Otvorený list: Za účinnú ochranu rodinných väzieb detí a rodičov

OTVORENÝ LIST

Občianska iniciatíva „Zakázaní rodičia“

Adresát: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny

Vec: Výzva na systémové preskúmanie ochrany rodinných väzieb detí a účinnosti postupov štátu

Vážené členky a vážení členovia Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny,

obraciame sa na vás v rámci neformálnej občianskej iniciatívy „Zakázaní rodičia“ so žiadosťou o odborné a systémové preskúmanie problematiky dlhodobého narušenia alebo prerušenia vzťahov medzi deťmi a ich rodičmi po rozpade partnerského spolužitia.

Upozorňujeme najmä na prípady, keď sa kontakt dieťaťa s jedným z rodičov neuskutočňuje celé mesiace či roky, a to aj napriek existujúcim súdnym rozhodnutiam, odborným opatreniam alebo opakovaným snahám o nápravu.

Rozchod ukončuje partnerský vzťah, nie rodičovstvo. Dieťa nestráca potrebu bezpečných a stabilných rodinných vzťahov ani právo na ich ochranu.

Takéto situácie nemožno vnímať výlučne ako súkromné konflikty bývalých partnerov. Majú psychologický, právny aj systémový rozmer a vyvolávajú otázky o tom, či štát dokáže včas a účinne chrániť základné práva detí a rodičov.

Dlhodobé prerušenie kontaktu medzi dieťaťom a rodičom môže mať závažné dôsledky nielen pre ich vzájomný vzťah, ale aj pre psychickú pohodu, citový vývin dieťaťa a stabilitu rodinných väzieb. Tieto možné dôsledky je potrebné individuálne posudzovať a zohľadňovať pri prijímaní odborných a právnych opatrení.

Ochrana práv dieťaťa a rodinného života

Právo na rešpektovanie rodinného života chráni článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ochrana rodičovstva a práv detí vyplýva aj z článku 41 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o právach dieťaťa, najmä jeho článkov 3, 9 a 12.

Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine má súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom a prihliadať na jeho záujem. Konkrétna podoba kontaktu však musí vychádzať z individuálnych okolností prípadu vrátane bezpečnosti dieťaťa.

Rešpektovanie názoru dieťaťa je nevyhnutnou súčasťou ochrany jeho práv. Zároveň je potrebné rozlišovať medzi právom dieťaťa vyjadriť svoj názor a automatickým považovaním tohto názoru za jediné rozhodujúce kritérium.

Ak dieťa odmieta kontakt s rodičom, jeho názor treba vypočuť s rešpektom a bez nátlaku. Súčasne je potrebné individuálne a odborne posúdiť dôvody odmietania, okolnosti, v ktorých sa názor utváral, a prípadné obavy či potreby dieťaťa. Odmietnutie konkrétneho stretnutia ešte nemusí znamenať, že dieťa odmieta samotný vzťah s rodičom.

Samotné odmietanie kontaktu nemožno automaticky považovať za dôkaz manipulácie dieťaťa, no ani za dostatočný dôkaz, že dlhodobé prerušenie vzťahu s rodičom je v jeho najlepšom záujme.

Ochrana pred násilím, nátlakom a ohrozením musí zostať prioritou. Zároveň je potrebné predchádzať neprimeraným zásahom do rodinných vzťahov a podporovať ich zachovanie alebo obnovu tam, kde je to bezpečné a v záujme dieťaťa.

Zodpovednosť štátu, vykonávanie rozhodnutí a plynutie času

Osobitnú pozornosť si zaslúžia prípady, keď súd upraví kontakt dieťaťa s rodičom, no rozhodnutie sa v praxi dlhodobo nenapĺňa alebo sa napriek opakovaným odborným intervenciám vzťah nepodarí obnoviť.

Plynutie času môže vzájomný vzťah zásadne oslabiť a jeho neskoršiu obnovu výrazne sťažiť. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje význam včasného a účinného postupu štátnych orgánov. Pozitívne povinnosti štátu podľa článku 8 Dohovoru môžu zahŕňať aj prijatie primeraných opatrení na uľahčenie obnovenia kontaktu rodiča s dieťaťom. Rozsah týchto povinností závisí od okolností konkrétneho prípadu a najlepšieho záujmu dieťaťa.

Samotné vykonávanie formálnych úkonov preto nestačí. Rozhodujúce je, či prijaté opatrenia skutočne a primerane reagujú na potreby dieťaťa.

