jednotiek,“.
1.18. V § 21 sa navrhované písm. n), ktoré znie: „n) rozhoduje na základe schváleného celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov a na základe záverov z vykonávania štátneho požiarneho dozoru pri zaradení a zmene zaradenia obecného hasičského zboru do kategórie B alebo kategórie C,“ vypúšťa.
1.19. V § 23 ods. 1 písm. d) sa vypúšťa.
1.20. V § 27 písm. f) znie: „f) kontrolou pripravenosti, akcieschopnosti a materiálno-technického vybavenia závodných hasičských útvarov a kontrolou pripravenosti, akcieschopnosti a materiálno-technického vybavenia obecných hasičských jednotiek, ktorých kontrolu si vyhradí,“.
1.21. V § 30 ods. 2 písm. c) znie: „c) obecná hasičská jednotka, ktorá je zložená z fyzických osôb.“.
1.22. V § 30 ods. 4 sa slová „v obecnom hasičskom zbore sú to spravidla členovia Dobrovoľnej požiarnej ochrany a iných občianskych združení, ktoré plnia úlohy na úseku ochrany pred požiarmi“ vypúšťajú.
1.23. V § 30 ods. 5 znie: „(5) Člen obecnej hasičskej jednotky vykonáva svoju činnosť na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisux1) alebo v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisux2) so zriaďovateľom.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom x1 a x2 znejú:
„x1)
§ 2 ods. 2 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
x2)
Zákon č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších predpisov.“.
1.24. V § 30 ods. 7 sa slová „v odseku 5“ nahrádzajú slovami „v odseku 6“.
1.25. § 33 vrátane nadpisu znie:
㤠33
Obecná hasičská jednotka
(1) Obec zriadi na plnenie úloh súvisiacich s likvidáciou požiarov a vykonávaním záchranných prác obecnú hasičskú jednotku.
(2) Obec nemusí zriadiť obecnú hasičskú jednotku, ak počet obyvateľov obce je menší ako 500 alebo ak sa v obci nachádza hasičská stanica Hasičského a záchranného zboru a na základe dohody medzi obcou a Hasičským a záchranným zborom bude Hasičský a záchranný zbor plniť aj úlohy obecnej hasičskej jednotky. Obec nemusí zriadiť obecnú hasičskú jednotku ani vtedy, ak na základe písomnej dohody so zriaďovateľom inej hasičskej jednotky, ako je hasičská jednotka podľa prvej vety, bude táto hasičská jednotka plniť úlohy obecnej hasičskej jednotky aj pre túto obec a jej zásahový obvod sa na základe tejto dohody rozšíri aj na územie tejto obce; uzatvoreniu dohody musí predchádzať súhlasné písomné stanovisko príslušného krajského riaditeľstva k rozšíreniu zásahového obvodu tejto hasičskej jednotky aj na územie obce, ak hasičská jednotka disponuje dostatočnými silami a prostriedkami a vykonanie zásahu na území tejto obce by bolo účinné.
(3) Členom obecnej hasičskej jednotky môže byť len osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, zdravotne spôsobilá11) a plne spôsobilá na právne úkony.
(4) Uchádzač o členstvo v obecnej hasičskej jednotke podá zriaďovateľovi písomnú žiadosť o prijatie za člena. Členstvo v obecnej hasičskej jednotke vzniká rozhodnutím o vymenovaní uchádzača do funkcie a uzatvorením právneho vzťahu podľa § 30 ods. 5.
(5) Člena obecnej hasičskej jednotky vymenúva do funkcie a odvoláva z funkcie obec rozhodnutím starostu. Veliteľa jednotky je možné vymenovať a odvolať až po prerokovaní s územne príslušným okresným riaditeľstvom a na základe súhlasného uznesenia obecného zastupiteľstva. O zmene veliteľa jednotky obec bezodkladne informuje územne príslušné okresné riaditeľstvo. Ak je člen obecnej hasičskej jednotky odvolaný z funkcie a súčasne nie je vymenovaný do inej funkcie, zostáva členom obecnej hasičskej jednotky a zaraďuje sa do funkcie hasič, ak jeho členstvo nezaniklo podľa odseku 6.
(6) Členstvo v obecnej hasičskej jednotke zaniká, ak ďalej nie je ustanovené inak
a) zánikom zmluvy o dobrovoľníckej činnosti alebo pracovnoprávneho vzťahu člena na výkon činnosti v obecnej hasičskej jednotke,
b) tridsiatym dňom od doručenia žiadosti člena o zánik členstva zriaďovateľovi,
c) smrťou člena alebo vyhlásením člena za mŕtveho,
d) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, v dôsledku ktorého člen prestal byť plne spôsobilý na právne úkony,
e) stratou zdravotnej spôsobilosti člena na vykonávanie akejkoľvek funkcie v obecnej hasičskej jednotke.
(7) Obci, ktorej obecná hasičská jednotka bola rozhodnutím krajského riaditeľstva zaradená do celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov, patrí finančný príspevok, ktorý poskytuje ministerstvo.
(8) Ak obecná hasičská jednotka zaradená do celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov nie je schopná plniť podmienky svojho zaradenia, obec musí bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť územne príslušnému krajskému riaditeľstvu.
(9) Podrobnosti o zriaďovaní obecnej hasičskej jednotky a o jej úlohách, o kategóriách obecných hasičských jednotiek, o zaraďovaní obecných hasičských jednotiek do kategórií a do celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov, o poskytovaní finančných príspevkov, o určovaní počtu členov obecnej hasičskej jednotky a o materiálno-technickom vybavení obecnej hasičskej jednotky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.
1.26. V § 35 ods. 1 písm. c) znie: „c) informuje bezodkladne o výjazde na zásah a zasiela správy o svojich zásahoch územne príslušnému operačnému stredisku krajského riaditeľstva,“.
1.27. V § 35 ods. 1 za písm. d) sa vkladá nové písmeno e), ktoré znie: „e) informuje bezodkladne územne príslušné operačné stredisko krajského riaditeľstva o zmene v stave svojich síl a prostriedkov,“.
1.28. V § 36 ods. 1 písm. c) znie: „c) podrobiť sa preventívnej zdravotnej prehliadke najmenej raz za dva roky,“.
1.29. V § 36 ods. 1 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie: „d) dodržovať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a používať určené osobné ochranné pracovné prostriedky.“.
1.30. V § 36 ods. 2 sa slová „vykonaní záverečnej skúšky“ nahrádzajú slovami „úspešnom overení vedomostí“.
1.31. V § 37 ods. 1 písm. i) znie: „i) poskytovať na vyžiadanie územne príslušnému krajskému alebo okresnému riaditeľstvu požadované údaje súvisiace s hasičskou jednotkou a jej zásahovou činnosťou,“.
1.32. V § 37 ods. 1 za písm. i) sa vkladá nové písmeno j), ktoré znie: „j) zabezpečiť člena hasičskej jednotky, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti, poistením zodpovednosti za ním spôsobenú škodu počas výkonu činnosti v hasičskej jednotke a poistením pre prípad jeho úrazu počas výkonu činnosti v hasičskej jednotke; poistné uhrádza zriaďovateľ v plnej výške.“.
1.33. V § 37 ods. 4 znie: „(4) Zriaďovateľ obecnej hasičskej jednotky je povinný zabezpečiť zvolávanie členov tak, aby po prijatí správy o potrebe výjazdu na zásah a po nasledujúcom vyhlásení poplachu sa dodržal časový limit výjazdu podľa príslušnej kategórie hasičskej jednotky.“.
1.34. V § 39 ods. 2 znie: „(2) Rovnošata musí mať označenie príslušnosti k hasičskej jednotke a funkčné označenie zamestnanca alebo člena.“.
1.35. V § 39 ods. 3 znie: „(3) Podrobnosti o označení príslušnosti k hasičskej jednotke, o funkčnom označení zamestnanca alebo člena a o iných označeniach na rovnošate ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.
1.36. Nadpis § 40 znie: „Odborná spôsobilosť v hasičských jednotkách“.
1.37. V § 40a ods. 3 znie: „(3) Základnú prípravu a špecializovanú prípravu zamestnancov hasičských jednotiek vykonáva ministerstvo, právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá má na túto činnosť oprávnenie vydané ministerstvom. Základnú prípravu a špecializovanú prípravu členov hasičských jednotiek vykonáva okresné riaditeľstvo, právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá má na túto činnosť oprávnenie vydané ministerstvom.“.
1.38. V § 40a sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: „(5) O absolvovaní odbornej prípravy vydá absolventovi potvrdenie ten, kto odbornú prípravu vykonal.“.
Ostatné odseky sa prečíslujú.
1.39. V § 40a ods. 9 znie: „(9) Overovanie vedomostí členov hasičských jednotiek po skončení základnej prípravy vykonáva okresné riaditeľstvo.“.
1.40. V § 40a ods. 10 znie: „(10) Overovanie odbornej spôsobilosti zamestnancov hasičských jednotiek po skončení špecializovanej alebo cyklickej prípravy vykonáva ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo.“.
1.41. V § 40a ods. 11 znie: „(11) Overovanie odbornej spôsobilosti členov hasičských jednotiek po skončení špecializovanej alebo cyklickej prípravy vykonáva krajské alebo okresné riaditeľstvo.“.
1.42. V § 40a sa za odsek 11 vkladá nový odsek 12, ktorý znie: „(12) O úspešnom overení odbornej spôsobilosti vydá absolventovi osvedčenie ten, kto overovanie vykonal.“.
Doterajší odsek 12 sa označuje ako odsek 13.
1.43. V § 40a ods. 13 znie: „(13) Podrobnosti o vykonávaní odbornej prípravy zamestnancov a členov hasičských jednotiek, jej rozsahu a obsahu, o overovaní odbornej spôsobilosti, o preverovaní fyzickej zdatnosti a odborných znalostí a o vykonávaní hasičského športu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.
1.44. V § 41 ods. 2 písm. d) znie: „d) zriaďuje riadiaci štáb najmä pri zložitých zásahoch a pri zásahoch s nasadením veľkého počtu síl a prostriedkov hasičských jednotiek,“.
1.45. V § 41 ods. 2 písm. e) znie: „e) môže vyzvať fyzickú osobu, ktorá porušila predpisy o ochrane pred požiarmi, aby preukázala svoju totožnosť; ak ju hodnoverne nepreukáže, požiada o súčinnosť Policajný zbor.“.
