Peticie.com

Nahlásiť petíciu

Petícia za záchranu Istropolisu

Petície vyjadrujú názory. Nesúhlas s petíciou alebo názor, že je zbytočná, nie je dôvod na nahlásenie a takéto nahlásenia sa uzatvárajú automaticky. Petíciu nahláste len vtedy, ak porušuje zákon alebo naše Pravidlá komunity, napríklad podnecovanie k nenávisti, ohováranie osoby alebo organizácie, zverejňovanie súkromných informácií alebo podvod. Nekontrolujeme, či sú tvrdenia v petícii pravdivé, zodpovedá za ne autor.

Toto nahlásenie ide ľuďom, ktorí prevádzkujú túto webovú stránku, nie autorovi petície ani žiadnemu orgánu. Ak máte otázku alebo spätnú väzbu pre autora, pošlite mu správu.

Môžete napísať svoje hlásenie po anglicky? Potom ho môžeme vybaviť rýchlejšie, pretože nemusíme objednávať preklad.
Prečo to nahlasujete?
Čo je na mene zlé?
Prosím, napíšte nám do textového poľa nižšie, čo vás k tomu vedie.

Petície vyjadrujú názory. Nesúhlas s petíciou alebo názor, že je zbytočná, nie je dôvod na nahlásenie a petície neodstraňujeme len preto, že s nimi ľudia nesúhlasia.

Ak to odošlete, váš nesúhlas sa zaznamená a nahlásenie sa automaticky uzavrie bez zásahu. Rozhodnutie sa odošle na vašu e-mailovú adresu. Ak obsah porušuje zákon alebo naše Pravidlá komunity, vyberte namiesto toho možnosť vyššie.

Môžete tiež založiť vlastnú petíciu alebo kontaktovať autora.

Týka sa nepravdivé tvrdenie vás, vašej organizácie alebo inej identifikovateľnej osoby či organizácie?

Ktorá pasáž je nepravdivá? Môžete kliknúť na viacero viet v texte petície a pri každej nám napísať, čo je pravda. Toto je voliteľné.

Vety vedľa seba sa spoja do jedného tvrdenia. Kliknutím na vetu ju znova odstránite.

Petícia za záchranu Istropolisu

Vážená pani ministerka kultúry Natália Milanová, vážený pán primátor mesta Bratislavy Matúš Vallo, vážený pán starosta mestskej časti Bratislava-Nové mesto Rudolf Kusý, vážený pán poverený riaditeľ Pamiatkového úradu Radoslav Ragač,

obraciame sa na Vás s naliehavou žiadosťou o záchranu budovy Istropolisu v Bratislave. Dom odborov, techniky a kultúry je pozoruhodným dielom architektúry neskorého modernizmu a významnou pamätihodnosťou hlavného mesta Slovenska. Istropolis je v súčasnosti v procese posudzovania na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku, vzhľadom na pozitívne stanovisko Komisie pre posudzovanie pamiatkového fondu PÚ SR, Krajského pamiatkového úradu Bratislava a na základe odborných posudkov a analýz, na ktorých sa pracuje od roku 2019. Napriek tomu dnes Istropolisu hrozí bezprostredné zbúranie.

Stratu významnej časti kultúrneho dedičstva našej krajiny nemôžeme dopustiť. Je našou povinnosťou ako kultúrnej spoločnosti si ho chrániť, zachovať a zveľaďovať pre budúce generácie. V záujme ochrany Istropolisu preto naliehavo žiadame o podporu nasledujúcich riešení:

Odmietnutie vydania povolenia k búraniu Istropolisu, kým neskončí jeho posudzovanie pamiatkovým úradom, podľa § 88 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

Podporu vyhlásenia Istropolisu za Národnú kultúrnu pamiatku podľa § 15 zákona č. 49/2002 Z. z. o vyhlásení za NKP.

Vytvorenie priestoru na inkluzívny a konštruktívny dialóg developera s obyvateľmi Bratislavy a odborníkmi o obnove a integrácii Istropolisu do nového Trnavského mýta.

Komplexné riešenie ochrany modernej architektúry na Slovensku zastrešené a systematicky podporované Ministerstvom kultúry SR (napr. vytvorením špeciálnej komisie) tak, aby bola zabezpečená adekvátna ochrana modernej architektúry ako rovnocennej súčasti kultúrneho dedičstva a podľa platnej legislatívy.

