Hromadná pripomienka k predbežnému stanovisku o návrhu Európskej komisie na dereguláciu nových GMO/NGT. Číslo legislatívneho procesu LPEU/2023/462

Hromadná pripomienka bola odovzdaná MPRV SR, čakáme na ich reakciu a prizvanie k prerokovaniu.

Ďakujeme všetkým za spoluprácu.

 

Dobrý deň,  Ministerstvu pôdohodpodásrstva a rozvoja vidieka SR chceme predložit nasledujúcu pripomienku k ich stanovisku o deregulácii nových GMO.

 

Chceme stanovisko ministerstva v rámci bežiaceho pripomienkového konania viac sprísniť a doplniť o jasný záver odmietajúci dereguláciu nových GMO. Chceme aby Slovensko v stanovisku jasne odmietlo uvoľňovanie pravidiel pre GMO,  čím by odmietlo uvoľňovanie  netestovaných a neoznačených GMO  na náš trh. To bola aj požiadavka petície "Udržujte prísnu reguláciu a označovanie nových GMO"

Pod túto hromadnú pripomienku potrebujeme dostatočný počet podpisov občanov. Podpísať ju možete do 26.2.2024.

 

HROMADNÁ PRIPOMIENKA:

Predbežné stanovisko obsahuje informácie z návrhu Európskej komisie, ktoré nie sú dostatočne kritizované. Chýba mu jasný záver odmietajúci akúkoľvek dereguláciu nových GMO výrábaných novými genomickými technikami (NGT) .


Stanovisko je do značnej miery kritické (čo je pozitívne) a opiera sa o princíp predbežnej opatrnosti, alebo potrebu označovania GMO,  no máme za to, že necháva otvorené dvere pre dereguláciu nových GMO vyrobených pomocou NGT a jasne ju neodmieta.

Stanovisko nekriticky prezentuje návrh Komisie a dostatočne neodzrkadľuje postoj slovenskej verejnosti a verejne prezentované pozície ministra Takáča a MPRV SR. V odpovedi na petíciu"Udržujte prísnu reguláciu a označovanie nových GMO" ministerstvo uviedlo, že jej vyhovuje v plnom rozsahu, no predbežné stanovisko ministerstva jasne dereguláciu neodmieta.  V stanovisku by preto malo jasne stáť, že Slovenská republika odmieta akúkoľvek dereguláciu nových GMO respektíve požaduje zachovanie regulácie nových GMO vyrobených NGT podľa súčasne platnej EÚ legislatívy o GMO, ktorá predstavuje bariéru medzi úplným zákazom GMO a ich dereguláciou. Ak chce Ministerstvo zachovať princíp predbežnej opatrnosti, hodnotenie rizík a označovanie GMO stačí zachovať súčasne platnú reguláciu a legislatívu, ktorá by sa mala dokonca ešte sprísniť v hodnotení rizík NGT. Stanovisko musí tiež  obsahovať viac argumentov kritizujúcich návrh Komisie, ktoré sú uvedené v podkladoch nižšie.

Návrh deregulácie spôsobí uvoľnenie netestovaných, neoznačených nových GMO na trh a do potravín, ignoruje princíp predbežnej opatrnosti, problematiku koexistencie a vysledovateľnosti nových GMO. Súčasne platná EÚ legislatíva o GMO  vyhovuje aj pre nové GMO a akákoľvek deregulácia zo súčasnej legislatívy spôsobí vychýlenie z bezpečných štandardov a predstavuje riziko. Pričom odmietnutím deregulácie nových GMO neprichádza k ich zákazu, ale len k zachovaniu bezpečnej regulácie v zmysle princípu predbežnej opatrnosti. Princíp opatrnosti sa vzťahuje na stav vedeckej neistoty a to je prípad nových GMO/NGT.