1.46. V § 41 ods. 5 sa na konci pripája veta: „Ak sa zásahu zúčastňuje viac veliteľov z tej istej hasičskej jednotky, pri určovaní veliteľa zásahu má prednosť veliteľ zaradený vo vyššej veliteľskej funkcii.“.
1.47. V § 41 ods. 7 znie: „(7) Preberajúci veliteľ zásahu oznámi prevzatie velenia doterajšiemu veliteľovi zásahu a operačnému stredisku krajského riaditeľstva príslušnému podľa zásahového obvodu a podľa podmienok tiež hasičom zúčastneným na zásahu. Preberajúci veliteľ zásahu je súčasne povinný prevziať príslušné označenie podľa odseku 8. Ak preberajúci veliteľ zásahu neprevzal velenie zásahu takýmto spôsobom, nemôže vydávať rozkazy.“.
1.48. V § 41 ods. 9 sa vypúšťa.
1.49. V § 41 ods. 10 sa vypúšťa.
1.50. Nadpis § 42 znie: „Povinnosti hasičov na zásahu“.
1.51. V § 42 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a slová „Príslušník, zamestnanec alebo člen hasičskej jednotky“ nahrádzajú slovami „(1) Hasič na zásahu“.
1.52. V § 42 ods. 1 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie:
„d) pri plnení úloh preukazuje svoje oprávnenie služobným preukazom, ak ide o príslušníka a preukazom, ktorý vydáva zriaďovateľ, ak ide o zamestnanca alebo člena; v prípade, ak to okolnosti nedovoľujú, možno od tejto povinnosti upustiť.“.
1.53. V § 42 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Podrobnosti o preukaze zamestnanca a člena hasičskej jednotky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.
1.54. V § 44 ods. 2 sa slová „a okresné riaditeľstvo sú“ nahrádzajú slovom „je“, slovo „územnom“ sa nahrádza slovom „zásahovom“ a slová „zdolávaní požiarov“ sa nahrádzajú slovom „zásahoch“.
1.55. V § 46 písm. c) znie: „c) ohlásiť bez zbytočného odkladu na linku tiesňového volania zistený požiar,“.
1.56. V § 46 písm. d) znie: „d) poskytnúť hasičskej jednotke osobnú pomoc na výzvu veliteľa zásahu, krajského riaditeľstva prostredníctvom operačného strediska alebo obce.“.
1.57. § 47 znie: „Každý je povinný na výzvu veliteľa zásahu, krajského riaditeľstva prostredníctvom operačného strediska alebo obce poskytnúť dopravné prostriedky, zdroje vody na hasenie požiarov, spojovacie prostriedky a iné vecné prostriedky na zdolávanie požiarov a vykonanie záchranných prác.“.
1.58. Siedma časť vrátane nadpisu znie:
„OBČIANSKE ZDRUŽENIA NA ÚSEKU OCHRANY PRED POŽIARMI
§ 57
Na plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi sa fyzické osoby môžu združovať v občianskych združeniach. Úlohou týchto združení je pomáhať štátnym orgánom, obciam, právnickým osobám a fyzickým osobám-podnikateľom v oblastiach podľa § 58.
§ 58
(1) Ministerstvo a iné ústredné orgány spolupracujú s občianskymi združeniami pôsobiacimi na úseku ochrany pred požiarmi pri
a) spracúvaní návrhov predpisov o ochrane pred požiarmi,
b) určovaní zamerania, zabezpečovaní a vykonávaní preventívno-výchovnej, propagačnej a edičnej činnosti,
c) zabezpečovaní výchovy detí a mládeže v oblasti ochrany pred požiarmi.
(2) Obec môže spolupracovať s občianskymi združeniami pôsobiacimi na úseku ochrany pred požiarmi najmä v oblastiach podľa odseku 1.“.
1.59. V § 59 ods. 3 sa dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) používa označenie alebo rovnošatu v rozpore s § 72c ods. 1 alebo 2.“.
1.60. V § 59 ods. 5 znie: „(5) Krajské riaditeľstvo alebo okresné riaditeľstvo uloží pokutu od 2 000 eur do 15 000 eur obci za porušenie povinností z tohto zákona uvedených v § 15, 33, 35 a 37, ak v dôsledku tohto porušenia nebola zabezpečená ochrana pred požiarmi v obci alebo akcieschopnosť hasičskej jednotky.“.
1.61. V § 61 ods. 4 sa dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
„k) používa označenie alebo rovnošatu v rozpore s § 72c ods. 1 alebo 2.“.
1.62. § 72a znie:
„(1) Pre obecnú hasičskú jednotku podľa tohto zákona v obciach, ktoré sú mestami, sa používa názov mestská hasičská jednotka.
(2) Ak sa v doterajších predpisoch používa pojem „dobrovoľný hasičský zbor obce“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „obecná hasičská jednotka“ v príslušnom tvare podľa tohto zákona.
(3) Ak sa v doterajších predpisoch používa pojem „závodný hasičský zbor“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „závodná hasičská jednotka“ v príslušnom tvare podľa tohto zákona.“.
1.63. Za § 72b sa vkladá nový § 72c, ktorý znie:
㤠72c
(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovujú inak, zakazuje sa v ústnom vyhlásení, na odeve, v písomnom styku, v názve domény webového sídla a na dopravných prostriedkoch používať označenia „Hasičský zbor“, „Hasičský útvar“, „Hasičská jednotka“ alebo „Hasič“ vo všetkých tvaroch aj s dodatkami, vrátane zmien v ich diakritike a so začiatočnými malými písmenami.
(2) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovujú inak, zakazuje sa používať rovnošatu hasičských jednotiek a odev, ktorý by mohol byť zameniteľný s rovnošatou hasičských jednotiek.
(3) Zákazy podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na hasičské jednotky a hasičov podľa tohto zákona.
(4) Výnimky zo zákazov podľa odsekov 1 a 2 udeľuje ministerstvo. Na konanie a rozhodovanie o výnimke sa nevzťahuje správny poriadok.“.
1.64. V § 77e sa odsek 16 vypúšťa.
Doterajší odsek 17 sa označuje ako odsek 16.
1.65. V § 77e sa dopĺňa odsek 17, ktorý znie: „(17) Dohody, na základe ktorých obce zriadili spoločný dobrovoľný hasičský zbor obce podľa predpisov účinných do 31. mája 2027, zostávajú v platnosti do 31. decembra 2027. Ak má po tomto dátume obecná hasičská jednotka jednej obce plniť úlohy obecnej hasičskej jednotky aj pre inú obec, musí byť najneskôr do 31. decembra 2027 uzatvorená dohoda podľa § 33 ods. 2.“.
2. Pripomienky k novele zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, ktorým sa mení aj zákon č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov. Nasledovné pripomienky reagujú na navrhovanú novelu zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi. Zákon č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov sa mení takto:
2.1. V § 1 ods. 1 sa slová „zdolávania požiarov a záchranárskych prác“ vypúšťajú.
2.2. V § 3 ods. 1 sa písmená c) a d) vypúšťajú.
Doterajšie písmená e) až k) sa označujú ako písmená c) až i).
2.3. V § 3 ods. 1 písm. d) sa slová „a nežiaducimi udalosťami,“ vypúšťajú.
2.4. V § 3 sa odsek 2 vypúšťa.
2.5. § 3a sa vypúšťa.
2.6. V § 4 sa odsek 3 vypúšťa.
3. Pripomienky k novele zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, ktorým sa mení aj zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Nasledovné pripomienky reagujú na navrhovanú novelu zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi. Zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa mení takto:
3.1. V § 3a ods. 1 sa slová „odbornej prípravy“ a „a odbornej výcvikovej činnosti“ vypúšťajú.
4. Pripomienky k novele zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, ktorým sa mení aj zákon č. 311/2001 Z. z. zákonník práce. Zákon č. 311/2001 Z. z. zákonník práce sa mení takto:
4.1. V § 137 ods. 5 písm. g) znie: „g) činnosť člena horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii alebo činnosť člena hasičskej jednotky počas výkonu činnosti v tejto jednotke,“.
5. Pripomienky k novele zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, ktorým sa mení aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa mení takto:
5.1. V § 17 ods. 2 písm. d) znie: „d) člen obecnej hasičskej jednotky alebo člen kontrolnej skupiny obce, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu,41) a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru“.
ODÔVODNENIE
1. K pripomienkam k novele zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
1.1. Navrhovaná zmena sleduje jasné a nezameniteľné pomenovanie jednotlivých druhov hasičských jednotiek. Pojem „zbor“ je charakteristický najmä pre Hasičský a záchranný zbor ako celoštátne organizovaný zbor, zatiaľ čo obecný hasičský zbor predstavuje konkrétnu hasičskú jednotku zriadenú obcou. Pojem „obecná hasičská jednotka“ preto presnejšie vyjadruje jej právne postavenie, organizačný charakter a miestnu pôsobnosť a súčasne znižuje riziko zamieňania hasičskej jednotky s občianskym združením.
1.2. Z rovnakých dôvodov (ako v bode 1.1) sa navrhuje nahradiť pojem „závodný hasičský zbor“ pojmom „závodná hasičská jednotka“. Ide o konkrétny druh hasičskej jednotky zriadenej právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, a preto pojem „jednotka“ presnejšie vystihuje jej postavenie v systéme hasičských jednotiek.
1.3. Navrhuje sa odstrániť osobitné zvýraznenie Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky v predmete zákona. Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky je občianskym združením, ktorého osobitné postavenie a úlohy upravuje samostatný zákon č. 37/2014 Z. z. Zákon č. 314/2001 Z. z. by mal vo vzťahu k občianskym združeniam zachovávať všeobecný a nediskriminačný prístup a nemal by vytvárať privilegované postavenie jedného konkrétneho občianskeho združenia. Podrobné dôvody systémovej zmeny postavenia občianskych združení sú uvedené v odôvodnení bodu 1.58.
1.4. Navrhuje sa zaviesť tri základné pojmy, ktoré zákon používa alebo ktoré sú potrebné na jednoznačnú aplikáciu jeho ustanovení.
Pojem „hasič“ vytvára spoločné označenie pre príslušníka Hasičského a záchranného zboru, zamestnanca závodného hasičského útvaru a člena závodnej alebo obecnej hasičskej jednotky. Umožní sa tým v ďalších ustanoveniach používať jednotný pojem bez opakovaného vymenúvania jednotlivých skupín osôb.
