HROMADNÁ PRIPOMIENKA K NÁVRHU ZÁKONA O EMISNÝCH KVÓTACH (MICHAL KIČA A KAREL HIRMAN)- Za férové financovanie ochrany prírody ale aj priemyslu

HROMADNÁ PRIPOMIENKA MICHALA KIČU A KARLA HIRMANA K NOVELE ZÁKONA O OBCHODOVANÍ S EMISNÝMI KVÓTAMI

Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba navrhuje, aby o približne 300 mil. euro ročne z emisných kvót, ktoré plynú do Environmentálneho fondu, rozhodoval úplne sám podľa svojej vlastnej úvahy. Návrh predstavuje ohrozenie financovania národných parkov, kritizuje ho aj priemysel a znižuje predvídateľnosť podnikateľského prostredia. Nie je možné, aby o takej obrovskej sume verejných prostriedkov rozhodoval svojvoľne jediný človek. Pretože potom nebude dôležitý prínos investície pre zmenu klímy, ale len to, či sa budete pozdávať ministrovi. 

Preto v hromadnej pripomienke požadujeme:

1. ponechanie jasných a pevných pravidiel stanovených v zákone,

2. rozšírenie o financovanie výstavby vodovodov a kanalizácií v mestách a obiach ale aj o financovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch,

3. najmenej 20 % z výnosov na sústavné zatepľovanie rodinných domov a budov, pretože plán obnovy sa raz skončí a my potrebujeme pokračovať,

4. najmenej 20 % z výnosov na trvalé budovanie vodovodov a kanalizácií pre mestá a obce,

5. najmenej 6 % pre financovanie národných parkov a záchytov uhlíka v chránených územiách,

6. najmenej 4 % pre neštátnych vlastníkov na obnovu lesov a prírode blízke hospodárenie v lesoch,

7. najmenej 10 % pre na kompenzácie elektrickej energie pre energeticky náročný priemysel,

8. najmenej 20 % výnosov na investície do znižovania emisií, výskumu a bezemisnej dopravy.

Mgr. Michal Kiča, advokát a environmentálny expert
Ing. Karel Hirman, expert na energetiku

Celé znenie hromadnej pripomienky:

Pripomienky Mgr. Michala Kiču, advokáta a environmentálneho experta a Ing. Karla Hirmana, experta na energetiku, k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona bol dňa 29. apríla 2024 predložený do legislatívneho procesu Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky v legislatívnom procese LP/2024/187 prostredníctvom portálu Slov-lex na adrese: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2024/187

K návrhu zákona predkladáme tieto pripomienky:

1.    Pripomienky k článku I bod 31

V § 18 ods. 8 písm. b) navrhujeme za slová „organického uhlíka“ vložiť čiarku a slová „úhradu zvýšených nákladov spojených s prírode blízkym hospodárením v lesoch v treťom až piatom stupni ochrany16f)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 16f) znie: „§ 14 ods. 1 písm. l) zákona č. 543/2002 Z. z.“

Ostatné odkazy sa primerane prečíslujú.

Táto pripomienka je zásadná.

Odôvodnenie:

Navrhujeme doplnenie účelu výdavkov ohľadom sekvestrácie uhlíka v pôde a biomase, a to o financovanie úhrady zvýšených nákladov spojených s prírode blízkym hospodárením v lesoch v treťom až piatom stupni ochrany. Takáto možnosť je predpokladá aj ustanovením § 4 ods. 1 písm. am) zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde. Rozšírenie tohto financovania navrhujeme aj vo vzťahu k podpore neštátnych vlastníkov lesov (pripomienka č. 3).

Prírode blízke hospodárenie v lesoch jednoznačne prispieva k plneniu cieľov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19. 6. 2018) v platnom znení.