 

V stanovisku sa opakujú tvrdenia Komisie, ktoré už boli vyvrátené. Prezentujú to niektoré nasledujúce podklady, ktoré by mali byť implemntované do stanoviska ministerstva, a ktoré by mali byť  dôvodom pre horeuvedené odmietnutie akejkoľvek deregulácie a dôvodom pre sprísnenie súčasne platnej EÚ legislatívy o GMO v hodnotení rizík.

 

Túto pripomienku pokladáme za zásadnú.

 

PODKLADY a ODÔVODNENIE:

 

  • NGT nie sú rovnocenné s konvenčnými plodinami, ako sa tvrdí v návrhu Komisie. Mnohí vedci (vrátane odborníkov z francúzskej národnej agentúry ANSES https://www.gmwatch.org/en/106-news/latest-news/20353 a nemeckej spolkovej agentúry pre ochranu prírody BfN https://www.bfn.de/en/publications/policy-brief/science-based-regulation-plants-new-genetic-techniques ) odmietli predpoklad Komisie o rovnocennosti medzi rastlinami NGT kategórie 1 a rastlinami pestovanými konvenčne. Kategorizáciu NGT označili za svojvoľnú a bez vedeckého základu. Rastliny NGT môžu mať potenciálne riziká porovnateľné s inými technikami genetického inžinierstva a môže zmeniť rastliny spôsobmi, ktoré idú nad rámec konvenčného šľachtenia. Dôkazy ukazujú, že úprava génov (aj keď sú zamýšľané len veľmi malé zmeny) môže viesť k zmenám, ktoré by bolo nemožné alebo veľmi ťažké získať konvenčným šľachtením alebo dokonca náhodným šľachtením mutagenézou - napríklad:

     

-https://www.frontiersin.org /articles/10.3389/fpls.2019.00525/full

-https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fbioe.2023.1276226/full

 



 

  • NGT nie sú bezpečné a spoľahlivé. Mnohé relevantné štúdie preukazujú, že všetky nové GMO, rovnako ako staršie GMO, predstavujú riziko. NGT nie sú také presné a spoľahlivé. Spôsobujú nezamýšľané zmeny DNA, čo môže spôsobiť nepredvídateľné zmeny, ktoré môžu spôsobiť zmeny biochémie rastlín. Je preto potrebné dôkladné posúdenie rizika od prípadu k prípadu. Navyše, pre vloženie NGT do buniek rastlín sa najčastejšie používajú techniky, ako pri staršej generácii GMO. NGT sa vkladá do buniek napríklad pomocou plazmidov a agrobaktérií, čím do buniek rastlín vstupujú cudzie gény, ktoré sa môžu integrovať do DNA. Aj NGT kat.1 zahŕňajú transgenézu, aj keď je v pláne len cisgenéza a muagenéza. Z tohto a mnohých dôvodov, nie je možné katagóriu 1. NGT vylúčiť z hodnotenia rizík a prirovnávať k plodinám vyprodukovaným tradičným šľachtením. Proces NGT je veľmi vzdialený od tradičných šlachtiteľských spôsobov. Dôkazy:

-https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fbioe.2023.1276226/full

Tento prehľad ukazuje, že nové techniky GM – alebo „NGT“ môžu spôsobiť zamýšľané aj neúmyselné zmeny v genóme, ktoré by sa pravdepodobne nevyskytli pri konvenčných šľachtiteľských metódach. Autori vysvetľujú, že biologické účinky týchto zmien na zdravie s a životné prostredie môžu byť tiež odlišné od tých, ktoré vyplývajú z konvenčného šľachtenia a môžu predstavovať riziká

-https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/36365450/

Tento prehľad skúma literatúru pre neúmyselné výsledky starých a nových techník genetickej modifikácie (vrátane úpravy génov) v rastlinách. Zisťuje širokú škálu neúmyselných dopadov, od malých až po veľké genómové zmeny a vrátane chromothripsis (extrémne škodlivá forma genómového preskupenia, ktorá je výsledkom rozbitia jednotlivých chromozómov a následného opätovného spojenia častí v náhodnom poradí), ktoré vedú k vzniku „oprávnených obáv o bezpečnosť“.