Zdôvodnenie:

Istropolis je ikonickou budovou Bratislavy s nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou. Zhoduje sa na tom domáca a zahraničná odborná verejnosť, umelecká obec, no najmä občania podpísaní pod touto petíciou.

Architektonická a historická hodnota diela. Zbúraním Istropolisu prídeme o unikátne dielo neskoro modernistickej architektúry typické pre sociálny štát druhej polovice 20. storočia. Istropolis neodmysliteľne patrí k ikonám Bratislavy ako Slovenský rozhlas, Most SNP a premostenie SNG. Istropolis je stavba svetoveho kalibru, z rúk mimoriadnych slovenských architektov a umelcov (Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl, Jozef Jankovič a ďalší). Celková priestorová kompozícia harmonicky spája monumentálny brutalistický objem kultúrneho centra s civilným subtílnym krídlom domu techniky, solitérom domu detí a štíhlou vertikálou budovy správy. Komplex disponuje radom mimoriadnych vnútorných priestorov, počnúc reprezentačnými schodiskami a foyermi, sálami rôznych veľkostí až po najväčšiu sálu s jedinečným akustickým podhľadom a veľkorysým javiskom. Istropolis je výnimočný aj radom vynikajúcich umeleckých diel a autenticky zachovaných interiérov vrátane autorského mobiliáru. Na základe týchto odbornych argumentov sa Pamiatkový úrad SR aktuálne zaoberá vyhlásením Istropolisu za národnú kultúrnu pamiatku.

Kultúrna hodnota. Zbúraním Istropolisu stratíme jedinečný kultúrny stánok, ktorý za štyridsať rokov svojej existencie poskytol priestor množstvu kultúrnych podujatí, hudobných či dramatických predstavení. Istropolis bol sídlom Radošinského naivného divadla a dodnes v ňom sídli divadlo Wüstenrot. Nie je to ale len o minulosti. Búranie Istropolisu práve v dobe, kedy brutalistická architektúra zažíva revival, nedáva zmysel. V iných európskych mestách sa tieto budovy pre veľký záujem rekonštruujú a priťahujú množstvo turistov (Barbican v Londýne, Kulturhuset v Štokholme, Dostojevského divadlo vo Velkom Novgorode). Istropolis tiež inšpiruje novú generáciu slovenských i zahraničných umelcov, fotografov a filmárov.

Negatívne environmentálne vplyvy. Zbúranie Istropolisu by malo negatívny vplyv na naše životné prostredie, z dôvodu opätovnej potreby produkcie stavebných materiálov a teda aj emisií skleníkových plynov. Stavebný priemysel je zodpovedný za takmer 40% svetovej produkcie skleníkových plynov a významnou mierou tak prispieva ku klimatickej kríze. Zbúranie funkčného a konštrukčne nezávadného komplexu z dôvodu výstavby podobnej budovy je plytvaním zdrojov a povedie k zbytočným emisiám. Toto je v príkrom rozpore so záväzkami Slovenska na znižovanie emisií s cieľom dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Chrániť neznamená nezasahovať. Vyhlásenie Istropolisu za NKP neznamená jeho nedotknuteľnosť. Práve naopak. Umožní jeho adaptáciu na súčasné požiadavky a zároveň zabráni likvidácii jeho najvýznamnejších hodnôt. Ideálne by aj občania mali byť súčasťou debát o tom, ako integrovať Istropolis do nového Trnavského mýta v súlade s európskymi štandardmi participatívneho plánovania pre projekty podobného kalibru.

Apelujeme na Vás – pomôžte nám zachrániť Istropolis. Zabráňme spolu strate časti našej spoločnej pamäti, časti identity nášho hlavného mesta. Povedzme rázne STOP miznutiu hlavného mesta Slovenska. Stavebný boom Bratislavy doteraz žiaľ sprevádza bezhlavé búranie významych stavieb ako PKO, areál Cvernovky, areál Kablovky, pivovar Stein, atď. Architektúra Bratislavy odráža našu turbulentnú históriu, spája historické jadro mesta s povojnovou architektúrou moderny so súčasnými stavbami.

Ukážme, že sa veci dajú robiť inak, že Bratislava môže rásť a zároveň si zachovať svoj jedinečný charakter.

Iniciátorom petície je DOCOMOMO Slovensko.

