co na to hovori zakon:
§ 423 ZÁKON č. 300/2005 Z.z.
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia
(1) Kto verejne hanobí
a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu alebo
b) skupinu osôb pre jeho vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) najmenej s dvoma osobami,
b) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
c) ako verejný činiteľ, alebo
d) za krízovej situácie.

#244: ja - pietruchova do basy?

Pietruchová i tí ostatní z Výboru pre rodovú rovnosť Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, pri verejnom zasadnutí tohto výboru, ktoré sa uskutočnilo dňa 21. októbra 2013 o 13.00 hod. porušili Ústavu SR, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv - odopreli občanovi SR právo na slobodu prejavu a na informácie (politické práva – jedny zo základných ľudských práv) - nedovolili mu urobiť zvukový záznam z tohto zasadnutia. http://ulozto.sk/xf4QeNPD/2013-10-21-21-00-informacna-vojna-cipovanie-adamcova-rodova-rovnost-sanve-mp3-doc

 

Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky:

 

Čl. 26

 

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

 

#244: ja - pietruchova do basy?

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd:

 

Čl.10

 

1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a

prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení  rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Všeobecná deklarácia ľudských práv (Charta ľudských práv):

ČLÁNOK 19

Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu. Toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel vinu pre svoje presvedčenie a zahŕňa právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.

Podľa Ústavného súdu je verejný činiteľ povinný strpieť vo svojej práci filmovanie alebo fotenie a nie je k tomu potrebný jeho súhlas. Do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry. V prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. Ak sa fotografia robí jednoznačne pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno fotografovať bez obmedzenia (teda bez ohľadu na to, na aké účely sa fotografia vyhotovuje a bez privolenia). Súdy výslovne uvádzajú, že za súčasť základného práva na súkromie a ani prejav osobnej povahy nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Výkon verejných vecí teda nepodlieha ochrane súkromia a na fotografovanie v takom prípade nie je nikdy potrebné privolenie (napr. pri prejave politika, pri zákroku policajta, pri výkone práce moderátora, pri športovom výkone športovca na pretekoch, na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva). http://www.korupcia.sk/zakony/97-medialne/227-fotit-a-natacat-verejnych-cinitelov-moze-kazdy