Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

Som bývalá susedka a denne som vidavala otca alebo mamku na prechadzke.Verte mi ,bol to smutný pohľad a zároveň obdivujuci s akou láskou sa o Dominika starali.

Môj syn je tiež 18.rokov na vozíku. Zďaleka nie je na tom tak zle ako Dominik a verte, vôbec to nie je ľahké. Narušili sa rodinné vzťahy, finančné ....
Nedivím sa, že u Dominikovho otca nastal skrat ...Veď už tak je dosť potrestaný a celá rodina s ním .
Verím, že zvíťazí zdravý rozum. Inak keby si konečne niekto všimol rodiny s ťažko postihnutými deťmi, ľahšie by sa nám žilo napriek hendikepu.

Pretože, neviem ako by som sa zachovala ja.

Lebo verím v spravodlivosť.Vražda to určtite nebola.Myslím že je to nespravodlivé voči pánovi Jozefovi,možno aj ja na jeho mieste by som konala tak ako on...neviem,človek to musí sám zažiť....niekto za úmyselnú vraždu dostane 5-8.rokov,tak preto....a som za eutanáziu...

 

Pretože každý aspoň troška súdny človek,ktorý má v sebe troška citu toto pochopí. Neverím, že sa nájde niekto, kto by ho chcel potrestať. On už bol potrestaný dosť. A svojmu synovi len pomohol.

pretože sama som mala sestru podobne postihnutú a viem ako trpeli moji rodičia ...

aby slovo ľudskosť niekomu niečo aj hovorila v praxi

iba ten,kto to prežil,dokáže pochopiť,prečo to spravil

Napisem k tomu len tolko,ze keby v takychto pripadoch bola dovolena eutanazia,tak by sa to nemuselo stat,cela rodina je znicena,ktovie ci matka sa dokaze vratit do normalneho zivota...Videla som vela takychto pripadov,kde len pristroje pracuju....

Pretože utrpenie ľudí je nehumánne.

Vôbec neodsudzujem pána Jozefa za čin ktorý spôsobil,lebo už sa isto nevládal pozerať na utrpenie svojho dieťaťa,aj ja som rodič,viem sa vžiť do jeho situácie.Hovorí sa že len ten pochopí kto to prežil,ja som to chvála Bohu neprežila,ale ho plne chápem a neodsudzujem.

Lebo po svete behaju vrahovia ozajstny...on pomohol chlapcovi od trapenia ... chlapec zil na pristrojoch to je proti prirode bohuzial

Bolo to posledné,čo mohol urobiť pre svojho syna jeden zúfalý otec a musel ho mať veľmi rád.

Pretože to je ťažké žiť,starať sa a vidieť,že to nepomáha.Každý deň a žiadna zmena,iba dúfate,že ten človek sa netrápi a necíti tú bolesť,co vy.

Obaja rodicia trpeli 24 rokov spolu so synom. Nemohli mu pomoct , len sa pozerat ako trpi. Pozerat sa na vlastne dieta ako trpi je umieranie za ziva. Synovi sa velmi ulavilo, dobre mu je v nebicku.

Lebo je to ľudské.

Pretoze chapem co toho otca viedlo k jeho zufalemu cinu..

Asi ako rodic by som takuto situaciu rovnako riesila .

Pretože verím, že tento čin bol v záujme empatie k vlastnému synovi a sebe samému. Týmto aktom mu neublížil, práve naopak, viedlo to k finálnemu oslobodeniu syna z nevyliečiteľnej choroby a dlhoročných múk. Preto podpisujem túto petíciu

O víkendu mi o tomto případu říkala snacha, která žije zde v ČR. Pochází z Popradu a rodinu chlapce osobně znala, ví, jak obětavě se rodiče o chlapce starali. kde bylo slovenské zdravotnictví, stát, sociální péče, aby této rodině v těžkých chvílích pomohli? Opravdu si myslím, že by neměl být souzen za takový akt de facto milosrdenství.

Zdá sa mi nespravodlivé aby bol potrestaný ! To je odmena za 24 rokov starostlivosti ?!

Verim,že zdravy rozum zviťazí.

Neviem či sa to dá komentovať. Ale bolo to vykúpenie

viem o čom je 24 hodinová neustála, nekončiaca sa starostlivosť o ťažko choré dieťa, to dieťatko si ale túto obetavosť rodiny bohužiaľ nemohlo pre svoje poškodenie uvedomiť. Mohli ho jednoducho odložiť do sociálneho zariadenia, kde sú takto handicapované deti umiestńované. Neurobili tak. Starali sa o neho štvrťstoročie. Táto rodina má môj neskonalý obdiv. Nepoznám nikoho, kto by to takto dlho vydržal. A ešte ho obvinia, omilostenie !!! Rešpekt!!!

Pretože verím, že to bolo vykúpenie nie len pre rodičov ale aj pre to dieťa. Nemôžme odsudzovať človeka, ktorý je denne vystavený utrpeniu svojho vlastného dieťaťa. Nemali by sme súdiť takýto akt pokiaľ sme to sami nezažiješ. Je to chvályhodný čin, že po dobu 24 rokov sa tento otec dokázal obetovať.