Bez komisie ani ranu
V časoch rozvinutého socializmu nemohli ženy vo vtedajšom Československu samy rozhodovať o tom, či si dieťa nechajú, alebo podstúpia interrupciu. O tom, či sa stane žena matkou, alebo nie rozhodovala tzv. potratová komisia. V nej zasadalo niekoľko ľudí vrátane odborníka lekára a niekoho z ľudu, kto symbolizoval záujem komunistickej strany. Pre tehotné bol výstup pred komisiou veľmi stresujúcim zážitkom a kvôli prieťahom ženy väčšinou zmeškali šetrnejšiu miniinterupcia.

Chceme to nanovo, milí demokrati?

#207: mimóza -

si fakt mimoza.

#207: mimóza -

Interrupčná komisia rozhodovala o tom, či povolí vykonanie umelého potratu na žene, ktorá oň požiadala, alebo jej žiadosť zamietne.
Ku koncu existencie interrupčných komisií však tieto komisie schválili veľkú väčšinu podaných žiadostí:

http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75214

To viedlo komunistov k záveru, že interrupčné komisie sú zbytočné, a teda že ich možno zrušiť, čo sa vzápätí aj stalo.

Nozaj, interrupčné komisie v polovici 80-tych rokoch žiadnu reálnu reštriktívnu funciu nevykonávali.
V r. 1983 napr. zamietli žiadosť o umelý potrat v priemere iba každej 77. žene ( 1,3 % všetkých žiadostí ).
Tieto komisie mali na ženy reálny ODSTRAŠUJÚCI účinok.
Odstrašujúcu funkciu interrupčných komisií však komunisti pri ich rušení nezobrali do úvahy.

Naplno sa veľkosť odstrašujúceho účinku, ktoré komisie predstavovali, prejavil - paradoxne - vzápätí po ich zrušení v r. 1986.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Demografia_Slovenska

Počet žien, ktoré podstúpili umelý potrat na Slovensku v r. 1985-88, zaokrúhlené na tisíce:
1985    36 tisíc
1986    41 tisíc
1987    50 tisíc
1988    51 tisíc

Existencia interrupčných komisií slúžila ako strašiak, ktorý testoval veľkosť túžby ženy zbaviť sa svojho dieťaťa.
Žena komisiu a následný umelý potrat podstúpila až v prípade, keď táto jej túžba prevýšila očakávané poníženie na komisii.
Zrušením interrupčných komisií zmizla aj bariéra strachu z komisie a počet umelých potratov vyletel hore.

Porovnajme rok pred a rok po zrušení interrupčných komisií - 1985 a 1987. V roku 1987 zistíme nárast o 14.000 žien oproti roku 1985.
Čo má spoločné týchto 14.000 žien "navyše" ?

Tvrdím, že sú to ženy, ktoré dva roky predtým, v rovnakej situácii, by neboli ochotné/schopné podstúpiť poníženie na komisii a svoje dieťa by prijali.
Tvrdím, že viac ako desattisíc slovenských žien, ktoré v r. 1985 vážne uvažovali o umelom potrate, na interrupčnú komisiu vtedy VôBEC NEPRIŠLO !!!!!!

Tvrdím, že interrupčné komisie boli strašiakom.
Tvrdím, že tento strašiak odradil od umelého potratu desiatky tisícov žien.
Tvrdím, že že z veľkej väčšiny sú z nich dnes hrdé mamy svojich neočakávaných ale prijatých ( a dnes už dávno dospelých ) detí.

Preto odkazujem všetkým, ktorí hovoria o neefektívnosti zákazov umelých potratov:
Tu máte jeden, dokonca náš vlastný príklad toho, ako relatívne malý reštriktívny prvok výrazne ovplyvňoval počet vykonaných interrupcií.

A ak bude záujem, pridám ďalší.
Prajem Vám pekný deň.