Petičný výbor:

Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Michal Bogár, Katarína Andrášiová, Laura Krišteková, Monika Bočková / DOCOMOMO Slovensko

Andrea Londáková, Arkitekt SAR/MSA

Jakub Lipták, iniciatíva Ľudská mierka

Petíciu podporujú:

PhDr. Klára Kubičková, PhD. zakladateľka DOCOMOMO Slovensko, nositeľka Pribinovho kríža II. triedy

Mgr. Alexandra Kusá, PhD., generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie

doc. Mgr. Bohunka Koklesová, PhD., rektorka VŠVU

Mgr. Katarína Trnovská, ArtD., riaditeľka GMB

prof. Ing.arch. Pavel Gregor, PhD., dekan Fakulty architektúry a dizajnu STU

Mgr. Art. Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu

prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., predseda Slovenskej akadémie vied

doc. Ing. Ján Kanócz, CSc., dekan Fakulty umení TU KE

Ing. arch. Igor Teplan, prezident Spolku architektov Slovenska

Ing. arch. MgA. Osamu Okamura, dekan Fakulty architektúry TU Liberec

prof. Ing. arch. Petr Vorlík, PhD., predseda DOCOMOMO Česko

Ing. arch. Martin Kusý, Architekti BKPŠ Kusý - Paňák, autor novostavby SND, rekonštrukcie SNG

Ing. arch. Pavol Paňák, Architekti BKPŠ Kusý - Paňák, autor novostavby SND, rekonštrukcie SNG

Mgr. Sabina Jankovičová, ArtD., Resculpture.sk

o.z. Čierne diery

Nekontrolujeme, či sú tvrdenia v petícii pravdivé, zodpovedá za ne autor. Ak to odošlete, zaznamená sa to a nahlásenie sa automaticky uzavrie bez zásahu. Rozhodnutie sa odošle na vašu e-mailovú adresu.

Môžete založiť vlastnú petíciu s informáciami, ktoré považujete za správne, alebo kontaktovať autora.

Nepravdivé tvrdenie o identifikovateľnej osobe alebo organizácii je ohováranie a v takom prípade zasahujeme.

Pokračovať, nahlásiť ohováranie

Koho sa obsah týka?
Je osoba, ktorej sa obsah týka, politik, rozhodovateľ alebo iná verejne činná osoba?
Čo obsah kritizuje?

Verejná kritika toho, ako politik alebo rozhodovateľ koná vo verejnej funkcii, je povolená aj vtedy, keď sú udalosti staršie. To, že je vec stará, samo osebe nie je dôvodom na odstránenie. Stále môžeme zasiahnuť proti nepravdivému tvrdeniu o danej osobe alebo inému nezákonnému obsahu.

Ak je záležitosť stará alebo už nie je aktuálna, najlepšie je kontaktovať priamo autora petície. Autor môže petíciu odstrániť z akéhokoľvek dôvodu, my nie.

Je osoba, ktorej sa obsah týka, politik, rozhodovateľ alebo iná verejne činná osoba?
Čo obsah kritizuje?

Verejná kritika toho, ako politik alebo rozhodovateľ koná vo verejnej funkcii, je povolená aj vtedy, keď sú udalosti staršie. To, že je vec stará, samo osebe nie je dôvodom na odstránenie. Stále môžeme zasiahnuť proti nepravdivému tvrdeniu o danej osobe alebo inému nezákonnému obsahu.

Ak je záležitosť stará alebo už nie je aktuálna, najlepšie je kontaktovať priamo autora petície. Autor môže petíciu odstrániť z akéhokoľvek dôvodu, my nie.

Nekontrolujeme, či sú tvrdenia v petícii pravdivé, zodpovedá za ne autor. Na nepravdivé tvrdenie zasahujeme, ak sa týka identifikovateľnej osoby alebo organizácie. Ak s tvrdením jednoducho nesúhlasíte, môžete založiť vlastnú petíciu alebo kontaktovať autora.

Kliknite na nepravdivé vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne predstavuje nenávistný prejav? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne vyzýva na násilie? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne oslavuje alebo nabáda k terorizmu? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne obťažuje alebo šikanuje niekoho? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne zverejňuje súkromné informácie? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne niekoho obviňuje zo spáchania trestného činu? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne vyzýva na trest smrti alebo mučenie? Kliknite na vety v texte petície.

Vety vedľa seba sa spoja do jedného tvrdenia. Kliknutím na vetu ju znova odstránite.