-https://www.mdpi.com/2223-7747/10/11/2259

Táto štúdia ukazuje, že vyvolanie údajne malých zmien v genóme plodín môže napriek tomu spôsobiť zložité zmeny. Výsledky štúdie zdôrazňujú potrebu, aby rastliny vyvinuté pomocou nových techník genetického inžinierstva podstúpili hodnotenie rizika špecifického pre daný prípad, pričom sa zohľadnia vlastnosti konečného produktu a riziká, ktoré predstavujú použité postupy.

-https://doi.org/10.3390/biotech10030010

Tento dôležitý prehľad o bezpečnosti geneticky upravených rastlín pre zdravie a životné prostredie napísala skupina vedcov pracujúcich pre národné vládne regulačné agentúry v členských štátoch EÚ a vo Švajčiarsku

-https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/s12302-020-00361-2

Tento dokument poskytuje prehľad rizík spojených s postupmi úpravy génov pre rastliny a zvieratá. Riziká nie sú obmedzené na širokú škálu neúmyselných účinkov, ktoré môžu byť spustené procesom úpravy génov. Existujú aj riziká spojené so zamýšľanými biologickými charakteristikami generovanými úpravou génov.

-https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/s12302-018-0182-9

-https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fbioe.2019.00031/full

Táto analýza tvrdí, že produkty nových techník GMO nemožno považovať za bezpečné, ale musia sa pred uvedením na trh podrobiť posúdeniu rizika prispôsobenému konkrétnemu GMO.

-https://www.frontiersin.org/journals/plant-science/articles/10.3389/fpls.2019.00525/full

Táto publikácia skúma aplikácie CRISPR/Cas v rastlinách a ukazuje niektoré rozdiely od konvenčnej mutagenézy používanej pri šľachtení rastlín a od spontánnych mutácií.

-https://www.nature.com/articles/nbt.4192

Tento výskum z oblasti úpravy medicínskych génov, uskutočnený v ľudských bunkách, ukazuje, že úprava génov CRISPR/Cas9 môže spôsobiť väčšie genetické poškodenie, ako sa doteraz predpokladalo

 

          

               Viac štúdií a dôkazov tu: https://gmwatch.org/en/news/archive/2019/19223 

 

  • Návrh Komisie sa odvoláva na neoverené sľuby o prínosoch NGT. Návrh Komisie odôvodňuje dereguláciu NGT prínosmi, ktoré majú charakter neoveriteľných hypotetických sľubov. Na základe sľubov nemôžeme schvaľovať dereguláciu a jej prínos. Tvrdenie, že nové geneticky upravené rastliny prispejú k trvalej udržateľnosti, zníženiu pesticídov a sú riešením klimatických zmien, je úplne nepodložené. Pre poľnohospodárstvo odolné voči klíme a zníženie pesticídov potrebujeme rozmanitosť plodín, odrôd a pestovateľských systémov prispôsobených miestnym situáciám. Dokonca aj v regiónoch, kde boli nové GMO/NGT roky deregulované, ako sú USA, sa na trh dostalo len veľmi málo. Tie, ktoré sa dostali na trh, nesplnili svoje sľuby o udržateľnosti. Navyše, mnohé nové GMO, ktoré sa pripravujú, nie sú skonštruované na účely trvalej vrátane udržateľnosti, ale na zvýšenie ich trhovej hodnoty pre agropodnikanie, napríklad vylepšeným vonkajších znakov. Pri uvádzaní pôvodných GMO, ktoré sú na trhu dekády sme mali podobné sľuby. Vôbec sa nesplnili, práve naopak. Prečo by sme im mali veriť teraz?

