Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

Som za eutanáziu, keď si to stav vyžaduje...

V nasej spolocnosti by sa mala otvorit citliva tema, akou je eutanazia..ci je nasa spolocnost nato pripravena, asi nie... Viem sa vzit do pocitov clenov rodiny, ktori cely zivot trpeli bez pomoci.

Zarazujuce je, ze ludia, ktori rozkradli a dalej rozkradaju tuto republiku, chodia po slobode, a  obycajny clovek bude sudeny.....

Je to nenormálne odsúdiť ho na takú dlhú dobu , on už potrestaný je . Mala by sa mu - im , celej rodine podať pomocná ruka a nie ho odsúdiť. Kto to nezažil , čo on prežíval denne 24 rokov , tak nepochopí a nevie precítiť. Má môj obdiv a rešpekt , že to takto dlhú dobu zvládal spolu s manželkou !!!

preto že viem ako ten chlapec trpel zažila som to a preto davam za dobry skutok jeho otca ,lebo je tažko pozerat sa na svoje dieta ako tažko trpi preto som z jehoomilostenie

Nezaslúži si takýto trest, pretože sa toľko rokov staral o svojho syna a zrejme to už psychicky nezvladol.

lebo si tu milost zasluži nemohol to už zniest ako sa dominik tapi stojim za milost

Som za dobrovoľný odchod-eutanáziu

Pretože viem pochopiť, čo je to za utrpenie pozerať sa na vlastné dieťa ako trpí. V mojom živote som videla už mnoho trpiacich ľudí, ale oni nemali možnosť skončiť svoj život a museli umierať v ukrutných bolestiach.

Bolo to správne rozhodnutie milujúceho otca, ktorý aspoň takto mohol pomôcť svojmu synovi dôstojne odísť a zbavi. Ho trápenia. Držím pánovi jozefovi palce a plné súhlasím čo urobil. Povolte eutanáziu a nebud. Rodičia musieť robiť takét. Ťažké rozhodnutia sami. Cambalova

Podpísala som túto petíciu lebo chápem čin pána Jozefa,verím že to urobil zo zúfalstva,bezmocnosti a milosti. Verí že jeho synovi je už dobre a usmieva sa na rodičov a blízkych z nebíčka. Ja osobne som za eutanáziu! S pozdravom Drahomíra

Lebo nesúhlasím s navrhovaným trestom pre čin spáchaný zo zúfalstva a nemohúcnosti v porovnaní s oveľa hošími násilnosťani, vraždami a inými trestnými činmi páchanými vedome a cielene v tomto štáte, ktoré zostávajú veľakrát nepotrestané, alebo trest je výsmechom pre slušných ĺudí.... Tohto nešťastného otca má právo súdiť len ten, kto niečím takým, alebo podobným prešiel ....

Bolo to vykúpenie pre syna aj rodičov, hoci je to smutné. Podporu v štáte nemali, a bol to určite čin zo zufalstva

Som za prepustenie otca z väzby a za jeho nesúdenie.

Nemal to ľahké,a neviem ako ja by som sa zachovala.Možno je to vykúpenie pre všetkých z rodiny,aj tých čo ich poznajú.

Lebo to co spravil si uz davno odtrpel , nesudim ho za to ale obdivujem ze mal odvahu to spravit aby zbavil syna pekla na tomto svete

dokážem ho pochopiť, rodina chlapca heroicky trpela a bojovala mnoho rokov, iste boli psychicky už na dne. Chlapec - syn, z tohto života nemal nič - ak si vôbec uvedomoval, že žije. Nemal by som toľko síl ako otec a mama chlapca. Otec urobil logickú a správnu vec, viera v Boha s tým nemá nič spoločné. Jozef Andreja to nemal a ani nebude mať ľahké, ale zaslúži si pochopenie, Má moju dôveru a držím mu palce.

Sama som opatrovala 8 rokov ležiaceho otca.
A keďže som ho opatrovala sama bola som tak vyčerpaná, že som skoro zomrela aj ja od únavy. Trpeli sme dvaja ja a môj otec. Bol by radšej zomrel lebo každý deň mu bol utrpením. Kto neprežije podobné situácie nevie......

#445: - Re:  

 a to co zije je zivot?

Je to smutné, ale nabrať odvahu nie je maličkosť. Dominikovi je teraz už určite lepšie a nič ho nebolí, nech odpočíva v pokoji. Každý rodič urobí pre svoje dieťatko všetko na svete, či je choré alebo zdravé. ale pozerať sa niekoľko rokov na bezvládne telíčko a nevedieť mu pomocť, to musí byť veľká bolesť a utrpenie pre rodiča. Jozef to vykonal z veľkej lásky ku synčekovi, ktorému nevedel pomocť a sám sa už nedokázal pozerať na trápenie Dominika, manželky a ani na svoje trápenie. Určite si nezaslúži byt potrestaný, nabrať odvahu na niečo také je v tomto prípade hrdinský čin. Keď som mala svoje deti malé, stačilo, keď mali len zvýšenú teplotu, nedokázala som v zúfalstve vyjsť o poschodie vyššie za detskou lekárkou (susedou), aby nás prišla vyšetriť, bola som z toho mimo a stále som plakala, tak viem pochopiť Jozefa, čo musel prežívať, keď pozeral denno-denne na svojho synčeka. Držím mu palce, nech má Vaša petícia význam. Budem celý dej pravidelne sledovať.

Súcitím s rodičmi chlapca, jeho život bolo samé utrpenie a takisto život jeho rodičov, a predsa to vydržali 24 rokov...dennodenného trápenia a žiaľu....matka nakoniec skolabovala....pre chlapca to bolo vykúpenie....nezaslúži si trest.....

Pretože,tento človek sa obetoval pre svoje dieťa a nezasluži si mreže,on sám najlepšie vie čo cíti vo svojom srdci a prečo by to nemal zdieľať so svojími najblišími vonku ako za mrežami bolo to jeho rozhodnutie on s tým bude žiť po zvyšok svojho života,tak ho nesudme,lebo sami nevieme čo nám život prinesie do cesty....

Nevieme si ani predstavit ,co vsetko si rodicia prezili....moj nazor je, ze svojho syna oslobodili od dalsieho utrpenia a bolesti. Je potrebne rozlisovat umyselnu vrazdu napr.nozom alebo zastrelenim .....trest je par rokov, polovicku si odsedia a toto? 25 rokov, chore...bohuzial zijeme na slovensku :(

Tento chlap si svoj trest už odpykal.

Lebo náš právny sistem je zhity a treba stým
niečo robiť.