#722: Katarina - Re: Re: Re: Re: Re:  

 Katarína, pripúšťaš teda možnosť, že si sa narodila s heterosexuálnou orientáciou a vďaka vplyvom po narodení nastal od nej odklon? Ak je tak, nebolo by správnejšie hľadať ten dôvod a pracovať na tom, aby sa rany v tvojej duši vyliečili? Chýbal ti odmala otec, mužský prvok v tvojej výchove a to ťa poznačilo. Štatistiky hovoria, že ženy, ktorým chýbal v detstve otec, majú väčšiu pravdepodobnosť, že neskôr budú inklinovať k ženám. Bol to práve otec, ktorý mal u teba potvrdiť tvoju identitu ženy, mala si byť jeho dievčatkou, princezničkou, obdivovanom a milovanou dcérkou. Potrebovala si počuť z jeho úst, aká si pekná a ako ťa ľúbi. Mal ťa nosiť na rukách a ty jeho vo svojom srdci, on mal byť tvojou prvou mužskou láskou. Toto je v srdci každého dievčatka, s touto túžbou prichádza na svet. Tvoja túžba ostala nevypočutá, nesplnená. Hlboká rana. Neprestala si byť ženou so ženskou dušou. Ženou, ktorá túži prinášať svetu krásu, jemnosť a ... život. Túžba po materstve je v tebe, lebo si ženou. Ale spôsob, akým si ju chceš naplniť, nie je správny. Tak, ako si ty trpela v detstve neprítomnosťou otca, tak isto by trpelo tvoje dieťa. Lebo ty túžiš vychovávať dieťa s inou ženou. Tvoja túžba po rodine - neštandardnej s dvoma "mamami" a bez otca, však hlboko zraní dieťa a je väčšia pravdepodobnosť, že toto dieťa bude pokračovať v tvojich šľapajách - teda po čase bude opäť, vďaka tvojmu príkladu spolužitia so ženou - túžiť po lesbickom vzťahu. Veď aj jeho dve mamy takto žijú. Príklady priťahujú. 

A poďme ďalej. Určite vieš, že dve vajíčka dvoch žien sa nemôžu spojiť a teda k počatiu nemôže dôjsť. Chceš dieťa, ale ako ho získaš? Ak by si sa ty alebo tvoja priateľka premohla a vyspala sa nejakým mužom, to dieťa sa počne nie z lásky. To je niečo, čo si bude dieťa nosiť v sebe už od raného detstva. Aj keď si to nebude uvedomovať, bude pociťovať neistotu, nepokoj. Keď sa neskôr dozvie, ako to bolo, pocíti pocit menejcennosti: som tu, lebo mamy ma chceli za každú cenu a neváhali ísť do postele aj cudzím chlapom, ku ktorému nič necítili a rozhodli bezo mňa, že ho ani nepotrebujem poznať. Skôr či neskôr ho bude chcieť spoznať, každý túži spoznať svoje korene. Sú to dilemy a problémy, ktoré to dieťa bude riešiť, aj keď si pred tým vy "mamy" zatvárať oči. Vy máte právo na dieťa za každú cenu? A čo právo dieťaťa na otca a matku, na vyrastanie v ich bezpečnom náručí? Ani desať žien, ktoré budú vychovávať dieťa, mu nedá to, čo mu môže dať muž - otec. Dieťa vyrastajúce bez otca má väčšiu pravdepodobnosť, že skončí vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia. Otec potvrdzuje identitu muža v chlapcovi, ak chýba, je väčšia pravdepodobnosť, že chlapec bude hľadať potvrdenie svojej mužskosti u iného muža - v sexuálnom vzťahu s ním. 

Ak budete chcieť dieťa prostredníctvom umelého oplodnenia, situácia je ešte horšia. Také dieťa, neskôr dospelý človek sa len ťažko vyhne myšlienke, že je len produktom, že je vlastníctvom jeho "rodičov", lebo oni ho dali "vyrobiť" v skúmavke. Človek je dar a má právo sa počať a vyrastať v najprirodzenejšom prostredí - v náručí milujúcich rodičov, u ktorých má tak potrebný mužský i ženský vzor. Každé dieťa, ktoré vyrastalo bez jedného rodiča alebo v nefungujúcom vzťahu rodičov, je poznačené. Riešením však nie je útek od tradičnej rodiny s otcom a mamou, ale priznanie si, že rodičia v jeho konkrétnom prípade urobili chybu ale manželstvo a rodina s otcom a mamou sú ako také dobrou inštitúciou.

