Peticie.com

Nahlásiť petíciu

Nehádžme deťom polená pod nohy - hromadná pripomienka

Petície vyjadrujú názory. Nesúhlas s petíciou alebo názor, že je zbytočná, nie je dôvod na nahlásenie a takéto nahlásenia sa uzatvárajú automaticky. Petíciu nahláste len vtedy, ak porušuje zákon alebo naše Pravidlá komunity, napríklad podnecovanie k nenávisti, ohováranie osoby alebo organizácie, zverejňovanie súkromných informácií alebo podvod. Nekontrolujeme, či sú tvrdenia v petícii pravdivé, zodpovedá za ne autor.

Toto nahlásenie ide ľuďom, ktorí prevádzkujú túto webovú stránku, nie autorovi petície ani žiadnemu orgánu. Ak máte otázku alebo spätnú väzbu pre autora, pošlite mu správu.

Môžete napísať svoje hlásenie po anglicky? Potom ho môžeme vybaviť rýchlejšie, pretože nemusíme objednávať preklad.
Prečo to nahlasujete?
Čo je na mene zlé?
Prosím, napíšte nám do textového poľa nižšie, čo vás k tomu vedie.

Petície vyjadrujú názory. Nesúhlas s petíciou alebo názor, že je zbytočná, nie je dôvod na nahlásenie a petície neodstraňujeme len preto, že s nimi ľudia nesúhlasia.

Ak to odošlete, váš nesúhlas sa zaznamená a nahlásenie sa automaticky uzavrie bez zásahu. Rozhodnutie sa odošle na vašu e-mailovú adresu. Ak obsah porušuje zákon alebo naše Pravidlá komunity, vyberte namiesto toho možnosť vyššie.

Môžete tiež založiť vlastnú petíciu alebo kontaktovať autora.

Týka sa nepravdivé tvrdenie vás, vašej organizácie alebo inej identifikovateľnej osoby či organizácie?

Ktorá pasáž je nepravdivá? Môžete kliknúť na viacero viet v texte petície a pri každej nám napísať, čo je pravda. Toto je voliteľné.

Vety vedľa seba sa spoja do jedného tvrdenia. Kliknutím na vetu ju znova odstránite.

Nehádžme deťom polená pod nohy - hromadná pripomienka

Hromadná pripomienka verejnosti k materiálu “Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony” (LP/2020/562), ktorý bol na medzirezortné pripomienkové konanie (portál Slov-Lex) predložený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 19.1.2021.

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/562

Pripomienkujeme návrh novely zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) ako aj návrh vykonávacieho predpisu, ktorý je súčasťou sprievodného materiálu, konkrétne návrh vyhlášky o ukončovaní štúdia na základných školách. Hromadná pripomienka je zásadná.

Znenie hromadnej pripomienky:

Žiadame nekvalifikovať úspešné absolvovanie externého testovania žiakov základnej školy ako podmienku na získanie nižšieho stredného vzdelania, tj. ponechať §16 ods. 3 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. v pôvodnom znení, ponechať §155 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. v pôvodnom znení. Zároveň navrhujeme vypustiť prvú vetu ust. § 2 (Podmienky na získanie nižšieho stredného vzdelania) Vyhlášky o ukončovaní štúdia na základných školách [1].

Odôvodnenie:

Nie je dostatočne jasné a špecifikované ako navrhovaná úprava napĺňa účel novely, ktorý je uvedený v dôvodovej správe. Zároveň namietame nedostatočné technické rozpracovanie navrhovanej novely a neexistujúcu nevyhnutnú implementačnú podporu. Konkrétne pripomienkujeme nasledovné body:

1. Snaha o využitie štandardizovaných testov na rozhodovanie o budúcich vzdelávacích možnostiach žiakov a žiačok je v odbornej komunite značne kritizovaným prístupom

Testovanie, ktorého výsledok ovplyvňuje budúcu možnosť štúdia žiakov a žiačok nemá v odbornej literatúre jednoznačnú oporu. Medzi najčastejšie výčitky patrí najmä fakt, že v snahe pripraviť zaostávajúcich žiakov a žiačky na samotné testovanie dochádza k veľkému zúženiu preberaného obsahu. Učitelia a učiteľky investujú do prípravy na testovania veľa času a energie, ktoré by za iných podmienok mohli byť zmysluplnejšie nasmerované na postupné preberanie učiva v súlade s potrebami a aktuálnou úrovňou vedomostí žiakov a žiačok [2].

V odbornej literatúre tiež panuje zhoda, že využívanie štandardizovaných testov, výsledky ktorých následne rozhodujú o rôznych vzdelávacích cestách žiakov, by nemalo byť jediným nástrojom. Do úvahy by sa mali brať aj iné zdroje informácií, predovšetkým dosiahnuté známky, odporúčania od učiteľov a učiteliek a tiež kontextuálne faktory (napr. zdravotné či sociálne znevýhodnenie) [3].