Definícia veliteľa hasičského zásahu zároveň jednoznačne určuje okamih, od ktorého konkrétny hasič vykonáva právomoci veliteľa zásahu podľa zákona č. 314/2001 Z. z. – po príchode na miesto udalosti, keď začne riadiť činnosť hasičských jednotiek podľa § 41. Odstraňuje sa tým nejasnosť, kto a odkedy vykonáva právomoci a nesie zodpovednosť za riadenie hasičských jednotiek na mieste zásahu. Osobitné vymedzenie veliteľa hasičského zásahu je potrebné aj vzhľadom na zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme. Podľa § 12 tohto zákona môže činnosť záchranných zložiek na mieste zásahu za určitých okolností riadiť a koordinovať aj príslušník Policajného zboru, prípadne veliteľ alebo vedúci inej záchrannej zložky určený koordinačným strediskom. Takýto veliteľ zásahu však podľa zákona č. 129/2002 Z. z. nezasahuje do odborných činností iných záchranných zložiek. Bez jednoznačného odlíšenia by preto mohol vzniknúť nesprávny výklad, podľa ktorého by napríklad policajt určený za veliteľa zásahu podľa zákona o integrovanom záchrannom systéme nadobudol aj právomoci veliteľa zásahu podľa § 41 zákona č. 314/2001 Z. z. a priamo riadil odbornú zásahovú činnosť hasičských jednotiek. Takýto výklad by bol v rozpore so samotným princípom integrovaného záchranného systému. Veliteľ zásahu podľa zákona č. 129/2002 Z. z. riadi a koordinuje spoločný zásah, zatiaľ čo odborné riadenie činnosti hasičských jednotiek musí zostať v pôsobnosti hasiča, ktorý je veliteľom hasičského zásahu podľa zákona č. 314/2001 Z. z.
Definovanie zásahového obvodu je potrebné vzhľadom na jeho význam pri určovaní pôsobnosti hasičských jednotiek, ich nasadzovaní, operačnom riadení, rozširovaní pôsobnosti jednotiek a pri náhrade výdavkov vzniknutých pri výjazdoch mimo zásahového obvodu.
1.5. Navrhuje sa jednoznačne ustanoviť zákaz spaľovania odpadu na voľnom priestranstve bez ohľadu na vyhlásenie času zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru. Táto úprava nadväzuje na právnu úpravu nakladania s odpadmi podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.
Súčasne sa zachováva zákaz spaľovania ostatných horľavých látok na voľnom priestranstve v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.
Navrhované znenie tak jednoznačne oddeľuje zákaz spaľovania odpadu od osobitného protipožiarneho obmedzenia spaľovania horľavých látok v období zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.
1.6. Navrhuje sa vypustiť zriaďovanie protipožiarnej hliadky obce ako náhrady obecnej hasičskej jednotky. Protipožiarna hliadka nemá postavenie, odborné zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie ani rozsah úloh hasičskej jednotky a jej zriadenie nevytvára porovnateľnú schopnosť obce zabezpečovať zásahovú činnosť.
Napriek tomu, že právna úprava tento inštitút pozná, podľa poznatkov predkladateľa sa v aplikačnej praxi nevytvoril funkčný systém protipožiarnych hliadok obce a reálne fungovanie takýchto hliadok sa v praxi neuplatňuje. Ich praktické využitie ako náhrady obecnej hasičskej jednotky by bolo vzhľadom na absenciu zodpovedajúcej techniky, organizácie, akcieschopnosti, odbornej prípravy a systému operačného nasadzovania neefektívne a pri reálnom zásahu v mnohých prípadoch neúčinné.
Navrhované znenie § 33 preto namiesto formálneho vytvárania protipožiarnej hliadky ustanovuje funkčné možnosti zabezpečenia úloh obecnej hasičskej jednotky inou hasičskou jednotkou za zákonom určených podmienok.
1.7. Navrhuje sa jednoznačne ustanoviť zákaz spaľovania odpadu na voľnom priestranstve bez ohľadu na vyhlásenie času zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru. Táto úprava nadväzuje na právnu úpravu nakladania s odpadmi podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.
Súčasne sa zachováva zákaz spaľovania ostatných horľavých látok na voľnom priestranstve v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.
Navrhované znenie tak jednoznačne oddeľuje zákaz spaľovania odpadu od osobitného protipožiarneho obmedzenia spaľovania horľavých látok v období zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.
1.8. Pojem „hasiaci zásah“ je užší ako samotná zásahová činnosť hasičských jednotiek. Hasičské jednotky nevykonávajú iba hasenie požiarov, ale aj záchranné práce a ďalšie zásahové činnosti. Vypustením slova „hasiaceho“ sa ustanovenie zosúladí so všeobecným pojmom zásahu hasičskej jednotky.
1.9. Ide o spresnenie terminológie pri odbornej spôsobilosti. Odborná spôsobilosť sa overuje fyzickej osobe zaradenej v určenej funkcii, nie samotnej funkcii. Navrhované znenie zároveň odstraňuje duplicitné a terminologicky nejednotné rozlišovanie „určených funkcií“ a „osôb vo veliteľských funkciách“.
1.10. Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi a má byť zároveň odborným a metodickým garantom jednotného fungovania hasičských jednotiek. V aplikačnej praxi vznikajú rozdielne postupy jednotlivých hasičských jednotiek a ich zriaďovateľov v otázkach, ktoré nie je účelné alebo možné detailne upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom.
Zavedenie oprávnenia ministerstva metodicky riadiť činnosť hasičských jednotiek a vydávať záväzné usmernenia a pokyny vytvorí predpoklad na jednotný odborný postup na celom území Slovenskej republiky.
1.11. Navrhuje sa upraviť pôsobnosť ministerstva pri posudzovaní a poskytovaní náhrad výdavkov súvisiacich s poskytovaním pomoci pri likvidácii požiarov a vykonávaní záchranných prác a pri výjazdoch hasičských jednotiek mimo ich zásahových obvodov.
Pri posudzovaní tejto pôsobnosti je potrebné zohľadniť aj § 56, ktorý upravuje právo na náhradu výdavkov a spôsob jeho uplatňovania. Navrhovaná novela v § 56 ods. 3 zároveň mení príslušnosť orgánov pri uplatňovaní a uhrádzaní náhrady výdavkov, ak bola pomoc poskytnutá v záujme fyzickej osoby.
Súčasne sa navrhuje odstrániť duplicitnú úpravu pôsobnosti krajského riaditeľstva v § 20 písm. r) a navrhovanom písm. t). Posudzovanie a poskytovanie náhrady výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím pomoci pri likvidácii požiaru a s vykonávaním záchranných prác, sa preto navrhuje spojiť do jedného ustanovenia § 20 písm. r).
Náhrada výdavkov pri výjazdoch hasičských jednotiek mimo ich zásahových obvodov nemá byť obmedzená iba na pohonné látky ani iba na obecné hasičské jednotky. Pri takomto výjazde môžu vzniknúť aj ďalšie preukázateľné výdavky súvisiace najmä s použitím hasičskej techniky, vecných prostriedkov alebo spotrebného materiálu.
Navrhovaná úprava rozširuje pôsobnosť ministerstva pri posudzovaní a poskytovaní náhrad výdavkov vzniknutých v súvislosti s poskytnutím pomoci pri likvidácii požiarov a vykonávaní záchranných prác, ako aj pri výjazdoch hasičských jednotiek mimo ich zásahových obvodov. Súčasne sa zachováva pôsobnosť krajského riaditeľstva podľa § 20 písm. r), ktorá sa rozširuje aj o posudzovanie náhrad výdavkov. Konkrétny postup pri uplatňovaní a uhrádzaní náhrad výdavkov sa posudzuje v nadväznosti na § 56. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť potrebnú pôsobnosť ministerstva aj krajských riaditeľstiev pri riešení náhrad výdavkov a rozšíriť možnosť náhrady výdavkov pri výjazdoch mimo zásahových obvodov na všetky druhy hasičských jednotiek.
1.12. Navrhuje sa zjednotiť rozhodovanie o zaradení obecných hasičských jednotiek do kategórií na úrovni krajského riaditeľstva. Kategorizácia má bezprostredný vplyv na celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov, požadovanú akcieschopnosť jednotky, čas výjazdu, personálne a materiálno-technické zabezpečenie a finančnú podporu.
Rozdelenie rozhodovacej právomoci podľa konkrétnych kategórií medzi krajské a okresné riaditeľstvo môže viesť k zbytočným procesným problémom. Ak napríklad obec požiada krajské riaditeľstvo o zaradenie do kategórie A, ale krajské riaditeľstvo po odbornom posúdení dospeje k záveru, že obecná hasičská jednotka spĺňa iba podmienky kategórie B, podľa navrhovaného modelu by krajské riaditeľstvo nemohlo vo veci definitívne rozhodnúť a vec by musela byť presunutá na okresné riaditeľstvo. Orgán, ktorý už vykonal odborné posúdenie jednotky, by teda nemohol vydať rozhodnutie zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu. Podobný problém môže vzniknúť pri každej zmene kategórie, pri ktorej sa jednotka presúva medzi kategóriami patriacimi do pôsobnosti rôznych orgánov.
Takýto systém zbytočne komplikuje správny postup a vytvára priestor na rozdielnu rozhodovaciu prax. Rozhodovanie jedným orgánom v rámci kraja umožní posúdiť žiadosť komplexne a vydať rozhodnutie o kategórii, ktorú jednotka podľa skutočného stavu spĺňa.
Za nevhodné sa považuje aj uvádzanie konkrétnych označení kategórií A1, A, B alebo C priamo v zákonných kompetenčných ustanoveniach, ak samotný zákon tieto kategórie obsahovo nedefinuje. Konkrétne kategórie, ich označenie, kritériá a podmienky zaradenia sú svojou povahou podrobnosťami, ktoré majú byť upravené vykonávacím právnym predpisom. Zákon má ustanoviť kompetenciu rozhodovať o zaradení do kategórie obecných hasičských jednotiek všeobecne a podrobnosti kategorizácie ponechať vykonávaciemu predpisu.
Súčasne sa umožňuje zníženie kategórie aj bez žiadosti obce, ak obec sama podľa § 33 ods. 8 oznámi krajskému riaditeľstvu, že obecná hasičská jednotka nie je schopná plniť podmienky svojho zaradenia, alebo ak túto skutočnosť zistí orgán štátneho požiarneho dozoru. Krajské riaditeľstvo tak môže reagovať na objektívne zistený stav bez toho, aby obec musela podávať osobitnú žiadosť o preradenie do nižšej kategórie.