Katarína, chceš byť zodpovedná za tieto bolestné rany na duši tvojho dieťaťa? Toto nevedomky spôsobujú homosexuálne páry v zahraničí deťom, ktoré si adoptovali. Umelé oplodnenie, prenájom materníc, platba za tieto služby, ktorá je vlastne platbou za dieťa - to všetko je hlboká rana na dôstojnosti človeka. Bohaté páry gayov si kupujú maternicu žien v krajinách tretieho sveta, napr. v Indii, nechajú si vynosiť dieťa a potom ho po narodení odtrhnú od matky. Dieťa márne hľadá prsník matky, márne túži po tom, aby sa k nemu prihovorila - veď jej hlas počulo ešte v maternici, márne túži po bozkoch a objatí matky (to všetko je dieťaťu vrodené, sací reflex i upokojujúci vplyv biologickej matky i otca). Nemá na to právo, lebo jeho otec 1 a otec 2 majú právo na neho. Obdobne je to pri chýbajúcom otcovi. Otec ho nekojí, ale dáva mu pocit vlastnej sexuálnej identity, pocit bezpečia a ochranu. Na bolesti detí sa však nehľadí, na ich psychiku, na to, čím prežívajú, to nie je dôležité pre LGBTI dôležité.  

Katarína, nezačal sa tvoj problém rovnako? Že na to, čo si prežívala, keď ti chýbal otec, na to sa nehľadelo, nikto to neriešil, ostala si sama so svojím problémom? Chceš to posunúť ďalej, na ďalšiu generáciu v tvojom rodokmeni? Nebolo by lepšie urobiť kroky na to, aby sa tieto rany v tvojej duši vyliečili? Dá sa to. Sexuálna orientácia na ženy je u teba len dôsledkom. Odstráň príčinu, odpusť rodičom, otcovi, mame, využi služby psychológov, vyrozprávaj sa z tej bolesti. Keď odstrániš príčinu, odstrániš i následok. Všetko sa vráti do pôvodného stavu a tvoj pohľad na mužov a vzťah k nim sa zmení... A budeš šťastná, že si žena, milovaná mužom, žena, ktorá milovanému mužovi dieťa...

#731: beautiful - Re: Re: Re: Re: Re: Re:  

 odkial mas vsetky tieto informacie? som presvedceny, ze len velmi malo z tvojich, tak definitivnych a jednoznacne znejucich, vyjadreni je podlozene niecim serioznym. najsrandovnejsie by bolo, keby ti Katarina hned na prvu otazku odpovedala NIE - to by potom cely ten tvoj opus nebol nic viac len hnus zaobaleny do peknych slov.

#731: beautiful - Re: Re: Re: Re: Re: Re:  

 Nie, odmala sa mi pacia zeny. Na chlapa ani nepomyslim. V tom prispevku som vsak nehovorila o orientacii, ale hlavne o identite. U mna je to cele zle... Prvy prispevok mam asi #703, radsej si prejdi celu stranu 29.

O vplyvoch po narodeni pochybujem. Vzdy som bola zenou, za mladi dievcatkom, vzdy som tuzila, aby tak ku mne pristupovali aj vsetci ostatni. Len to moje telo klame, lebo je ake je. Po dome som chodila v maminych elastakoch, az kym mi rodicia nepovedali, ze som na to uz velka.

Placem, ked citam tvoj prvy odstavec. Nie preto, ze prve tri roky mi otec chybal, ale preto, ze nic z toho, co tak nadherne opisujes, neprislo ani nikdy potom. Mal ma sice rad, ale velmi to neprejavoval. Akurat ma nutil chodit na karate, kde som s kazdym prehravala. Snazil sa vychovat chlapca, ale nikdy si neuvedomil, ako velmi som od chlapcov odlisna. A ja sama som to rodicom nikdy nepovedala... az nedavno. Ich reakcia ma zase len sklamala, ale co uz...

Ano, tuzim tvorit rodinu s inou zenou. Moje telo mi trochu ulahcuje situaciu, pokial ide o pocatie. Lenze moj odpor k tomu telu je az taky, ze sa mi vobec nepozdava moznost pouzit na to vlastny geneticky material. Ale nad tym je zatial priskoro rozmyslat. Zmrazit sa to vzdy da a staci sa rozhodnut, ked budem mat jasno. Aj ked - asi radsej svoje ako cudzie...