Petícia za záchranu Istropolisu

Vážená pani ministerka kultúry Natália Milanová, vážený pán primátor mesta Bratislavy Matúš Vallo, vážený pán starosta mestskej časti Bratislava-Nové mesto Rudolf Kusý, vážený pán poverený riaditeľ Pamiatkového úradu Radoslav Ragač,

obraciame sa na Vás s naliehavou žiadosťou o záchranu budovy Istropolisu v Bratislave. Dom odborov, techniky a kultúry je pozoruhodným dielom architektúry neskorého modernizmu a významnou pamätihodnosťou hlavného mesta Slovenska. Istropolis je v súčasnosti v procese posudzovania na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku, vzhľadom na pozitívne stanovisko Komisie pre posudzovanie pamiatkového fondu PÚ SR, Krajského pamiatkového úradu Bratislava a na základe odborných posudkov a analýz, na ktorých sa pracuje od roku 2019. Napriek tomu dnes Istropolisu hrozí bezprostredné zbúranie.

Stratu významnej časti kultúrneho dedičstva našej krajiny nemôžeme dopustiť. Je našou povinnosťou ako kultúrnej spoločnosti si ho chrániť, zachovať a zveľaďovať pre budúce generácie. V záujme ochrany Istropolisu preto naliehavo žiadame o podporu nasledujúcich riešení:

Odmietnutie vydania povolenia k búraniu Istropolisu, kým neskončí jeho posudzovanie pamiatkovým úradom, podľa § 88 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

Podporu vyhlásenia Istropolisu za Národnú kultúrnu pamiatku podľa § 15 zákona č. 49/2002 Z. z. o vyhlásení za NKP.

Vytvorenie priestoru na inkluzívny a konštruktívny dialóg developera s obyvateľmi Bratislavy a odborníkmi o obnove a integrácii Istropolisu do nového Trnavského mýta.

Komplexné riešenie ochrany modernej architektúry na Slovensku zastrešené a systematicky podporované Ministerstvom kultúry SR (napr. vytvorením špeciálnej komisie) tak, aby bola zabezpečená adekvátna ochrana modernej architektúry ako rovnocennej súčasti kultúrneho dedičstva a podľa platnej legislatívy.

Zdôvodnenie:

Istropolis je ikonickou budovou Bratislavy s nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou. Zhoduje sa na tom domáca a zahraničná odborná verejnosť, umelecká obec, no najmä občania podpísaní pod touto petíciou.

Architektonická a historická hodnota diela. Zbúraním Istropolisu prídeme o unikátne dielo neskoro modernistickej architektúry typické pre sociálny štát druhej polovice 20. storočia. Istropolis neodmysliteľne patrí k ikonám Bratislavy ako Slovenský rozhlas, Most SNP a premostenie SNG. Istropolis je stavba svetoveho kalibru, z rúk mimoriadnych slovenských architektov a umelcov (Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl, Jozef Jankovič a ďalší). Celková priestorová kompozícia harmonicky spája monumentálny brutalistický objem kultúrneho centra s civilným subtílnym krídlom domu techniky, solitérom domu detí a štíhlou vertikálou budovy správy. Komplex disponuje radom mimoriadnych vnútorných priestorov, počnúc reprezentačnými schodiskami a foyermi, sálami rôznych veľkostí až po najväčšiu sálu s jedinečným akustickým podhľadom a veľkorysým javiskom. Istropolis je výnimočný aj radom vynikajúcich umeleckých diel a autenticky zachovaných interiérov vrátane autorského mobiliáru. Na základe týchto odbornych argumentov sa Pamiatkový úrad SR aktuálne zaoberá vyhlásením Istropolisu za národnú kultúrnu pamiatku.

Kultúrna hodnota. Zbúraním Istropolisu stratíme jedinečný kultúrny stánok, ktorý za štyridsať rokov svojej existencie poskytol priestor množstvu kultúrnych podujatí, hudobných či dramatických predstavení. Istropolis bol sídlom Radošinského naivného divadla a dodnes v ňom sídli divadlo Wüstenrot. Nie je to ale len o minulosti. Búranie Istropolisu práve v dobe, kedy brutalistická architektúra zažíva revival, nedáva zmysel. V iných európskych mestách sa tieto budovy pre veľký záujem rekonštruujú a priťahujú množstvo turistov (Barbican v Londýne, Kulturhuset v Štokholme, Dostojevského divadlo vo Velkom Novgorode). Istropolis tiež inšpiruje novú generáciu slovenských i zahraničných umelcov, fotografov a filmárov.