Netreba zabúdať ani na fakt, že v súčasnosti používané testy od NÚCEM nie sú metodologicky prispôsobené na overovanie toho, či žiak alebo žiačka zvláda kurikulum na požadovanej úrovni. Ich cieľom je v danej vekovej kohorte rozlíšiť žiakov podľa výkonu v teste medzi sebou, nie s ohľadom na kritériá a štandardy, ktoré by mal/a spĺňať žiak/žiačka v poslednom ročníku základnej školy [4].

2. Hranica 20% pre úspešné zvládnutie testovania

Navrhované ustanovenie po prvé zakladá podmienku minimálneho štandardu úspešnosti. Nie sú nám známe žiadne verejné analýzy, ani dáta k podloženiu práve takejto minimálnej požiadavky (t.j. 20% úspešnosť v testovaní).

Argument, že štát by mal požadovať istú minimálnu úroveň dosiahnutých žiackych kompetencií je v príkrom rozpore s požiadavkou 20% - toto číslo nie je nevyhnutne výpovedné ani o dostatočnej úrovni vedomostí, a nijako nemusí vypovedať ani o pripravenosti žiakov a žiačok na stredoškolské štúdium.

Zároveň vieme, že na Slovensku existujú žiaci a žiačky, resp. školy, ktoré pre svoj kontext toto minimum už teraz nespĺňajú (predovšetkým ide o školy, ktoré navštevujú žiaci a žiačky zo sociálne-znevýhodneného resp. chudobného prostredia). Nielenže návrh na ne nijako nereflektuje, dokonca vytvára ešte ďalšiu prekážku na ceste za dosiahnutím základného vzdelania.

3. Konflikty s povinnou školskou dochádzkou (ďalej len PŠD):

Návrh nie je po technickej stránke dostatočne dotiahnutý, aj čo sa týka konfliktov s PŠD. Z navrhovanej úpravy nám nie je napríklad jasné, aké následky bude mať neúspech v testovaní (aj v opravnom termíne) na žiakov a žiačky, ktorým PŠD trvá alebo na žiakov a žiačky osemročných gymnázií.

Súčasne v navrhovanej úprave identifikujeme ďalšie nedostatky, a to:

4. Sprístupnenie stredoškolského vzdelania aj pre žiakov a žiačky špeciálneho školstva len na základe skóre v testovaní

Sprístupnenie stredoškolského vzdelania aj pre žiakov a žiačky špeciálneho školstva je v takejto úprave prakticky neimplementovateľné - aj v prípade, že by žiaci a žiačky podmienku 20% v externom testovaní splnili, pre rozdielny obsah kurikula preberaného v rámci ŠVP pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je v súčasnosti nemožné reálne očakávať, že tieto obsahové a výkonové medzery bez dostatočnej podpory sami dobehnú.

Kým nie je splnená požiadavka kurikulárnej reformy, ktorá by umožnila obsahovú a výkonovú priechodnosť špeciálneho a mainstreamového školstva a vytvorila podmienky na úspešné zvládnutie prechodu zo špeciálnej školy na strednú školu, trvať na podmienke externého testovania považujeme za nepostačujúce a zbytočné.

5. Nepriama diskriminácia žiakov s iným materinským jazykom a i.:

Navrhované ustanovenie, ani doterajšie externé testovanie nijako nereflektujú na žiakov a žiačky s iným materinským jazykom ako slovenčinou (napr. rómsky jazyk alebo cudzí jazyk v prípade detí cudzincov žijúcich na Slovensku). Je dlhodobo známe, že úprava tejto otázky je de facto právnym vákuom a v súčasnej situácii sa tieto deti boria ešte aj s dištančným vzdelávaním. Navrhovaná úprava im napriek tomu situáciu ešte sťažuje.

Vzhľadom na fakt, že navrhovaná úprava jasne neuvádza aké oprávnené záujmy sleduje, a úplne zjavne nespĺňa ani podmienky primeranosti a nevyhnutnosti (viď body tohto odôvodnenia), máme za to, že spĺňa kvalifikačné predpoklady nepriamej diskriminácie (§2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z.). Navrhovaná úprava úplne očividne znevýhodňuje predovšetkým z dôvodu veku [5], jazyka [6] a sociálneho pôvodu a majetku [7].

Navrhované ustanovenie nemá žiadny doložený, resp. dokladovateľný prínos, zbytočne vytvára ďalší tlak na školstvo zmietané pandémiou COVID-19, a nijako neráta s adresnou či inou implementačnou podporou. Sme zásadne proti jeho prijatiu.

6. Účinnosť novely

Taktiež nesúhlasíme s navrhovanou účinnosťou od 1.9.2021. Je príliš skorá, neráta s nijakým prechodným obdobím, ani dodatočnou implementačnou podporou pre rizikových žiakov a žiačky, resp. školy. V kontexte pandémie COVID-19 je pre nás navyše kľúčovejšie adresne vyrovnávať jej negatívne dopady a prehlbujúce sa rozdiely medzi jednotlivými vzdelávacími skupinami, a nie vytvárať ďalšiu záťaž spojenú s prípravou na testovanie.