Prírode blízke spôsoby hospodárenia sa prekrývajú s klimaticky zodpovedným hospodárením, pretože uhlík sa nefixuje len v rastúcich stromoch či v mŕtvom dreve, ale aj v pôde. Práve princíp trvalého pokrytia pôdy porastom v lese je dôležitý. Prírode blízke hospodárenie v lese je také, v ktorom sa hospodári bez vytvárania veľkých odkrytých plôch, holín a rúbanísk. Je zo všetkých spôsobov hospodárenia v lese voči prírode najšetrnejšie. Jeho výsledkom sú súvislé, pestré, odolné a druhovo bohatšie lesy, v ktorých rastú všetky generácie stromov blízko seba, podobne ako v pralesoch. Lesy, v ktorých sa hospodári prírode blízko sú odolnejšie voči dopadom klimatických zmien, v prípade kalamity sa rýchlejšie obnovia, lepšie regulujú odtok vody a vytvárajú vhodnejšie prostredie pre život rôznych druhov živočíchov, rastlín a tým aj človeka.  

2.    Pripomienky k článku I bod 31

V § 18 ods. 8 písm. d) navrhujeme za slová „zmeny klímy“ slová „vrátane súvisiacej environmentálnej infraštruktúry16g)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 16f) znie: "§ 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 414/2012 Z. z.“

Ostatné odkazy sa primerane prečíslujú.

Táto pripomienka je zásadná.

Odôvodnenie:

Navrhujeme explicitne uviesť, že účelom v tejto skupine výdavkov sú aj investície do environmentálnej infraštruktúry, ak sú v súlade so cieľmi štátnej environmentálnej politiky. V podmienkach Slovenska sa jedná najmä o vodárenskú infraštruktúru a infraštruktúru čistenia odpadových vôd budovanú mestami a obcami do 2000 ekvivalentných obyvateľov.

Navrhované znenie § 18 ods. 8 písm. d) návrhu zákona nekorešponduje úplne so súčasným znením § 18 ods. 4 písm. a) zákona č. 414/2012 Z. z. z hľadiska možností budovania environmentálnej infraštruktúry aj z príjmov z obchodovania s emisnými kvótami, a preto navrhujeme explicitné uvedenie tohto účelu. Environmentálna infraštruktúra tohto typu je investíciou súvisiacou s oblasťou riešenia zmeny klímy.

Mestá a obce do 2000 ekvivalentných obyvateľov sú odkázané na jej financovanie spravidla iba z prostriedkov Environmentálneho fondu, pričom podstatnou časťou jeho príjmov sú práve príjmy pochádzajúce zo systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS). Z hodnotenia súčasného stavu zásobovania obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov vyplýva, že nie je dostačujúci. Z celkového počtu obyvateľstva bolo k 31. 12. 2018 zásobovaných pitnou vodou 89,3 %. Ak porovnáme zásobovanosť obyvateľstva na Slovensku s úrovňou zásobovania v štátoch EÚ, musíme konštatovať, že za väčšinou vyspelých štátov zaostávame, a to najmä v obciach do 2000 ekvivalentných obyvateľov.

Obdobná situácia je v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd. K 31. 12. 2018 bolo do kanalizačnej siete pripojených približne 65 % obyvateľov Slovenska, opätovne s výrazne horším podielom miest a obcí do 2000 ekvivalentných obyvateľov.

V prípade, ak by sa znemožnilo financovanie súvisiacej environmentálnej infraštruktúry zo zdrojov ETS, došlo by k praktickému zastaveniu financovania výstavby vodovodov a kanalizácii pre mestá a obce do 2000 ekvivalentných obyvateľov v Slovenskej republike. Explicitné doplnenie tohto účelu výdavkov je potrebné aj z hľadiska znenia pripomienky č. 3, v zmysle ktorej sa navrhuje určenie fixného podielu výnosu použitého každoročne na tento účel.          