Negatívne environmentálne vplyvy. Zbúranie Istropolisu by malo negatívny vplyv na naše životné prostredie, z dôvodu opätovnej potreby produkcie stavebných materiálov a teda aj emisií skleníkových plynov. Stavebný priemysel je zodpovedný za takmer 40% svetovej produkcie skleníkových plynov a významnou mierou tak prispieva ku klimatickej kríze. Zbúranie funkčného a konštrukčne nezávadného komplexu z dôvodu výstavby podobnej budovy je plytvaním zdrojov a povedie k zbytočným emisiám. Toto je v príkrom rozpore so záväzkami Slovenska na znižovanie emisií s cieľom dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Chrániť neznamená nezasahovať. Vyhlásenie Istropolisu za NKP neznamená jeho nedotknuteľnosť. Práve naopak. Umožní jeho adaptáciu na súčasné požiadavky a zároveň zabráni likvidácii jeho najvýznamnejších hodnôt. Ideálne by aj občania mali byť súčasťou debát o tom, ako integrovať Istropolis do nového Trnavského mýta v súlade s európskymi štandardmi participatívneho plánovania pre projekty podobného kalibru.

Apelujeme na Vás – pomôžte nám zachrániť Istropolis. Zabráňme spolu strate časti našej spoločnej pamäti, časti identity nášho hlavného mesta. Povedzme rázne STOP miznutiu hlavného mesta Slovenska. Stavebný boom Bratislavy doteraz žiaľ sprevádza bezhlavé búranie významych stavieb ako PKO, areál Cvernovky, areál Kablovky, pivovar Stein, atď. Architektúra Bratislavy odráža našu turbulentnú históriu, spája historické jadro mesta s povojnovou architektúrou moderny so súčasnými stavbami.

Ukážme, že sa veci dajú robiť inak, že Bratislava môže rásť a zároveň si zachovať svoj jedinečný charakter.

Iniciátorom petície je DOCOMOMO Slovensko.

Petičný výbor:

Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Michal Bogár, Katarína Andrášiová, Laura Krišteková, Monika Bočková / DOCOMOMO Slovensko

Andrea Londáková, Arkitekt SAR/MSA

Jakub Lipták, iniciatíva Ľudská mierka

Petíciu podporujú:

PhDr. Klára Kubičková, PhD. zakladateľka DOCOMOMO Slovensko, nositeľka Pribinovho kríža II. triedy

Mgr. Alexandra Kusá, PhD., generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie

doc. Mgr. Bohunka Koklesová, PhD., rektorka VŠVU

Mgr. Katarína Trnovská, ArtD., riaditeľka GMB

prof. Ing.arch. Pavel Gregor, PhD., dekan Fakulty architektúry a dizajnu STU

Mgr. Art. Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu

prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., predseda Slovenskej akadémie vied

doc. Ing. Ján Kanócz, CSc., dekan Fakulty umení TU KE

Ing. arch. Igor Teplan, prezident Spolku architektov Slovenska

Ing. arch. MgA. Osamu Okamura, dekan Fakulty architektúry TU Liberec

prof. Ing. arch. Petr Vorlík, PhD., predseda DOCOMOMO Česko

Ing. arch. Martin Kusý, Architekti BKPŠ Kusý - Paňák, autor novostavby SND, rekonštrukcie SNG

Ing. arch. Pavol Paňák, Architekti BKPŠ Kusý - Paňák, autor novostavby SND, rekonštrukcie SNG

Mgr. Sabina Jankovičová, ArtD., Resculpture.sk

o.z. Čierne diery

Kliknite na nepravdivé vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne predstavuje nenávistný prejav? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne zverejňuje súkromné informácie? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne predstavuje teroristický alebo extrémistický obsah? Kliknite na vety v texte petície.

Vety vedľa seba sa spoja do jedného tvrdenia. Kliknutím na vetu ju znova odstránite.