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky.

V prípade, že predkladateľ nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania (čl. 11 ods. 4 druhá veta Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky, obdobne § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 6 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky).

Za splnomocnené pre zastupovanie pri rokovaní o hromadnej pripomienke určujeme tieto osoby:

Mgr. Zuzana Sojková, 0902 712 626, sojkova.zuz(zavinac)gmail.com

Mgr. Juraj Čokyna MA, 0915 114 367, cokyna90(zavinac)gmail.com

Mgr. Zuzana Laurincová, 0911 268 958, zuzka.laurincova(zavinac)gmail.com

Príloha: Zoznam signatárok a signatárov hromadnej pripomienky zaslaný e-mailom.

Znenie hromadnej pripomienky zasielame prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov. Zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa s ňou stotožnili zašleme predkladateľovi iným spôsobom, mailovou formou (mutatis mutandis § 10 ods. 4 tretia veta zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 6 tretia veta legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky).

_____________________________________________________

[1] Navrhované znenie: § 2: “Podmienky na získanie nižšieho stredného vzdelania.

Externé testovanie žiakov je povinné aj pre žiakov škôl s experimentálnym overovaním a pre žiakov s osobitným plnením povinnej školskej dochádzky podľa § 23 školského zákona.” (Vyhláška o ukončovaní štúdia na základných školách)

[2] Pre základný prehľad pozri napr. Minarechová, M. (2012). Negative impacts of high-stakes testing. Journal of Pedagogy | Volume 3: Issue 1. DOI: https://doi.org/10.2478/v10159-012-0004-x

[3] Pozri napr. National Research Council (1999). Promotion and Retention. In: High Stakes: Testing for Tracking, Promotion, and Graduation. Washington, DC: The National Academies Press. https://doi.org/10.17226/6336, s. 124

[4] “Cieľom testovania je porovnať výkony žiakov v testovaných predmetoch a na základe výsledkov žiakov poskytnúť spätnú väzbu školám o ich úrovni v porovnaní s ostatnými školami na Slovensku. Výsledky testovania rozlišujú žiakov podľa ich výkonov. V zmysle školského zákona v platnom znení prijímajú stredné školy žiakov na štúdium aj na základe výsledkov externého testovania.”

NÚCEM (2020). Špecifikácia testov z vyučovacích jazykov pre celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka základných škôl a 4. ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom v školskom roku 2020/2021. Dostupné na https://www.nucem.sk/dl/4795/T9_2021_specifikacie%20testov_VUJ_final.pdf

[5] Rizikoví žiaci a žiačky, ktorí v súčasnom dištančnom vzdelávaní zažívajú stagnáciu až regres nebudú mať objektívnu šancu na prípravu na externé testovanie už budúci školský rok, rovnako žiaci a žiačky s končiacou povinnou školskou dochádzkou.

[6] Deti s iným materinským jazykom ako slovenčinou.

[7] Je zdokladované, že najrizikovejšími skupinami detí v pandémii sú deti z chudobného prostredia. Deti z chudobného prostredia taktiež patria k rizikovým skupinám v rámci výsledkov testovaní čitateľskej a matematickej gramotnosti.

Nekontrolujeme, či sú tvrdenia v petícii pravdivé, zodpovedá za ne autor. Ak to odošlete, zaznamená sa to a nahlásenie sa automaticky uzavrie bez zásahu. Rozhodnutie sa odošle na vašu e-mailovú adresu.

Môžete založiť vlastnú petíciu s informáciami, ktoré považujete za správne, alebo kontaktovať autora.

Nepravdivé tvrdenie o identifikovateľnej osobe alebo organizácii je ohováranie a v takom prípade zasahujeme.

Pokračovať, nahlásiť ohováranie

Koho sa obsah týka?
Je osoba, ktorej sa obsah týka, politik, rozhodovateľ alebo iná verejne činná osoba?
Čo obsah kritizuje?

Verejná kritika toho, ako politik alebo rozhodovateľ koná vo verejnej funkcii, je povolená aj vtedy, keď sú udalosti staršie. To, že je vec stará, samo osebe nie je dôvodom na odstránenie. Stále môžeme zasiahnuť proti nepravdivému tvrdeniu o danej osobe alebo inému nezákonnému obsahu.

Ak je záležitosť stará alebo už nie je aktuálna, najlepšie je kontaktovať priamo autora petície. Autor môže petíciu odstrániť z akéhokoľvek dôvodu, my nie.

Je osoba, ktorej sa obsah týka, politik, rozhodovateľ alebo iná verejne činná osoba?
Čo obsah kritizuje?

