Hromadná pripomienka k zákonu č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

Hromadnou pripomienkou sa sleduje

- uľahčenie podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pri škode, za ktorú zodpovedá štát a jeho orgány,

- odstránenenie "horného" limitu pri náhrade nemajetkovej ujmy pri škode, za ktorú zodpovedá štát a jeho orgány,

- zlepšenie postavenia poškodeného tým, že sa mu prizná postavenie slabšej strany sporu v sporoch proti štátu a jeho orgánom,

- zmena príslušnosti súdu na prejednanie sporu tak, aby o náhrade škody a nemajetkovej ujmy  pri výkone verejnej moci nerozhodoval ten súd, ktorého činnosťou či nečinnosťou došlo k skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy alebo náhradu škody.

 

Znenie navrhovanej hromadnej pripomienky:

Navrhované znenie § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

(3) Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch v rámci súdneho alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia, alebo ktorý sa inak prejavil vo vydanom rozhodnutí. Náhradu škody spôsobenú takýmto úradným postupom je možné uplatniť len podľa § 5 a 6 a za podmienok tam uvedených.

navrhujeme nahradiť znením:

Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch v rámci súdneho alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia, alebo ktorý sa inak prejavil vo vydanom rozhodnutí, okrem prípadov, ktoré vykazuje znaky nečinnosti, prieťahov alebo neefektívneho konania.

 

Odôvodnenie:

Pôvodným navrhovaným znením by sa "legitimizoval" postup o súdu, resp. iného orgánu verejnej moci, ktorý ústavný súd pomenováva ako "neefektívny postup", alebo "formálna aktivita". Prieťahy v konaní, v zmysle judikatúry ústavného súdu, sú často spôsobené nielen nečinnosťou, ale aj neefektívnou činnosťou.

Ak je konanie poznačené faktickou nečinnosťou orgánu verejnej moci (resp. „simuláciou aktivity“), sú porušením práv poškodeného už samotné prieťahy, už v štádiu pred vydaním rozhodnutia. Preto viazať možnosť nároku na náhradu škody na nezákonné rozhodnutie nemá logické opodstatnenie. Naviac, aj výsledkom konania z prieťahmi môže byť správne a zákonné rozhodnutie, ktoré nepodlieha zodpovednosti podľa § 5 a 6 zákona.

Navrhované znenie § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.

4. Predpokladom zodpovednosti podľa odseku 1 v prípade nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti alebo v zbytočných prieťahoch je, že orgán príslušný podľa osobitného predpisu8a) vyslovil, že v konaní došlo k uvedenému nesprávnemu úradnému postupu. Predpoklad podľa prvej vety je splnený vždy, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zistí dôvodnosť žaloby, ak Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti konštatuje porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ak Európsky súd pre ľudské práva konštatuje porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote.8b)

Navrhujeme vynechať celý ods. 4

Odôvodnenie:

Právo na spravodlivé súdne konanie a riadnu činnosť orgánu verejnej moci je nielen základným právom, ale aj legitímnym očakávaním v zmysle judikatúry ESĽP. Toto právo má byť garantované každému, kto podlieha Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Je nenáležité ukladať neprimerané povinnosti potrebné na to, aby sa poškodený domohol náhrady škody, ako základnú podmienku uplatnenia nároku. Navrhované znenie odsúva správne súdy len do úlohy rozhodcu o výške škody, bez možnosti posúdiť samotný základ nároku.

Navrhované znenie by viedlo k nadmernému dodatočnému zaťaženiu orgánov, na ktoré odkazuje odkaz 8a, a časovému zdržaniu pri reálnom domožení sa náhrady škody.

§ 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z:

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8c)

Navrhujeme vynechať.

Odôvodnenie:

Limitovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, a to najmä v prípadoch zásahu do práva na osobnú slobodu, nemá opodstatnenie. V zmysle judikatúry ESĽP má byť odškodnený v plnej výške každý zásah orgánu verejnej moci, v súvislosti s ktorým došlo k zásahu do základných práv, náhradu nemajetkovej ujmy nevynímajúc.

Určenie limitov zvýhodňuje orgány verejnej moci proti všetkým ostatným subjektom, na ktoré sa žiadna limitácia náhrady nemajetkovej ujmy pri porušení zákonných povinností nevzťahuje.

 

SSP – 162/2015 Z.z.:

§ 5

(9)

V konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

Navrhujeme zmeniť takto:

(9)

Ak tento zákon neustanovuje inak, v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom. Účastník konania, ktorý nie je orgánom verejnej správy, má postavenie slabšej strany sporu podľa osobitného zákona

Odôvodnenie:

Nie je akceptovateľné, aby účastník konania, proti ktorému stojí orgán štátu s celým vedomostným, technickým a personálnym substrátom mal v konaní, smerujúcom proti rozhodnutiu či nečinnosti orgánu verejnej moci, slabšie postavenie, ako spotrebiteľ v konaní proti dodávateľovi. V širšom zmysle slova, občan z titulu financovania orgánov štátu je spotrebiteľom služieb, ktoré mu poskytujú orgány verejnej moci.

