BRATISLAVA: Zelený park na Hlavné námestie
My, podpísaní občania, obyvatelia a návštevníci hlavného mesta Slovenskej republiky
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, Štatútom hlavného mesta SR Bratislavy a súvisiacich právnych predpisov vyzývame týmto našich volených zástupcov - predstaviteľov mesta (primátora, poslancov Mestského zastupiteľstva, pracovníkov Magistrátu a ďalších zodpovedných) na vytvorenie príjemnej oázy pokoja a oddychu na Hlavnom námestí v Starom Meste, a to prinavrátením - znovuvybudovaním zeleného parku s trávou, kvetmi, kríkmi a stromami na tomto v minulosti obľúbenom, no v súčasnosti prakticky nevyužitom verejnom priestranstve.
Zelený park s nízkymi i vysokými drevinami - stromami a kríkmi - a tiež nízkou zeleňou - trávou a kvetmi - bol na Hlavnom námestí v Starom Meste založený (vybudovaný a vysadený), podľa verejne dostupných informácií, v 2. polovici 19. storočia, teda ešte v období trvania režimu monarchie (Rakúsko-Uhorska). V nasledujúcich obdobiach ďalej rozkvital, prirodzene (najmä do výšky) rástol. Prežil 4 politické režimy: samotnú monarchiu (do 1918), ranný kapitalizmus (ČSR, 1919 - 1939), národný socializmus (1. SR, 1939 - 1945) a reálny socializmus (ČSR a ČSSR/SSR, 1948 - 1989). Prečkal tiež 3 vojenské invázie, okupácie a prechod vojnového frontu (1919, 1945 a 1968) - nezničili ho ani viaceré bombardovania mesta v rokoch 1944 a 1945. Námestie menilo názvy (Franz Joseph Platz / Ferenc József tér, Hauptplatz / Főtér, Masarykovo námestie, Hitlerovo námestie, Námestie 4. apríla), no park zostával, prospieval, rozvíjal sa. Čomu už sa však zelené srdce historického jadra "Krásavice na Dunaji" neubránilo, bol nástup konzumistického anarchokapitalizmu.
Po roku 1989 noví mocipáni sami od seba začali hútať, ako "užitočnejšie" využiť priestor tohto lukratívne situovaného priestoru v samotnom jadre hlavného mesta. A rozhodli sa: Speňažiť! V ceste k realizácii tohto, podľa nich ušľachtilého, cieľa im však, prirodzene, stál zelený park. A tak noví vládcovia mesta - po dlhých stáročiach absolutistických, centralistických, diktátorských, totalitných a ktovie akých ešte "krutovlád" konečne "demokrati" -, bez konzultácie s občanmi park odstránili a pustatinu po ňom zabetónovali a zakameňovali; skrátka spustošili, skántrili. Zelený park, celé viac než 1 storočie rastúci do krásy a úžitku i pôžitku všetkých domácich i pocestných slúžiaci jednoducho, takpovediac zo dňa na deň, "zmizol" a nahradili ho tony betónu a kamenia.
Takto zeleným pľúcam legendárneho Korza odzvonil umieračik - údajne vraj demokratický. Námestie síce, ako verejný priestor, nepadlo za obeť vynálezu doby - privatizácii -, stalo sa však predmetom kupčenia: komerčných prenájmov na rôzne účely. Sprvoti na jeho ploche vyrástli predajné stánky so suvenírmi, ktoré však jeden po druhom, pre nezáujem turistov a stúpajúce horúčavy, zanikli. Uvoľnené miesta obsadili lavičky, ktoré dnes osedláva málokto - pre v lete neznesiteľné, kamením a betónom násobené horúčavy a v zime zas z toho istého kamenia a betónu sálajúci chlad o ne nejavia záujem už ani inak všadeprítomní spoluobčania bez domova. Natrvalo tu útočisko našli len dvaja plechoví ozbrojenci cudzích vojsk - vraj opäť "spriatelených". Dnes už teda počas prevažnej časti roka námestie slúži len ako tranzitná magistrála - "len rýchlo prebehnúť cez to peklo do ďalšieho tieňa".
Počas krátkeho stredoeurópskeho leta pretrvávajú opakované pokusy o jeho kultúrne využitie - odohráva sa tu niekoľko málo (a pre neúprosne rastúce teploty v uplynulých rokoch stále menej) koncertov v rámci podujatia Kultúrne leto, popri ktorých sa z času na čas na niekoľko hodín objavia tiež akcie ako Európsky deň jazykov či Francúzsky deň.* Po zvyšok roka tento kedysi pokojný priestor oddychového stretávania sa všetkých generácií dvoj- i viacnohých obyvateľov Bratislavy (či prv Prešporka) zíva kamenno-betónovou prázdnotou, aby sa v jeho vyvrcholení, v období najchladnejšom - v mesiaci december - premenilo na najväčšiu, najopitejšiu, najsmradľavejšiu, najzadymenejšiu a najšpinavšiu krčmu v meste s honosným krycím názvom "Vianočné trhy".
Dnes snáď každý okoloidúci - či už zelený park na Hlavnom námestí pamätajúci alebo aspoň z dobových fotografií a malieb poznajúci, ba dokonca i ten, kto o existencii tohto námestia či celého mesta ešte prednedávnom ani len netušil - priam počuje volanie duchov Hlavného námestia a jeho brata - dvojčaťa, nedobrovoľne zahubeného zeleného parku: "Vysaď ma! Obnov ma! Chcem opäť rozkvitnúť!". Každý, kto aspoň raz v živote navštívil les či zelený park, vie, že zeleň a stromy sú tou najprirodzenejšou, najlacnejšou, najúčinnejšou a súčasne kyslík vytvárajúcou "klimatizáciou" - sú tým, čo v súčasnom období v našich končinách meniaceho sa podnebia a pribúdajúcich výfukových plynov z motorových vozidiel a civilizačných ochorení mesto a my, jeho obyvatelia, najviac potrebujeme.
Preto predstaviteľov mesta žiadame o znovuvytvorenie oddychovej zóny bohatej na zeleň - trávu, kvety, kríky i stromy a čistý vzduch, a to podľa historických predlôh, ktoré ako inšpiráciu prikladáme.
- Podpísaní podporovatelia idey a iniciatívy -
*Usporiadatelia všetkých a každého z týchto podujatí po obnove zeleného parku na Hlavnom námestí majú na výber viacero iných - a po mnohých stránkach (napr. akustickej) i vhodnejších - útočísk: Hviezdoslavovo námestie, Námestie SNP, po prehodnotení využitia pravého brehu Dunaja i priestory niekdajších kultúrnych, zábavných a oddychových zariadení Lunapark a Propeler (s podkladmi asfaltovým i trávnatým a s priľahlým zeleným parkom), po prípadnom budúcom zneprejazdnení ľavého brehu a jeho integrovaní do pešej zóny (Korza) aj priestor Námestia Ľudovíta Štúra, ďalej tiež Medickú záhradu, Grassalkovichovu záhradu, Rybné námestie, nádvorie Bratislavského hradu či Vodnú vežu (ktorá v minulosti na kultúrne a iné spoločenské podujatia bývala hojne využívaná) a mnohé ďalšie - bez "domova" žiadne z nich určite nezostane.
Informácie o histórii námestia a vyobrazenia jeho súčasnej podoby:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavné_námestie_(Bratislava)
https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Main_Square,_Bratislava
Rastislav CANKOV Kontaktujte autora petície