Verejná kritika toho, ako politik alebo rozhodovateľ koná vo verejnej funkcii, je povolená aj vtedy, keď sú udalosti staršie. To, že je vec stará, samo osebe nie je dôvodom na odstránenie. Stále môžeme zasiahnuť proti nepravdivému tvrdeniu o danej osobe alebo inému nezákonnému obsahu.

Ak je záležitosť stará alebo už nie je aktuálna, najlepšie je kontaktovať priamo autora petície. Autor môže petíciu odstrániť z akéhokoľvek dôvodu, my nie.

Nekontrolujeme, či sú tvrdenia v petícii pravdivé, zodpovedá za ne autor. Na nepravdivé tvrdenie zasahujeme, ak sa týka identifikovateľnej osoby alebo organizácie. Ak s tvrdením jednoducho nesúhlasíte, môžete založiť vlastnú petíciu alebo kontaktovať autora.

Kliknite na nepravdivé vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne predstavuje nenávistný prejav? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne vyzýva na násilie? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne oslavuje alebo nabáda k terorizmu? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne obťažuje alebo šikanuje niekoho? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne zverejňuje súkromné informácie? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne niekoho obviňuje zo spáchania trestného činu? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne vyzýva na trest smrti alebo mučenie? Kliknite na vety v texte petície.

Vety vedľa seba sa spoja do jedného tvrdenia. Kliknutím na vetu ju znova odstránite.

Nehádžme deťom polená pod nohy - hromadná pripomienka

Hromadná pripomienka verejnosti k materiálu “Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony” (LP/2020/562), ktorý bol na medzirezortné pripomienkové konanie (portál Slov-Lex) predložený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 19.1.2021.

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/562

Pripomienkujeme návrh novely zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) ako aj návrh vykonávacieho predpisu, ktorý je súčasťou sprievodného materiálu, konkrétne návrh vyhlášky o ukončovaní štúdia na základných školách. Hromadná pripomienka je zásadná.

Znenie hromadnej pripomienky:

Žiadame nekvalifikovať úspešné absolvovanie externého testovania žiakov základnej školy ako podmienku na získanie nižšieho stredného vzdelania, tj. ponechať §16 ods. 3 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. v pôvodnom znení, ponechať §155 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. v pôvodnom znení. Zároveň navrhujeme vypustiť prvú vetu ust. § 2 (Podmienky na získanie nižšieho stredného vzdelania) Vyhlášky o ukončovaní štúdia na základných školách [1].

Odôvodnenie:

Nie je dostatočne jasné a špecifikované ako navrhovaná úprava napĺňa účel novely, ktorý je uvedený v dôvodovej správe. Zároveň namietame nedostatočné technické rozpracovanie navrhovanej novely a neexistujúcu nevyhnutnú implementačnú podporu. Konkrétne pripomienkujeme nasledovné body:

1. Snaha o využitie štandardizovaných testov na rozhodovanie o budúcich vzdelávacích možnostiach žiakov a žiačok je v odbornej komunite značne kritizovaným prístupom

Testovanie, ktorého výsledok ovplyvňuje budúcu možnosť štúdia žiakov a žiačok nemá v odbornej literatúre jednoznačnú oporu. Medzi najčastejšie výčitky patrí najmä fakt, že v snahe pripraviť zaostávajúcich žiakov a žiačky na samotné testovanie dochádza k veľkému zúženiu preberaného obsahu. Učitelia a učiteľky investujú do prípravy na testovania veľa času a energie, ktoré by za iných podmienok mohli byť zmysluplnejšie nasmerované na postupné preberanie učiva v súlade s potrebami a aktuálnou úrovňou vedomostí žiakov a žiačok [2].

V odbornej literatúre tiež panuje zhoda, že využívanie štandardizovaných testov, výsledky ktorých následne rozhodujú o rôznych vzdelávacích cestách žiakov, by nemalo byť jediným nástrojom. Do úvahy by sa mali brať aj iné zdroje informácií, predovšetkým dosiahnuté známky, odporúčania od učiteľov a učiteliek a tiež kontextuálne faktory (napr. zdravotné či sociálne znevýhodnenie) [3].

Netreba zabúdať ani na fakt, že v súčasnosti používané testy od NÚCEM nie sú metodologicky prispôsobené na overovanie toho, či žiak alebo žiačka zvláda kurikulum na požadovanej úrovni. Ich cieľom je v danej vekovej kohorte rozlíšiť žiakov podľa výkonu v teste medzi sebou, nie s ohľadom na kritériá a štandardy, ktoré by mal/a spĺňať žiak/žiačka v poslednom ročníku základnej školy [4].

2. Hranica 20% pre úspešné zvládnutie testovania

Navrhované ustanovenie po prvé zakladá podmienku minimálneho štandardu úspešnosti. Nie sú nám známe žiadne verejné analýzy, ani dáta k podloženiu práve takejto minimálnej požiadavky (t.j. 20% úspešnosť v testovaní).

