Nepochopila som, myslela som, že keď píšeš, že si bola dievčatkom, že máš ženské pohlavie a otec chcel mať z teba chlapca a tým ťa zranil. Nechápala som to o tých elasťákoch a pod. 

Katarina, nie je možnosť, že tvoja identita je v skutočnosti mužská a je v súlade s tvojím mužským telom? Nebola tvoja identita chlapca / muža zranená do tej miery, že si sa identifikoval/a so ženou? Čo si pamätáš, nebolo hoci len krátke obdobie v tvojom živote, keď si sa cítil byť chlapcom - napr. keď si mal 3 roky, v jasliach, na nič také si nespomínaš?

Klasická homosexualita znamená sexuálne spolužitie osôb rovnakého pohlavia - napr. muži, ktorí sa cítia byť mužmi, žijú sexuálne spolu. Ty si trochu iný prípad, lebo máš mužské biologické pohlavie a chceš žiť so ženou. Zásadné je mať istotu v tom, či to máš geneticky podmienené a teda od narodenia, alebo k tomu konfliktu medzi cítením identity a pohlavím došlo vplyvom nejakých faktorov až po tvojom narodení príp. počatí. Je to akési príliš komplikované - trans a lesba. Ako žena by si mala túžiť po mužovi. Ty však z nejakého dôvodu odmietaš aj seba ako muža, aj muža ako partnera pre seba ako ženu. Radikálne odmietanie mužského tela, mužskej povahy, mužského správania... Za tým musí niečo byť. Určite by bolo dobré poznať názor psychiatra. Myslím to teraz v dobrom, nechcem ťa viac zraňovať, ako už si. Len treba spoznať pravdu o sebe, nech je už akákoľvek. Či to, čo cítiš je naozaj tak, alebo je tam ešte niečo, o čom nevieš a čo ovplyvňuje tvoje cítenie a správanie.

Na tvojom  mieste by som ešte pokúsila opatrne získať info o okolnostiach svojho narodenia a detstva od okolia - od rodičov, od starých rodičov, od tiet a ujov, od priateľov a známych rodičov. Či sa niečo neodohralo v ranom detstve, o čom nevieš a čo možno pred tebou s dobrým úmyslom zamlčali... Začala by som u mamy. 

#757: beautiful -  

Nikdy vo mne ziadna muzska identita nebola. Autoritou na moje vlastne pocity som tu stale ja :P Nikdy som sa nespravala naozaj muzsky. Ani v predstierani muzskosti som nebola nikdy dobra - aj ked som sa snazila. Nemozes ist proti sebe samej, tvoja identita ta aj tak dobehne.

Moje odmietanie muzskych veci nie je az tak radikalne, ako sa zda z toho, co som doteraz napisala. Sex s muzom - to nie, dakujem. Myslienka na to je mi neprijemna. Nemam na to spravne pohlavne organy a analny sex... nie, kdeze. Zabudnite. Ale do jedneho som tak platonicky zamilovana... ked som to opisala bratovi, povedal mi, ze som prave definovala friendzone. A ked si vsimnem pekneho chlapa, tak si poviem, ze je zlaty a v mysli mu zazelam, aby si nasiel zenu, s ktorou bude stastny - teda, ak nejaku este nema, pripadne ak nie je gay. Navyse... ked sa za mnou nejaky obzrie, potesi ma to. Nohy mam pekne, dlhe az po zem, zadok tiez... teda, ten nie az po zem :D Potvrdzuje mi to moju zenskost, aj ked zatial nemam hormonalnu terapiu ani nic ine.

Sex vlastne vobec neriesim. Ked vidim peknu zenu, tak sa snazim vsimnut si, cim na mna tak zaposobila, rozmyslam, ako sa vola, ci je s zivotom spokojna, co by si pomyslela o mne... V zivote sa mi nestalo, ze by som si povedala "Tak tuto chcem do postele" alebo nieco podobne. Ked uz na sex pomyslim, musim ju poznat dlhsie, musim k nej nieco citit. Jednonocne stretnutia nie su pre mna. A aj tak to ostava len v myslienkach, pretoze sex pre mna nie je az taky zaujimavy. Akurat tak masturbujem, aj to hlavne preto, aby mi ta svojhlava vec nekazila den svojimi vystupmi.

Trans a lesba je zaujimava kombinacia. Nuz co... nie som jedina na svete. Tu je dobre si uvedomit, ze identita a orientacia su dve rozdielne veci. Az tak velmi spolu nesuvisia. Temu vsak nemam nastudovanu, takze ostanem len pri tomto konstatovani.