 

 

  • Návrh Komisie zbavuje štáty možnosti zakázať pestovanie nových GMO. NNávrh Komisie znemožňuje členským štátom zakázať pestovanie nových GMO, táto možnosť je od roku 2015 zakotvená v EÚ legislatíve o GMO. MPRV SR spomína v tejto súvislosti len kategóriu 2 NGT. Musí to platiť pre všetky NGT/ nové GMO, to umožní odmietnutie deregulácie.

 

  • Návrh neriešierieši problémy koexistencie, kontamináciu a nechráni ŽP a poľnohospodárstvo bez GMO. Zákaz všetkých NGT v ekologickej výrobe sa musí zachovať a musia ho sprevádzať opatrenia na vysledovateľnosti v rámci celého dodávateľského reťazca. Návrh neposkytuje dostatočnú ochranu pred kontamináciou a nerieši koexistenciu nových GMO z poľnohospodárstvom a potravinárstvom bez GMO. Bez označovania a hodnotenia rizík bude veľmi obtiažne vyhnúť sa im. Uvoľnením nových GMO budú ohrozené aj príbuzne voľne žijúce druhy, čo môže ma vplyv na stabilitu ekosystémov. Vplyv na ŽP a včelstvá nebol dostatočne preskúmaný. Pritom neželané zmeny DNA môžu priniesť rastlinám rizikové vlastnosti pre ŽP. Na zvládnutie environmentálnych výziev potrebujú poľnohospodári a šľachtitelia prístup k osivám prispôsobeným miestnym podmienkam, zatiaľ čo nové GMO sú neoddeliteľne spojené s vysoko priemyselným poľnohospodárstvom a sú nezlučiteľné s udržateľnými systémami

 

  • Návrh Komisie môže spôsobiť monopolizáciu trhu. Deregulácia nových GMO otvorí dvere pre vstup patentovateľných NGT plodín. Už teraz si nadnárodné spoločnosti patentujú NGT produkty, Zároveň si patentujú aj samotné technológie úpravy génov, čím sa v tomto sektore stanú bezkonkurenční, čo môže ma negatívny vplyv na trh EÚ. Neexistuje žiadna ochrana roľníkov a malých semenárskych podnikov proti zneužívaniu patentov a konaniam o porušení patentov, čo by sa stalo skutočnosťou v prípade deregulácie GMO-NGT, najmä preto, že akýkoľvek patent udelený pred vyriešením tohto veľkého problému zostávajú v platnosti 20 rokov. Konvenční a ekologickí poľnohospodári sú veľmi inovatívni, ale v ich práci im môžu brániť už udelené patenty na NGT a ich produkty nové GMO. Poľnohospodári riskujú, že budú zažalovaní v prípade kontaminácie kvôli patentom. Ak neexistuje povinnosť zverejniť detekčné metódy pre NGT, potom farmár nemá ako dokázať, že nepoužil patentovaný vynález v prípade, že je žalovaný za porušenie. Týmto spôsobom sa rozsah patentu môže rozšíriť na genetickú informáciu obsiahnutú v konvenčných semenách. Poľnohospodárstvo EÚ bude vystavené riziku, že trh s osivami bude privatizovaný nadnárodnými výrobcami GMO osív. Podávané patenty si zvyčajne nárokujú všetky rastliny so špecifikovaným znakom, bez ohľadu na to, ako boli rastliny vyšľachtené – týmto spôsobom sa patenty môžu vzťahovať aj na konvenčne šľachtené rastliny, aj keď tieto by podľa práva EÚ nemali byť patentovateľné - a vzťahuje sa nielen na rastliny a semená, ale aj na úrodu a potravinové produkty obsahujúce túto vlastnosť. Deregulácia povedie k záplave patentovaného osiva vstupujúceho na trh a „patentovej húštine“, v ktorej bude pre väčšinu šľachtiteľov a poľnohospodárov extrémne ťažké sa orientovať.