 

 

Zákon 160/2015 Z.z. navrhujeme doplniť vložením nového ustanovenia:

 

§ 323a

ŽALOBA O NÁHRADE ŠKODY A NEMAJETKOVEJ UJMY PRI VÝKONE VEREJNEJ

MOCI

1)

Žaloba o náhrade škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci na účely tohto zákona je

spor podľa osobitného zákona medzi žalobcom – fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá tvrdí, že bola poškodená na svojich právach, majetku, osobnostných alebo iných právach pri výkone verejnej moci, a žalovaným, ktorým je Slovenská republika, v mene ktorej koná príslušný ústredný orgán štátnej správy, alebo orgán verejnej správy.

Odkaz na osobitný zákon – 514/2003 Z.z.

 

2)

Žalobca sa môže dať v spore o náhrade škody podľa osobitného zákona zastupovať advokátom alebo osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.4) Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú

dotknuté.

3)

Súd pri prvom procesnom úkone žalobcu zrozumiteľným spôsobom preukázateľne poučí

a)možnosti zastúpenia,

b)jeho procesných právach a povinnostiach v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, a poučí ho

aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie, ak sa javia ako účelné na uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

4)

Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol, ak je to potrebné alebo účelné pre

rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel sú

strany sporu povinné poskytnúť súdom vyžadovanú súčinnosť.

5)

a)Žalobca môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii

konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

b) Žalovaný je povinný preukázať, že k porušeniu práv žalobcu, k vzniku škody alebo k vzniku

nemajetkovej ujmy nedošlo, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne

usudzovať, že došlo k pochybeniu štátu pri výkone verejnej moci.

6)

Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie, zákonnej a sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú,

ak by ich uplatnenie bolo v neprospech žalobcu.

7)

Súd na prejednanie sporu spravidla nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť,

ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.

8)

Na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je

ustanovené inak.

Poznámky pod čiarou k odkazom 3 a 4 znejú:

4) Zákon č. 365/ 2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred

diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení

neskorších predpisov“.

 

Odôvodnenie:

Nie je akceptovateľné, aby účastník konania, proti ktorému stojí orgán štátu s celým svojim vedomostným, mocenským, technickým a personálnym substrátom mal v konaní, smerujúcom proti rozhodnutiu či nečinnosti orgánu verejnej moci, slabšie postavenie, ako spotrebiteľ v konaní proti dodávateľovi. V širšom zmysle slova, občan z titulu financovania orgánov štátu je spotrebiteľom služieb, ktoré mu poskytujú orgány verejnej moci.

 

Za doterajšie znenie § 26 CSP  navrhujeme doplniť ustanovenie o osobitnej príslušnosti v sporoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z., s navrhovaným znením

§26a

Príslušnosť v sporoch o náhradu škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci

(1)Na konanie v sporoch o náhradu škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci je

príslušný okresný súd v sídle krajského súdu.

2) Ak príslušnosť určená podľa ods. 1 zakladá príslušnosť súdu, na ktorom škoda vznikla, je tento súd vylúčený z prejednania sporu. O príslušnosti rozhodne najvyšší súd postupom podľa § 39 CSP.

.

Poznámky pod čiarou k odkazu 2

  1. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Odôvodnenie:

Nie je v súlade s doktrínou teórie zdania nezávislosti súdu, aby o náhrade škody rozhodoval ten istý súd, na ktorom nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody;

V zmysle § 21 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. tak sudca rozhoduje nielen o nároku žalobcu, ale potenciálne aj o regresnej náhrade voči kolegovi – sudcovi, ktorý pôsobí na jeho súde.

 

Link:

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2022/823/hromadne-pripomienky/zobraz

 

 

Podpisom tejto petície vyjadrujem súhlas s obsahom vyššie uvedenej hromadnej pripomienky k návrhu zákona, a zároveň splnomocňujem

Mgr. Elenu Szabóovú, bytom Rázusova 9, Nové Zámky, e-mail: szaboova.elenaa zavináč gmail.com

 

ako zástupcu verejnosti, ktorá podáva hromadnú pripomienku k návrhu zákona,

na zastupovanie mňa ako signatára hromadnej verejnej pripomienky k návrhu na zmenu zákonov č. 514/2003 Z.z., č. 160/2015 Z.z. a zákona č. 162/2015 Z.z.

vrátane zastupovania pri vykonávaní administratívnych úkonov súvisiacich s podaním verejnej hromadnej pripomienky a zastupovania v rozporovom konaní so zástupcom verejnosti.

 

 


Elena Szabóová    Kontaktujte autora petície

Podpísať túto petíciu

Svojim podpisom oprávňujem Elena Szabóová na odovzdanie informácií, ktoré poskytnem v tomto formulári, tým, ktorí majú v tejto oblasti právomoci.


ALEBO







Platená reklama

Túto petíciu budeme propagovať pred 3000 ľuďmi.

Dozvedieť sa viac...