Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

Je mi nesmierne ľúto Jozefa a jeho rodiny. Vidieť, ako trpí Vaše dieťa bez možnosti pomôcť mu, je bolesť, ktorá je pre rodičov iste väčšia, ako utrpenie dieťaťa. Kto pomáha im a čím? Som proti eutanázii, ale toto NEPOVAŽUJEM ZA EUTANÁZIU!!!..Opovažujeme sa súdiť človeka, ktorý nedokázal ďalej sledovať utrpenie svojho dieťaťa a nesmiernu starostlivosť o neho? Kedy už konečne prestaneme byť hnusnými farizejmi? Kto nezažil starostlivosť o bezvládneho človeka - nielen obetu, materiálny nedostatok vďaka trvalej starostlivosti a nezvládeteľným nákladom na liečbu, ale neporovnateľne viac obrovskú bolesť z nemožnosti pomôcť, nemá právo hodnotiť jeho chovanie. Neviem, či by som mala silu vydržať toľko rokov, ako on. Verím, že to, čo urobil, urobil z lásky. Kto sme, ak sa opovažujeme súdiť za lásku?

Ak mám niekoho odsúdiť, tak tých, čo čo sa opovážili siahnuť na otca, hoci pre vyliečenie dieťaťa a pomoc rodine neurobili nič.

skláňam sa pred pánom Jozefom, urobil to z lásky k synovi, vládu treba potrestať za systém aký tu funguje a nie úbohého a zlomeného človeka, on aj tak trpí už viac ako dosť....

Pretože to nebol život ani jeho ,ani jeho syna a celej rodiny. Kto to nezažil nepochopí. On ho nezabil, on mu pomohol. Tak nech ho súdi ten hore. Viem o čom hovorím. Mne pred tromi rokmi zabil kamarát na aute dcéru, mali autonehodu, pri ktorej moja dcéra zomrela a dostal za to  iba podmienku. Tak aká je to spravodlivosť.

Stravila som nejaky cas medzi takymito detmi a ich rodicmi. Kto to nezazil, nepochopi ake je to tazke. Omnoho tazsie nez si vieme predstavit. Myslim, ze tento clovek a jeho rodina presli peklom a zasluzili by si konecne pokoj na spamatanie sa a par rokov kludneho zivota. Doprajme im to...