3.    Pripomienky k článku I bod 31

Navrhujeme nasledovné znenie § 18 ods. 9:

„9) Minister životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) určí každoročne výšku prostriedkov z výnosu podľa odseku 6 na financovanie účelov podľa odseku 8, pričom:

a) minimálne 40 % z výnosu podľa odseku 6 sa použije na účely podľa odseku 8 písm. a), z čoho minimálne 20 % z výnosu podľa odseku 6 sa použije na zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich budov vrátane zatepľovania rodinných domov,

b) minimálne 12 % z výnosu podľa odseku 6 sa použije na účely podľa odseku 8 písm. b), z čoho

1. minimálne 6 % z výnosu podľa odseku 6 sa použije na úhradu nákladov súvisiacich so zabezpečením zvýšených záchytov uhlíka v lesnej pôde a biomase uskutočnením opatrení ochrany a starostlivosti o chránené územia16d) prostredníctvom organizácie ochrany prírody a krajiny zriadenej osobitným predpisom,16e) a

2. minimálne 4 % z výnosu podľa odseku 6 sa použije na financovanie opatrení vykonávaných v chránených územiach16d) inými subjektmi ako štát alebo správca majetku štátu na zadržiavanie vody v krajine s dôrazom na zachytávanie, ukladanie a využitie organického uhlíka a na financovanie projektov zameraných na ochranu lesov a úhradu zvýšených nákladov spojených s prírode blízkym hospodárením v lesoch,

c) minimálne 10 % z výnosu podľa odseku 6 sa použije na účely podľa odseku 8 písm. c),

d) minimálne 30 % z výnosu podľa odseku 6 sa použije na účely podľa odseku 8 písm. d), z čoho minimálne 20 % z výnosu podľa odseku 6 sa použije na výstavbu environmentálnej infraštruktúry.“

Táto pripomienka je zásadná.

Odôvodnenie:

Navrhujeme ustanoviť minimálny podiel využitia výnosu na jednotlivé účely ako bude uvedené nižšie. Ponechanie tohto oprávnenia výlučne na úvahe ministra životného prostredia SR považujeme za nezlučiteľné z transparentnosťou a predvídateľnosťou právneho a podnikateľského prostredia. Oprávnenie ministra určovať rozdelenie výnosu podľa svojej úvahy bolo v minulosti predmetom kritiky prakticky všetkých dotknutých subjektov. Preto sa v ostatnej novele zákona (zákon č. 186/2023 Z. z. z 10. mája 2023) určil pevne stanovený podiel na jednotlivé účely využitia výnosov z ETS.

Predložená novela tento mechanizmus bez akéhokoľvek zdôvodnenia ruší. Pripomíname, že podľa návrhu zákona by minister disponoval celou sumou výnosu, t. j. odhadom ročne približne 300 mil. euro, kým doteraz to bolo 30 % z tejto sumy, resp. s účinnosťou od 1. 1. 2024 to je 40 % výnosu a s účinnosťou od 1. 1: 2025 50 % výnosu. Podporujeme zámer predkladateľa využiť ročne 100 % výnosu z ETS, avšak nesúhlasíme so zrušením pevného určenia prerozdelenia výnosu medzi jednotlivé zákonom predpokladané účely. V opačnom prípade je podpora z Environmentálneho fondu pre jeho oprávnených prijímateľov prakticky nepredvídateľná. Minister by určoval spôsob prerozdelenie približne 300 mil. euro ročne len podľa svojej úvahy, čo by viedlo k možnosti neúčelného, nesystematického a najmä nepredvídateľného rozhodnutia ministra. Naviac, takto široko koncipovaný priestor pre vlastnú úvahu ministra bez akýchkoľvek mantinelov zvyšuje priestor pre lobistické konanie, resp. neefektívne vynakladanie prostriedkov.

Z hľadiska konkrétneho návrhu pevného určenia podielu výnosu na jednotlivé účely vychádzame zo súčasného stavu a reflektujeme, že Environmentálny fond bude disponovať a ročne využívať celý výnos z ETS, teda približne 300 mil. euro.

