Nehádžme deťom polená pod nohy - hromadná pripomienka
Hromadná pripomienka verejnosti k materiálu “Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony” (LP/2020/562), ktorý bol na medzirezortné pripomienkové konanie (portál Slov-Lex) predložený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 19.1.2021.
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/562
Pripomienkujeme návrh novely zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) ako aj návrh vykonávacieho predpisu, ktorý je súčasťou sprievodného materiálu, konkrétne návrh vyhlášky o ukončovaní štúdia na základných školách. Hromadná pripomienka je zásadná.
Znenie hromadnej pripomienky:
Žiadame nekvalifikovať úspešné absolvovanie externého testovania žiakov základnej školy ako podmienku na získanie nižšieho stredného vzdelania, tj. ponechať §16 ods. 3 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. v pôvodnom znení, ponechať §155 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. v pôvodnom znení. Zároveň navrhujeme vypustiť prvú vetu ust. § 2 (Podmienky na získanie nižšieho stredného vzdelania) Vyhlášky o ukončovaní štúdia na základných školách [1].
Odôvodnenie:
Nie je dostatočne jasné a špecifikované ako navrhovaná úprava napĺňa účel novely, ktorý je uvedený v dôvodovej správe. Zároveň namietame nedostatočné technické rozpracovanie navrhovanej novely a neexistujúcu nevyhnutnú implementačnú podporu. Konkrétne pripomienkujeme nasledovné body:
1. Snaha o využitie štandardizovaných testov na rozhodovanie o budúcich vzdelávacích možnostiach žiakov a žiačok je v odbornej komunite značne kritizovaným prístupom
Testovanie, ktorého výsledok ovplyvňuje budúcu možnosť štúdia žiakov a žiačok nemá v odbornej literatúre jednoznačnú oporu. Medzi najčastejšie výčitky patrí najmä fakt, že v snahe pripraviť zaostávajúcich žiakov a žiačky na samotné testovanie dochádza k veľkému zúženiu preberaného obsahu. Učitelia a učiteľky investujú do prípravy na testovania veľa času a energie, ktoré by za iných podmienok mohli byť zmysluplnejšie nasmerované na postupné preberanie učiva v súlade s potrebami a aktuálnou úrovňou vedomostí žiakov a žiačok [2].
V odbornej literatúre tiež panuje zhoda, že využívanie štandardizovaných testov, výsledky ktorých následne rozhodujú o rôznych vzdelávacích cestách žiakov, by nemalo byť jediným nástrojom. Do úvahy by sa mali brať aj iné zdroje informácií, predovšetkým dosiahnuté známky, odporúčania od učiteľov a učiteliek a tiež kontextuálne faktory (napr. zdravotné či sociálne znevýhodnenie) [3].
Netreba zabúdať ani na fakt, že v súčasnosti používané testy od NÚCEM nie sú metodologicky prispôsobené na overovanie toho, či žiak alebo žiačka zvláda kurikulum na požadovanej úrovni. Ich cieľom je v danej vekovej kohorte rozlíšiť žiakov podľa výkonu v teste medzi sebou, nie s ohľadom na kritériá a štandardy, ktoré by mal/a spĺňať žiak/žiačka v poslednom ročníku základnej školy [4].
2. Hranica 20% pre úspešné zvládnutie testovania
Navrhované ustanovenie po prvé zakladá podmienku minimálneho štandardu úspešnosti. Nie sú nám známe žiadne verejné analýzy, ani dáta k podloženiu práve takejto minimálnej požiadavky (t.j. 20% úspešnosť v testovaní).
Argument, že štát by mal požadovať istú minimálnu úroveň dosiahnutých žiackych kompetencií je v príkrom rozpore s požiadavkou 20% - toto číslo nie je nevyhnutne výpovedné ani o dostatočnej úrovni vedomostí, a nijako nemusí vypovedať ani o pripravenosti žiakov a žiačok na stredoškolské štúdium.
Zároveň vieme, že na Slovensku existujú žiaci a žiačky, resp. školy, ktoré pre svoj kontext toto minimum už teraz nespĺňajú (predovšetkým ide o školy, ktoré navštevujú žiaci a žiačky zo sociálne-znevýhodneného resp. chudobného prostredia). Nielenže návrh na ne nijako nereflektuje, dokonca vytvára ešte ďalšiu prekážku na ceste za dosiahnutím základného vzdelania.
3. Konflikty s povinnou školskou dochádzkou (ďalej len PŠD):
Návrh nie je po technickej stránke dostatočne dotiahnutý, aj čo sa týka konfliktov s PŠD. Z navrhovanej úpravy nám nie je napríklad jasné, aké následky bude mať neúspech v testovaní (aj v opravnom termíne) na žiakov a žiačky, ktorým PŠD trvá alebo na žiakov a žiačky osemročných gymnázií.
Súčasne v navrhovanej úprave identifikujeme ďalšie nedostatky, a to:
4. Sprístupnenie stredoškolského vzdelania aj pre žiakov a žiačky špeciálneho školstva len na základe skóre v testovaní
Sprístupnenie stredoškolského vzdelania aj pre žiakov a žiačky špeciálneho školstva je v takejto úprave prakticky neimplementovateľné - aj v prípade, že by žiaci a žiačky podmienku 20% v externom testovaní splnili, pre rozdielny obsah kurikula preberaného v rámci ŠVP pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je v súčasnosti nemožné reálne očakávať, že tieto obsahové a výkonové medzery bez dostatočnej podpory sami dobehnú.