Argument, že štát by mal požadovať istú minimálnu úroveň dosiahnutých žiackych kompetencií je v príkrom rozpore s požiadavkou 20% - toto číslo nie je nevyhnutne výpovedné ani o dostatočnej úrovni vedomostí, a nijako nemusí vypovedať ani o pripravenosti žiakov a žiačok na stredoškolské štúdium.

Zároveň vieme, že na Slovensku existujú žiaci a žiačky, resp. školy, ktoré pre svoj kontext toto minimum už teraz nespĺňajú (predovšetkým ide o školy, ktoré navštevujú žiaci a žiačky zo sociálne-znevýhodneného resp. chudobného prostredia). Nielenže návrh na ne nijako nereflektuje, dokonca vytvára ešte ďalšiu prekážku na ceste za dosiahnutím základného vzdelania.

3. Konflikty s povinnou školskou dochádzkou (ďalej len PŠD):

Návrh nie je po technickej stránke dostatočne dotiahnutý, aj čo sa týka konfliktov s PŠD. Z navrhovanej úpravy nám nie je napríklad jasné, aké následky bude mať neúspech v testovaní (aj v opravnom termíne) na žiakov a žiačky, ktorým PŠD trvá alebo na žiakov a žiačky osemročných gymnázií.

Súčasne v navrhovanej úprave identifikujeme ďalšie nedostatky, a to:

4. Sprístupnenie stredoškolského vzdelania aj pre žiakov a žiačky špeciálneho školstva len na základe skóre v testovaní

Sprístupnenie stredoškolského vzdelania aj pre žiakov a žiačky špeciálneho školstva je v takejto úprave prakticky neimplementovateľné - aj v prípade, že by žiaci a žiačky podmienku 20% v externom testovaní splnili, pre rozdielny obsah kurikula preberaného v rámci ŠVP pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je v súčasnosti nemožné reálne očakávať, že tieto obsahové a výkonové medzery bez dostatočnej podpory sami dobehnú.

Kým nie je splnená požiadavka kurikulárnej reformy, ktorá by umožnila obsahovú a výkonovú priechodnosť špeciálneho a mainstreamového školstva a vytvorila podmienky na úspešné zvládnutie prechodu zo špeciálnej školy na strednú školu, trvať na podmienke externého testovania považujeme za nepostačujúce a zbytočné.

5. Nepriama diskriminácia žiakov s iným materinským jazykom a i.:

Navrhované ustanovenie, ani doterajšie externé testovanie nijako nereflektujú na žiakov a žiačky s iným materinským jazykom ako slovenčinou (napr. rómsky jazyk alebo cudzí jazyk v prípade detí cudzincov žijúcich na Slovensku). Je dlhodobo známe, že úprava tejto otázky je de facto právnym vákuom a v súčasnej situácii sa tieto deti boria ešte aj s dištančným vzdelávaním. Navrhovaná úprava im napriek tomu situáciu ešte sťažuje.

Vzhľadom na fakt, že navrhovaná úprava jasne neuvádza aké oprávnené záujmy sleduje, a úplne zjavne nespĺňa ani podmienky primeranosti a nevyhnutnosti (viď body tohto odôvodnenia), máme za to, že spĺňa kvalifikačné predpoklady nepriamej diskriminácie (§2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z.). Navrhovaná úprava úplne očividne znevýhodňuje predovšetkým z dôvodu veku [5], jazyka [6] a sociálneho pôvodu a majetku [7].

Navrhované ustanovenie nemá žiadny doložený, resp. dokladovateľný prínos, zbytočne vytvára ďalší tlak na školstvo zmietané pandémiou COVID-19, a nijako neráta s adresnou či inou implementačnou podporou. Sme zásadne proti jeho prijatiu.

6. Účinnosť novely

Taktiež nesúhlasíme s navrhovanou účinnosťou od 1.9.2021. Je príliš skorá, neráta s nijakým prechodným obdobím, ani dodatočnou implementačnou podporou pre rizikových žiakov a žiačky, resp. školy. V kontexte pandémie COVID-19 je pre nás navyše kľúčovejšie adresne vyrovnávať jej negatívne dopady a prehlbujúce sa rozdiely medzi jednotlivými vzdelávacími skupinami, a nie vytvárať ďalšiu záťaž spojenú s prípravou na testovanie.

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky.

V prípade, že predkladateľ nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania (čl. 11 ods. 4 druhá veta Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky, obdobne § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 6 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky).

Za splnomocnené pre zastupovanie pri rokovaní o hromadnej pripomienke určujeme tieto osoby:

Mgr. Zuzana Sojková, 0902 712 626, sojkova.zuz(zavinac)gmail.com

Mgr. Juraj Čokyna MA, 0915 114 367, cokyna90(zavinac)gmail.com

Mgr. Zuzana Laurincová, 0911 268 958, zuzka.laurincova(zavinac)gmail.com

Príloha: Zoznam signatárok a signatárov hromadnej pripomienky zaslaný e-mailom.