1.13. Navrhuje sa zjednotiť kompetenciu krajského riaditeľstva pri overovaní odbornej spôsobilosti a vydávaní alebo odnímaní osvedčení osobám v určených funkciách hasičských jednotiek. Konkrétne rozdelenie jednotlivých funkcií a príslušnosti orgánov bude možné upraviť vykonávacím právnym predpisom.
1.14. Pôvodný návrh novely dopĺňa § 20 novým písmenom t), podľa ktorého krajské riaditeľstvo „posudzuje náhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím pomoci pri likvidácii požiaru a s vykonávaním záchranných prác“. Existujúce § 20 písm. r) však už krajskému riaditeľstvu ustanovuje kompetenciu tieto náhrady výdavkov poskytovať.
Nie je účelné upravovať posudzovanie a poskytovanie tej istej náhrady v dvoch samostatných písmenách toho istého ustanovenia. Navrhuje sa preto existujúce písmeno r) doplniť o slová „posudzuje a“, čím sa v jednom ustanovení jednoznačne upraví celý proces posúdenia a poskytnutia náhrady. Navrhované nové písmeno t) sa tým stáva nadbytočným a navrhuje sa vypustiť.
1.15. Navrhuje sa vypustiť kompetenciu okresného riaditeľstva sústreďovať a nasadzovať hasičské jednotky a určovať veliteľa zásahu. Nasadzovanie hasičských jednotiek sa v súčasnom systéme vykonáva prostredníctvom operačného strediska krajského riaditeľstva. Zákonná úprava má zodpovedať reálnemu systému riadenia.
1.16. Okresné riaditeľstvo je vzhľadom na svoju miestnu pôsobnosť vhodným odborným orgánom na organizovanie odbornej prípravy a overovanie odbornej spôsobilosti preventivárov požiarnej ochrany obce, veliteľov jednotiek a veliteľov družstiev obecných hasičských jednotiek. Navrhovaná úprava zároveň umožňuje ministerstvu vymedziť rozsah tejto pôsobnosti a vytvoriť jednotný systém odbornej prípravy.
1.17. Ustanovenie nadväzuje na bod 1.16. Orgán, ktorý v určenom rozsahu overuje odbornú spôsobilosť, má mať aj zákonnú kompetenciu vydať a v zákonom ustanovených prípadoch odňať príslušné osvedčenie.
1.18. Navrhovaná kompetencia okresného riaditeľstva rozhodovať o kategóriách B a C sa vypúšťa z dôvodov uvedených v bode 1.12.
Rozhodovanie o všetkých kategóriách obecných hasičských jednotiek má byť sústredené na krajskom riaditeľstve, aby ten istý orgán mohol po komplexnom posúdení rozhodnúť o kategórii zodpovedajúcej skutočnému stavu jednotky bez potreby presúvať vec medzi krajským a okresným riaditeľstvom podľa výsledku posúdenia. Súčasne sa tým zabráni tomu, aby zákon viazal kompetencie orgánov na konkrétne označenia kategórií, ktorých obsah a kritériá ustanovuje vykonávací právny predpis.
1.19. Určovanie veliteľa zásahu obcou nezodpovedá reálnemu systému velenia pri zásahu a v aplikačnej praxi sa táto kompetencia obce fakticky nepoužíva.
Zákon č. 314/2001 Z. z. v § 41 dostatočne a podrobne ustanovuje zásady prednostného velenia, určuje, ktorý veliteľ je povinný prevziať velenie pri účasti viacerých hasičských jednotiek, a zároveň určuje funkcionárov Hasičského a záchranného zboru oprávnených velenie prevziať alebo určiť veliteľa zásahu odchylne od všeobecných pravidiel. Obec preto nemá v tomto systéme reálnu rozhodovaciu úlohu.
Súčasne zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme obsahuje vlastnú úpravu riadenia a koordinácie spoločného zásahu. Podľa charakteru udalosti môže byť veliteľom zásahu aj príslušník Policajného zboru alebo veliteľ či vedúci inej záchrannej zložky určený koordinačným strediskom. Ani tento právny predpis nezveruje obci právomoc určovať veliteľa zásahu.
Ponechanie kompetencie obce v § 23 ods. 1 písm. d) je preto nadbytočné, prakticky nevyužiteľné a môže vytvárať kolíziu s dvoma osobitnými systémami velenia upravenými zákonom č. 314/2001 Z. z. a zákonom č. 129/2002 Z. z.
1.20. Krajské riaditeľstvo má vykonávať kontrolu pripravenosti, akcieschopnosti a materiálno-technického vybavenia všetkých závodných hasičských útvarov vzhľadom na ich profesionálny charakter a osobitné postavenie. Pri obecných hasičských jednotkách sa navrhuje ponechať krajskému riaditeľstvu možnosť vyhradiť si kontrolu konkrétnej jednotky. Tým sa zachová odborný dohľad a zároveň sa zabráni zbytočnej duplicite kontrolnej činnosti krajského a okresného riaditeľstva.
1.21. Ide o zosúladenie označenia a charakteristiky obecnej hasičskej jednotky s novou terminológiou zákona. Obecná hasičská jednotka je hasičskou jednotkou zloženou z fyzických osôb.
1.22. Členstvo v obecnej hasičskej jednotke je právnym a organizačným vzťahom medzi členom a zriaďovateľom hasičskej jednotky. Členstvo v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky alebo v inom občianskom združení nie je a nemá byť podmienkou členstva v obecnej hasičskej jednotke.
Hasičská jednotka a občianske združenie sú dve právne odlišné entity s rozdielnym účelom, postavením a zodpovednosťou. Zákon preto nemá vytvárať ani nepriamu väzbu, ktorá môže v praxi vyvolávať nesprávny dojem, že príslušnosť k občianskemu združeniu je predpokladom výkonu činnosti v obecnej hasičskej jednotke.
1.23. Navrhované znenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podľa ktorého člen obecnej hasičskej jednotky vykonáva svoju činnosť „spravidla na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti“, nerieši skutočný problém právneho postavenia členov obecných hasičských jednotiek.
Možnosť uzatvoriť zmluvu o dobrovoľníckej činnosti už v súčasnosti jednoznačne vyplýva zo zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve. Samotné zopakovanie tejto možnosti v zákone č. 314/2001 Z. z. preto neprináša novú právnu ochranu. Navyše použitie slova „spravidla“ ponecháva naďalej možnosť, aby člen obecnej hasičskej jednotky vykonával svoju činnosť bez jednoznačne upraveného právneho vzťahu so zriaďovateľom.
Práve absencia povinného právneho vzťahu medzi členom a zriaďovateľom predstavuje zásadný nedostatok súčasného systému. Člen obecnej hasičskej jednotky vykonáva rizikovú činnosť, používa majetok obce, vykonáva zásahovú činnosť vo verejnom záujme a môže pri nej spôsobiť škodu alebo utrpieť ujmu na zdraví. Je preto potrebné jednoznačne určiť právny základ jeho činnosti, jeho vzťah k zriaďovateľovi a podmienky vzniku a zániku tohto vzťahu.
Navrhuje sa preto ustanoviť, že každý člen obecnej hasičskej jednotky musí mať so zriaďovateľom právny vzťah, a to buď na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti, alebo pracovnoprávneho vzťahu. Takáto úprava poskytne členom aj obciam potrebné právne krytie a odstráni stav, keď osoba formálne vykonáva funkciu v hasičskej jednotke bez jednoznačne ustanoveného právneho základu.
Možnosť pracovnoprávneho vzťahu je potrebné zachovať aj preto, že nie vo všetkých obciach je reálne zabezpečiť potrebný počet členov výlučne bezodplatnou dobrovoľníckou činnosťou.
1.24. Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorného odkazu vyvolanú vložením nového odseku 5 do § 30.
1.25. Navrhuje sa komplexne upraviť postavenie obecnej hasičskej jednotky, pretože súčasná a navrhovaná právna úprava nie sú dostatočné najmä vo vzťahu k spôsobu zabezpečenia úloh obce inou hasičskou jednotkou, vzniku a zániku členstva, právnemu vzťahu člena k zriaďovateľovi, spôsobu obsadzovania funkcií, kategorizácii a financovaniu.
Základným pravidlom zostáva povinnosť obce zriadiť obecnú hasičskú jednotku. Výnimky musia byť formulované tak, aby bola aj bez vlastnej jednotky obce zachovaná reálna a účinná zásahová ochrana.
Za nesprávny krok sa považuje vypustenie Hasičského a záchranného zboru z okruhu subjektov, s ktorými môže obec uzatvoriť dohodu o plnení úloh obecnej hasičskej jednotky. Hasičský a záchranný zbor je profesionálnou hasičskou jednotkou s trvalou akcieschopnosťou, odborným personálom a materiálno-technickým vybavením. Ak sa priamo v obci nachádza hasičská stanica Hasičského a záchranného zboru, nie je racionálny dôvod zákonom vylúčiť možnosť, aby po vzájomnej dohode plnila aj úlohy obecnej hasičskej jednotky. Práve naopak, môže ísť o najefektívnejšie a odborne najkvalitnejšie riešenie ochrany obce.
Pri inej hasičskej jednotke je situácia odlišná, pretože jej existujúci zásahový obvod nezahŕňa predmetnú obec. Z tohto dôvodu sa plnenie úloh pre inú obec podmieňuje písomnou dohodou so zriaďovateľom tejto hasičskej jednotky a predchádzajúcim súhlasným písomným stanoviskom krajského riaditeľstva k rozšíreniu jej zásahového obvodu. Pri posudzovaní musí byť rozhodujúce, či jednotka disponuje dostatočnými silami a prostriedkami a či by zásah na území ďalšej obce bol vzhľadom na jej umiestnenie, dojazd a reálnu dostupnosť účinný. Tým sa zabráni formálnemu prenášaniu úloh na jednotku, ktorá ich objektívne nedokáže v potrebnej kvalite a čase plniť.
Navrhuje sa tiež jednoznačne upraviť podmienky členstva, jeho vznik a zánik a spôsob vymenúvania a odvolávania členov do jednotlivých funkcií. Členstvo a funkčné zaradenie sa pritom odlišujú. Odvolanie z konkrétnej funkcie neznamená zánik členstva, ak nenastal niektorý z dôvodov podľa odseku 6. Člen, ktorý nebol súčasne vymenovaný do inej funkcie, sa automaticky zaraďuje do funkcie hasič.
Pri veliteľovi jednotky sa vzhľadom na jeho zodpovednosť zachováva odborné prerokovanie s okresným riaditeľstvom a súčasne sa vyžaduje súhlas obecného zastupiteľstva.