Petícia za záchranu Istropolisu

Vážená pani ministerka kultúry Natália Milanová, vážený pán primátor mesta Bratislavy Matúš Vallo, vážený pán starosta mestskej časti Bratislava-Nové mesto Rudolf Kusý, vážený pán poverený riaditeľ Pamiatkového úradu Radoslav Ragač,

obraciame sa na Vás s naliehavou žiadosťou o záchranu budovy Istropolisu v Bratislave. Dom odborov, techniky a kultúry je pozoruhodným dielom architektúry neskorého modernizmu a významnou pamätihodnosťou hlavného mesta Slovenska. Istropolis je v súčasnosti v procese posudzovania na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku, vzhľadom na pozitívne stanovisko Komisie pre posudzovanie pamiatkového fondu PÚ SR, Krajského pamiatkového úradu Bratislava a na základe odborných posudkov a analýz, na ktorých sa pracuje od roku 2019. Napriek tomu dnes Istropolisu hrozí bezprostredné zbúranie.

Stratu významnej časti kultúrneho dedičstva našej krajiny nemôžeme dopustiť. Je našou povinnosťou ako kultúrnej spoločnosti si ho chrániť, zachovať a zveľaďovať pre budúce generácie. V záujme ochrany Istropolisu preto naliehavo žiadame o podporu nasledujúcich riešení:

Odmietnutie vydania povolenia k búraniu Istropolisu, kým neskončí jeho posudzovanie pamiatkovým úradom, podľa § 88 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

Podporu vyhlásenia Istropolisu za Národnú kultúrnu pamiatku podľa § 15 zákona č. 49/2002 Z. z. o vyhlásení za NKP.

Vytvorenie priestoru na inkluzívny a konštruktívny dialóg developera s obyvateľmi Bratislavy a odborníkmi o obnove a integrácii Istropolisu do nového Trnavského mýta.

Komplexné riešenie ochrany modernej architektúry na Slovensku zastrešené a systematicky podporované Ministerstvom kultúry SR (napr. vytvorením špeciálnej komisie) tak, aby bola zabezpečená adekvátna ochrana modernej architektúry ako rovnocennej súčasti kultúrneho dedičstva a podľa platnej legislatívy.

Zdôvodnenie:

Istropolis je ikonickou budovou Bratislavy s nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou. Zhoduje sa na tom domáca a zahraničná odborná verejnosť, umelecká obec, no najmä občania podpísaní pod touto petíciou.

Architektonická a historická hodnota diela. Zbúraním Istropolisu prídeme o unikátne dielo neskoro modernistickej architektúry typické pre sociálny štát druhej polovice 20. storočia. Istropolis neodmysliteľne patrí k ikonám Bratislavy ako Slovenský rozhlas, Most SNP a premostenie SNG. Istropolis je stavba svetoveho kalibru, z rúk mimoriadnych slovenských architektov a umelcov (Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl, Jozef Jankovič a ďalší). Celková priestorová kompozícia harmonicky spája monumentálny brutalistický objem kultúrneho centra s civilným subtílnym krídlom domu techniky, solitérom domu detí a štíhlou vertikálou budovy správy. Komplex disponuje radom mimoriadnych vnútorných priestorov, počnúc reprezentačnými schodiskami a foyermi, sálami rôznych veľkostí až po najväčšiu sálu s jedinečným akustickým podhľadom a veľkorysým javiskom. Istropolis je výnimočný aj radom vynikajúcich umeleckých diel a autenticky zachovaných interiérov vrátane autorského mobiliáru. Na základe týchto odbornych argumentov sa Pamiatkový úrad SR aktuálne zaoberá vyhlásením Istropolisu za národnú kultúrnu pamiatku.

Kultúrna hodnota. Zbúraním Istropolisu stratíme jedinečný kultúrny stánok, ktorý za štyridsať rokov svojej existencie poskytol priestor množstvu kultúrnych podujatí, hudobných či dramatických predstavení. Istropolis bol sídlom Radošinského naivného divadla a dodnes v ňom sídli divadlo Wüstenrot. Nie je to ale len o minulosti. Búranie Istropolisu práve v dobe, kedy brutalistická architektúra zažíva revival, nedáva zmysel. V iných európskych mestách sa tieto budovy pre veľký záujem rekonštruujú a priťahujú množstvo turistov (Barbican v Londýne, Kulturhuset v Štokholme, Dostojevského divadlo vo Velkom Novgorode). Istropolis tiež inšpiruje novú generáciu slovenských i zahraničných umelcov, fotografov a filmárov.