Kým nie je splnená požiadavka kurikulárnej reformy, ktorá by umožnila obsahovú a výkonovú priechodnosť špeciálneho a mainstreamového školstva a vytvorila podmienky na úspešné zvládnutie prechodu zo špeciálnej školy na strednú školu, trvať na podmienke externého testovania považujeme za nepostačujúce a zbytočné.
5. Nepriama diskriminácia žiakov s iným materinským jazykom a i.:
Navrhované ustanovenie, ani doterajšie externé testovanie nijako nereflektujú na žiakov a žiačky s iným materinským jazykom ako slovenčinou (napr. rómsky jazyk alebo cudzí jazyk v prípade detí cudzincov žijúcich na Slovensku). Je dlhodobo známe, že úprava tejto otázky je de facto právnym vákuom a v súčasnej situácii sa tieto deti boria ešte aj s dištančným vzdelávaním. Navrhovaná úprava im napriek tomu situáciu ešte sťažuje.
Vzhľadom na fakt, že navrhovaná úprava jasne neuvádza aké oprávnené záujmy sleduje, a úplne zjavne nespĺňa ani podmienky primeranosti a nevyhnutnosti (viď body tohto odôvodnenia), máme za to, že spĺňa kvalifikačné predpoklady nepriamej diskriminácie (§2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z.). Navrhovaná úprava úplne očividne znevýhodňuje predovšetkým z dôvodu veku [5], jazyka [6] a sociálneho pôvodu a majetku [7].
Navrhované ustanovenie nemá žiadny doložený, resp. dokladovateľný prínos, zbytočne vytvára ďalší tlak na školstvo zmietané pandémiou COVID-19, a nijako neráta s adresnou či inou implementačnou podporou. Sme zásadne proti jeho prijatiu.
6. Účinnosť novely
Taktiež nesúhlasíme s navrhovanou účinnosťou od 1.9.2021. Je príliš skorá, neráta s nijakým prechodným obdobím, ani dodatočnou implementačnou podporou pre rizikových žiakov a žiačky, resp. školy. V kontexte pandémie COVID-19 je pre nás navyše kľúčovejšie adresne vyrovnávať jej negatívne dopady a prehlbujúce sa rozdiely medzi jednotlivými vzdelávacími skupinami, a nie vytvárať ďalšiu záťaž spojenú s prípravou na testovanie.
Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky.
V prípade, že predkladateľ nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania (čl. 11 ods. 4 druhá veta Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky, obdobne § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 6 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky).
Za splnomocnené pre zastupovanie pri rokovaní o hromadnej pripomienke určujeme tieto osoby:
Mgr. Zuzana Sojková, 0902 712 626, sojkova.zuz(zavinac)gmail.com
Mgr. Juraj Čokyna MA, 0915 114 367, cokyna90(zavinac)gmail.com
Mgr. Zuzana Laurincová, 0911 268 958, zuzka.laurincova(zavinac)gmail.com
Príloha: Zoznam signatárok a signatárov hromadnej pripomienky zaslaný e-mailom.
Znenie hromadnej pripomienky zasielame prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov. Zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa s ňou stotožnili zašleme predkladateľovi iným spôsobom, mailovou formou (mutatis mutandis § 10 ods. 4 tretia veta zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 6 tretia veta legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky).
_____________________________________________________
[1] Navrhované znenie: § 2: “Podmienky na získanie nižšieho stredného vzdelania.
Externé testovanie žiakov je povinné aj pre žiakov škôl s experimentálnym overovaním a pre žiakov s osobitným plnením povinnej školskej dochádzky podľa § 23 školského zákona.” (Vyhláška o ukončovaní štúdia na základných školách)
[2] Pre základný prehľad pozri napr. Minarechová, M. (2012). Negative impacts of high-stakes testing. Journal of Pedagogy | Volume 3: Issue 1. DOI: https://doi.org/10.2478/v10159-012-0004-x
[3] Pozri napr. National Research Council (1999). Promotion and Retention. In: High Stakes: Testing for Tracking, Promotion, and Graduation. Washington, DC: The National Academies Press. https://doi.org/10.17226/6336, s. 124
[4] “Cieľom testovania je porovnať výkony žiakov v testovaných predmetoch a na základe výsledkov žiakov poskytnúť spätnú väzbu školám o ich úrovni v porovnaní s ostatnými školami na Slovensku. Výsledky testovania rozlišujú žiakov podľa ich výkonov. V zmysle školského zákona v platnom znení prijímajú stredné školy žiakov na štúdium aj na základe výsledkov externého testovania.”
NÚCEM (2020). Špecifikácia testov z vyučovacích jazykov pre celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka základných škôl a 4. ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom v školskom roku 2020/2021. Dostupné na https://www.nucem.sk/dl/4795/T9_2021_specifikacie%20testov_VUJ_final.pdf
[5] Rizikoví žiaci a žiačky, ktorí v súčasnom dištančnom vzdelávaní zažívajú stagnáciu až regres nebudú mať objektívnu šancu na prípravu na externé testovanie už budúci školský rok, rovnako žiaci a žiačky s končiacou povinnou školskou dochádzkou.
[6] Deti s iným materinským jazykom ako slovenčinou.
[7] Je zdokladované, že najrizikovejšími skupinami detí v pandémii sú deti z chudobného prostredia. Deti z chudobného prostredia taktiež patria k rizikovým skupinám v rámci výsledkov testovaní čitateľskej a matematickej gramotnosti.
Zuzana Sojková Kontaktujte autora petície