Finančný príspevok sa viaže na zaradenie obecnej hasičskej jednotky do celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov. Tak sa jasne odlišujú jednotlivé kategórie zaradené do celoplošného rozmiestnenia od kategórie D, pri ktorej sa štátna finančná podpora neposkytuje. Príspevok má poskytovať priamo ministerstvo ako orgán štátu, z ktorého rozpočtovej kapitoly finančné prostriedky pochádzajú. Podrobnosti kategorizácie, celoplošného rozmiestnenia a poskytovania finančných príspevkov sa ponechávajú vykonávaciemu právnemu predpisu.
Vzhľadom na zmenu koncepcie spoločných obecných hasičských jednotiek je potrebné súčasne upraviť prechod existujúcich spoločných dobrovoľných hasičských zborov obcí. Doterajšie dohody by mali zostať dočasne zachované, aby nedošlo k náhlemu narušeniu ochrany obcí, avšak obciam musí byť poskytnutý primeraný čas na zosúladenie existujúceho modelu s novou právnou úpravou. Tento prechod sa navrhuje riešiť samostatným prechodným ustanovením.
1.26. Operačné stredisko krajského riaditeľstva musí mať bezodkladnú informáciu o každom výjazde hasičskej jednotky a následne aj údaje o vykonanom zásahu. Ide o základnú podmienku pre operačný prehľad o nasadených silách a prostriedkoch, evidenciu zásahov a prípadné ďalšie nasadenie jednotiek.
1.27. Rovnaký operačný význam ako povinnosť podľa bodu 1.26 má aj povinnosť bezodkladne oznamovať zmenu stavu síl a prostriedkov hasičskej jednotky. Operačné stredisko musí pri rozhodovaní o nasadení jednotky disponovať aktuálnou informáciou o jej reálnej akcieschopnosti.
1.28. Preventívna zdravotná prehliadka priamo súvisí so zdravotnou spôsobilosťou na fyzicky a psychicky náročnú činnosť v hasičskej jednotke.
Súčasná právna úprava ukladá povinnosť podrobiť sa preventívnej zdravotnej prehliadke, ale neurčuje jej periodicitu. Absencia konkrétnej lehoty v praxi vedie k rozdielnym výkladom a postupom jednotlivých zriaďovateľov a hasičských jednotiek. Nie je preto jednoznačné, ako často musí byť zdravotná spôsobilosť člena alebo zamestnanca opätovne posúdená.
Ustanovenie minimálnej periodicity raz za dva roky vytvorí jasný, bezplatný, predvídateľný a jednotný minimálny štandard a odstráni rozdielne výklady súčasného ustanovenia.
1.29. Povinnosť dodržiavať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a používať určené osobné ochranné pracovné prostriedky je základnou povinnosťou každej osoby vykonávajúcej činnosť v hasičskej jednotke. Vzhľadom na rizikový charakter tejto činnosti je vhodné ustanoviť ju priamo medzi všeobecnými povinnosťami zamestnanca alebo člena hasičskej jednotky, nielen v ustanoveniach týkajúcich sa konkrétneho zásahu.
1.30. Pojem „úspešné overenie vedomostí“ presnejšie zodpovedá systému odbornej prípravy navrhovanému v § 40a. Absolvovanie odbornej prípravy a overenie získaných vedomostí sú dve rozdielne skutočnosti, preto sa navrhuje nahradiť všeobecný pojem „záverečná skúška“ presnejším označením.
1.31. Orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi potrebujú na riadenie systému hasičských jednotiek, celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov, kontrolu akcieschopnosti a vyhodnocovanie zásahovej činnosti aktuálne údaje od zriaďovateľov. Povinnosť sa preto výslovne vzťahuje na údaje súvisiace s hasičskou jednotkou a jej zásahovou činnosťou.
1.32. Člen vykonávajúci činnosť na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti vykonáva rizikovú činnosť v prospech zriaďovateľa a verejnosti bez nároku na mzdu alebo odmenu za samotný výkon dobrovoľníckej činnosti. Zákon o dobrovoľníctve pritom uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu a úrazového poistenia iba umožňuje, ale neustanovuje ho všeobecne ako povinnosť prijímateľa dobrovoľníckej činnosti.
Pri členoch hasičských jednotiek ide o osobitne rizikovú dobrovoľnícku činnosť, pri ktorej môže dôjsť k vážnemu poškodeniu zdravia, vzniku škody na majetku alebo k zodpovednosti člena za škodu spôsobenú pri výkone činnosti.
Ak osoba túto činnosť vykonáva bez nároku na odmenu alebo mzdu a vo verejnom záujme, povinné poistenie zodpovednosti a úrazové poistenie predstavujú primeranú minimálnu formu ochrany a kompenzácie zo strany zriaďovateľa. Dobrovoľník by nemal pri bezodplatnom výkone rizikovej činnosti zároveň niesť neprimerané osobné finančné riziká súvisiace so vznikom škody alebo vlastným úrazom.
1.33. Časový limit výjazdu je jedným zo základných parametrov akcieschopnosti podľa kategórie hasičskej jednotky. Zriaďovateľ preto musí mať vytvorený taký systém zvolávania, aby po prijatí správy o potrebe výjazdu a následnom vyhlásení poplachu bolo možné zákonom a vykonávacím predpisom určený čas dodržať.
1.34. Rovnošata nemá plniť iba reprezentačnú funkciu, ale musí umožňovať jednoznačne určiť príslušnosť osoby ku konkrétnej hasičskej jednotke a jej funkčné zaradenie. Táto požiadavka má byť rovnaká pre zamestnancov aj členov hasičských jednotiek obdobne ako je to v prípade príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.
1.35. Navrhované splnomocnenie umožní ministerstvu jednotne upraviť označenie príslušnosti k hasičskej jednotke, funkčné označenia a ďalšie označenia používané na rovnošate. Cieľom je jednotnosť, zrozumiteľnosť a nezameniteľnosť označení.
1.36. Navrhovaný názov § 40 presnejšie vystihuje jeho predmet. Ustanovenie má upravovať odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon určených funkcií v hasičských jednotkách, zatiaľ čo samotná odborná príprava a jej overovanie sa podrobnejšie upravujú v § 40a.
1.37. Navrhuje sa jednoznačne rozdeliť pôsobnosť pri vykonávaní základnej prípravy a špecializovanej prípravy zamestnancov a členov hasičských jednotiek podľa ich právneho postavenia a charakteru vykonávanej činnosti.
Základnú prípravu a špecializovanú prípravu zamestnancov hasičských jednotiek má vykonávať ministerstvo alebo právnická osoba či fyzická osoba-podnikateľ s oprávnením vydaným ministerstvom. Pri členoch hasičských jednotiek sa navrhuje zveriť vykonávanie tejto prípravy okresným riaditeľstvám alebo oprávneným subjektom.
Okresné riaditeľstvá sú vzhľadom na svoju územnú pôsobnosť a znalosť miestnych podmienok vhodnými orgánmi na zabezpečovanie odbornej prípravy členov hasičských jednotiek. Navrhované riešenie zároveň zachováva možnosť absolvovať prípravu u oprávnených poskytovateľov a zabezpečuje jej územnú dostupnosť.
Rozdelenie pôsobnosti pri vykonávaní odbornej prípravy súčasne nadväzuje na navrhované ustanovenia o overovaní vedomostí a odbornej spôsobilosti v § 40a a vytvára jednotný systém odbornej prípravy zamestnancov a členov hasičských jednotiek.
1.38. Navrhuje sa jednoznačne oddeliť absolvovanie odbornej prípravy od následného overenia vedomostí alebo odbornej spôsobilosti. O absolvovaní prípravy má osoba dostať potvrdenie od subjektu, ktorý odbornú prípravu vykonal. Toto potvrdenie preukazuje absolvovanie prípravy, nie úspešné overenie odbornej spôsobilosti.
Potvrdenie má zároveň význam ako preukázateľný doklad pre zriaďovateľa. Podľa navrhovaného § 40a ods. 6 sa účasť člena hasičskej jednotky na odbornej príprave počas jeho pracovného času považuje za prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu a náhradu mzdy člena uhrádza zriaďovateľ hasičskej jednotky. Zriaďovateľ preto musí mať hodnoverný podklad o tom, že člen odbornú prípravu skutočne absolvoval a v akom rozsahu sa jej zúčastnil. Potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy vytvára jednoznačný dokumentačný základ aj pre túto agendu.
1.39. Návrh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predpokladá, že overovanie vedomostí člena hasičskej jednotky po skončení základnej prípravy vykoná právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá má oprávnenie na vykonávanie tejto prípravy vydané ministerstvom. V praxi teda môže ten istý subjekt člena pripraviť a následne aj sám vyhodnotiť úspešnosť vlastnej odbornej prípravy.
Takýto model neposkytuje dostatočne nezávislú spätnú kontrolu kvality odbornej prípravy. Navrhuje sa preto, aby vedomosti členov po skončení základnej prípravy overovalo okresné riaditeľstvo ako odborný orgán štátnej správy nezávislý od poskytovateľa školenia.
Takéto riešenie zabezpečí jednotné požiadavky na vedomosti členov bez ohľadu na to, u ktorého oprávneného subjektu prípravu absolvovali, a prispeje k zvýšeniu ich odbornej úrovne. Zároveň vytvorí objektívnu spätnú väzbu o kvalite jednotlivých poskytovateľov odbornej prípravy. Ak by členovia opakovane dosahovali neuspokojivé výsledky po príprave vykonanej konkrétnym poskytovateľom, orgány štátnej správy získajú reálny obraz o kvalite ním poskytovaného vzdelávania. Oddelenie poskytovania prípravy od jej výsledného overenia preto predstavuje aj nástroj kontroly kvality systému odbornej prípravy.
1.40. Pri zamestnancoch hasičských jednotiek sa navrhuje, aby odbornú spôsobilosť po špecializovanej alebo cyklickej príprave overovalo ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo. Ide o odborné orgány schopné zabezpečiť jednotné požiadavky na výkon funkcií zamestnancov hasičských jednotiek. Konkrétne rozdelenie pôsobnosti možno ustanoviť vykonávacím právnym predpisom.
1.41. Pri členoch hasičských jednotiek sa vzhľadom na charakter a územnú dostupnosť navrhuje overovanie odbornej spôsobilosti krajským alebo okresným riaditeľstvom. Podrobné rozdelenie pôsobnosti jednotlivých orgánov bude možné upraviť vykonávacím právnym predpisom.