Znenie hromadnej pripomienky zasielame prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov. Zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa s ňou stotožnili zašleme predkladateľovi iným spôsobom, mailovou formou (mutatis mutandis § 10 ods. 4 tretia veta zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 6 tretia veta legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky).

_____________________________________________________

[1] Navrhované znenie: § 2: “Podmienky na získanie nižšieho stredného vzdelania.

Externé testovanie žiakov je povinné aj pre žiakov škôl s experimentálnym overovaním a pre žiakov s osobitným plnením povinnej školskej dochádzky podľa § 23 školského zákona.” (Vyhláška o ukončovaní štúdia na základných školách)

[2] Pre základný prehľad pozri napr. Minarechová, M. (2012). Negative impacts of high-stakes testing. Journal of Pedagogy | Volume 3: Issue 1. DOI: https://doi.org/10.2478/v10159-012-0004-x

[3] Pozri napr. National Research Council (1999). Promotion and Retention. In: High Stakes: Testing for Tracking, Promotion, and Graduation. Washington, DC: The National Academies Press. https://doi.org/10.17226/6336, s. 124

[4] “Cieľom testovania je porovnať výkony žiakov v testovaných predmetoch a na základe výsledkov žiakov poskytnúť spätnú väzbu školám o ich úrovni v porovnaní s ostatnými školami na Slovensku. Výsledky testovania rozlišujú žiakov podľa ich výkonov. V zmysle školského zákona v platnom znení prijímajú stredné školy žiakov na štúdium aj na základe výsledkov externého testovania.”

NÚCEM (2020). Špecifikácia testov z vyučovacích jazykov pre celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka základných škôl a 4. ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom v školskom roku 2020/2021. Dostupné na https://www.nucem.sk/dl/4795/T9_2021_specifikacie%20testov_VUJ_final.pdf

[5] Rizikoví žiaci a žiačky, ktorí v súčasnom dištančnom vzdelávaní zažívajú stagnáciu až regres nebudú mať objektívnu šancu na prípravu na externé testovanie už budúci školský rok, rovnako žiaci a žiačky s končiacou povinnou školskou dochádzkou.

[6] Deti s iným materinským jazykom ako slovenčinou.

[7] Je zdokladované, že najrizikovejšími skupinami detí v pandémii sú deti z chudobného prostredia. Deti z chudobného prostredia taktiež patria k rizikovým skupinám v rámci výsledkov testovaní čitateľskej a matematickej gramotnosti.

Kliknite na nepravdivé vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne predstavuje nenávistný prejav? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne zverejňuje súkromné informácie? Kliknite na vety v texte petície.

Ktorá pasáž presne predstavuje teroristický alebo extrémistický obsah? Kliknite na vety v texte petície.

Vety vedľa seba sa spoja do jedného tvrdenia. Kliknutím na vetu ju znova odstránite.

Nehádžme deťom polená pod nohy - hromadná pripomienka

Hromadná pripomienka verejnosti k materiálu “Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony” (LP/2020/562), ktorý bol na medzirezortné pripomienkové konanie (portál Slov-Lex) predložený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 19.1.2021.

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/562

Pripomienkujeme návrh novely zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) ako aj návrh vykonávacieho predpisu, ktorý je súčasťou sprievodného materiálu, konkrétne návrh vyhlášky o ukončovaní štúdia na základných školách. Hromadná pripomienka je zásadná.

Znenie hromadnej pripomienky:

Žiadame nekvalifikovať úspešné absolvovanie externého testovania žiakov základnej školy ako podmienku na získanie nižšieho stredného vzdelania, tj. ponechať §16 ods. 3 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. v pôvodnom znení, ponechať §155 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. v pôvodnom znení. Zároveň navrhujeme vypustiť prvú vetu ust. § 2 (Podmienky na získanie nižšieho stredného vzdelania) Vyhlášky o ukončovaní štúdia na základných školách [1].

Odôvodnenie:

Nie je dostatočne jasné a špecifikované ako navrhovaná úprava napĺňa účel novely, ktorý je uvedený v dôvodovej správe. Zároveň namietame nedostatočné technické rozpracovanie navrhovanej novely a neexistujúcu nevyhnutnú implementačnú podporu. Konkrétne pripomienkujeme nasledovné body:

1. Snaha o využitie štandardizovaných testov na rozhodovanie o budúcich vzdelávacích možnostiach žiakov a žiačok je v odbornej komunite značne kritizovaným prístupom

Testovanie, ktorého výsledok ovplyvňuje budúcu možnosť štúdia žiakov a žiačok nemá v odbornej literatúre jednoznačnú oporu. Medzi najčastejšie výčitky patrí najmä fakt, že v snahe pripraviť zaostávajúcich žiakov a žiačky na samotné testovanie dochádza k veľkému zúženiu preberaného obsahu. Učitelia a učiteľky investujú do prípravy na testovania veľa času a energie, ktoré by za iných podmienok mohli byť zmysluplnejšie nasmerované na postupné preberanie učiva v súlade s potrebami a aktuálnou úrovňou vedomostí žiakov a žiačok [2].