Negatívne environmentálne vplyvy. Zbúranie Istropolisu by malo negatívny vplyv na naše životné prostredie, z dôvodu opätovnej potreby produkcie stavebných materiálov a teda aj emisií skleníkových plynov. Stavebný priemysel je zodpovedný za takmer 40% svetovej produkcie skleníkových plynov a významnou mierou tak prispieva ku klimatickej kríze. Zbúranie funkčného a konštrukčne nezávadného komplexu z dôvodu výstavby podobnej budovy je plytvaním zdrojov a povedie k zbytočným emisiám. Toto je v príkrom rozpore so záväzkami Slovenska na znižovanie emisií s cieľom dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Chrániť neznamená nezasahovať. Vyhlásenie Istropolisu za NKP neznamená jeho nedotknuteľnosť. Práve naopak. Umožní jeho adaptáciu na súčasné požiadavky a zároveň zabráni likvidácii jeho najvýznamnejších hodnôt. Ideálne by aj občania mali byť súčasťou debát o tom, ako integrovať Istropolis do nového Trnavského mýta v súlade s európskymi štandardmi participatívneho plánovania pre projekty podobného kalibru.

Apelujeme na Vás – pomôžte nám zachrániť Istropolis. Zabráňme spolu strate časti našej spoločnej pamäti, časti identity nášho hlavného mesta. Povedzme rázne STOP miznutiu hlavného mesta Slovenska. Stavebný boom Bratislavy doteraz žiaľ sprevádza bezhlavé búranie významych stavieb ako PKO, areál Cvernovky, areál Kablovky, pivovar Stein, atď. Architektúra Bratislavy odráža našu turbulentnú históriu, spája historické jadro mesta s povojnovou architektúrou moderny so súčasnými stavbami.

Ukážme, že sa veci dajú robiť inak, že Bratislava môže rásť a zároveň si zachovať svoj jedinečný charakter.

Iniciátorom petície je DOCOMOMO Slovensko.

Petičný výbor:

Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Michal Bogár, Katarína Andrášiová, Laura Krišteková, Monika Bočková / DOCOMOMO Slovensko

Andrea Londáková, Arkitekt SAR/MSA

Jakub Lipták, iniciatíva Ľudská mierka

Petíciu podporujú:

PhDr. Klára Kubičková, PhD. zakladateľka DOCOMOMO Slovensko, nositeľka Pribinovho kríža II. triedy

Mgr. Alexandra Kusá, PhD., generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie

doc. Mgr. Bohunka Koklesová, PhD., rektorka VŠVU

Mgr. Katarína Trnovská, ArtD., riaditeľka GMB

prof. Ing.arch. Pavel Gregor, PhD., dekan Fakulty architektúry a dizajnu STU

Mgr. Art. Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu

prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., predseda Slovenskej akadémie vied

doc. Ing. Ján Kanócz, CSc., dekan Fakulty umení TU KE

Ing. arch. Igor Teplan, prezident Spolku architektov Slovenska

Ing. arch. MgA. Osamu Okamura, dekan Fakulty architektúry TU Liberec

prof. Ing. arch. Petr Vorlík, PhD., predseda DOCOMOMO Česko

Ing. arch. Martin Kusý, Architekti BKPŠ Kusý - Paňák, autor novostavby SND, rekonštrukcie SNG

Ing. arch. Pavol Paňák, Architekti BKPŠ Kusý - Paňák, autor novostavby SND, rekonštrukcie SNG

Mgr. Sabina Jankovičová, ArtD., Resculpture.sk

o.z. Čierne diery

Použijeme to na potvrdenie vášho hlásenia a na oznámenie výsledku.
Nahlasujem
Čo požadujete? Môžete vybrať viac možností.
Môžeme vašu žiadosť poslať autorovi petície? Autor môže petíciu odstrániť z akéhokoľvek dôvodu a môže na žiadosť odpovedať skôr než naši moderátori.
Môžeme vašu žiadosť poslať autorovi petície? Autor môže petíciu odstrániť z akéhokoľvek dôvodu a môže na žiadosť odpovedať skôr než naši moderátori.
Môžeme vašu žiadosť poslať autorovi petície? Autor môže petíciu odstrániť z akéhokoľvek dôvodu a môže na žiadosť odpovedať skôr než naši moderátori.

Nahlásené petície sú naším tímom preskúmané s cieľom zistiť, či porušujú naše Podmienky používania alebo Pravidlá komunity.




Platená reklama

Peticie.com bude túto petíciu propagovať 6,000 ľuďom.

Dozvedieť sa viac...

Vyberte si rozpočet
Spôsob platby
Spôsob platby