Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

PODPíSALA SOM JU PRETO,LEBO SI MYSLíM,žE DOSTAŤ 25 ROKOV ZA ROZHODNUTIE ODPOJIŤ VLASTNéHO SYNA PO KAžDODENNEJ STAROSTLIVOSTI PO 24rokoch nie je vražda,ale láska rodiča,ktorý sa už nemohol pozerať na utrpenie dieťaťa,alebo telestnej schránky,ktorá vážila už len 19kg.Zaslúžil by si metál,že sa sám nezrútil za tých 24 rokov psychicky a zdravotne.Treba súdiť tých,čo sú naozajstnými zločincami a nie ľudí,pri ktorých sa mi tisnú slzy do očí nad ich osudmi a trápením.Skôr by si takýto rodičia zaslúžili obdiv a metál za ich statočnosť, opateru,lásku a výdrž. Keď vidím tohto otca v televízii,najradšej by som ho objala,taký je zúbožený.A nepustiť ho na pohreb syna,ktorému obetoval život starostlivosťou je týranie a absurdné.Keby chcel ujsť,tak ho odpojí a ujde,a nebude čakať ešte 2hodiny a nepôjde to potom oznámiť ešte susedovi,že odpojil syna.Bože,začnite rozmýšľať,tí,čo rozhodujete o spravodlivosti.Teraz sa spoliehame už len na Vás Pán Prezident,a na Vaše omilostenie.

Nikto, kto nezažil ležiaceho rodinného príslušníka to nemôže pochopiť. Môj manžel ležal 5 rokov a ja osobne som za eutanáziu pre ľudí, ktorí už nemajú šancu. A kde je tá kresťanská láska, čo tu poniektorí naši spoluobčania ukazuju, každý deň jazdím okolo kostola, veľa ich stojí vonku a pochybujem že počúvajú, ked sa bavia medzi sebou, to je len zástierka pred susedmi, že tam boli... to je tá slovenská kresťanská láska k bohu a k utrpeniu iných.....

som za prijatie zákona o eutanázii

Podpisala som sa preto, lebo viem pochopit cloveka, ktory miluje svoje dieta ale nemoze sa pozerat na jeho utrpenie.

neda sa to komentovat ale sucitit.

Tuto peticiu som podpisala preto,lebo si viem predstavit co otec chlapca prezival pohladom na neho ako trpi.

Rodičia boli vo vezení 24 rokov. Trápili sa všetci traja. Treba im dať pokoj, svoj kríž bolesť a žiaľ si nesú zo sebou celý život.
A nie ešte otca súdiť ako nejakú hyenu radšej keby naše súdnictvo začalo riešiť zloduchov, vrahov a podvodníkov na slovensku.

Ja by som to nedokazal ale klobuk dolu ked pomohol od bolesti svojmu synovy

Je to rozhodnutie rodicov a nie skorumpovanych uradnikov na sude!!!

Viem sa vžiť do jeho situácie a dúfam, že to urobia aj tí, ktorí ho budú súdiť.

Stat ktory im nepomohol ich ide sudit?Hamba takemu statu a prezident uz mal konat.!!!

Čím viac sa človek pokúša vyhnúť utrpeniu, tým viac trpí, pretože ho začínajú mučiť nepodstatné alebo bezvýznamné veci.
Albert Einstein

mal by to hned a zaraz vyriesit bud Fico alebo Kiska

To nebolo zabitie. Otec sa trapil ked videl svojho syna ako sa trapi a bojuje. Mohla by byt povolena eutanazia aby sa takto netrapili ludia. Ved lekari vedia v akom stave je pacient.

Lebo si myslim, ze to bol čin, ktorym otec vyjadril svoju lásku dieťaťu, ktore cely svoj život iba trpelo a uz mu nebolo pomoci. Keby mohol syn požiadať o eutanáziu, tak by to uz dávno urobil. Rodicia boli chudáci, ktorym štát nijako nepomohol.

myslim si ze tento pan si v ziadnom pripade nezasluzi ziaden trest ,jeho dozivotnym trestom je uz to ze sa rozhodol odpojit svojho nevladneho syna od pristrojov cim mu ulahcil jeho tazke trapenie a nezitie,pan Andrej ma moj obrovsky obdiv a preukazal odvahu za co by urcite nemal byt potrestany

Kto to nezažil, nemôže to posúdiť a neviete si predstaviť, aká je to veľká psychická záťaž, starať sa 24 hodín denne o dieťa,ktoré, tak veľmi milujete a nedokážete mu inak pomôcť,len sa o neho starať, najlepšie, ako ste schopný!!!

Pre chlapcovych rodicov,dost sa natrapili. Vezenie nic nevyriesi,to co si prezili je sto krat horsie,tym by trpeli len dalsi clenovia rodiny !!!

Lebo zúfalého otca, ktorý urobil tento hrozný čin na základe totálneho fyzického aj psychického vyčerpania, počas 25 rokov sledovania trýzne poškodeného syna a starostí o jeho "fungovanie", nemožno považovať za úkladného vraha a väzniť ho dlhšie ako hociktorého z viacnásobných a násilných vrahov, ktorí však majú peniaze na "vykúpenie sa", resp. šikovnosť na útek... Ak sú čo k čomu psychiatri a psychológovia, aj oni by sa mali vyjadriť k tomuto smutnému prípadu. Katarína Adamicová

Sama som zažila utrpenie milovaneho clena rodiny a pocitovala iba bezmocnost. Prezivala som to tri roky a uvazovala aj nad tym, co napokon pan Jozef aj urobil. A chcela som to urobit iba z lasky k milovanemu cloveku. Pan Jozef to prezival ovela dlhsie a ja mu vzdavam uctu a pocitujem neskutocny respekt voci jeho osobe, sile a laske. Tej laske ktora ho nakoniec primela urobit to, co urobil.

Lebo není to spravodlivé ako ho niektorý ľudia teraz odsudzujú. A nevedia sa vžiť do ich situácie a pochopiť čo si ty ľudia museli vitrpiet. Len chcel synovi pomôcť aby sa netrápil.

Preto že si myslím že do väznice patria úplne iní ľudia!