Za potrebné považujeme preskúmať aj to, či súdne rozhodnutia a postupy orgánov sociálnoprávnej ochrany detí vychádzajú z dostatočne zistených a overených skutočností, či sú zásahy do rodinného života riadne odôvodňované a či majú dotknuté osoby účinnú možnosť namietať nedostatky a domáhať sa nápravy.

Nežiadame zasahovanie do nezávislého rozhodovania súdov ani automatické presadzovanie kontaktu bez ohľadu na okolnosti. Žiadame preskúmanie toho, či existujúce právne a organizačné mechanizmy poskytujú skutočnú a včasnú ochranu rodinného života.

Účinnosť odbornej pomoci a spolupráca inštitúcií

Psychologické poradenstvo a ďalšie odborné opatrenia môžu významne pomôcť pri riešení narušených rodinných vzťahov. Musia však mať jasný cieľ, primeraný postup a pravidelné vyhodnocovanie výsledkov.

Ak prijaté opatrenia dlhodobo neprinášajú očakávané výsledky, musí byť zrejmé, kto a kedy vyhodnotí príčiny neúspechu, aké ďalšie možnosti pomoci sú dostupné a či je potrebné doterajší postup zmeniť.

Dôležitá je aj koordinácia medzi súdmi, orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a odbornými pracoviskami, aby jednotlivé opatrenia na seba nadväzovali a smerovali ku konkrétnemu riešeniu.

Potrebné je tiež preveriť dostupnosť a rozsah súhrnných údajov o prípadoch dlhodobo nerealizovaného kontaktu, trvaní súvisiacich konaní a výsledkoch odborných opatrení. Bez spoľahlivých údajov je náročné identifikovať opakujúce sa nedostatky a navrhovať účinné systémové riešenia.

Naše konkrétne požiadavky

Žiadame Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby v rámci svojich zákonných právomocí:

1. Zaradil problematiku dlhodobého prerušenia kontaktu medzi deťmi a rodičmi na samostatné verejné odborné rokovanie výboru, na ktoré by boli prizvaní predstavitelia Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, zástupcovia súdnictva, orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, nezávislí odborníci a zástupcovia dotknutých rodín. Zástupcom dotknutých rodín žiadame umožniť predstaviť vlastné skúsenosti a návrhy na systémové zlepšenia.
2. Vyžiadal si od príslušných ministerstiev dostupné súhrnné údaje a odborné stanoviská o dĺžke rodinnoprávnych konaní, vykonávaní súdnych rozhodnutí, prípadoch dlhodobo nerealizovaného styku, využívaných odborných opatreniach, ich výsledkoch a prekážkach pri ich uskutočňovaní. Údaje žiadame predložiť v súhrnnej alebo anonymizovanej podobe, pri dôslednom rešpektovaní súkromia detí a ich rodín.
3. Preskúmal možné systémové nedostatky v právnej úprave a postupoch príslušných inštitúcií, najmä z hľadiska včasnosti konania, spoľahlivosti podkladov, zákonnosti a primeranosti zásahov do rodinného života, rešpektovania názoru a najlepšieho záujmu dieťaťa, vykonateľnosti rozhodnutí, koordinácie odborných opatrení a dostupnosti účinnej nápravy.
4. Prijal a zverejnil konkrétne závery z odborného prerokovania vrátane prípadných odporúčaní na zlepšenie právnej úpravy, metodických postupov, dostupnosti odbornej pomoci a kontrolných mechanizmov. Zároveň informoval verejnosť o navrhovaných ďalších krokoch.

Záver

Cieľom občianskej iniciatívy „Zakázaní rodičia“ nie je automatické uprednostňovanie niektorého z rodičov ani spochybňovanie ochrany detí pred násilím a ohrozením.

Žiadame spravodlivé a individuálne posudzovanie každého prípadu a systém, ktorý dokáže včas rozpoznať narušenie rodinných väzieb, primerane reagovať na jeho príčiny a pravidelne vyhodnocovať účinnosť prijatých opatrení.

Právo na rodinný život nesmie zostať iba právom na papieri. Jeho ochrana musí byť skutočná, včasná a účinná.

S úctou,

Za neformálnu občiansku iniciatívu „Zakázaní rodičia“

Katarína Hatráková
Iveta Házová
Andrej Madura
Katarína Očenášová
Miroslav Sabol
Ľubomír Sedláček

Spolu s ďalšími signatármi otvoreného listu.