 

  • Návrh Komisie ignoruje mienku spoločnosti. Verejnosť odmieta dereguláciu nových GMO a/alebo požaduje hodnotenie rizík, označovanie a vysledovateľnosť. Zrušenie všetkých pravidiel bezpečnosti a transparentnosti pre NGT je v rozpore s verejnou mienkou. Nedávne štúdie v Nemecku uskutočnené Federálnym inštitútom pre hodnotenie rizík, ďalej v Holandsku (Rathenau Instituut), Švédsku, Rakúsku a Francúzsku, to jasne potvrdzujú. Potvrdzuje to aj prieskum.  Občania sa vyjadrili, že chcú slobodu voľby a vysoké bezpečnostné štandardy pre nové techniky, tak ako aj pre staré. Keďže potraviny sú pre väčšinu ľudí veľmi citlivou témou, nevyhnutná je najvyššia miera transparentnosti. Vylúčenie nových GMO z celoeurópskych pravidiel označovania, ako sa uvádza v návrhu zákona, je v rozpore aj so Zmluvou EÚ a všeobecným potravinovým právom EÚ (článok 8 ods. 1). Viac ako 420 000 občanov podpísalo celoeurópsku petíciu vyzývajúcu na odmietnutie akejkoľvek deregulácie, zachovanie hodnotenia rizík, sledovateľnosti a označovania pre všetky NGT. Túto petíciu podpísalo cca 11 000 občanov SR. Totožnú požiadavku s petíciou, vyjadrilo v listoch viac ako 50 slovenských organizácií a spoločností vrátane Slovenského zväzu včelárov, SPPK, Slovenského poľovníckeho zväzu, množstva ochranárskych a ekologických organizácií, výrobcov potravín, poľnohospodárskych subjektov a iných

 

  • Návrh Komisie berie verejnosti právo slobodného výberu a možnosť vysledovateľnosti. Navrhuje sa zrušiť akékoľvek označovanie produktov z nových GMO. Európsky parlament navrhuje zmenu a označovanie všetkých produktov označením NGT. Označenie by malo však malo obsahovať symbol „GMO“, tak ako to požaduje súčasne platná legislatíva. To je ďalší dôvod na odmietnutie deregulácie. Komisia navyše mylne tvrdí, že nové GMO nemožno identifikovať a vysledovať detekčnými metódami, napriek dôkazom, že identifikácia odrôd rastlín sa už vykonáva pomocou biochemických a molekulárnych techník. Tiež pretrváva snaha zahmlievať, že NGT a ich produkty nie sú GMO. NGT podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora nie sú menej rizikové ako pôvodné GMO a musia spadať pod EÚ legislatívu o GMO a teda sú GMO. Samotný návrh Komisie tiež uznáva, že nové GMO sú GMO (článok 3, strana 27 ). Podľa definície GMO sú organizmy, ktorých genetický materiál bol pozmenený spôsobom, aký sa prirodzene nevyskytuje. Produkty NGT rozhodne pod túto definíciu spadajú.

 

  • Aj súčasná EÚ legislatíva o GMO nedostatočne rieši hodnotenie rizík a mala by sa sprísniť. Potvrdzuje to nezávislý výskumný projekt RAGES. Slovensko respektíve MPRV SR by malo požadovať sprísnenie súčasnej legislatívy.

 

 

Materiál MPRV s pripominekami a poznámkami: https://slovenskobezgmo.org/wp-content/uploads/2024/02/02_Vlastny-material-1.docx

 

Podpisom splnomocňujeme tieto osoby k zastupovaniu v rozporovom konaní:

Ing. Peter Sudovský,  Jeruzalemská 28, 91701  Trnava, email: info@vsetkoogmo.sk,  tel. č. 0915115084

Mgr. Mária Stieranková,  Podhradík 27, 080 06 Prešov, email: info@vsetkoogmo.sk, tel. č. 0908369301

Martin CHUDÝ – Partizánska 1105/25, 017 01 Považská Bystrica,

Ing. Maroš Kminiak,  Tužina 480, 972 14 Tužina,

 

 

.......

 


Petičný výbor - Peter Sudovský, Mária Stieranková....    Kontaktujte autora petície