K umelemu oplodneniu - geneticky material je stale biologicky. Nejde o "vyrobu" pohlavnych buniek, ale len o to, ze oplodnenie prebieha mimo maternice bez sexualneho styku. Oplodnene vajicko sa do maternice vlozi a tam pokracuje uz normalne. Tema je pravdaze trochu zlozitejsia, ale toto je zaklad. Hovorit o dietati pocatom umelym oplodnenim ako o produkte, vyrobku, je uplne dehonestujuce, necitlive a bridi sa mi to. Je to clovek? Je. A to je vsetko, co mi staci vediet.

Umele oplodnenie nieco stoji. A plati sa za to. To je normalne. Lekari tie peniaze tiez potrebuju, maju tiez svoje rodiny, ktore musia zivit... Za co sa dnes neplati?

Co sa tyka nahradnej matky - to sa mi az tak nepaci. Ale preco nespomenut, ze sa tento institut vyuziva napriklad po roznych zraneniach a ochoreniach, ked nadejna matka uz nie je fyzicky schopna vynosit dieta? Preco kazdy clovek pri tom spomenie len "bohatych gejov, co si kupuju matky ako v supermarkete"?

Asistovana reprodukcia vobec nie je hlboka rana na dostojnosti cloveka. Naopak, je to zivot, ktory je tu, aj ked tu byt nemusel.

- "Na bolesti detí sa však nehľadí, na ich psychiku, na to, čím prežívajú, to nie je dôležité pre LGBTI dôležité."

Toto tvrdenie je jednoducho loz.

To, aky clovek z dietata vyrastie, je ovplyvnovane prilis mnohymi faktormi na to, aby niekto povedal, ze vdaka umelemu oplodneniu alebo homosexualnym rodicom bude nestastny a bude trpiet bolestnymi ranami. Akoby deti pocate pri sexe heterosexualnych manzelov boli univerzalne stastne, ze? Nie som nahodou ja sama vcelku dobrym prikladom?

Deti budu stastne, ked ich budete brat take, ake su. Budu stastne, ked sa im nebude nikto posmievat. Budu stastne, ked im rodicia daju najavo, ze ich lubia. Budu stastne, ked preziju prvu lasku. Budu stastne, ked im nikto nebude nadavat do buzerantov a horsie, ak ta laska bude s niekym rovnakeho pohlavia. Budu stastne, ked ich otec ci mama nebudu chlastat, ale budu sa venovat im. Budu stastne, ked ich objimete. Ked im poviete rozpravku na dobru noc... a da sa pokracovat donekonecna. Ziadna z tychto veci nie je zavisla na pohlavi a orientacii rodicov.

Schvalne, kolko rodicov vedie svoje deti k univerzalnej tolerancii, bez ohladu na orientaciu, farbu koze, narodnost, ci nabozenstvo? Sme predsa len jeden narod, len jedna rasa. Sme Ludia. Keby nebolo tolko predsudkov, nic z toho, o com sa tu diskutuje, by nebol problem. Ani by to nestalo za zmienku v novinach.

K poslednemu odstavcu - Vseobecne sa nikdy nehladelo na to, co som prezivala. Ani teraz sa nehladi, ale o to nejde. Moje rany budu vyliecene, ked na mna prestanu ludia pozerat ako na pomylenu a/alebo choru osobu, pripadne nieco horsie. Budu vyliecene, ked sa na mna ludia cestou do obchodu prestanu pozerat ako na atrakciu. Budu vyliecene, ked sa nebudem musiet bat toho, kto mi co povie a ako a do coho mi vynada. Pripadne ked mi nejaky chlap bude chciet napravit nos. Lebo vsetko z tohto som uz zazila, a niektore veci z toho prichadzaju so zeleznou pravidelnostou. Vlastne vsetky, okrem tej poslednej. Ta iba obcas, a to beriem nohy na ramena.

A ku psychologicke uz chodim. Je uzasna. Jedina osoba, ktorej sa nebojim povedat uplne vsetko. Aj som sa asi zalubila... nemyslim tym vobec sex. Lubim ju, lebo je prijemna, vzdy mi dokaze pozdvihnut naladu, nazorovo sme si celkom blizke. Len je o dost razantnejsia vo vyjadrovani. Radsej nechcem vediet, co by tu napisala ona...

Tolko o mne a mojich naivnych nazoroch.