1.42. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti má byť výsledkom úspešného overenia odbornej spôsobilosti, nie iba absolvovania odbornej prípravy. Navrhované ustanovenie preto jednoznačne stanovuje, že osvedčenie vydáva orgán, ktorý úspešné overenie vykonal.
1.43. Vzhľadom na rozsah a odborný charakter problematiky je potrebné ponechať podrobnosti o odbornej príprave, jej obsahu a rozsahu, overovaní odbornej spôsobilosti, preverovaní fyzickej zdatnosti a odborných znalostí a o hasičskom športe na vykonávací právny predpis ministerstva.
1.44. Riadiaci štáb je nástrojom na podporu veliteľa zásahu predovšetkým pri organizačne a takticky náročných zásahoch. Zákon preto nemá jeho zriadenie viazať iba na počet nasadených síl a prostriedkov. Aj zásah s menším počtom jednotiek môže byť vzhľadom na charakter udalosti zložitý a vyžadovať vytvorenie riadiaceho štábu.
1.45. Veliteľ zásahu potrebuje mať možnosť zistiť totožnosť osoby, ktorá porušila predpisy o ochrane pred požiarmi, nemá však vykonávať úlohy Policajného zboru spojené s núteným predvedením osoby. Ak osoba svoju totožnosť hodnoverne nepreukáže, primeraným postupom je vyžiadanie súčinnosti Policajného zboru.
1.46. Súčasná úprava jednoznačne nerieši situáciu, keď sa na mieste zásahu nachádza viac osôb vo veliteľských funkciách tej istej hasičskej jednotky. Navrhované pravidlo zachováva princíp, že veliteľ zásahu je iba jeden, a stanovuje, že pri určovaní osoby oprávnenej veliť v rámci tej istej hasičskej jednotky má prednosť veliteľ zaradený vo vyššej veliteľskej funkcii.
1.47. Prevzatie velenia musí byť jednoznačné pre doterajšieho veliteľa zásahu, operačné stredisko aj zasahujúcich hasičov. Oznámenie operačnému stredisku príslušnému podľa zásahového obvodu zabezpečí, aby operačné riadenie vždy disponovalo správnou informáciou o osobe veliteľa zásahu.
Povinnosť prevziať príslušné označenie a zákaz vydávať rozkazy bez riadneho prevzatia velenia zabraňujú vzniku paralelného alebo nejasného velenia na mieste zásahu.
1.48. Ustanovenie sa vypúšťa v súvislosti so zavedením jednotnej úpravy preukazovania oprávnenia hasičov v § 42.
1.49. Rovnako sa vypúšťa osobitná úprava preukazovania oprávnenia veliteľov jednotlivých druhov hasičských jednotiek. Nové znenie § 42 zavádza všeobecné pravidlo použiteľné na všetkých hasičov podľa ich právneho postavenia.
1.50. Navrhovaný názov „Povinnosti hasičov na zásahu“ presnejšie vystihuje obsah § 42 a odlišuje ho od všeobecných povinností zamestnancov a členov hasičských jednotiek podľa § 36.
1.51. Ide o terminologické zjednotenie s novou definíciou pojmu „hasič“. Namiesto opakovaného vymenúvania príslušníka, zamestnanca a člena hasičskej jednotky sa používa jednotný zákonom definovaný pojem.
1.52. Navrhuje sa jednotne upraviť preukazovanie oprávnenia všetkých hasičov pri plnení úloh. Príslušník sa preukazuje služobným preukazom a zamestnanec alebo člen hasičskej jednotky preukazom vydaným zriaďovateľom. Zároveň sa zachováva prakticky potrebná výnimka pre situácie, keď okolnosti zásahu preukázanie preukazom neumožňujú.
1.53. Zákon dnes neustanovuje jednotný právny rámec pre preukaz zamestnanca a člena hasičskej jednotky. Podrobnosti jeho vyhotovenia, obsahu a používania je vhodné upraviť vykonávacím právnym predpisom ministerstva.
1.54. Navrhovaná zmena zosúlaďuje zákon s reálnym systémom operačného riadenia. Nasadzovanie a sústreďovanie hasičských jednotiek sa má vykonávať krajským riaditeľstvom prostredníctvom jeho operačného strediska. Pôsobnosť sa zároveň viaže na zásahový obvod, ktorý môže podľa organizácie síl a prostriedkov presahovať administratívne hranice územného obvodu.
Súčasne sa pôsobnosť rozširuje zo „zdolávania požiarov“ na „zásahy“, keďže hasičské jednotky sú nasadzované aj na záchranné práce pri iných udalostiach.
1.55. Oznamovanie požiaru má smerovať priamo na linku tiesňového volania, prostredníctvom ktorej možno zabezpečiť bezodkladné prijatie a operačné vyhodnotenie udalosti. Pojem „určené miesto“ nezodpovedá súčasnému systému prijímania tiesňových volaní.
1.56. Povinnosť fyzickej osoby poskytnúť osobnú pomoc má byť vyžiadaná subjektom, ktorý reálne vykonáva riadenie zásahu alebo operačné nasadzovanie síl a prostriedkov. Preto sa namiesto všeobecného veliteľa hasičskej jednotky uvádza krajské riaditeľstvo konajúce prostredníctvom operačného strediska. Zachováva sa oprávnenie veliteľa zásahu a obce.
1.57. Rovnaký princíp sa navrhuje pri vecnej pomoci. Súčasne sa ustanovenie rozširuje aj na vykonávanie záchranných prác, pretože potreba dopravných prostriedkov, zdrojov vody, spojovacích alebo iných vecných prostriedkov nevzniká iba pri požiaroch.
1.58. Navrhovaná zmena § 57 a § 58 predstavuje systémovú zmenu vzťahu štátu, obcí, hasičských jednotiek a občianskych združení pôsobiacich na úseku ochrany pred požiarmi.
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky (DPO SR) je občianskym združením. Jej osobitné postavenie upravuje zákon č. 37/2014 Z. z. Samotná existencia osobitného zákona však nie je dôvodom na to, aby zákon č. 314/2001 Z. z. vytváral ďalšie privilegované postavenie jedného konkrétneho občianskeho združenia voči ostatným občianskym združeniam pôsobiacim v rovnakej oblasti.
DPO SR nie je orgánom štátnej správy ani zriaďovateľom obecných hasičských jednotiek. Obecné hasičské jednotky zriaďujú obce, ktoré za ich činnosť, akcieschopnosť a materiálno-technické zabezpečenie nesú zákonnú zodpovednosť. DPO SR ako občianske združenie zároveň sama osebe nie je hasičskou jednotkou podľa zákona č. 314/2001 Z. z.
Zásahovú činnosť vykonávajú hasičské jednotky a hasiči zaradení v týchto jednotkách, nie občianske združenie ako právnická osoba. Členstvo fyzickej osoby v DPO SR alebo v inom občianskom združení samo osebe neznamená, že táto osoba je hasičom podľa zákona č. 314/2001 Z. z., členom hasičskej jednotky alebo osobou s odbornou spôsobilosťou potrebnou na výkon určenej funkcie v hasičskej jednotke. Z tohto dôvodu treba jednoznačne oddeliť občiansku a spoločenskú činnosť združení od výkonu verejnej správy a od odbornej, personálnej, finančnej a zásahovej agendy hasičských jednotiek.
Občianske združenia majú legitímne miesto najmä v preventívno-výchovnej, propagačnej, edičnej a mládežníckej činnosti a pri zastupovaní záujmov svojich členov. Preto sa zachováva povinná spolupráca ministerstva a iných ústredných orgánov s občianskymi združeniami pri tvorbe právnych predpisov, preventívno-výchovnej, propagačnej a edičnej činnosti a pri výchove detí a mládeže. Táto spolupráca však má byť otvorená všetkým relevantným občianskym združeniam a nie zákonom vyhradená jednému konkrétnemu subjektu.
Podľa doterajšej skúsenosti predkladateľa je pri príprave legislatívnych zmien a pri odborných pracovných skupinách pravidelne prizývaná DPO SR, zatiaľ čo iné občianske združenia pôsobiace na úseku ochrany pred požiarmi nie. Právna úprava má takúto nerovnosť odstraňovať, nie ju upevňovať. Ak majú občianske združenia spolupracovať so štátom pri tvorbe predpisov, má ísť o otvorený a pluralitný mechanizmus bez zákonného monopolu jedného združenia.
Naopak, zriaďovanie a riadenie hasičských jednotiek, ich personálne obsadenie, odborná príprava a odborná spôsobilosť, kategorizácia, celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov, kontrola akcieschopnosti, materiálno-technické vybavenie, zásahová činnosť a rozhodovanie o účelových verejných prostriedkoch určených hasičským jednotkám sú odborné činnosti. Za plnenie zákonných povinností obce na úseku ochrany pred požiarmi, za zriadenie a činnosť jej obecnej hasičskej jednotky, jej akcieschopnosť a materiálno-technické zabezpečenie a za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá obec a jej príslušné orgány, nie občianske združenie. Občianske združenie môže byť obci nápomocné, nemá však vstupovať do rozhodovacích, odborných alebo kontrolných činností, za ktoré zákon ukladá zodpovednosť obci alebo orgánom štátnej správy.
Odbornú a metodickú úlohu vo vzťahu k hasičským jednotkám majú vykonávať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Hasičský a záchranný zbor, ktoré majú na tento účel zákonné kompetencie, odborný aparát a systém štátneho požiarneho dozoru.
Osobitne problematická je súčasná úloha DPO SR pri prerozdeľovaní účelových štátnych finančných prostriedkov určených obecným hasičským jednotkám.
Zákon č. 37/2014 Z. z. vytvára finančný medzičlánok, pri ktorom DPO SR každoročne dostáva zo štátneho rozpočtu dotáciu a z nej následne poskytuje finančnú podporu obciam na ich obecné hasičské jednotky. Nejde pritom o finančné prostriedky vytvorené DPO SR z členských príspevkov, darov alebo vlastnej hospodárskej činnosti, ale o verejné prostriedky pochádzajúce zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj zmluva č. PHZ-OPK3-2026/001611-004 na rok 2026, v ktorej vystupuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako poskytovateľ štátnej dotácie a DPO SR ako jej príjemca. Finančné prostriedky sú následne určené na finančnú podporu obecných hasičských jednotiek a na administratívne zabezpečenie tejto agendy. Reálny finančný tok je teda štát – DPO SR – obec, pričom DPO SR predstavuje medzičlánok medzi štátom a obcou ako zriaďovateľom hasičskej jednotky.