V odbornej literatúre tiež panuje zhoda, že využívanie štandardizovaných testov, výsledky ktorých následne rozhodujú o rôznych vzdelávacích cestách žiakov, by nemalo byť jediným nástrojom. Do úvahy by sa mali brať aj iné zdroje informácií, predovšetkým dosiahnuté známky, odporúčania od učiteľov a učiteliek a tiež kontextuálne faktory (napr. zdravotné či sociálne znevýhodnenie) [3].

Netreba zabúdať ani na fakt, že v súčasnosti používané testy od NÚCEM nie sú metodologicky prispôsobené na overovanie toho, či žiak alebo žiačka zvláda kurikulum na požadovanej úrovni. Ich cieľom je v danej vekovej kohorte rozlíšiť žiakov podľa výkonu v teste medzi sebou, nie s ohľadom na kritériá a štandardy, ktoré by mal/a spĺňať žiak/žiačka v poslednom ročníku základnej školy [4].

2. Hranica 20% pre úspešné zvládnutie testovania

Navrhované ustanovenie po prvé zakladá podmienku minimálneho štandardu úspešnosti. Nie sú nám známe žiadne verejné analýzy, ani dáta k podloženiu práve takejto minimálnej požiadavky (t.j. 20% úspešnosť v testovaní).

Argument, že štát by mal požadovať istú minimálnu úroveň dosiahnutých žiackych kompetencií je v príkrom rozpore s požiadavkou 20% - toto číslo nie je nevyhnutne výpovedné ani o dostatočnej úrovni vedomostí, a nijako nemusí vypovedať ani o pripravenosti žiakov a žiačok na stredoškolské štúdium.

Zároveň vieme, že na Slovensku existujú žiaci a žiačky, resp. školy, ktoré pre svoj kontext toto minimum už teraz nespĺňajú (predovšetkým ide o školy, ktoré navštevujú žiaci a žiačky zo sociálne-znevýhodneného resp. chudobného prostredia). Nielenže návrh na ne nijako nereflektuje, dokonca vytvára ešte ďalšiu prekážku na ceste za dosiahnutím základného vzdelania.

3. Konflikty s povinnou školskou dochádzkou (ďalej len PŠD):

Návrh nie je po technickej stránke dostatočne dotiahnutý, aj čo sa týka konfliktov s PŠD. Z navrhovanej úpravy nám nie je napríklad jasné, aké následky bude mať neúspech v testovaní (aj v opravnom termíne) na žiakov a žiačky, ktorým PŠD trvá alebo na žiakov a žiačky osemročných gymnázií.

Súčasne v navrhovanej úprave identifikujeme ďalšie nedostatky, a to:

4. Sprístupnenie stredoškolského vzdelania aj pre žiakov a žiačky špeciálneho školstva len na základe skóre v testovaní

Sprístupnenie stredoškolského vzdelania aj pre žiakov a žiačky špeciálneho školstva je v takejto úprave prakticky neimplementovateľné - aj v prípade, že by žiaci a žiačky podmienku 20% v externom testovaní splnili, pre rozdielny obsah kurikula preberaného v rámci ŠVP pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je v súčasnosti nemožné reálne očakávať, že tieto obsahové a výkonové medzery bez dostatočnej podpory sami dobehnú.

Kým nie je splnená požiadavka kurikulárnej reformy, ktorá by umožnila obsahovú a výkonovú priechodnosť špeciálneho a mainstreamového školstva a vytvorila podmienky na úspešné zvládnutie prechodu zo špeciálnej školy na strednú školu, trvať na podmienke externého testovania považujeme za nepostačujúce a zbytočné.

5. Nepriama diskriminácia žiakov s iným materinským jazykom a i.:

Navrhované ustanovenie, ani doterajšie externé testovanie nijako nereflektujú na žiakov a žiačky s iným materinským jazykom ako slovenčinou (napr. rómsky jazyk alebo cudzí jazyk v prípade detí cudzincov žijúcich na Slovensku). Je dlhodobo známe, že úprava tejto otázky je de facto právnym vákuom a v súčasnej situácii sa tieto deti boria ešte aj s dištančným vzdelávaním. Navrhovaná úprava im napriek tomu situáciu ešte sťažuje.

Vzhľadom na fakt, že navrhovaná úprava jasne neuvádza aké oprávnené záujmy sleduje, a úplne zjavne nespĺňa ani podmienky primeranosti a nevyhnutnosti (viď body tohto odôvodnenia), máme za to, že spĺňa kvalifikačné predpoklady nepriamej diskriminácie (§2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z.). Navrhovaná úprava úplne očividne znevýhodňuje predovšetkým z dôvodu veku [5], jazyka [6] a sociálneho pôvodu a majetku [7].