Za tohto stavu požadujeme upraviť pevný podiel výnosu nasledovne:

• najmenej 40 % výnosu z ETS na skupinu výdavkov formulovaných predkladateľom: podporu projektov zameraných na účely reálne dosiahnuteľných a merateľných úspor emisií skleníkových plynov, financovanie výskumu a vývoja v oblasti energetickej účinnosti, čistých technológií a vývoja nízkouhlíkových technológií vrátane druhotných energetických zdrojov, modernizáciu zariadení s cieľom úspory energie na strane spotrebiteľa,
  • pričom časť zodpovedajúcu najmenej 20 % výnosu z ETS navrhujeme vyčleniť na zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich budov vrátane zatepľovania rodinných domov. Uvedené je nevyhnutné najmä z hľadiska pokračovania financovania renovácií rodinných domov aj po ukončení Plánu obnovy a odolnosti SR a prípadne aj Sociálno-klimatického fondu,
• najmenej 12 % výnosu z ETS na skupinu výdavkov spojených s ochranou prírody a sekvestráciou uhlíka v pôde:
  • pričom časť zodpovedajúcu najmenej 6 % výnosu z ETS sa použije na úhradu nákladov súvisiacich so zabezpečením zvýšených záchytov uhlíka v lesnej pôde a biomase uskutočnením opatrení ochrany a starostlivosti o chránené územia prostredníctvom správ národných parkov, čo je nevyhnutné pre adekvátne zabezpečenie financovania národných parkov,
  • pričom časť zodpovedajúcu najmenej 4 % výnosu z ETS sa použije na financovanie opatrení vykonávaných v chránených územiach neštátnymi vlastníkmi, najmä na zadržiavanie vody v krajine s dôrazom na zachytávanie, ukladanie a využitie organického uhlíka a na financovanie projektov zameraných na ochranu lesov a úhradu zvýšených nákladov spojených s prírode blízkym hospodárením v lesoch
• najmenej 10 % výnosu z ETS na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie. Navrhovaný podiel dokonca presahuje predpokladanú sumu (25 mil. euro ročne), ktorá bola notifikovaná v Schéme štátnej pomoci pre podniky v odvetviach, v prípade ktorých sa predpokladá vystavenie skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie (pomoc určená na náklady na nepriame emisie),
• najmenej 30 % výnosu z ETS na podporu činností na dosiahnutie cieľov stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky v súvislosti s realizáciou opatrení v oblasti riešenia zmeny klímy vrátane súvisiacej infraštruktúry,
  • pričom časť zodpovedajúcu najmenej 20 % výnosu z ETS navrhujeme vyčleniť na budovanie súvisiacej environmentálnej infraštruktúry, teda najmä vodovodov a kanalizácií pre mestá a obce. Uvedeným sa zvýši suma prostriedkov určená ročne na tento účel oproti súčasného stavu a aj oproti uzneseniu vlády SR č. 521/2019 z 23. októbra 2019.

Pri zvyšných prostriedkoch minister určí ich využitie podľa svojej úvahy a priorít ministerstva. Stále sa jedná o odhadom o viac ako 24 mil. euro ročne, o ktorých bude minister rozhodovať podľa vlastného uváženia. Osobitne si vyhradzujeme úpravu navrhovaných sadzieb v závislosti od vývoju legislatívneho procesu, najmä ak by predkladateľ ustúpil od svojho zámeru prerozdeľovať ročne celý výnos z ETS.    

Zástupcovia verejnosti

V prípade, ak Ministerstvo životného prostredia SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia a zástupkyne verejnosti, ktorí sú zároveň splnomocnenými zástupcami verejnosti na ďalší postup s uplatnenou hromadnou pripomienkou:            

Mgr. Michal Kiča, advokát, environmentálny expert, Ševčenkova 31, 851 01 Bratislava,
Ing. Karel Hirman, expert na energetiku, Slnečná 29, 040 01 Košice. 

Michal Kiča a Karel Hirman    Kontaktujte autora petície