Problematická je aj následná zmluvná prax. Zmluvy uzatvárané medzi DPO SR a obcami nesú názov „Zmluva o poskytnutí dotácie z prostriedkov DPO SR“ a DPO SR v nich vystupuje ako poskytovateľ. Takéto označenie navodzuje dojem, že ide o finančné prostriedky samotnej DPO SR, hoci pôvodným zdrojom týchto prostriedkov je štátny rozpočet.
Z pohľadu obce, jej poslancov, hlavného kontrolóra alebo verejnosti tak vzniká skreslený obraz finančného vzťahu. V registri zmlúv sa DPO SR javí ako subjekt poskytujúci obci vlastnú finančnú podporu, hoci ide o ďalšie prerozdelenie verejných prostriedkov, ktoré DPO SR predtým získala zo štátneho rozpočtu.
Charakter týchto finančných prostriedkov potvrdzuje aj samotný obsah zmlúv. Obciam ukladajú povinnosti podľa rozpočtových pravidiel verejnej správy, pravidiel verejného obstarávania, finančnej disciplíny, hospodárnosti a účelovosti. Nejde teda o bežný súkromnoprávny transfer vlastných finančných prostriedkov občianskeho združenia.
Osobitne problematická je podmienka minimálne päťpercentného spolufinancovania obcou. V zmluvách DPO SR na rok 2026 sa obciam výslovne ukladá povinnosť zabezpečiť spolufinancovanie z vlastných alebo iných zdrojov vo výške najmenej 5 % z poskytnutej finančnej dotácie.
Povinnosť päťpercentného spolufinancovania podľa zákona č. 526/2010 Z. z. sa však viaže na žiadateľa o štátnu dotáciu. V prvotnom vzťahu s Ministerstvom vnútra SR je príjemcom a žiadateľom DPO SR. Následné prenesenie tejto podmienky na obec preto predstavuje ďalšiu zmluvnú podmienku vytvorenú v druhom stupni finančného vzťahu.
Takáto podmienka nie je upravená v osobitnom mechanizme finančnej podpory obecných hasičských jednotiek podľa zákona č. 37/2014 Z. z. ani vo vykonávacom predpise určujúcom paušálnu výšku finančnej podpory podľa kategórie jednotky. Navyše zmluvná prax DPO SR z minulosti preukazuje, že päťpercentná spoluúčasť obce nebola vždy súčasťou systému a bola zavedená až neskôr. Napríklad zmluva DPO SR s obcou Prakovce z roku 2018 podmienku 5 % spolufinancovania obcou neobsahovala.
Ide o konkrétny príklad nebezpečenstva systému, v ktorom môže súkromnoprávny medzičlánok prostredníctvom vlastných zmluvných podmienok meniť praktické podmienky prístupu obcí k štátom účelovo určeným finančným prostriedkom. Pri prostriedkoch určených na zabezpečenie akcieschopnosti hasičskej jednotky je takáto zmluvná svojvôľa obzvlášť nevhodná.
Úroveň ochrany života, zdravia a majetku obyvateľstva nemá byť závislá od dodatočných podmienok vytvorených občianskym združením, ktoré nie je zriaďovateľom jednotky ani orgánom štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi.
Nie je pritom žiadny systémový dôvod, aby práve paušálna finančná podpora obecných hasičských jednotiek musela prechádzať cez občianske združenie. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky už dnes priamo administruje ďalšie účelové finančné prostriedky určené rovnakým obciam a ich hasičským jednotkám. Ministerstvo priamo poskytuje dotácie na servis, údržbu a opravu hasičskej techniky a na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu hasičských zbrojníc.
Rovnakým smerom je koncipovaná aj táto hromadná pripomienka pri náhradách výdavkov vzniknutých hasičským jednotkám pri výjazdoch mimo ich zásahových obvodov, ktorých posudzovanie sa navrhuje zveriť ministerstvu.
Ak Ministerstvo vnútra SR dokáže priamo zabezpečovať financovanie opráv hasičskej techniky, hasičských zbrojníc a náhrad výdavkov, nie je racionálny dôvod, aby práve základná štátna finančná podpora na akcieschopnosť obecnej hasičskej jednotky prechádzala cez občianske združenie.
Priamy vzťah Ministerstvo vnútra SR – obec je transparentnejší, jednoduchší a systémovo čistejší. Jednoznačne určuje pôvod finančných prostriedkov, poskytovateľa, konečného príjemcu, kontrolný orgán a zodpovednosť za ich použitie. Odpadá potreba vytvárať dvojstupňový reťazec zmlúv a financovať administratívny medzičlánok na prerozdelenie tých istých verejných prostriedkov.
Zásadným problémom je aj odborná stránka kontroly účelového použitia týchto prostriedkov. Zmluvy DPO SR umožňujú kontrolu rozsahu, účelu a podmienok použitia finančných prostriedkov zamestnancami DPO SR.
Samotné členstvo v DPO SR ani pracovný pomer zamestnanca k DPO SR však nie sú odbornou kvalifikáciou na úseku hasičských jednotiek. Zákon neustanovuje všeobecnú povinnosť, aby člen DPO SR alebo zamestnanec DPO SR vykonávajúci takúto kontrolu mal odbornú spôsobilosť podľa zákona č. 314/2001 Z. z.
Posudzovanie, či konkrétny nákup techniky, vecného prostriedku, osobného ochranného pracovného prostriedku, oprava, servis alebo iný výdavok zodpovedá kategórii, potrebám a podmienkam akcieschopnosti konkrétnej hasičskej jednotky, je pritom odbornou otázkou. Takéto posudzovanie má vykonávať Ministerstvo vnútra SR a príslušné organizačné zložky Hasičského a záchranného zboru, ktoré majú zákonné kompetencie, odborne spôsobilých príslušníkov, poznajú kategorizáciu jednotky, jej materiálno-technické vybavenie, zásahovú činnosť a výsledky štátneho požiarneho dozoru.
Prenesenie kontroly oprávnenosti použitia účelových štátnych prostriedkov na zamestnanca občianskeho združenia, pri ktorom zákon nevyžaduje príslušnú odbornú spôsobilosť na úseku hasičských jednotiek, preto nemožno považovať za vhodné odborné riešenie.
Pri posudzovaní postavenia DPO SR nemožno opomenúť ani problémy s dodržiavaním zákonných povinností, ktoré už boli predmetom oficiálnej komunikácie s Ministerstvom vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR v oznámení č. SVS-OVS3-2023/004365-226 z 20. októbra 2023 uviedlo, že prijalo podnet na prešetrenie porušovania § 17a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov DPO SR a jej organizačnými jednotkami. Na základe tohto podnetu ministerstvo DPO SR osobitným listom upozornilo na dodržiavanie § 17a zákona.
Ide o konkrétny zdokumentovaný prípad, keď sa Ministerstvo vnútra SR muselo oficiálne zaoberať podnetom na porušovanie zákonných povinností DPO SR a následne toto občianske združenie upozorniť na dodržiavanie príslušného ustanovenia zákona. Takáto skutočnosť je relevantná pri posudzovaní vhodnosti ďalšieho rozširovania administratívnych, kontrolných alebo finančných kompetencií tohto subjektu vo vzťahu k obciam a verejným prostriedkom.
Uvedené dôvody neznamenajú vylúčenie občianskych združení z oblasti ochrany pred požiarmi. Naopak, navrhovaný § 57 ich postavenie upravuje všeobecne a rovnocenne a § 58 výslovne zachováva oblasti, v ktorých je ich spolupráca so štátom účelná.
Pri obciach sa zámerne ponecháva ešte širšia možnosť spolupráce. Obec môže s občianskymi združeniami spolupracovať najmä v oblastiach podľa § 58 ods. 1, a teda podľa vlastného rozhodnutia aj v ďalších oblastiach.
Rozhodujúce však je, že ide o pomoc a spoluprácu. Za plnenie zákonných povinností obce, za riadenie a zabezpečenie jej obecnej hasičskej jednotky a za nakladanie s verejnými prostriedkami zodpovedá obec, nie občianske združenie. Občianske združenie môže obci pomáhať, poskytovať jej podporu, odborné alebo organizačné podnety a spolupracovať s ňou, nemá však preberať rozhodovanie ani zasahovať do činností, za ktoré zákon zodpovednosť výslovne ukladá obci alebo orgánom štátnej správy.
Cieľom navrhovanej úpravy je preto jasné rozdelenie postavenia subjektov: občianske združenia majú byť nápomocné a vykonávať občianske, výchovné, preventívne, záujmové a ďalšie verejnoprospešné aktivity; obec má rozhodovať a zodpovedať za svoju hasičskú jednotku; a štát prostredníctvom Ministerstva vnútra SR a Hasičského a záchranného zboru má vykonávať odbornú, metodickú, rozhodovaciu, kontrolnú a finančnú agendu patriacu do výkonu verejnej správy na úseku ochrany pred požiarmi.
1.59. Zákaz používania chránených označení a rovnošaty podľa nového § 72c musí byť sprevádzaný sankčným mechanizmom. Bez možnosti uloženia pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi by bol zákaz v praxi obtiažne vynútiteľný.
1.60. Sankcia voči obci má byť použiteľná v prípadoch, keď porušenie zákonom ustanovených povinností reálne ohrozí ochranu pred požiarmi v obci alebo akcieschopnosť hasičskej jednotky. Ide o dve samostatné možné následky porušenia povinností a preto sa navrhuje spojenie „alebo“.
Doplnenie § 35 a § 37 zabezpečuje, aby bolo možné sankčne reagovať aj na závažné porušenia povinností súvisiacich priamo s činnosťou hasičskej jednotky a povinnosťami jej zriaďovateľa.
1.61. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje vytvoriť sankčný mechanizmus aj voči fyzickým osobám, ktoré neoprávnene používajú zákonom chránené označenia alebo rovnošatu.
1.62. Navrhovaná úprava zabezpečuje jednotnú terminológiu po zavedení pojmu „obecná hasičská jednotka“. V meste sa pre takúto jednotku používa označenie „mestská hasičská jednotka“.
Súčasne sa vytvára interpretačné pravidlo pre doterajšie právne predpisy používajúce pojem „dobrovoľný hasičský zbor obce“, aby zmena názvu nespôsobila aplikačné problémy alebo potrebu okamžite meniť všetky súvisiace právne predpisy.