Navrhované ustanovenie nemá žiadny doložený, resp. dokladovateľný prínos, zbytočne vytvára ďalší tlak na školstvo zmietané pandémiou COVID-19, a nijako neráta s adresnou či inou implementačnou podporou. Sme zásadne proti jeho prijatiu.

6. Účinnosť novely

Taktiež nesúhlasíme s navrhovanou účinnosťou od 1.9.2021. Je príliš skorá, neráta s nijakým prechodným obdobím, ani dodatočnou implementačnou podporou pre rizikových žiakov a žiačky, resp. školy. V kontexte pandémie COVID-19 je pre nás navyše kľúčovejšie adresne vyrovnávať jej negatívne dopady a prehlbujúce sa rozdiely medzi jednotlivými vzdelávacími skupinami, a nie vytvárať ďalšiu záťaž spojenú s prípravou na testovanie.

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky.

V prípade, že predkladateľ nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania (čl. 11 ods. 4 druhá veta Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky, obdobne § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 6 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky).

Za splnomocnené pre zastupovanie pri rokovaní o hromadnej pripomienke určujeme tieto osoby:

Mgr. Zuzana Sojková, 0902 712 626, sojkova.zuz(zavinac)gmail.com

Mgr. Juraj Čokyna MA, 0915 114 367, cokyna90(zavinac)gmail.com

Mgr. Zuzana Laurincová, 0911 268 958, zuzka.laurincova(zavinac)gmail.com

Príloha: Zoznam signatárok a signatárov hromadnej pripomienky zaslaný e-mailom.

Znenie hromadnej pripomienky zasielame prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov. Zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa s ňou stotožnili zašleme predkladateľovi iným spôsobom, mailovou formou (mutatis mutandis § 10 ods. 4 tretia veta zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 6 tretia veta legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky).

_____________________________________________________

[1] Navrhované znenie: § 2: “Podmienky na získanie nižšieho stredného vzdelania.

Externé testovanie žiakov je povinné aj pre žiakov škôl s experimentálnym overovaním a pre žiakov s osobitným plnením povinnej školskej dochádzky podľa § 23 školského zákona.” (Vyhláška o ukončovaní štúdia na základných školách)

[2] Pre základný prehľad pozri napr. Minarechová, M. (2012). Negative impacts of high-stakes testing. Journal of Pedagogy | Volume 3: Issue 1. DOI: https://doi.org/10.2478/v10159-012-0004-x

[3] Pozri napr. National Research Council (1999). Promotion and Retention. In: High Stakes: Testing for Tracking, Promotion, and Graduation. Washington, DC: The National Academies Press. https://doi.org/10.17226/6336, s. 124

[4] “Cieľom testovania je porovnať výkony žiakov v testovaných predmetoch a na základe výsledkov žiakov poskytnúť spätnú väzbu školám o ich úrovni v porovnaní s ostatnými školami na Slovensku. Výsledky testovania rozlišujú žiakov podľa ich výkonov. V zmysle školského zákona v platnom znení prijímajú stredné školy žiakov na štúdium aj na základe výsledkov externého testovania.”

NÚCEM (2020). Špecifikácia testov z vyučovacích jazykov pre celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka základných škôl a 4. ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom v školskom roku 2020/2021. Dostupné na https://www.nucem.sk/dl/4795/T9_2021_specifikacie%20testov_VUJ_final.pdf

[5] Rizikoví žiaci a žiačky, ktorí v súčasnom dištančnom vzdelávaní zažívajú stagnáciu až regres nebudú mať objektívnu šancu na prípravu na externé testovanie už budúci školský rok, rovnako žiaci a žiačky s končiacou povinnou školskou dochádzkou.

[6] Deti s iným materinským jazykom ako slovenčinou.

[7] Je zdokladované, že najrizikovejšími skupinami detí v pandémii sú deti z chudobného prostredia. Deti z chudobného prostredia taktiež patria k rizikovým skupinám v rámci výsledkov testovaní čitateľskej a matematickej gramotnosti.

Použijeme to na potvrdenie vášho hlásenia a na oznámenie výsledku.
Nahlasujem
Čo požadujete? Môžete vybrať viac možností.
Môžeme vašu žiadosť poslať autorovi petície? Autor môže petíciu odstrániť z akéhokoľvek dôvodu a môže na žiadosť odpovedať skôr než naši moderátori.
Môžeme vašu žiadosť poslať autorovi petície? Autor môže petíciu odstrániť z akéhokoľvek dôvodu a môže na žiadosť odpovedať skôr než naši moderátori.
Môžeme vašu žiadosť poslať autorovi petície? Autor môže petíciu odstrániť z akéhokoľvek dôvodu a môže na žiadosť odpovedať skôr než naši moderátori.

Nahlásené petície sú naším tímom preskúmané s cieľom zistiť, či porušujú naše Podmienky používania alebo Pravidlá komunity.