1.63. Označenia „Hasičský zbor“, „Hasičský útvar“, „Hasičská jednotka“ a „Hasič“, ako aj rovnošaty hasičských jednotiek, sú spojené s výkonom zákonom upravenej činnosti a s verejnou dôverou. Ich neoprávnené používanie môže u verejnosti vytvárať nesprávny dojem, že konkrétna osoba alebo subjekt je hasičom alebo hasičskou jednotkou podľa zákona a disponuje príslušnými oprávneniami.
Navrhuje sa preto obdobný ochranný mechanizmus, aký právny poriadok používa pri Policajnom zbore. Zákaz sa vzťahuje na používanie označení v rôznych formách a na odev zameniteľný s rovnošatou hasičskej jednotky. Súčasne sa umožňuje ministerstvu udeliť výnimku v odôvodnených prípadoch.
1.64. Navrhovaný § 33 ods. 2 naďalej umožňuje, aby obec za zákonom ustanovených podmienok zabezpečovala úlohy obecnej hasičskej jednotky prostredníctvom Hasičského a záchranného zboru. Preto by bolo vnútorným rozporom zákona ponechať prechodné ustanovenie, podľa ktorého dohody medzi obcou a Hasičským a záchranným zborom uzatvorené podľa doterajších predpisov zaniknú najneskôr 31. mája 2028. Ak právny poriadok tento model spolupráce naďalej pripúšťa, neexistuje vecný dôvod na povinné ukončenie už existujúcich funkčných dohôd.
1.65. Súčasná právna úprava umožňuje viacerým obciam zriadiť na základe dohody spoločný dobrovoľný hasičský zbor obce. Navrhované nové znenie § 33 už tento model spoločného zriaďovania jednotky nepreberá a nahrádza ho systémom, pri ktorom existujúca hasičská jednotka jedného zriaďovateľa môže na základe dohody plniť úlohy aj pre inú obec po splnení zákonných podmienok.
Je preto potrebné upraviť právne postavenie už existujúcich dohôd o spoločných dobrovoľných hasičských zboroch obcí. Ich okamžitý zánik ku dňu účinnosti novely by mohol narušiť zabezpečenie ochrany pred požiarmi v dotknutých obciach.
Navrhuje sa preto ponechať existujúce dohody v platnosti do 31. decembra 2027 a poskytnúť obciam prechodné obdobie na zosúladenie existujúceho stavu s novým § 33 ods. 2. Ak má po tomto dátume jedna obecná hasičská jednotka naďalej plniť úlohy aj pre inú obec, musí byť uzatvorená nová dohoda už podľa právnej úpravy účinnej od 1. júna 2027 vrátane predchádzajúceho súhlasného stanoviska krajského riaditeľstva k rozšíreniu zásahového obvodu.
2. K pripomienkam k novele zákona č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov
2.1. DPO SR je občianskym združením, nie hasičskou jednotkou podľa zákona č. 314/2001 Z. z. Zdolávanie požiarov a vykonávanie záchranných prác vykonávajú hasičské jednotky prostredníctvom svojich príslušníkov, zamestnancov a členov. Preto nie je správne zákonom pripisovať samotnému občianskemu združeniu úlohu zdolávania požiarov a záchranných prác.
2.2. Navrhuje sa vypustiť finančnú podporu obecných hasičských jednotiek a zásahovú činnosť členov DPO SR zo zákonom vymedzených úloh DPO SR.
Zásahovú činnosť nevykonáva osoba na základe členstva v občianskom združení, ale ako hasič zaradený v konkrétnej hasičskej jednotke podľa zákona č. 314/2001 Z. z.
Financovanie obecných hasičských jednotiek predstavuje financovanie zákonom regulovanej hasičskej jednotky zriadenej obcou a má byť zabezpečované priamo štátom a jej zriaďovateľom.
Podrobné systémové dôvody na odstránenie DPO SR ako finančného medzičlánku sú uvedené v odôvodnení bodu 1.58.
2.3. Navrhuje sa vypustiť osobitné spojenie dobrovoľníckej činnosti DPO SR s pojmom „nežiaduce udalosti“.
Zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve už všeobecne umožňuje vykonávať dobrovoľnícku činnosť okrem iného pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí, pri záchrane života a zdravia, v civilnej ochrane a pri ochrane pred požiarmi. Nie je preto potrebné, aby osobitný zákon o jednom občianskom združení vytváral ďalšie samostatné spojenie jeho dobrovoľníckej činnosti s neurčitým a širokým pojmom „nežiaduce udalosti“.
V zákone č. 314/2001 Z. z. sa pojem nežiaduca udalosť používa v súvislosti so záchrannými prácami vykonávanými hasičskými jednotkami. Ponechanie rovnakej terminológie v zákone o DPO SR môže vytvárať nesprávny dojem, že samotné členstvo v DPO SR alebo výkon dobrovoľníckej činnosti prostredníctvom DPO SR oprávňuje na výkon zásahovej činnosti pri takýchto udalostiach.
Navrhovaná zmena preto neobmedzuje všeobecné možnosti dobrovoľníckej činnosti podľa zákona č. 406/2011 Z. z., ale oddeľuje dobrovoľnícku činnosť občianskeho združenia od zásahovej činnosti zákonom ustanovených hasičských jednotiek.
2.4. Povinná spolupráca ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a obcí s jedným konkrétnym občianskym združením vytvára jeho zákonom privilegované postavenie voči ostatným občianskym združeniam.
Po navrhovanej všeobecnej úprave § 57 a § 58 zákona č. 314/2001 Z. z. bude spolupráca s občianskymi združeniami upravená jednotne, podľa vecnej oblasti a bez neodôvodneného zvýhodnenia jediného subjektu. Osobitné ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 37/2014 Z. z. sa preto stáva nadbytočným.
2.5. Navrhuje sa vypustiť osobitný mechanizmus, podľa ktorého DPO SR každoročne prijíma štátne finančné prostriedky a následne ich poskytuje obciam na ich hasičské jednotky.
Obecná hasičská jednotka je zriadená obcou a jej kategorizáciu, akcieschopnosť, materiálno-technické vybavenie a zásahovú činnosť posudzujú orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi. Je preto systémovo správnejšie, transparentnejšie a hospodárnejšie, aby účelové štátne prostriedky určené na jej akcieschopnosť poskytovalo obci priamo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Ministerstvo už dnes priamo administruje dotácie obciam na opravu hasičskej techniky a na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu hasičských zbrojníc. Navrhovanou úpravou sa má obdobne priamo na ministerstvo presunúť aj posudzovanie náhrad výdavkov za zásahovú činnosť. Zachovávanie osobitného občianskeho združenia ako medzičlánku iba pri paušálnej finančnej podpore preto nemá systémové opodstatnenie.
Odstránením medzičlánku sa zjednoduší finančný tok, zvýši transparentnosť pôvodu verejných prostriedkov, odstráni možnosť vytvárania dodatočných zmluvných podmienok zo strany súkromnoprávneho subjektu a odborná kontrola oprávnenosti použitia finančných prostriedkov sa sústredí u orgánu, ktorý má zákonné odborné kompetencie vo vzťahu k hasičským jednotkám.
Podrobné dôvody vrátane súčasnej zmluvnej a kontrolnej praxe DPO SR sú uvedené v odôvodnení bodu 1.58.
2.6. Po vypustení úlohy DPO SR podľa § 3 ods. 1 písm. c) a mechanizmu podľa § 3a stráca osobitná zákonná garancia každoročnej dotácie najmenej vo výške potrebnej na plnenie tejto úlohy svoje opodstatnenie.
DPO SR ako občianske združenie môže na svoju legitímnu občiansku, preventívnu, výchovnú, kultúrnu alebo inú činnosť využívať všeobecné mechanizmy financovania občianskych združení vrátane možností podľa zákona č. 526/2010 Z. z. Nie je dôvod, aby jedno konkrétne občianske združenie malo zákonom garantované osobitné financovanie zo štátneho rozpočtu, ktoré iné združenia v rovnakej oblasti nemajú.
3. K pripomienke k novele zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
3.1. Navrhuje sa vypustiť odbornú prípravu a odbornú výcvikovú činnosť z osobitne vyčleňovaných prostriedkov podľa § 3a.
Odborná príprava členov a zamestnancov hasičských jednotiek je regulovanou odbornou činnosťou podľa zákona č. 314/2001 Z. z. Zákon určuje, kto ju môže vykonávať, aký je jej obsah a rozsah a kto overuje odbornú spôsobilosť. Odbornú prípravu môžu vykonávať aj oprávnené subjekty ako odplatnú odbornú službu.
Nie je preto dôvod, aby sa súčasne osobitne vyčleňovali štátne prostriedky občianskym združeniam na odbornú prípravu alebo odbornú výcvikovú činnosť, ktorá patrí predovšetkým do systému prípravy hasičských jednotiek a ich zriaďovateľov. Navrhovaná zmena nebráni občianskym združeniam vykonávať vzdelávacie alebo výcvikové aktivity v rozsahu ich oprávnení, odstraňuje však ich osobitné zvýhodnenie pri vyčleňovaní štátnych dotácií na tento účel.
4. K pripomienke k novele zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
4.1. Člen hasičskej jednotky vykonáva činnosť vo verejnom záujme a môže byť zvolaný na zásah, odbornú prípravu alebo inú zákonom ustanovenú činnosť počas svojho pracovného času. Jeho postavenie je z hľadiska potreby uvoľnenia zo zamestnania porovnateľné s členom horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny.
Navrhuje sa preto výslovne zaradiť výkon činnosti člena hasičskej jednotky medzi činnosti vo všeobecnom záujme podľa § 137 Zákonníka práce. Úprava vytvorí jednoznačný pracovnoprávny základ pre ospravedlnenie neprítomnosti zamestnanca pri plnení úloh hasičskej jednotky.
5. K pripomienke k novele zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
5.1. Súčasná právna úprava viaže osobitné postavenie na účely úrazového poistenia na fyzickú osobu združenú v DPO SR alebo v inom občianskom združení, hoci samotné členstvo v občianskom združení nie je skutočnosťou, ktorá vytvára zásahové riziko.
Riziko pracovného úrazu alebo choroby z povolania vzniká pri reálnom plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi, najmä pri činnosti v obecnej hasičskej jednotke alebo v kontrolnej skupine obce. Sociálnoprávna ochrana sa preto má viazať na skutočný výkon zákonom regulovanej činnosti, nie na členstvo v konkrétnom občianskom združení.
Navrhovaná zmena zabezpečí, aby nárok na príslušné úrazové dávky mal člen obecnej hasičskej jednotky alebo člen kontrolnej skupiny obce, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi, bez ohľadu na to, či je alebo nie je členom DPO SR alebo iného občianskeho združenia.